Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, January 16, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 3T/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413010017
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Matušovic

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6413010017.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom JUDr. Andrejom Matušovicom, v trestnej veci proti

obžalovanej U.. A. D., pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona
číslo 300/2005 Z. z. v znení zákona číslo 313/2011 Z. z. /ďalej len Trestného zákona/ s poukazom na
§ 138 písmeno h/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa
16.01.2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná :

U.. A. D., E. XX.XX.XXXX K. Y., J. I. D. XXX, F. B.,

s a u z n á v a v i n n o u , ž e

dňa 20.07.2012 v čase asi o 08.30 h viedla osobné motorové vozidlo značky Renault Clio Grandtour
evidenčné číslo Y. XXX T. po ceste I/65 v smere Žiar nad Hronom - Kremnica rýchlosťou okolo 111 km/

h tým spôsobom, že v 87,1 kilometri sa nevenovala plne vedeniu vozidla, nesledovala situáciu v cestnej
premávke (§ 4 odsek 1 písmeno c/ Zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke), na rovnom úseku
plynule prešla do protismeru v čase, keď sa blížilo osobné motorové vozidlo Volkswagen Golf evidenčné
číslo Y. XXX W., ktorého vodič Ľ. I., E. XX.XX.XXXX, nestihol vzájomnej čelnej zrážke zabrániť, po
nehode zostalo vozidlo Volkswagen Golf stáť na vozovke a za ním jazdiace osobné motorové vozidlo
Kia Rio evidenčné číslo Y. XXX W., ktoré viedla vodička A. S., prednou časťou narazilo do pravej
zadnej časti vozidla Volkswagen Golf a pri nehode utrpel vodič Ľ. I., E. XX.XX.XXXX zranenia, ktorým
na mieste podľahol a jeho spolujazdec A. X., E. XX.XX.XXXX utrpel zranenia, ktoré si vyžiadali dobu

práceneschopnosti od 20.07.2012 do 18.08.2012,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobila smrť závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti

uloženej jej podľa zákona,
- inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,

č í m s p á c h a l a- prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na §
138 písmeno h/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158
Trestného zákona,

a z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno
j/ Trestného zákona, § 37 písmeno h/ Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, na úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona, súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, súd obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 /tri/ roky.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, súd poškodeného W. I., E. XX.XX.XXXX K. D., J. I. G. K. XX,
s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovanej U.. A. D. bola obžaloba prokurátora Okresnej

prokuratúry Žiar nad Hronom podaná na tunajší súd dňa 11.01.2013 pre prečin usmrtenia podľa § 149
odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa mala
obžalovaná dopustiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.04.2015 obžalovaná vyhlásila, že vo vzťahu ku skutku, ktorý

jej je v obžalobe kladený za vinu, nechce urobiť žiadne vyhlásenie o vine.

Na základe vyššie uvedeného súd vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovanej U.. A. D.,
výsluchom svedkov - poškodených W. I., A. X. W. A. S., S. S. D., znalcov Ing. Albína Zimana a MUDr.
Zuzany Stanovičovej ako aj prečítaním množstva listinných dôkazov zadokumentovaných v spise a zistil

nasledujúci skutkový stav:

Obžalovaná U.. A. D. na hlavom pojednávaní opakovane vyjadrila ľútosť nad tragickou udalosťou a
pozostalým poškodeného Ľ. I. sa ospravedlnila. Pripustila, že dopravnú nehodu v inkriminovaný deň
20.07.2012 spôsobila, poprela však, že nehoda sa stala v dôsledku okolností popísaných v obžalobe, t.

j. že by sa nevenovala situácii v cestnej premávke, respektíve že by počas jazdy telefonovala. Uviedla,
že v inkriminovaný deň 20.07.2012 v čase okolo 7.45 h vyrazila z Banskej Bystrice na pracovnú cestu do
Považskej Bystrice, kde mala naplánované pracovné stretnutie. V ten deň ráno sa doma naraňajkovala,
vypila s priateľom kávu a urobila si rannú hygienu. Mala čas, nikam sa neponáhľala. Cestovala do
Zvolena, odkiaľ po rýchlostnej ceste smerovala na Žiar nad Hronom, kde za Šášovským Podhradím

odbočila na Kremnicu. Cestu dobre poznala, nakoľko tadiaľ prechádzala viackrát. Pamätala si, že v ten
deň bola premávka plynulá, nepršalo a boli dobré poveternostné podmienky. Pred obcou Bartošová
Lehôtka predbiehala kamión, pričom následne sa zaradila naspäť pred neho do svojho jazdného pruhu.
Po vjazde do obce Bartošová Lehôtka prispôsobila svoju jazdu rýchlosti povolenej v obci. Pamätala
si tiež, že za obcou Bartošová Lehôtka bola povolená rýchlosť jazdy maximálne 70 km/h. Uvedené

dopravné značenie zreteľne vnímala a prispôsobila tomu aj rýchlosť svojej jazdy. Následné dianie na
cestnej komunikácii v rozsahu asi 150 m od uvedenej dopravnej značky až po moment vzájomnej kolízie
s autom poškodeného si však už nepamätala. Naposledy vnímala iba motorové vozidlo, ktoré vo svojom
jazdnom pruhu predbiehala. Vozidlo poškodeného Ľ. I. jazdiace v protismere si nepamätala. Posledne
mala zamemorovaný už iba náraz a to, ako sa vo svojom vozidle prebrala po tom, čo zacítila dym a

smrad. Preľakla sa a chcela sa z vozidla dostať von, čo sa jej podarilo až po odopnutí bezpečnostnéhopása cez dvere spolujazdca. Vyplazila sa von z auta a volala o pomoc. Pamätala si, že k nej pristúpila
neznáma žena, ktorá ju utešovala a vytiahla jej jazyk. Krvácala z úst a mala veľkú zimnicu. Privolaná
sanitka ju následne odviezla do nemocnice v Žiari nad Hronom, odkiaľ ju následne previezli do Vojenskej

nemocnice v Ružomberku, kde podstúpila operáciu. Zo zranení, ktoré utrpela pri dopravnej nehode sa
liečila rok. V závere svojej výpovede zdôraznila, že má dlhoročné skúsenosti so šoférovaním a keby
bola v inkriminovaný moment zrážky pri vedomí, určite by sa nehode snažila zabrániť.

Svedok - poškodený A. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň 20.07.2012 bol

účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej došlo k stretu vozidiel obžalovanej U.. A.X. X. a poškodeného
Ľ. I.. Situáciu v cestnej premávke pred samotnou zrážkou vnímal. Okolnosti, za akých k zrážke došlo,
sa však dozvedel až po dopravnej nehode. K osobe poškodeného Ľ. I. uviedol, že bol dobrý a skúsený
šofér, v čase dopravnej nehody bol v dobrej kondícii a nebadal na ňom žiadne známy únavy.

