Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 1, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/187/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811211531
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7811211531.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobkyne Ž. D., D.. XX. XX.

XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpenej JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom v Rožňave,
Cyrila a Metoda 4 proti žalovanej O.. O. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpenej JUDr.
Ladislavom Korfantom, advokátom so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 4, o zaplatenie 2.400,- Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd z a v ä z u j e žalobkyňu uhradiť žalovanej trovy konania v sume 982,38 Eur z titulu trov právneho

zastúpenia žalovanej, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd z a v ä z u j e žalobkyňu uhradiť na účet súdu štátom zálohované trovy konania v sume 143,39
Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala zaplatenia 2.400,- Eur s 2 % úrokom z omeškania odo dňa
podania žaloby do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie 24 mesiacov, od
novembra 2009 do novembra 2011 a náhrady trov konania od žalovanej. V odôvodnení žaloby uviedla,
že počas vyššie uvedeného obdobia bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na

LV č. XXX k.ú. F., parcela KNC č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 741 m2, rodinný
dom súp. č. XXX, nachádzajúci sa na parcele KNC č. XXX, parcela KNC č. XXX - záhrady o výmere
126 m2, parcela KNC č. XXX/X - záhrady o výmere 1.755 m2 (ďalej len nehnuteľnosti) v rozsahu
jednej štvrtiny, ktorý spoluvlastnícky podiel z nehnuteľností nadobudla dedením po svojom otcovi P.
N. zomrelom dňa XX. XX. XXXX na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 990/00. Tvrdila, že po
nadobudnutíspoluvlastníckehopodielu, nemohla svojspoluvlastníckypodielznehnuteľnostíužívaťako
spoluvlastníčka, pretože žalovaná jej bránila vstupu na predmetné nehnuteľnosti. Žalovanú vyzvala na

zaplatenie nájomného listami zo dňa 13. 01. 2011 a 25. 01. 2011, pričom nájomné žiadala od žalovanej
vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré považovala za primerané a ktoré podľa názoru žalobkyne zodpovedá
obvyklému nájomnému v danej lokalite. Tvrdila, že žalovaná odmietla s ňou uzavrieť akúkoľvek dohodu
ohľadom užívania nehnuteľností. Žalovaná užívala jej spoluvlastnícky podiel z nehnuteľností bez
právneho dôvodu, preto sa bezdôvodne obohatila a je povinná vydať bezdôvodné obohatenie žalobkyni
vychádzajúc z ustanovení § 451 až 459 Občianskeho zákonníka vo výške obvyklého nájomného, v
sume 100,- Eur mesačne za obdobie od novembra 2009 do novembra 2011, kedy žalobkyňa kúpnou

zmluvou previedla svoj štvrtinový spoluvlastnícky podiel na žalovanú. Vklad vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam v prospech žalovanej na základe kúpnej zmluvy bol povolený v mesiaci november
2011.Žalobkyňa v ústnom vyjadrení uviedla, že zaplatenia peňažnej sumy sa domáha z titulu náhrady za
užívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalovanou, ktorej výšku navrhovala zistiť nariadením znaleckého
dokazovania. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, pôvodne tvorili vlastníctvo jej rodičov. Svoj

štvrtinový podiel nadobudla dedením po svojom otcovi P. N., zomrelom dňa XX. XX. XXXX Osvedčením
o dedičstve, ktoré nadobudlo účinnosť 30. 08. 2001. Dedičmi po otcovi boli jej sestra O.. O. X., rod. N.,
bytom F. N. XXX, ich matka O. N., rod. A., bytom F. XXX a žalobkyňa. Dedičia uzavreli dedičskú dohodu,
v zmysle ktorej nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. F. nadobudli dcéry poručiteľa, žalobkyňa a
jej sestra O.. O. X. v rovnakých podieloch, teda každá po jednej štvrtine. Vlastníčkou druhej polovice

nehnuteľností zostala ich matka - manželka poručiteľa. Od roku 2000, od smrti jej otca až do roku 2008
spoločne s ostatnými spoluvlastníkmi užívala pozemky. Ide vlastne o dve záhrady, ktoré v prírode sú od
sebaoddelenéibajarkom.Nakoncizáhradysanachádzačasť,ktorájepooranáavktorejsadilizemiaky.
V ostatnej časti sa nachádzajú ovocné stromy - jablká, slivky, hrušky, orechy. Záhrady užívala tak, že
sa podieľala na prácach v záhrade, pomáhala sadiť zemiaky svojej matke a dostala svoju časť z úrody.
V rodičovskom dome od smrti jej otca do roku 2007 bývala jej matka sama. V roku 2007 do rodinného

domu sa nasťahovala žalovaná - dcéra sestry žalobkyne. Do tej doby, kým žalovaná v dome nebývala,
žalobkyňa užívala jednu miestnosť, jednu izbu na poschodí rodinného domu, v ktorej mala uložené veci,
gauč, paplóny a periny, ktoré dostala od matky, detské oblečenie po synovi, detskú postieľku. Rodinný
dom má 6 obytných miestností, 4 miestnosti na poschodí a dve na prízemí. Na prízemí rodinného domu
bývala a aj býva matka žalobkyne, kde má kuchyňu a jednu izbu. Na poschodí rodinného domu sú