Svedkyňa - poškodená A. S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovaný deň 20.07.2012

cestovala v skorých ranných hodinách z Kremnice do Žiaru nad Hronom. Pamätala si, že z obce Horná
Ves vyšlo na hlavnú cestu auto, plynule sa zaradilo pred ňu a ona šla za ním. Následne sa predmetné
vozidlo zrazilo s vozidlom bielej farby, ktoré jazdilo v protismernom jazdnom pruhu v smere od Žiaru nad
Hronom do Kremnice. Zrážka nastala náhle, nestihla ju ani poriadne zaregistrovať a v krátkom okamihu
zacítila náraz do vozidla, ktoré jazdilo pred ňou. Narazila doň prednou pravou stranou svojho vozidla.

Po náraze jej vybuchol airbag a od tohto momentu už nevidela nič. Pamätala si, že v rozhodnom čase
mohla jazdiť rýchlosťou 80 km/h.

Poškodený W. I., otec Ľ. I., ktorý bol usmrtený pri dopravnej nehode, na hlavom pojednávaní uviedol,
že v inkriminovaný deň poškodený Ľ. I. odchádzal do práce krátko pred 8.30 h. Ráno sa ešte rozlúčili.

K okolnostiam dopravnej nehody sa nevedel vyjadriť, nakoľko sa o nej dozvedel až sprostredkovane,
keď mu O. S. z obce Ihráč oznámil, že pri dopravnej nehode bol usmrtený jeho syn. Dozvedel sa tiež,
že k dopravnej nehode došlo tak, že obžalovaná so svojim vozidlom vošla do protismerného jazdného
pruhu, kde sa zrazila s vozidlom poškodeného.

Svedok S. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň 20.07.2012 viezol tovar do
Kremnice. Vnímal, ako ho obiehalo motorové vozidlo, pričom manéver predbiehania sa stal v miestach,
kde sídli spoločnosť GROTTO TRADE, s.r.o. Následne po jednom kilometri a pol došlo k zrážke.
Zdôraznil, že zreteľne videl ako vozidlo obžalovanej „z ničoho nič“ prešlo rýchlejšou jazdou zo svojho
jazdného pruhu do protismeru a čelne sa zrazilo s oproti idúcim vozidlom Volkswagen Golf. Videl, ako

vozidlo Volkswagen Golf po náraze odhodilo na okraj vozovky, vozidlo Renault Clio ostalo na vozovke a
odhodilo ho späť do jeho jazdného pruhu. Vnímal aj to, že medzi tieto vozidlá sa dostalo aj tretie vozidlo,
nevidel však, či došlo k ďalšiemu nárazu. V čase zrážky bol od miesta dopravnej nehody na vzdialenosť
asi 150 m, preto stihol svoje vozidlo ubrzdiť.

Rozpory vo svojich výpovediach z prípravného konania a z hlavného pojednávania odstránil svedok
tak, že o spôsobe jazdy obžalovanej zotrval na verzii z prípravného konania, kedy uviedol, že vozidlo
Renault Clio po vykonaní predchádzacieho manévru jazdilo vo svojom jazdnom pruhu pred ním ešte
asi 1 km až 1,5 km. Následne videl ako vozidlo Renault Clio plynulou jazdou, bez brzdenia, respektíve
strhnutia volantu, prešlo do protismeru.

Znalec Albín Ziman, z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel vo svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch podaného znaleckého posudku číslo 37/2012
zo dňa 20.09.2012. Uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii spisový materiál,
papierovú aj digitálnu fotodokumentáciu a bol osobne prítomný aj na mieste dopravnej nehody.

Technický priebeh dopravnej nehody spracoval prostredníctvom simulačného programu pre analýzu
dopravných nehôd PC - Crash 8.2, ktorý vyhodnocuje dopravnú situáciu na základe spätne odvíjaného
dopravnéhodeja,kedyprogramnazákladepoškodeniavozidiel,miestazrážkyarýchlostivozidielvyrieši
najprv samotnú zrážku a po jej vyriešení vyhodnotí bezprostrednú situáciu pred zrážkou v rozsahu
nevyhnutnom na objasnenie nehodového deja. K nehodovému deju uviedol, že k zrážke došlo medzi

vozidlom Renault Clio jazdiacom v smere od Žiaru nad Hronom do Kremnice s vozidlom Volkswagen
Golf jazdiacim v smere od Kremnice do Žiaru nad Hronom, a následne došlo k čiastočnej zrážke s
vozidlom Kia Rio. Vozidlo Renault Clio 0,8 sekundy pred zrážkou začalo plynule prechádzať do jazdného
pruhu vozidla Volkswagen Golf, kde došlo k čelnej zrážke uvedených vozidiel, a to ich ľavými prednýmistranami, následkom ktorej zrážky boli vozidlá od seba odhodené. Vozidlo Renault Clio zostalo na
vozovkeavozidloVolkswagenGolfboloodhodenéažmimovozovkunapriľahlýtrávnatýporast.Miestom
zrážky následne prešlo vozidlo Kia Rio, ktoré bolo poškodené na pravej strane od odrazeného vozidla

Volkswagen Golf. Znalec konštatoval, že v čase zrážky sa vozidlo Renault Clio pohybovalo rýchlosťou
cca 111km/h a vozidlo Volkswagen Golf rýchlosťou cca 85km/h.

Ako príčinu dopravnej nehody znalec ustálil nesprávny spôsob a techniku jazdy vodiča vozidla Renault
Clio, ktoré vozidlo bolo v čase zrážky celou svojou konštrukciou v protismernom jazdnom pruhu, do

ktorého vošlo v krátkom čase 0,8 sekundy, následkom čoho vodič vozidla Volkswagen Golf nemal žiadnu
šancu zrážke zabrániť zabrzdením respektíve vyhnutím sa. Uviedol, že v čase zrážky majú vozidlá
určitú rýchlosť a polohu a pri zistenej rýchlosti obžalovanej 111 km/h a plynulom prechádzaní z pravého
jazdného pruhu do protismeru sa situácia spätne odvíja, preto vozidlo Renault Clio pri rýchlosti 111
km/h plynulou jazdou prešlo 22 m a vodič vozidla Volkswagen Golf sa pri rýchlosti 85 km/h za 0,8
sekundy vrátil na vzdialenosť 24 m. V čase, keď vodič vozidla Renault Clio prechádzal stredovú čiaru,

bol vzdialený od miesta zrážky na 22 m. Uviedol, že na vozovke neboli žiadne brzdné stopy. Rýchlosti
jazdy v čase zrážky boli určené vyhodnotením troch rozhodujúcich parametrov, ktorými sú miesto zrážky,
rozsah poškodenia vozidiel a konečná poloha vozidiel. Uviedol, že keby vozidlo Renault Clio v čase
zrážky jazdilo nižšou rýchlosťou, napríklad 85 km/h, malo by to vplyv na konečnú polohu vozidla, ktorá
by bola úplne iná. Zopakoval, že príčinou dopravnej nehody bolo pohybovanie sa vozidla Renault Clio

v protismernom jazdnom pruhu. Rýchlosť jazdy nebola príčinou dopravnej nehody. Uvedený parameter
mal vplyv len na rozsah spôsobených následkov.

Ďalej znalec uviedol, že v čase dopravnej nehody neboli na cestnej komunikácii žiadne prekážky. K
okolnostiam, za akých došlo k dopravnej nehode uviedol, že vozidlo Renault Clio plynule prechádzalo

do protismeru. Keby v rozhodnom čase v protismernom pruhu nešlo žiadne vozidlo, obžalovaná by sa
plynulou jazdou cez protismerný jazdný pruh dostala mimo vozovky. Obhliadkou motorových vozidiel
bezprostredne po dopravnej nehode znalec vyhodnotil, že poškodenie vozidiel bolo spôsobené zrážkou.
Zároveň vylúčil, že príčinou dopravnej nehody a tiež príčinou zmeny smeru jazdy vozidla Renault Clio
bola technická závada (defekt) na vozidle Renault Clio. Ak by takáto technická závada pred dopravnou

nehodou aj teoreticky vznikla, vodič vozidla by to jednak vnímal a na druhej strane na vzdialenosť 22 m
by disk pneumatiky pred zrážkou s veľkou pravdepodobnosťou zanechal na cestnej komunikácii stopu.
Záverom uviedol, že pokiaľ ide o vzdialenosť, v akej jazdil vodič vozidla Kia Rio za vozidlom Volkswagen
Golf, táto z hľadiska bezpečnosti jazdy nebola dostatočná.

K dodatku číslo 1 zo dňa 15.01.2016 k znaleckému posudku číslo 37/2012 znalec na hlavnom
pojednávaní uviedol, že po oboznámení sa so závermi znaleckých posudkov Kriminalistického a
expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie
Slovenská Ľupča (ďalej aj len „KEÚ“) a znalkyne MUDr. Zuzany Stanovičovej nezistil žiadne
nové skutočnosti majúce vplyv na závery ním podaného znaleckého posudku číslo 37/2012 zo dňa

20.09.2012. Pokiaľ ide o poškodenie diskov a pneumatík vozidla Renault Clio, vychádzal v celom
rozsahu zo záverov znaleckého posudku KEÚ, v ktorom znalci uzavreli, že uvedené poškodenia boli
jednoznačne spôsobené zrážkou vozidiel. Pred zrážkou žiadne poškodenia vozidla zistené neboli. S
poukazom na závery znaleckých posudkov dospel tiež k záveru, že pravdepodobnou príčinou prechodu
vozidla obžalovanej do protismeru bolo nevenovanie sa riadeniu motorového vozidla. Vychádzal pritom

zo skutkových zistení, že na cestnej komunikácii ani na vozidle obžalovanej neboli zistené žiadne
skutočnosti, ktoré by mali príčinný súvis so vznikom dopravnej nehody.
Znalkyňa MUDr. Zuzana Stanovičová, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia vo
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch podaného znaleckého posudku číslo
22/2012 zo dňa 20.12.2012. Súdu objasnila rozdiel medzi tzv. mikrospánkom a interaktívnym spánkom.

Uviedla, že nejde o totožný stav ľudského organizmu. Mikrospánok nastáva okamžite, neočakávane,
bez varovných signálov, interaktívny spánok je spojený s pocitmi únavy, nutkavými stavmi. Vychádzajúc
z odbornej literatúry, mikrospánok môže trvať 3 až 30 sekúnd, v skutočnosti to ale môže byť aj viac. Z
mikrospánku sa človek sám preberie, precitne. K okolnostiam, kedy nastáva stav mikrospánku uviedla,
že mikrospánok nenastúpi len v dôsledku jazdy dlhšieho trvania, ale môže nastúpiť hocikedy, a postihnúť

aj človeka, ktorý je v dobrej kondícii a oddýchnutý. V prejednávanej veci znalkyňa nepotvrdila ani
nevyvrátila, či obžalovaná mala v čase zrážky stav mikrospánku, resp. interaktívneho mikrospánku.
Opakovane uviedla, že tento stav nie je možné dokázať. Zdôraznila, že od mikrospánku a interaktívneho
spánku je potrebné odlíšiť poruchu vnímania cestnej premávky spôsobenú ďalšou činnosťou, napríkladodpútaním pozornosti vplyvom mobilného telefónu, rádia a podobne. K stavu organizmu v čase
mikrospánku znalkyňa uviedla, že v momente mikrospánku svalstvo človeka ochabne, a ak má vodič
nohu na pedále, táto noha ostane ochabnutá, vodič nevie cielene zatlačiť na brzdu, lebo cielene

nerozmýšľa, nereaguje a danú situáciu nie je schopný adekvátne vnímať. V mikrospánku nie je možné
vozidlo ovládať rukami, tieto padnú dole, nedochádza ani k pohybu volantu, telo je v relaxovanom stave,
ochabne bez zmeny polohy, predovšetkým, keď je vodič fixovaný pásom a tiež za predpokladu, že
vozidloiderovnakýmsmerom,akýmišlovčaseprednástupommikrospánku.Vojdeniedoprotismerného
jazdného pruhu, t. j. zmenu smeru jazdy pootočením volantu v čase mikrospánku znalkyňa za zisteného

skutkového stavu označila ako nepravdepodobné. Na margo uvedeného znalkyňa ako príklad uviedla,
že keď ide auto pred nastúpením mikrospánku rovno, ide rovno aj po jeho nastúpení. Uviedla, že
indície pre mikrospánok sú únava, nízky tlak, zlé počasie, dážď, respektíve dehydratácia. Rýchly aktívny
pohyb (vybočenie) 0,8 sekúnd v mikrospánku znalkyňa vylúčila. Uviedla, že uvedené by nastalo jedine v
prípade, že by obžalovaná strhla volant. Pripustila, že opadnutím svalovej aktivity noha na pedáli oťažie,
ktoré oťaženie teoreticky môže spôsobiť tlačenie na pedál a môže vplývať na zvýšenie rýchlosti.

Zo znaleckého posudku číslo 37/2012 zo dňa 20.09.2012 Ing. Albína Zimana, znalca z odboru doprava
cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných
vozidiel vyplynulo, že znalec vykonal analýzu nehodového deja so zameraním sa na spôsob a reakcie
vodiča, spracoval časovo grafickú analýzu dopravnej nehody, posudzoval možnosti zabránenia nehody

a určil príčiny dopravnej nehody na základe spracovanej dokumentácie a výpovedí účastníkov dopravnej
nehody. Podkladom pre technickú analýzu nehodového deja bol náčrtok a fotodokumentácia dopravnej
nehody, údaje zo spisového materiálu a odborná literatúra. Použitím simulačného programu PC -
Crash 8.2 bol vykonaný simulovaný pohyb účastníkov dopravnej nehody počas nehodového deja
a zároveň pohyb vozidla od času reakcie vodiča až do konečného postavenia vodiča. Z hľadiska

možnosti zabránenia nehode vodičkou motorového vozidla Renault Clio znalec vyhodnotil, že vodička
uvedeného vozidla z technického hľadiska zrážke s osobným motorovým vozidlom Volkswagen Golf
mohla zabrániť správnym spôsobom a technikou jazdy, čo znamená, že v danom úseku by riadila
vozidlo povolenou rýchlosťou a neprešla by do protismeru, kde došlo k zrážke s protiidúcim vozidlom.
Konštatoval, že vodič motorového vozidla Volkswagen Golf z technického hľadiska zrážke s protiidúcim