4 miestnosti, ktoré do nasťahovania sa žalovanej do tohto domu sa užívali ako izby. Potom, ako sa
žalovaná nasťahovala do domu, vyzvala žalobkyňu, aby žalobkyňa vypratala svoje veci z izby, pretože
potrebovala túto miestnosť, ktorú prestavala na kuchyňu. Žalobkyňa si svoje veci zobrala a od tej doby
nemá v dome uložené žiadne veci. V roku 2008 nastali nezhody v rodine, pretože sestra žalobkyne,
žalovaná a jej brat vyzvali žalobkyňu, aby previedla svoj podiel z nehnuteľností na svoju sestru a určili

aj cenu, ktorú chceli vyplatiť žalobkyni za jej spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa svoj podiel nechcela
predať, vyhlásila, že neprevedie ho na nikoho dovtedy, kým ich matka žije a po smrti matky sa bude
riešiť spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam. Od roku 2008 so žalovanou, so svojou sestrou a ani so svojou
matkou nekomunikuje kvôli nezhodám, ktoré medzi nimi nastali kvôli majetkovým záležitostiam. Matka a
sestra jej neoznámili, že chcú predať svoj spoluvlastnícky podiel žalovanej, dozvedela sa to iba náhodou

z internetu, čo sa jej dotklo. Z týchto dôvodov ich nevyzývala, aby jej vyčlenili časť záhrady vo výmere
zodpovedajúcej jej spoluvlastníckemu podielu, aby svoj spoluvlastnícky podiel zo záhrady mohla užívať,
ani nežiadala, aby v dome jej vyčlenili miestnosť, ktorú by mohla užívať. Náhradu za svoj spoluvlastnícky
podiel v peniazoch žiada preto, lebo sa cíti ukrivdená tým, že rodičia jej sestre pomáhali stavať vlastný
rodinný dom a nakoniec vlastníčkou aj rodičovského domu sa stala dcéra jej sestry.

Kúpnou zmluvou zo dňa 28. 12. 2009 previedla matka žalobkyne svoj polovičný podiel a sestra
žalobkyne svoj štvrtinový podiel z nehnuteľností vedených na LV č. XXX k.ú. F. na žalovanú a
takto žalovaná sa stala väčšinovou spoluvlastníčkou nehnuteľností. Listom zo dňa 31. 08. 2011
žalovaná vyzvala žalobkyňu na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXX k.ú. F.. Ďalším listom zo dňa 30. 10. 2011 ju znovu vyzývala,
aby sa k veci vyjadrila. Na základe toho nakoniec kúpnou zmluvou žalobkyňa previedla na žalovanú
svoj štvrtinový spoluvlastnícky podiel z nehnuteľností vedených na LV č. XXX k.ú. F..

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že žalobkyňa a jej matka sú sestry. Žalobkyňa svoj

spoluvlastnícky podiel nadobudla v roku 2000 dedením, pričom nehnuteľnosti neužívala. Žalovaná
v decembri 2009 nadobudla trojštvrtinový podiel z nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, pričom
predmetom prevodu boli podiely starej matky a matky žalovanej na žalovanú. Od nadobudnutia
týchto podielov užívala iba svoj podiel, podiel žalobkyne neužívala a nebránila žalobkyni užívať svoj
spoluvlastnícky podiel. V júli 2007 spolu so svojim druhom začali s rekonštrukciou poschodia rodinného

domunazákladetoho,ževšetcispoluvlastnícisúhlasilistým,žežalovanáajejdruhspoločnebudúbývať
na poschodí rodinného domu. Súhlasila s tým aj žalobkyňa. Na poschodí rodinného domu v jednotlivých
izbách boli uložené rôzne veci. Stará matka tam mala aj má svoj nábytok - zariadenie obývačky a spálne.
Okrem toho tam boli uložené rôzne už nepotrebné veci, prípadne také, ktoré sa neužívali. Potom, ako
sa všetci spoluvlastníci dohodli, že žalovaná so svojim druhom môžu začať s rekonštrukciou poschodia

pre účely vytvorenia bývania pre nich, stará matka povedala, že je potrebné, aby jej dcéry si rozdelili
veci, ktoré sa tam nachádzajú. Na základe toho žalobkyňa a matka žalovanej si zobrali veci, ktoré
potrebovali. Od ukončenia rekonštrukcie, od septembra 2007 žalovaná s druhom bývajú na poschodí
rodinného domu. Do rekonštrukcie domu investovali sumu 150.000,- Sk. Rekonštruovalo sa prízemieaj poschodie. Po ukončení rekonštrukcie poschodia, v jednom prípade sa všetci stretli dole na prízemí,
v časti, v ktorej býva stará matka. Bola tam matka žalovanej, žalobkyňa, brat žalovanej, žalovaná a
aj stará matka. Počas tohto stretnutia matka žalovanej povedala žalobkyni, že by žalobkyňa mohla