osobným motorovým vozidlom Renault Clio nemohol zabrániť, rovnako tak aj vodička vozidla Kia Rio z
technického hľadiska zrážke s vozidlom Volkswagen Golf nemohla zabrániť. Pri simulovaní dopravnej
nehody vyššie uvedeným programom znalec zistil, že vozidlo Renault Clio jazdilo rýchlosťou cca 111
km/h, v protismere jazdiace vozidlo Volkswagen Golf jazdilo rýchlosťou cca 85 km/h a rovnako vozidlo
Kia Rio jazdilo rýchlosťou cca 85 km/h. V čase prechádzania vozidla Renault Clio do protismeru sa toto

nachádzalo od miesta zrážky vo vzdialenosti cca 22 m, vozidlo Volkswagen Golf vo vzdialenosti cca 17
m a vozidlo Kia Rio vo vzdialenosti cca 28 m. V tom čase zostávalo do momentu zrážky cca 0,8 sekundy.
Rovnakou rýchlosťou sa vozidlá pohybovali aj v čase zrážky. Znalec tiež konštatoval, že technika a
spôsob jazdy vozidla Volkswagen Golf a vozidla Kia Rio bola z technického hľadiska správna. Technika a
spôsob jazdy vodičky vozidla Renault Clio z technického hľadiska nebola správna, pričom nesprávnosť

spočívala v tom, že na danom úseku vodička vozidla Renault Clio riadila vozidlo rýchlosťou vyššou
ako je povolená rýchlosť a prešla do protismeru, kde došlo k zrážke s protiidúcim vozidlom. Správnou
technikou a spôsobom jazdy mohla vodička vozidla Renault Clio z technického hľadiska dopravnej
nehode zabrániť. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že k dopravnej nehode došlo na priamom
prehľadnom úseku cesty, keď vozidlo Renault Clio prešlo plynule do protismeru, kde sa čelne zrazilo

s oproti idúcim osobným motorovým vozidlom Volkswagen Golf a následne došlo k zrážke so za ním
jazdiacim vozidlom Kia Rio. Príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bol nesprávny spôsob
a technika jazdy vodičky Renault Clio, spočívajúce v tom, že vodička na danom úseku riadila vozidlo
rýchlosťou vyššou ako je povolená rýchlosť a prešla do protismeru, kde došlo k zrážke s protiidúcim
vozidlom. Vozidlá Renault Clio a Volkswagen Golf boli pri dopravnej nehode totálne poškodené. Vozidlo

Kia Rio bolo poškodené na pravej prednej strane.

Z dodatku číslo 1 zo dňa 15.01.2016 k znaleckému posudku číslo 37/2012 Ing. Albína Zimana,
znalca z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave
a odhad hodnoty cestných vozidiel zo dňa 20.09.2012 vyplynulo, že oboznámenie znaleckých

posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného Zboru, odbor prírodovedného skúmania
a kriminalistickej identifikácie Slovenská Ľupča č. p. PPZ-KEU-SL-EXP-2012/2540 zo dňa 16.08.2012
a znalkyne MUDr. Zuzany Stanovičovej číslo 22/2012 zo dňa 20.12.2012 v spojení s jej výpoveďou nahlavnom pojednávaní dňa 28.09.2015 nemalo vplyv na ním konštatované závery v podanom znaleckom
posudku.

Zo znaleckého posudku číslo 22/2012 zo dňa 20.12.2012 MUDr. Zuzany Stanovičovej, znalkyne z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia vyplynulo, že obžalovaná zo súdno - lekárskeho
hľadiska bola dňa 20.07.2012 v čase o 8.30 h, kedy došlo k dopravnej nehode, schopná ako
vodička viesť osobné motorové vozidlo. Znalkyňa na základe neurologického vyšetrenia potvrdila, že
obžalovaná netrpela žiadnou poruchou spánku ani bdenia a nemala žiadne ochorenie centrálneho

nervového systému, ktoré by poruchu bdelosti mohlo spôsobiť. Vykonané neurologické vyšetrenie
nevykázalo žiadne známky, že u obžalovanej mohlo dôjsť počas šoférovania k poruche pozornosti
na podklade mikrospánku, avšak ani nepotvrdilo možnosť, že by k nemu nemohlo dôjsť. Zo súdno -
lekárskeho hľadiska znalkyňa nevedela jednoznačne ustáliť, či u obžalovanej došlo k poruche vnímania
cestnej premávky na podklade mikrospánku alebo na podklade nepozornosti. K momentu nastúpenia
mikrospánku alebo imperatívneho spánku znalkyňa uviedla, že tieto javy sa môžu dostaviť nepredvídane

a kedykoľvek a nemožno jednoznačne potvrdiť ani vyvrátiť, že k jednému z nich nedošlo aj v
prejednávanej veci. V prípade mikrospánku ide totiž o poruchu vedomia a stratu schopnosti uvedomovať
si svoje zážitky, dochádza k poruche mozgovej aktivity, poruche vnímania okolia a tým k svalovej
relaxácii.Vtomtostavečlovekniejeschopnýnielenvnímaťokolie,aleanireagovaťnavonkajšiepodnety
okrem silných hlasných vnemov alebo dotykového podnetu. V predmetnom prípade, ak by poruchu

vnímania u obžalovanej zavinil mikrospánok, obžalovaná nemohla subjektívne ani objektívne rozpoznať
jeho príznaky, nakoľko mikrospánok nemá pozvoľný začiatok, ale nastupuje okamžite.

Zo znaleckého posudku číslo 38/2012 zo dňa 17.08.2012 MUDr. Jána Kuřátka, znalca z odboru
zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo (toxikolófia, alkohológia, sérohematológia) a zo znaleckého

posudku číslo 17/2012 zo dňa 17.08.2012 MUDr. Tivadára Tuhárskeho, znalca z odboru zdravotníctvo,
odvetvie súdne lekárstvo (toxikolófia, alkohológia, sérohematológia) vyplynulo, že v prípade tela
poškodeného Ľ. I., ktorý bol dňa 20.07.2012 v čase o 8.30 h účastníkom dopravnej nehody išlo o
násilnú smrť, ktorá je v priamej a príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, kedy poškodený utrpel
zranenia, na následky ktorých na mieste dopravnej nehody zomrel. Znalec ako príčinu smrti ustálil

úrazovo krvácavý šok pri roztrhnutí srdca a hrudnej srdcovnice s vykrvácaním do pohrudničných
dutín, ako následok dopravnej nehody. V priloženej fotodokumentácii zo súdnej pitvy tela poškodeného
Ľ. I. sú zadokumentované jednotlivé čiastkové zranenia, charakter, rozsah a lokalizácie ktorých sú
detailne popísané vo vypracovanom znaleckom posudku. Vo vzťahu k týmto zraneniam bolo znalcami
konštatované, že tieto boli spôsobené mohutným vonkajším mechanickým násilím tupého charakteru,

vedené pevným tupým predmetom spočiatku bez výčnelkov a hrán, následne potom s hranami, ktoré
násilie pôsobilo prudko ako náraz a v prvotnej fáze úrazového deja pôsobilo výrazne spredu a mierne
zľava, v záverečnej fáze odzadu. V znaleckom posudku je zároveň konštatované, že poškodený Ľ. I. v
čase vzniku zranenia pri dopravnej nehode nebol pod vplyvom alkoholu.

Zo znaleckého posudku č. p. PPZ-KEU-SL-EXP-2012/2540 zo dňa 16.08.2012 Kriminalistického a
expertízneho ústavu Policajného Zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie
Slovenská Ľupča vyplynulo, že k úniku vzduchu z pneumatiky došlo v čase dopravnej nehody,
následkom poškodenia plášťa a disku pneumatiky, pri náraze kolesa na pevnú prekážku (pevnú
konštrukčnú časť protiidúceho vozidla značky Volkswagen Golf evidenčné číslo Y. XXX W. a pevnú

konštrukčnú časť nehodou poškodeného vozidla značky Renault Clio evidenčné číslo Y. XXX T.).
Znaleckým preskúmaním plášťa a disku ľavej prednej pneumatiky vozidla Renault Clio neboli na týchto
komponentoch pneumatiky zistené také poškodenia, ktoré by zodpovedali náhlej deštrukcii a úniku
vzduchu z pneumatiky (tzv. šlus defektu) počas jazdy vozidla.

Zo záznamu dopravnej nehody Okresného dopravného inšpektorátu v Žiari nad Hronom zo dňa
20.07.2012 vyplynulo, že k dopravnej nehode došlo dňa 20.07.2012 v čase o 08.30 h v katastri obce
Dolná Ves, mimo obce, okres Žiar nad Hronom na ceste I. triedy číslo 65 v 87,1 km pri výjazde do obce
Dolná Ves. Účastníkmi dopravnej nehody bola obžalovaná U.. A. D. jazdiaca na motorovom vozidle
Renault Clio evidenčné číslo Y. XXX T., poškodený Ľ. I. W. S. A. X., obidvaja jazdiaci na motorovom

vozidle Volkswagen Golf evidenčné číslo Y. XXX W. a svedkyňa A. S. jazdiaca na motorovom vozidle
Kia Rio evidenčné číslo Y. XXX W.. Svedkom dopravnej nehody bol S. D..Zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody Okresného dopravného inšpektorátu v
Žiari nad Hronom zo dňa 20.07.2012 vyplynulo, že dopravná nehoda sa stala na priamom úseku
s dobrým, suchým a neznečisteným povrchom vozovky aj krajnice a viditeľným vodiacim pruhom.

Komunikácia bola dvojpruhová, nevykazovala žiadne závady a nenachádzali sa na nej žiadne špeciálne
objekty.Obhliadkounamiestedopravnejnehodybolizistenénesťaženépoveternostnépodmienky,ktoré
vytvárali dobré rozhľadové pomery. Súčasťou zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody je
náčrtok miesta dopravnej nehody a fotodokumentácia dopravnej nehody pozostávajúca zo 48 záberov.

Zo zápisu o dychovej skúške vykonanej dňa 20.07.2012 o 10.06 h hodine vyplynulo, že obžalovaná
U.. A. D. v čase dopravnej nehody nebola pod vplyvom alkoholu. Totožný záver vyplýva aj zo zápisu o
dychovej skúške vykonanej dňa 20.07.2012 o 09.13 h u svedkyne A. S..

Z lekárskej správy chirurgickej ambulancie Nemocnice a polikliniky, n.o. Všeobecná nemocnica Žiar nad
Hronom, lekára - chirurga MUDr. Ericha Kozára zo dňa 20.07.2012 vyplynulo, že u obžalovanej U.. A. D.

bolazistenádiagnózaviacnásobnézlomeninypredkoleniavľavo,vykĺbenienohyvúrovniTMTTskĺbenia
vľavo s predpokladanou dobou liečenia pol roka. Utrpený úraz bol kvalifikovaný ako ťažký.

Z lekárskej správy chirurgickej ambulancie Nemocnice a polikliniky, n.o. Všeobecná nemocnica Žiar
nad Hronom, lekára - chirurga MUDr. Ericha Kozára zo dňa 20.07.2012 vyplynulo, že u svedka -

poškodeného A. X. bola zistená diagnóza bližšie neurčené viacnásobné poranenia s predpokladanou
dobou liečenia dva až tri týždne. Utrpený úraz bol kvalifikovaný ako ľahký.

Podľa § 2 odsek 10 alinea prvá veta Trestného poriadku postupujú orgány činné v trestnom konaní
a súd tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu

nevyhnutnom na rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy zistené
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že
obžaloba bola proti obžalovanej podaná dôvodne. Pri vyhodnotení analýzy priebehu dopravnej nehody
vychádzal súd z výpovede obžalovanej U.. A. D., zo svedeckých výpovedí S. D., A. X.D. W. A. S., ďalej

zo záverov znaleckých posudkov znalca Ing. Albína Zimana a znalkyne MUDr. Zuzany Stanovičovej ako
aj z výpovedí týchto znalcov na hlavnom pojednávaní. Podkladom pre rozhodnutie súdu boli aj záznamy
o dopravnej nehode, zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody a pripojená fotodokumentácia. Z
vykonaných dôkazov mal súd nad rámec akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutkový dej sa
stal tak, ako je to uvedené v obžalobe prokurátora. Vykonané dokazovanie poskytlo súdu dostatočnú

predstavu o priebehu dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 20.07.2012 v čase o 08.30 v katastri obce
Dolná Ves, okres Žiar nad Hronom na ceste I. triedy číslo 65 v 87,1 km pri výjazde do obce Dolná
Ves. K dopravnej nehode došlo tak, že obžalovaná jazdiac vozidlom Renault Clio plynule prešla do
protismerného jazdného pruhu, kde sa čelne zrazila s oproti idúcim vozidlom Volkswagen Golf, ktoré
riadil poškodený Ľ. I., a následne došlo k zrážke s vozidlom Kia Rio jazdiacim za ním. Jediným priamym

svedkom dopravnej nehody bol S.P. D., ktorý na hlavnom pojednávaní tvrdil, že obžalovaná so svojim
vozidlom prešla do protismeru. Hoci pri svojej prvej výpovedi v prípravnom konaní svedok uvádzal, že
obžalovaná prešla do protismeru rýchlejšou jazdou a na hlavnom pojednávaní sa zmienil o plynulom
presunutí sa vozidla, uvedený rozpor napokon odstránil tak, že uviedol, že vozidlo obžalovanej vykonalo
predbiehací manéver a až do momentu zrážky išlo plynulou jazdou vo svojom jazdnom pruhu ešte asi

1,5 km pred ním a následne prešlo do protismeru. Nepostrehol, že by obžalovaná v okamihu prechodu
do protismeru strhla volant. Výpoveď svedka S. D. korelovala zo závermi znaleckého dokazovania
vykonaného znalcom Ing. Albínom Zimanom. Z týchto záverov vyplynulo, že obžalovaná vošla do
protismeru plynulou jazdou, jazdiac konštantnou rýchlosťou 111 km/h, ktorý záver v podstate neodporuje
ani tej časti výpovede svedka S. D. na hlavnom pojednávaní, kedy tvrdil, že obžalovaná bezprostredne

pred zrážkou volant nestočila a ani nebrzdila. Aj závery znaleckého dokazovania potvrdili, že obžalovaná
vôbec nebrzdila, ale svoj jazdný pruh bezprostredne pred zrážkou opustila plynulou jazdou. V prospech
uvedeného záveru svedčí aj absencia brzdných stôp na mieste činu. K priebehu dopravnej nehody sa
samotná obžalovaná vyjadriť nevedela, rovnako nevedela uviesť, prečo došlo k dopravnej nehode az akého dôvodu vybočila zo svojho jazdného pruhu. Nedokázala si to vysvetliť. K priebehu dopravnej
nehody sa nevedel vyjadriť ani svedok A. X.. Bolo však nesporné, že uvedený svedok bol účastníkom
dopravnej nehody a v čase zrážky sedel vo vozidle Volkswagen Golf na mieste spolujazdca.