predať svoj podiel z nehnuteľností. Ona najprv súhlasila a povedala, že o cene sa potrebuje poradiť s
manželom. Po týždni už sa vyjadrila, že spoluvlastnícky podiel nepredá. Žalovaná tvrdila, že žalobkyňa
žalobu o zaplatenie peňažnej sumy 2.400,- Eur s príslušenstvom podala iba preto, lebo sa hnevá za to,
že matka a sestra žalobkyne previedli svoje podiely z nehnuteľností na žalovanú a takto ona sa stala
väčšinovou spoluvlastníčkou nehnuteľností. Žalobkyňa od roku 2008 sa vôbec nedomáhala toho, aby

reálne mohla užívať nehnuteľnosti (dom a záhradu) vo výmere zodpovedajúcej jej spoluvlastníckemu
podielu. Potvrdila, že od roku 2000 do roku 2008 žalobkyňa navštevovala svoju matku asi dvakrát do
týždňa, pričom nevarila pre ňu, naopak stará matka pomáhala žalobkyni v jej domácnosti, chodila ku
nej každý deň a u nej varila, piekla. Za toto obdobie brala žalobkyňa aj úrodu zo záhrady, ovocie aj
zemiaky. Od roku 2008 žalobkyňa sa nahnevala a rozhodla sa nekomunikovať so svojou matkou ani
s ostatnými príbuznými - so svojou sestrou a jej rodinou. Za žalované obdobie rodinný dom užívala aj

matkažalobkyne,vočiktorejžalobanebolapodaná. Žalovanávznieslanámietkupremlčaniažalobkyňou
uplatneného nároku.

V konaní boli vypočutí svedkovia - sestra žalobkyne O.. O. X., manžel žalobkyne P. D., syn žalobkyne
M. D.É., druh žalovanej O. C., brat žalovanej M. X..

Svedkyňa O.. O. X., rod. N., sestra žalobkyne uviedla, že žalovaná je jej dcéra, s ktorou má dobrý vzťah,
avšak jej vzťahy so žalobkyňou nie sú dobré, pretože žalobkyňa sa na ňu hnevá, nekomunikuje s ňou.
Nehnuteľnosti nadobudli dedením po ich nebohom otcovi a takto sa stali podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností - rodinného domu a pozemkov. Rok po smrti ich otca, manžel aj syn žalobkyne pomáhali

pri prácach v záhrade patriacej k rodinnému domu. Následne ďalší rok už sa tak nestalo. Do roku 2007
ich vzťahy so žalobkyňou boli dobré. Žalobkyňa navštevovala ich matku, ktorá sedem rokov, do roku
2007, žila sama v dome. Matka im dávala z úrody, ktorá sa urodila v záhrade a takto aj žalobkyňa
si zobrala to, čo potrebovala. Žalobkyňa sama má dve záhrady, preto od matky si brala iba to, čo
potrebovala. Žalobkyňa rodinný dom užívala od roku 2000 do roku 2007 tak, že v jednej miestnosti

rodinného domu mala uložené nepotrebné veci, ktoré vo svojom rodinnom dome neuložila a to gauč,
paplóny a periny, ktoré dostala od matky a nachádzala sa tam aj detská postieľka. V roku 2007 dcéra
svedkyne - žalovaná sa rozhodla, že sa prisťahuje do tohto rodinného domu a bude tam bývať spolu so
svojou starou matkou. Chcela to aj stará matka, aby v dome nebývala sama. Predtým, ako sa žalovaná
rozhodla presťahovať sa k starej matke do domu, opýtali sa žalobkyne, či niekto z jej rodiny má záujem

bývať v tomto dome. Povedala, že ona, ani jej rodinní príslušníci nepotrebujú tento dom na bývanie.
Súhlasila, aby žalovaná bývala v tomto rodinnom dome a súhlasila aj s rekonštrukciou domu, ktorá bola
potrebná, nakoľko rodinný dom má viac ako 50 rokov. Rekonštrukcia bola vykonávaná od júna do júla
2007 a od septembra 2007 bývala na poschodí domu žalovaná s druhom. V septembri 2007 žalobkyňa
sa pohnevala s matkou a od tej doby až do osláv 70. narodenín ich matky nenavštevovala matku. Oslavy