Vykonaným znaleckým dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaná v čase
prechádzania do opačného jazdného pruhu (ktorý časový okamih až do momentu zrážky bol v trvaní
0,8 sekúnd) aj v čase samotnej zrážky s oproti idúcim vozidlom Volkswagen Golf jazdila rýchlosťou
111 km/h, pričom vozidlo Volkswagen Golf ako aj za ním idúce vozidlo Kia Rio jazdili rýchlosťou 85

km/h. V súvislosti s uvedeným je potrebné uviesť, že obžalovaná v čase zrážky a bezprostredne pred
ňou neviedla svoje vozidlo v súlade s predpismi o cestnej premávke. Bolo preukázané, že v danom
úseku cesty bola maximálna povolená rýchlosť 70 km/h a obžalovaná týmto úsekom prechádzala
rýchlosťou 111 km/h. Hoci obžalovaná na hlavnom pojednávaní tvrdila, že zreteľne vnímala, že za
obcou Bartošová Lehôtka je maximálna povolená rýchlosť jazdy 70 km/h (videla aj predmetnú príkazovú
dopravnú značku) a rýchlosť na danom úseku si kontrolovala, jej výpoveď bola v tejto časti vyvrátená

znaleckým dokazovaním, zo záverov ktorého vyplynulo, že obžalovaná maximálnu povolenú rýchlosť v
danomúsekucestynedodržala.Zhľadiskapríčindopravnejnehodyvšakuvedenéporušeniepredpisovo
cestnej premávke neznamenalo také podstatné porušenie povinností účastníka cestnej premávky, ktoré
by v danom prípade rozhodujúcim spôsobom ovplyvnilo posúdenie súdu z hľadiska zavinenia vzniku
dopravnej nehody. Znalec Ing. Albín Ziman totiž na hlavnom pojednávaní konštatoval, že rýchlosť jazdy

obžalovanej nebola príčinou dopravnej nehody, ale mala vplyv len na rozsah spôsobených následkov.

ZtechnickéhohľadiskabolopodľaznalcaIng.AlbínaZimanapríčinoudopravnejnehodypohybovaniesa
vozidla Renault Clio v protismernom jazdnom pruhu. Na vybočenie z jazdného pruhu pritom obžalovaná
nemala žiaden dôvod, keďže nevykonávala predbiehací manéver ani sa nevyhýbala prekážke, keď

obhliadkou na mieste činu žiadne takéto obmedzenie na cestnej komunikácii zistené nebolo. Prokurátor
obžalovanej kládol za vinu, že sa vedeniu svojho vozidla plne nevenovala a situáciu v cestnej premávke
nesledovala. Uvedené vyplynulo aj zo samotnej výpovede obžalovanej na hlavnom pojednávaní, kedy
uviedla, že v inkriminovanom čase, bezprostredne pred zrážkou, vnímala akurát dopravné značenie
obmedzujúce rýchlosť jazdy na 70 km/h ale následné dianie na cestnej komunikácii v rozsahu asi 150

m od uvedenej dopravnej značky až po moment vzájomnej kolízie s oproti idúcim vozidlom Volkswagen
Golf si už nepamätala. Predmetné vozidlo jazdiace v protismere dokonca ani nevnímala, pamätala
si len okamih, ako sa vo svojom vozidle prebrala po tom, čo zacítila dym. Zo záverov znaleckých
posudkov zároveň vyplynulo, že obžalovaná na cestnej komunikácii nemala žiadne technické, či
výhľadové prekážky, ktoré by odôvodňovali vybočenie z jazdného pruhu. Znalecké dokazovanie

vykonané Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného Zboru, odbor prírodovedného skúmania
a kriminalistickej identifikácie Slovenská Ľupča navyše vylúčilo, že by príčinou dopravnej nehody v
prejednávanej veci bolo technické poškodenie spôsobené náhlou deštrukciou (tzv. šlus defektom) a
následnýmunikomvzduchuzpneumatiky.Uvedenýzáverpotvrdiloajdokazovanievykonanéobhliadkou
na mieste činu, kde neboli zistené žiadne brzdné stopy, prípadne stopy indikujúce defekt. Znalec Ing.

Albín Ziman na hlavnom pojednávaní konštatoval, že z technického hľadiska poškodený Ľ. I. a svedkyňa
A. S. nemali možnosť dopravnej nehode zabrániť. Naopak konštatoval, že dopravnej nehode mohla
zabrániť výlučne obžalovaná, a to tým, že by so svojim vozidlom neprešla do protismeru. Ako už bolo
spomenuté, k vzniku dopravnej nehody neprispeli žiadne ďalšie faktory. Poškodený Ľ. I. ako aj svedkyňa
A. S. bezprostredne pred zrážkou, ale aj v čase zrážky jazdili vo svojom jazdnom pruhu, konštantnou

rýchlosťou 85 km/h. Žiadnemu z účastníkov dopravnej nehody lekárskym vyšetrením nebolo zistené
ovplyvnenie alkoholom.

Vykonané dôkazy teda viedli súd k jednoznačnému záveru, že vozidlo vedené obžalovanou, bez
zistenia akejkoľvek príčiny plynule prešlo zo svojho jazdného pruhu do protismeru a následne sa čelne

zrazilo s oproti idúcim vozidlom Volkswagen Golf, ktoré riadil poškodený Ľ. I.. Dráha pohybu vozidla
tak, ako ju určil znalec vo svojom posudku, bola plynulá, bez náznaku nejakých náhlych vybočení,
vyhýbacích manévrov či brzdenia. Keďže znaleckým skúmaním bola ako príčina dopravnej nehody
vylúčená technická chyba, ktorú by navyše obžalovaná ako vodič vozidla musela aspoň v náznakoch
zaregistrovať (napr. defekt a podobne), nemožno prijať iný záver, ako ten, že obžalovaná ako vodič

nevenovala riadeniu svojho vozidla dostatočnú pozornosť, čím porušila jednu zo základných povinností
vodiča ustanovenú v § 4 odsek 1 písmeno c/ Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Ak by platil
opak a obžalovaná by sa ako vodič plne venovala vedeniu svojho vozidla, nemohla by s vozidlom prejsť
do protismerného jazdného pruhu a tam sa zraziť s oproti idúcim vozidlom.Špecifickosť dôkaznej situácie, ktorá nastala v prejednávanom prípade, spočívala v tom, že súd mal
v podstate k dispozícii len jediný priamy dôkaz (svedectvo S. D.), keďže zúčastnené osoby si priebeh

dopravnej nehody a udalosti tesne pred ňou vôbec nepamätali. Preto bolo možné ustáliť príčinu
dopravnej nehody iba na podklade tejto výpovede, ďalej na podklade listinných dôkazov a záverov
znalca z odboru cestnej dopravy. Tieto dôkazy však podľa názoru súdu postačovali na prijatie záveru,
že obžalovaná svoje vozidlo 0,8 sekundy pred nárazom do oproti idúceho vozidla neovládala. Svedčia
o tom najmä zistenia o plynulom vybočení z jazdného pruhu, bez brzdenia, bez vyhýbacieho manévru a

bez nastúpenia nejakých obranných reflexov, napríklad pri zmene povrchu vozovky, resp. pri prechode
na nespevnenú časť vozovky.

Znaleckým dokazovaním vykonaným znalkyňou MUDr. Zuzanou Stanovičovou navyše nebolo zistené,
že by obžalovaná v čase dopravnej nehody mala s istotou mikrospánok, respektíve inú poruchu
vnímania. Rovnako nebolo zistené, že by s týmito javmi mala v minulosti akékoľvek skúsenosti. Neboli

zistenéanitakéokolnosti,ktorébyvinkriminovanýdeňmikrospánokobžalovanejodôvodňovali.Naopak,
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v daný deň bola obžalovaná oddýchnutá, bola schopná jazdy
autom a poveternostné podmienky (ktoré sú spôsobilé ovplyvniť nastúpenie mikrospánku) boli v daný
deň priaznivé. Preto vojdenie do protismeru, t. j. zmenu jazdy pootočením volantu v čase mikrospánku
znalkyňa za zisteného skutkového stavu označila u obžalovanej ako nepravdepodobné. Hoci pripustila,

že stav eventuálnej poruchy vnímania sa u obžalovanej mohol vyvinúť náhle, bez predchádzajúcich
varovných signálov, zdôraznila, že pokiaľ pred nastúpením tzv. mikrospánku ide auto rovno, svoj smer
jazdy nezmení ani po jeho nastúpení. Opadnutím svalovej aktivity noha na pedáli síce môže oťažieť,
ktoré oťaženie je teoreticky spôsobilé zatlačiť na pedál a tým zvýšiť rýchlosť jazdy, uvedené ale nebolo
preukázané, keď znalec Ing. Albín Ziman v záveroch znaleckého posudku konštatoval, že obžalovaná

vybočila do protijazdného pruhu plynulou jazdou.

Následky dopravnej nehody v podobe zranení poškodeného Ľ.Š. I. vyplývajú zo záverov znaleckého
posudku znalcov MUDr. Jána Kuřátka a MUDr. Tivadára Tuhárskeho a z pripojenej fotodokumentácie.
Príčinou smrti poškodeného Ľ. I. bol úrazovo krvácavý šok pri roztrhnutí srdca a hrudnej srdcovnice s

vykrvácanímdopohrudničnýchdutín,akonásledokdopravnejnehody.Vovzťahukprávnemuposúdeniu
zranení spôsobených svedkovi A. X. súd dospel k záveru, že tieto s poukazom na závery lekárskej
správy Nemocnice a polikliniky, n.o. Všeobecná nemocnica Žiar nad Hronom zo dňa 20.07.2012 majú
charakter ublíženia na zdraví podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona.

Na základe vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené v
skutkovej vete tohto rozsudku a konanie obžalovanej po právnej stránke posúdil ako prečin usmrtenia
podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, keď obžalovaná inému (poškodenému
Ľ. I.) z nedbanlivosti spôsobila smrť, pričom uvedený čin spáchala závažnejším spôsobom konania (§
138 písmeno h/ Trestného zákona), porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona, konkrétne

porušením povinnosti uloženej jej v § 4 odsek 1 písmeno c/ v spojení s § 9 odsek 1 a § 10 odsek 1 Zákona
číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej Zákon o cestnej
premávke), keď ako vodička v cestnej premávke sa bezprostredne pred zrážkou s osobným motorovým
vozidlom poškodeného Ľ. I. plne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke
a prešla do protismerného jazdného pruhu. Obžalovaná svojim konaním naplnila aj zákonné znaky

prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, keď poškodenému A. X. ublížila na zdraví
v dôsledku porušenia vyššie konštatovanej povinnosti uloženej jej Zákonom o cestnej premávke. Podľa
názoru súde je nesporné, že obžalovaná svojim konaním porušila dôležitú povinnosť podľa Zákona o
cestnej premávke, porušenie ktorej spravidla máva (tak ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade) za
následok vznik dopravnej nehody s následkom ublíženia na zdraví, respektíve s následkom smrti.

Pokiaľ ide o zavinenie, ako subjektívnu stránku prečinu usmrtenia (§ 149 Trestného zákona) a prečinu
ublíženia na zdraví (§ 158 Trestného zákona), súd neakceptoval obranu obžalovanej, že dopravnú
nehodu síce spôsobila, ale vzhľadom na nastúpenie tzv. mikrospánku, ktorý stav poruchy vnímania
nemohla ovplyvniť, za svoje konanie nenesie trestnú zodpovednosť. V tejto súvislosti súd považoval za

potrebné zdôrazniť, že trestný čin usmrtenia aj trestný čin ublíženia na zdraví je z hľadiska zavinenia
nedbanlivostným trestným činom. Na naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty obidvoch
trestných činov tak postačuje zavinenie z nedbanlivosti, pričom stačí aj nevedomá nedbanlivosť. U
obžalovanej sa z hľadiska zavinenia jednalo práve o nevedomú nedbanlivosť podľa § 16 písmenob/ Trestného zákona, pretože obžalovaná nevedela, že svojim konaním predpokladaným Trestným
zákonom môže porušiť záujem na ochrane ľudského života a zdravia, hoci vzhľadom na okolnosti
a svoje osobné pomery o tom vedieť mala a mohla. V tomto smere sa od obžalovanej ako od

účastníka cestnej premávky vyžadovala určitá miera opatrnosti. Hoci obžalovaná sa bránila tým, že
bezprostredne pred zrážkou boli v dôsledku tzv. mikrospánku vymiznuté jej ovládacie schopnosti, a
preto za žalovaný skutok nemôže niesť trestnú zodpovednosť, vykonané dokazovanie nepotvrdilo, že
u obžalovanej došlo k poruche vnímania na podklade mikrospánku, ktorá porucha by mala vplyv na
jej schopnosť ovládať svoje konanie. K problematike tzv. mikrospánku, resp. imperatívneho spánku

bola na hlavnom pojednávaní vypočutá znalkyňa MUDr. Zuzana Stanovičová, ktorá nepotvrdila ani
nevyvrátila, že u obžalovanej v čase zrážky nastal niektorý z uvedených javov. Hoci znalkyňa uzavrela,
že z medicínskeho hľadiska nie je možné diskutovaný stav poruchy vnímania dokázať, v prejednávanej
veci nebolo možné prisvedčiť argumentom obhajoby, že obžalovaná nebola schopná ovládať svoje
konanie v dôsledku neočakávaného, náhleho stavu mikrospánku. Samotná obžalovaná na hlavnom
pojednávaní uviedla, že bezprostredne pred zrážkou vnímala dopravné značenie obmedzujúce rýchlosť