70. narodenín pripravili spoločne so žalobkyňou na podnet svedkyne, pretože svedkyňa chcela, aby na
týchto oslavách boli prítomné obidve dcéry. Následne od marca 2008 do septembra 2008 žalobkyňa
málo navštevovala matku. Nakoľko na poschodí domu bývala žalovaná, žalobkyni navrhli, že odkúpia
jej podiel. Najskôr s tým súhlasila, ale po týždni vyhlásila, že svoj podiel nepredá nikomu. Po tomto
rozhovore sa narušili ich vzťahy, od tej doby žalobkyňa s ňou nekomunikuje. Od septembra 2008 sa

žalobkyňa nedomáhala toho, aby nehnuteľnosti mohla užívať, či už dom alebo pozemky. V dome bola
reálna možnosť, aby užívala jednu miestnosť na prízemí tohto domu, miestnosť nachádzajúcu sa za
kuchyňou, v ktorej by mohla mať uložené veci. Žalobkyňa mala kľúče od rodinného domu až do konca
marca 2012, kedy žalovaná menila vchodové dvere, ako aj zámok vo dverách na poschodí, kde sa
vchádza do jej bytu. Na pozemok sa žalobkyňa tiež mohla dostať, pretože brána sa nezamyká. Žalobkyni

nikto nebránil v tom, aby vstupovala na pozemky a do rodinného domu. Žalobkyňa však nenavštevuje
matku, nekomunikuje s ňou, napriek tomu, že matka na ňu čaká.

Svedok P. D. - manžel žalobkyne uviedol, že nezhody v rodine nastali potom, ako sa žalovaná
nasťahovala do domu a začala prerábať dom. Po roku ako sa nasťahovala do domu, kúpila si psa,

kvôli ktorému sa žalobkyňa bála ísť do domu. Naposledy, keď tam bola žalobkyňa, prišla domov s
plačom, pretože deti jej sestry - dcéra a syn na ňu kričali. Od tej doby ako sa pohádali na tom, že
žalobkyňa nepredá svoj spoluvlastnícky podiel, kým jej matka bude žiť, žalobkyňa nenavštevuje svoju
matku, nekomunikuje s ňou ani so svojou sestrou. Svedok potvrdil, že od roku 2000 až do roku 2007spoločneobhospodarovalinehnuteľnosti,kýmtambývalajehosvokra-matkažalobkynesama,spoločne
maľovali plot a každý rok pílili drevo pre svokru.

Svedok M. D. - syn žalobkyne uviedol, že žalovaná je jeho sesternica, s ktorou nemá dobré vzťahy,
kvôli tomu, že ich rodiny sa pohádali, pretože rodina žalovanej chcela prinútiť jeho matku, aby predala
svoj spoluvlastnícky podiel, čo jeho matka odmietla. Nezhody nastali v septembri 2008 a od tej doby
jeho matka nevkročila do rodičovského domu, nebola na pozemku a nenavštevuje svoju matku. Ani
on nenavštevuje svoju starú matku, pretože začala zdielať názor druhej strany, teda žalovanej a jej

príbuzných. Žalovaná sa nasťahovala do rodinného domu v roku 2007 a ešte v ten rok si kúpila psa,
ktorý už v septembri 2008 bol veľký. Jeho matka mala z tohto psa strach, a kým pes nebol zavretý,
nevošla do dvora. Týmto spôsobom bránila žalovaná jeho matke vstúpiť na pozemok, pretože pes bol
stále pustený. Následne na požiadanie jeho matky žalovaná v roku 2008 si dala namontovať zvonček na
bránu. Potvrdil, že v rodičovskom dome mala jeho matka uložené veci - detské ošatenie, hračky, periny,
ktoré potom, keď bola vyzvaná, aby vyprázdnila miestnosť, v ktorej tieto veci boli uložené, si zobrala k

sebeauložilaichvrodinnomdome,vktorombývajúaktorýsatiežnachádzavobciF..Tentorodinnýdom
má prízemie a jedno podlažie. Na prízemí býva jeho stará matka z otcovej strany, kde sa nachádzajú
tri miestnosti a na podlaží býva on s rodičmi, kde sa nachádzajú štyri miestnosti. Do tej doby, kým sa
žalovaná nasťahovala do domu, celá rodina sa podieľala na prácach okolo matkinho rodičovského domu
a záhrady. V roku 2006 očistili oplotenie a nafarbili ho, ktoré práce vykonával on, jeho matka, otec a

pomáhala aj matka žalovanej. Okrem toho pílili drevo. Záhradu nekosili, pretože chodil kosiť iný človek
so strojom a oni chodili len sušiť seno. On opiloval stromy, oberal jablká. S rodinou pomáhali pri zbere
zemiakov. Svedok potvrdil, že časť úrody im stará matka dala. Uviedol, že jeho rodičia majú tiež záhrady,
v jednej sa sadia zemiaky a iná zelenina a v druhej sa nachádzajú ovocné stromy. Potvrdil, že potom,
ako došlo k nezhodám v rodine, ako sa pohádali, jeho rodičia a on už nevkročili do záhrady ani do domu.

Svedok M. X. - brat žalovanej uviedol, že žalobkyňa je jeho krstná matka, je sestrou jeho matky. So
žalobkyňou od roku 2008 sa nerozprávajú, pretože nastali medzi nimi nezhody kvôli majetkovému
vysporiadaniu rodinného domu. So svojou sestrou má dobré vzťahy, navštevujú sa. Uviedol, že do roku
2008 všetko bolo v poriadku v rodine. Spoločne užívali záhradu, žalobkyňa navštevovala svoju matku,

jeho starú matku, ktorá bývala sama v rodinnom dome dovtedy, kým sa tam prisťahovala jeho sestra.
Nezhodyvrodinenastalikvôlitomu,žežalobkyňanechcelapredaťsvojštvrtinovýpodielznehnuteľností.
Žalobkyňa súhlasila s tým, aby jeho sestra bývala v predmetnom rodinnom dome a dala súhlas na
rekonštrukciu domu, aby poschodie rodinného domu si sestra prispôsobila vlastným potrebám bývania.
Na poschodí sa nachádza kuchyňa, obývačka, spálňa, detská izba a je tam aj špajza a na prízemí

rodinného domu sú dve miestnosti - kuchyňa, v ktorej býva stará matka a jedna izba. Za obdobie od
novembra 2009 do novembra 2011 táto izba na prízemí rodinného domu bola prázdna a až potom, ako
jeho sestra sa stala vlastníčkou rodinného domu, stará matka si tam uložila svoje veci, nábytok a iné
veci. Na prízemí rodinného domu sa ďalej nachádzajú miestnosti - kúpeľňa, špajza, ktoré miestnosti
slúžia pre starú matku, ktorá ich využíva a kotolňa, ktorá má rozmery 1,5 m x 3 m. Rodinný dom má

dva samostatné vchody. Jeden sa nachádza na prízemí, druhý na poschodí. Na poschodie je prístup
cez vonkajšie schody, ale aj vo vnútri domu sú schody, ktoré spájajú prízemie a poschodie. Dom má
pôdorys 9 x 8 m. Svedok uviedol, že žalobkyňa za žalované obdobie mala možnosť užívať záhradu, mala
možnosť pozbierať ovocie v záhrade za žalované obdobie. Za záhradou sa nachádza pole, na ktorom
sa zvykli sadiť zemiaky. Pre žalobkyňu bola ponechaná voľná časť tohto pola, mohla si tam posadiť

zemiaky. Žalobkyňa si zemiaky neposadila a polovica tohto pola zostala neobrobená. Žalobkyňa nie
je v kontakte so starou matkou, pretože sa hnevajú.

Svedok O. C. - druh žalovanej uviedol, že žalobkyňa je krstná matka jeho družky - žalovanej, s ktorou
žije v spoločnej domácnosti. So žalovanou ich vzťahy sú dobré. Jeho vzťah k žalobkyni je neutrálny.

Od septembra 2007 bývajú spolu so žalovanou na poschodí rodinného domu, v ktorom predtým bývala
stará matka žalovanej sama. Za žalované obdobie užívali poschodie, pretože tam bývali. Tvrdil, že
žalobkyňa mala možnosť užívať svoj podiel z domu. Izba, ktorá sa nachádza na prízemí v rozmeroch
5 x 5 m, bola prázdna. Nachádzal sa tam síce nábytok starej matky - jedna skriňa, rozkladací starý
gauč a komoda, avšak skriňa a komoda boli prázdne, neboli v nich uložené veci a takto žalobkyňa si

mohla tam uložiť svoje veci. Na prízemí sa ďalej nachádzali kuchyňa, špajza, ktorú užíva stará matka,
chodba v rozmeroch 2,5 m x 6 m a za žalované obdobie sa nachádzala aj stará kotolňa v rozmeroch
2 x 2 m a nová kotolňa v rozmeroch 2 x 4 m. Kúpeľňa na prízemí bola vybudovaná zo starej kotolne
potom, ako žalovaná nadobudla do svojho výlučného vlastníctva celý dom. Kúpeľňa na prízemí je prestarú matku, ona ju užíva. Do rodinného domu sú dva vchody, samostatný vchod je na prízemí a po
schodoch je možné dostať sa na poschodie. Podlažia rodinného domu sú schodmi prepojené aj vnútri.
Čo sa týka užívania záhrad, tvrdil, že žalobkyňa mohla užívať obidve záhrady, v rozsahu svojho podielu.

V prednej záhrade, ktorá sa nachádza hneď za domom, sú vysadené ovocné stromy. V období, ktoré je
predmetnom konania, oni zbierali iba časť úrody - jablká a hrušky a zvyšnú časť nechali na stromoch.
Medzi dvoma záhradami sa nachádza cesta, ktorú využívajú aj iní občania obce, chodia tam aj traktory,
cez túto cestu majú iní susedia prístup k svojim nehnuteľnostiam. Táto cesta je v šírke 2 m. Za touto
cestou sa nachádza ďalšia záhrada - pole, kde sa sadili zemiaky. Za žalované obdobie zemiaky sadili

ibavčastipolovicetejtozáhrady,sadilinapravejčastiaľavúčasťnechalivoľnú,nezasadenú.Žalobkyňa,
pokiaľ by chcela, mohla využívať túto časť. Tvrdil, že mala prístup k obdivom záhradám cez spomínanú
cestu, pokiaľ nechcela prechádzať cez dvor.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - výpisom z LV č. XXX k.ú. F., osvedčením o dedičstve sp. zn.
D 990/00 po poručiteľovi P. N., kúpnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi konania zo dňa 20. 10.

2011, rozhodnutiami Správy katastra F. zo dňa 28. 12. 2009 a 29. 11. 2011, notárskou zápisnicou N:
XXX/XXXX, NZ: XXXXX/XXXX, pôdorysom rodinného domu, znaleckým posudkom č. 1001/2013 znalca
L.. W.R. W. o výške obvyklého nájomného za obdobie od 01. 11. 2009 do 01. 11. 2011 za predmetné
nehnuteľnosti.

Z výpisu z LV č. XXX k.ú. F. zo dňa 20. 10. 2011 vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané na tomto
liste vlastníctva boli v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej, pričom žalovaná bola
spoluvlastníčkou podielu v rozsahu 3/4 a žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou podielu v rozsahu
1/4. Žalovaná nadobudla 3/4 spoluvlastnícky podiel z nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. S.

XXXX/XX a žalobkyňa svoj 1/4 podiel na základe osvedčenia o dedičstve D 990/00.

Z rozhodnutia Správy katastra Rožňava zo dňa 28. 12. 2009 vyplýva, že na základe kúpnej zmluvy č. S.
XXXX/XX bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňom 28. 12. 2009, ktorým
dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Kúpnou zmluvou č. S. XXXX/XX bol uskutočnený prevod

polovičného spoluvlastníckeho podielu O. N., rod. A.Z., nar. XX. XX. XXXX (matky žalobkyne a starej
matky žalovanej) a štvrtinového podielu O.. O. X., rod. N., nar. XX. XX. XXXX (sestry žalobkyne a matky
žalovanej) na žalovanú, čím žalovaná sa stala spoluvlastníčkou 3/4 podielu z nehnuteľností vedených
na LV č. XXX k.ú. F..

Z rozhodnutia Správy katastra Rožňava zo dňa 29. 11. 2011, č. vkladu S. XXXX/XX vyplýva, že bol
povolený vklad vlastnícke práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXX
k.ú. F. v prospech žalovanej v podiele 1/4 na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi Ž. D., rod. N. -
žalobkyňou a žalovanou. Vklad bol povolený dňa 29. 11. 2011 a týmto dňom nadobúda rozhodnutie
právoplatnosť a právne účinky vkladu nastávajú dňom 29. 11. 2011.

Z pôdorysu rodinného domu predloženého žalovanou vyplýva, že dom má rozmery 9,50 m x 12,80,
čomu zodpovedá 121,60 m2, po zaokrúhlení 122 m2, pozostáva zo suterénu a prízemia, pričom suterén
aj prízemie majú rovnakú rozlohu 122 m2. V suteréne sa nachádzajú dve obytné miestnosti, kuchyňa
a izba, pričom ich rozloha spolu predstavuje cca 9,5 m x 4,8 m = 45,6 m2, po zaokrúhlení 46 m2. V

suteréne sa za posudzované obdobie nachádzali spoločné priestory v rozlohe 76 m2. Obidve podlažia
rodinného domu majú celkovú rozlohu 244 m2, z ktorej 1/4 podielu zodpovedá výmera 61 m2 a 3/4
podielu 183 m2.

Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania - ohliadku nehnuteľností a výsluch svedkyne - matky žalobkyne

súd nevykonal, pretože to nepovažoval za účelné a hospodárne, nakoľko ohliadkou nehnuteľností v
priebehu konania už nebolo možné zistiť užívací stav nehnuteľností za žalované obdobie. Výsluch
svedkyne - matky žalobkyne súd nevykonal, pretože zhodnými tvrdeniami účastníkov konania bolo
preukázané, že kuchyňu nachádzajúcu sa na dolnom podlaží rodinného domu za žalované obdobie
užívala matka žalobkyne a v izbe nachádzajúcej sa na tomto podlaží mala uložený svoj nábytok a

podľa tvrdenia žalobkyne aj túto izbu za žalované obdobie užívala jej matka. Z obsahu týchto výpovedí
účastníkovkonaniavyplynulo,žeobytnémiestnostinachádzajúcesanadolnompodlažírodinnéhodomu
žalovaná za žalované obdobie neužívala.V zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Citované ustanovenie Občianskeho zákonníka upravuje vnútorné vzťahy spoluvlastníkov vymedzujúc
rozsah, v akom sa podieľajú na výkone vlastníckych oprávnení k spoločnej veci. Spoluvlastník má právo
podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Nárok spoluvlastníka na
náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia
§ 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Predpokladom úspešnosti tohto nároku je neužívanie veci v rozsahu

spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom v dôsledku užívania spoločnej veci iným spoluvlastníkom
nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Iba v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú
vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej
miere, než zodpovedá jeho podielu. Podielový spoluvlastník, ktorý užíva spoločnú vec nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o bezplatnom užívaní spoločnej veci
nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, získava bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2

Občianskeho zákonníka, za ktoré musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť peňažnú náhradu, ako
ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vydané.

Nároknapeňažnúnáhraduzaneužívaniespoluvlastníckehopodielunevzniká,akspoluvlastníkužívalen
časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni

druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu
a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod neužívania spoločnej veci v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu jedným zo spoluvlastníkov nie je právne významný a rovnako nie je významné ani užívanie
časti veci treťou osobou.

Právne vzťahy spoluvlastníkov voči tretím osobám sa riadia ustanovením § 139 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Predmetom konania je peňažný nárok uplatnený za obdobie od 01. 11. 2009 do 01. 11. 2011, teda za

24 mesiacov po 100,- Eur, v celkovej sume 2.400,- Eur s príslušenstvom.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na základe dohody dedičov v dedičskom konaní po
neb. otcovi žalobkyne sp. zn. D 990/00 žalobkyňa a jej sestra O.. O. X. nadobudli každá 1/4 podiel
z nehnuteľností vedených na LV č. XXX k.ú. F. a vlastníčkou druhej polovice nehnuteľností zostala ich

matka - pozostalá manželka O. N., rod. A.. Kúpnou zmluvou č. S. XXXX/XX O. N., rod. A. a O.. O.F.
X. previedli svoje spoluvlastnícke podiely na žalovanú, pričom vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na základe tejto zmluvy bol povolený dňom 28. 12. 2009, z čoho vyplýva, že žalovaná sa
stala podielovou spoluvlastníčkou 3/4 podielu týmto dňom.

Kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalobkyňou a žalovanou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol
povolený dňa 29. 11. 2011 žalobkyňa previedla vlastnícke právo k 1/4 podielu na žalovanú. Právne
účinky vkladu nastali dňom 29. 11. 2011.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa a žalovaná neboli podielovými spoluvlastníčkami

nehnuteľností zapísanými na LV č. XXX k.ú. F. počas celého žalovaného obdobia, ale iba od 28. 12.
2009 do 29. 11. 2011, preto uplatnený nárok za obdobie od 01. 11. 2009 do 28. 12. 2009 bolo potrebné
posúdiť vychádzajúc z ustanovenia § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka a za obdobie od 28. 12. 2009
do 29. 11. 2011 v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Za obdobie od 01. 11. 2009 do 28. 12. 2009 žalovaná nebola spoluvlastníčkou nehnuteľností, bola
treťou osobou, ktorá časť nehnuteľností užívala so súhlasom spoluvlastníkov bez platenia finančnej
úhrady za užívanie. Žalobkyňou uplatnený nárok za toto obdobie súd posúdil ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

V zmysle § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Žalovaná písomným podaním doručeným súdu dňa 30. 11. 2015 vzniesla námietku premlčania
žalobkyňou uplatneného nároku, ktorú súd čiastočne, za obdobie od 01. 11. 2009 do 27. 12. 2009
považoval za dôvodnú vychádzajúc z ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žaloba
bola podaná na súde dňa 28. 12. 2011 a takto nárok žalobkyne za obdobie od 01. 11. 2009 do 27. 11.
2009 je premlčaný, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

Žalovaná sa stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností dňom 28. 12. 2009, nadobudnutím
právnychúčinkovvkladuvlastníckehoprávaktrojštvrtinovéhopodieluznehnuteľnostínazákladekúpnej
zmluvy č. S. XXXX/XX. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou za obdobie od 28. 12. 2009 do
29. 11. 2011 bolo potrebné posudzovať na základe ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a žalobkyňou uplatnený nárok za toto obdobie bolo potrebné kvalifikovať ako peňažný nárok uplatnený

za neužívanie spoluvlastníckeho podielu, ktorý sa premlčuje v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka
v trojročnej premlčacej lehote, preto nárok žalobkyne za obdobie od 28. 12. 2009 do 01. 11. 2011 nie
je premlčaný.

Z výpovedí účastníkov konania a svedkov O.. O. X., O. C. V. M. X. vyplýva, že žalovaná za žalované

obdobie užívala horné podlažie rodinného domu a spoločné priestory slúžiace na zabezpečenie
bývania v rodinnom dome v rozsahu zodpovedajúcom výške jej spoluvlastníckeho podielu. Na prízemí
rodinného domu nachádzajúce sa obytné miestnosti žalovaná za obdobie od 28. 12. 2009 do 29.
11. 2011 neužívala. Okrem žalovanej a jej druha za vyššie uvedené obdobie v dome bývala aj matka
žalobkyne, voči ktorej žaloba nesmeruje. Spoločné priestory v rodinnom dome (schodište, kotolňa, atď.)

slúžia potrebám všetkých osôb bývajúcich v rodinnom dome, nielen žalovanej, preto súd dospel k
záveru, že spoločné priestory žalovaná neužívala v celom rozsahu, ale iba v rozsahu zodpovedajúcom
jej spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná užívala 122 m2 na hornom podlaží domu a zo spoločných
priestorov na prízemí domu 57 m2, celkom 179 m2, pričom jej trojštvrtinovému spoluvlastníckemu
podielu zodpovedá 183 m2.

Výmera zodpovedajúca štvrtinovému spoluvlastníckemu podielu žalobkyne z pozemkov za žalované
obdobie zodpovedala výmera 655,5 m2 z celkovej výmery pozemkov 2.622 m2, vychádzajúc z údajov
uvedených na LV č. XXX k.ú. F..

Výsluchom účastníkov konania, svedkov O. C. a M. X. vypočutých v konaní bolo preukázané, že
žalovaná pozemky užívala iba v rozsahu zodpovedajúcom jej spoluvlastníckemu podielu, pretože časť
pozemkov vo výmere zodpovedajúcom podielu žalobkyne nechali pre žalobkyňu, táto časť nebola
obrobená a v záhrade časť úrody žalovaná neobrala, táto časť úrody zostala na stromoch. Žalobkyňa
sa k týmto tvrdeniam nevedela vyjadriť, pretože uviedla, že od roku 2008 na tieto pozemky nevkročila a

nevkročila ani do domu, čo potvrdili svedkovia - jej manžel a syn. V konaní nebolo preukázané tvrdenie
žalobkyne, že žalovaná jej bránila vo vstupe do domu a na pozemky. Žalobkyňa potvrdila, že mala kľúče
od domu, ktoré zo zlosti zahodila do smetí potom, ako sa s matku a sestrou pohádali kvôli majetkovým
záležitostiam. Výpoveďami svedkov bolo preukázané, že od jesene 2008 na bráne bol namontovaný
zvonček a takto aj v prípade, že na dvore bol pustený pes, žalobkyňa sa mohla dostať na dvor a do

záhrad.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobkyni nevznikol nárok na peňažnú náhradu za
neužívanie spoluvlastníckeho podielu v spoločných nehnuteľnostiach z dôvodu nepreukázania užívania
spoločných nehnuteľností (domu a pozemkov) žalovanou v rozsahu nad jej spoluvlastnícky podiel a

taktoničnebrániložalobkynivužívaníspoločnýchnehnuteľnostívrozsahujejspoluvlastníckehopodielu.

Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade na strane žalovanej trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia v zmysle
§ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z nasledovných položiek:

1/tarifná odmena právneho zástupcu v zmysle § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky za 9 úkonov právnych
služieb po 101,25 Eur za každý úkon:
prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 06. 02. 2012,

zastupovanie na pojednávaní dňa 02. 03. 2012,
zastupovanie na pojednávaní dňa 17. 04. 2012 v trvaní viac ako 2 hodiny - § 14 ods. 1 písm. c/,
zastupovanie na pojednávaní dňa 05. 04. 2013
zastupovanie na pojednávaní dňa 20. 10. 2015,
písomné vyjadrenie doručené súdu 30.11.2015

zastupovanie na pojednávaní dňa 01. 12. 2015
spolu: 911,25 Eur
2/ režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky:
za 5 úkonov vykonaných v roku 2012 po 7,63 Eur, spolu 38,15 Eur,
za 1 úkon vykonaný v roku 2013 v sume 7,81 Eur,

za 3 úkony vykonané v roku 2015 po 8,39 Eur, spolu 25,17 Eur,

spolu režijný paušál vo výške 71,13 Eur.

Náhradu trov konania, za ďalšie uplatnené úkony právnych služieb, písomné vyjadrenia súd nepriznal,

pretože trovy vzniknuté v súvislosti s týmito podaniami nepovažoval za účelne vynaložené trovy konania,
nakoľko obsahove sa zhodujú s ústnymi vyjadreniami prednesenými na pojednávaniach.

Celkové trovy konania vzniknuté na strane žalovanej činia 982,38 Eur, k náhrade ktorých bola žalobkyňa
zaviazaná.

V zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal neúspešnú žalobkyňu k náhrade štátom zálohovaných trov
konania pozostávajúcich z nákladov znaleckého dokazovania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu do 15

dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./, uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane
vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.