jazdy na 70 km/h a svoju jazdu si stále kontrolovala. Uvedené tvrdenie obžalovanej však bolo vyvrátené
znaleckým dokazovaním, keď bolo zistené, že obžalovaná pred zrážkou jazdila oveľa rýchlejšie, pričom
povolenúrýchlosťjazdyvdanomúsekudokoncaprekročila.Hociuvedenéporušeniepredpisovocestnej
premávke nemalo vplyv na vznik dopravnej nehody, v kontexte týchto dôkazov sa obrana obžalovanej
o nastúpení tzv. mikrospánku javila súdu nepresvedčivou, smerujúcou k vyvineniu sa zo žalovaného

skutku. V priebehu trestného konania totiž nebol zistený žiaden akceptovateľný dôvod vybočenia z
jazdného pruhu. Pripustiac fakt, že obžalovaná mala po nehode výpadok pamäte ohľadom okolností,
ktoré nastali tesne pred zrážkou a na ktoré si nevedela spomenúť ani v priebehu trestného konania,
tento v kontexte vykonaných dôkazov nemohol vyvrátiť skutočnosť, že obžalovaná bola pred zrážkou
zrejme rozptýlená inou aktivitou, ktorú si ani nemusela uvedomovať a ktorá mala na krátky časový

okamih vplyv na jej koncentráciu na riadenie vozidla. Súd napriek tomu nenamieta voči skutočnosti, že
tzv. mikrospánok môže nastúpiť nečakane a bez varovných signálov a môže sa bezpochyby prihodiť
každému vodičovi. V prípade obžalovanej však pre mikrospánok nesvedčili ani závery znaleckého
dokazovania, pokiaľ ide o konanie obžalovanej v čase možného nastúpenia tohto javu. Obžalovaná
totiž bezprostredne pred zrážkou jazdila na rovnom úseku cesty a bez príčiny za 0,8 sekundy smer

svojej jazdy zmenila tým, že vošla do protismeru. Zo záverov znaleckého dokazovania znalkyňou MUDr.
Zuzanou Stanovičovou vyplynulo, že v čase nastúpenia mikrospánku zostane telo vodiča v relaxovanom
stave, ochabne bezo zmeny polohy, predovšetkým, keď je vodič fixovaný pásom a tiež za predpokladu,
že vozidlo ide rovnakým smerom, akým išlo v čase pred nástupom mikrospánku. Uvedené vysvetlenie
sa súdu javilo nanajvýš logickým, preto zhodne zo závermi znaleckého dokazovania dospel k záveru,

že vojdenie do protismerného jazdného pruhu, t. j. zmena smeru jazdy pootočením volantu v čase
mikrospánku bolo v prípade obžalovanej vylúčené. Obžalovaná bezprostredne pred zrážkou jazdila
na rovnom úseku cesty, po konštantnej trajektórii, preto vybočenie do protismerného jazdného pruhu
odôvodňovalo jedine nevenovanie sa riadeniu vozidla a nesledovanie situácie v cestnej premávke.

Súd ďalej vykonal dokazovanie aj v súvislosti s výrokom o treste, a to predovšetkým prečítaním listinných
dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal potom za preukázané, že obžalovaná je prihlásená k trvalému
pobytu v obci D. Č.. XXX, F. B.. Z obce jej nie je nič vytýkané. Obžalovaná doposiaľ nebola súdne
trestaná, priestupkovo bola prejednávaná 5 - krát, a to za porušenie pravidiel cestnej premávky (3 - krát
rýchlosť jazdy, 1 - krát spôsob jazdy, 1 - krát iné porušenie povinnosti účastníka cestnej premávky).

Pokiaľideouloženietrestu,súdvyhodnotilvintenciách§34Trestnéhozákonavspojenís§38Trestného
zákona všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Obžalovanej poľahčovalo, že pred spáchaním trestných činov viedla riadny život (§ 36 písmeno j/
Trestného zákona), priťažovalo jej, že spáchala viac trestných činov (§ 37 písmeno h/ trestného zákona).
Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak zostal vyrovnaný. Keďže obžalovaná spáchala viac
trestných činov, súd jej s poukazom na § 41 odsek 1 Trestného zákona ukladal trest úhrnný, a to podľa
zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na trestný čin najprísnejšie trestný, t. j. v trestnej sadzbe

prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, v rozmedzí od 2 do 5 rokov. Pri úvahách
o druhu a výmere trestu vychádzal súd zároveň z premisy, že trest má byť vyvážený, aby zabezpečil
náležitú ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne má iných odradiť od páchania
trestných činov a má vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa. Funkciou trestu je zároveň postihnúťvýlučne páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd
vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že represívny aj preventívny účinok
trestu v zmysle individuálnej aj generálnej prevencie zabezpečí v prípade obžalovanej trest odňatia

slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby, t. j. v trvaní 2 /dvoch/ rokov. Súd pri ukladaní trestu
prihliadol na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a tiež vzhliadol na zavinenie obžalovanej vo
formenevedomejnedbanlivosti.Nadruhejstranesúdprihliadolnazávažnosťtrestnéhočinuusmrtenia,a
tozpohľadujehonezvratnýchnásledkovvpodobeusmrteniaúčastníkadopravnejnehody,poškodeného
Ľ. I.. Skutočnosťami významnými pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu boli aj tie, že v osobe

obžalovanej ide o bezúhonného človeka, ktorý je z miesta svojho bydliska hodnotený pozitívne. U
obžalovanej tak ide skôr o uloženie výchovného trestu, nakoľko nejde o osobu s kriminálnou minulosťou,
naopak ide o riadneho občana, u ktorého s výnimkou menej závažných priestupkov na úseku cestnej
dopravy neboli zistené žiadne protizákonné konania.

Na dosiahnutie účelu trestu u obžalovanej tak pri splnení podmienok podľa § 49 odsek 1 písmeno a/

Trestného zákona postačovala len jeho hrozba pri jeho podmienečnom odklade s určením skúšobnej
doby. S poukazom na § 50 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanej určil skúšobnú dobu v trvaní
3 /troch/ rokov.

Keďže trestné činy boli spáchané v súvislosti s porušením dôležitej povinnosti na úseku cestnej

premávky, súd na posilnenie výchovného účinku trestu zároveň uložil obžalovanej trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 /troch/ rokov.

K uplatnenému nároku na náhradu škody súd vypočul poškodeného W. I.. Poškodený si nárok na
náhradu škodu uplatnil v prípravnom konaní pri svojom výsluchu dňa 26.11.2012, kedy nárok na náhradu

škody odvodzoval od úhrad vecných nákladov spojených s obstaraním pohrebu usmrteného Ľ. I.,
pričom tieto úhrady preukazoval pokladničnými dokladmi a faktúrami. Keďže poškodený sa na hlavnom
pojednávaní nevedel jednoznačne vyjadriť k tomu, či na uplatnenom nároku trvá a v akom rozsahu bol
tento nárok uspokojený zo strany poisťovne, súd poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody s
poukazom na § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal na občianske súdne konanie, nakoľko ďalšie

dokazovanie by z hľadiska preskúmania oprávnenosti nároku presiahlo potreby trestného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom k sp. zn. 3 T 5/2013.
Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku

o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali