Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714219582
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7714219582.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu H. W., S.. XX.X.XXXX, W. Z., Č. XXX/
X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47
234 466 proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie
1.532,87 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 5C/229/2014-79 zo 7.12.2015 Okresného súdu
Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.
Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1

532,87 eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 11.12.2014 do zaplatenia,
a na trovách konania 706,71 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2.Vodôvodnenírozsudkuo.i.uviedol,čohosažalobcažalobou,podanouuňhodomáhal,akojuskutkovo
a právne odôvodnil, že žalovaná uplatnený nárok žalobcu neuznala ani čo do základu a uviedol ako
toto stanovisko odôvodnila, že žalovaná namietala aj miestnu príslušnosť Okresného súdu Michalovce
a podľa jej názoru na daný predmet sporu je potrebné aplikovať § 84 O.s.p. s tým, že na konanie je
príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje, ak nie je ustanovené inak. Takýmto

všeobecným súdom žalovanej je Okresný súd Bratislava I. a žiadala, aby Okresný súd Michalovce
postúpil predmetnú vec miestne príslušnému súdu Okresnému súdu Bratislava I. Uviedol, že zo zmluvy
z 31.8.2011 (č. l. 5) zistil, že v záhlaví je označená ako zmluva o úvere, ako veriteľ je uvedená žalovaná,
ako dlžník je uvedený žalobca, číslo zmluvy je 900301457, že táto obsahuje predtlač na označenie
žalovaného - teda okienka do ktorých sa vpisuje jeho krstné meno, priezvisko, sú tam vytlačené okienka
na číslo zmluvy, nacionálie dlžníka, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, číslo účtu, že v ďalšom
texte je uvedené, že veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 500,- eur a dlžník sa zaväzuje

zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 484,- eur, teda celkom čiastku 984,-
eur v 12 - ich mesačných splátkach po 82,- eur, počnúc od 10.10.2011, že dlžník prehlasuje, že finančné
prostriedky mal poskytnuté na výkon zamestnania, že okrem tohto okienka sú tu uvedené aj ďalšie tri
účely použitia úveru, že v predmetnej zmluve je zaškrtnuté okienko na výkon zamestnania. V dolnej
časti je uvedené, že zmluvu za žalovanú uzatvára mandatár E.. X. Š. a je tam aj podpis dlžníka -
žalobcu. V poslednom odseku je potvrdenie podpísané žalobcom, že tento 31.8.2011 prevzal v hotovosti
sumu uvedenú v zmluve. Na druhej strane tejto zmluvy je vytlačený text označený ako splátky a pokuty,

pričom je na tejto uvedené číslo zmluvy 900301457 a ako klient je uvedený H. W., typ úveru je uvedený
bežný, aktuálny stav je na tomto uvedený k 3.1.2013, kde je uvedený jednak celý splátkový kalendár
ako aj v ďalšej časti pokuty. Tento doklad podpísaný žalobcom nie je. Z dodatku k zmluve o úvere (č.
l. 12) zistil, že tento bol uzavretý k zmluve č. 900301457 tiež 31.8.2011, kde veriteľ je opäť uvedenáPOHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžník je uvedený H. W. s označením miesta bydliska, rodného čísla, že aj
tento dodatok je vyhotovený na predtlači, kde nacionálie žalobcu sú uvedené v príslušných okienkach
pri mene, priezvisku, dátume narodenia, rodnom čísle, bydlisku a podobne, že v ďalšej časti textu je

vyhlásenie H. W., že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 500,- eur použije na kúpu
pracovných pomôcok, pracovných odevov a pracovnej obuvi, že tento text je napísaný paličkovým
písmom. Ďalej je uvedené „týmto sa zaväzujem, že poskytnuté finančné prostriedky použijem výlučne na
uvedený účel“. Tento dodatok je opatrený opäť podpisom mandatára E.. X. Š. za žalovanú a podpisom
žalobcu H. W.. Z výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu (č. l. 6) zistil, že túto výzvu

písal zástupca žalobcu a v zmysle tejto výzvy z poverenia žalobcu vyzval žalovanú, aby tomuto vrátila
bezdôvodné obohatenie vo výške 1 532,87 eur do 10.12.2014, a uviedol čím to odôvodnil. Ďalej uviedol,
čo zistil z výsluchu žalobcu (č. l. 32), čo vyplynulo zo svedeckej výpovede svedka E.. X. Š. (č. l. 61 -
62), ktorý uviedol, že v zmluve je uvedený účel použitia finančných prostriedkov na kúpu pracovných
pomôcok, pracovných odevov, pracovnej obuvi, ale v podstate sa jednalo o súhlas žalobcu s takýmto
uvedenímúčeluúveru,keďževpredpísanejšablóneúverovejzmluvy,účelnaktorýboltentoúverpoužitý

- teda na zaplatenie pôvodného úveru nie je uvedený. Citujúc znenie § 39, § 41, § 52 ods.1, § 53
ods.2,3,4, § 53 ods.6, § 54 ods.1,2 § 658 ods.1 O. z., § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. f), j), § 11 ods.1
písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách platného v čase uzavretia úverovej zmluvy, § 451 ods.1,2, § 456 O. z. a z výsledkov
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. V prvom rade v konaní

posúdiloakúzmluvuvdanomprípadeide,čisajednáospotrebiteľskúzmluvualebočisajednáozmluvu
uzavretú podľa Obchodného zákonníka, ako to tvrdila žalovaná. Podľa jeho názoru predmetná zmluva
č. 900301457 z 31.8.2011 vykazuje všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy, resp. zmluvy o spotrebiteľskom
úvere tak, ako to cituje zákonodarca v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v § 1 ods.2 a
v § 2 tohto zákona. Nie je dôležité, že na predmetnej zmluve nie je uvedená ani jedna právna norma, teda

nie je tam uvedený žiadny právny predpis na základe ktorého bola táto zmluva uzavretá. Podstatné sú
formálne a obsahové náležitosti tejto zmluvy a podľa jeho názoru sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere i keď na tejto je uvedený veriteľ a dlžník, predmetom tejto zmluvy je poskytnutie finančných
prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi. Je absolútne bezvýznamné ako sú títo v zmluve označení. Celá
obrana žalovanej spočívala na tvrdení, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, a to práve z toho

dôvodu, že účelom zmluvy bolo použitie poskytnutých finančných prostriedkov na kúpu pracovných
pomôcok, pracovných odevov a pracovnej obuvi a že žalovaná sa riadila pri uzatváraní spornej zmluvy
vyhláseniami žalobcu a že túto uzavrela v dobrej viere v zmysle predmetných vyhlásení. Považovala za
absolútne nepodstatné na aký účel žalobca peniaze zo zmluvy použil, ale nakoľko podľa jeho vyhlásení
tieto peňažné prostriedky mal použiť výlučne na nákup pracovných odevov a obuvi. Teda na základe

tohto vyhlásenia žalobcu tento nemá právne postavenie spotrebiteľa. Tvrdená dobrá viera „žalobcu“
však bola v konaní jednoznačne vyvrátená, a to jednak účastníckou výpoveďou žalobcu, ktorý ako účel
uzavretia predmetnej zmluvy uviedol refinancovanie predchádzajúceho nesplateného úveru, a to práve
na radu zamestnanca žalovanej, čo v celom rozsahu potvrdil aj mandatár žalovanej E.. X. Š. s tým, že
práve na jeho radu bola takáto zmluva uzavretá a že aj účel uvedený v zmluve bol žalobcovi nadiktovaný

ním, pričom jednoznačne účel zmluvy bol ten, aby boli refinancované nedoplatky na predchádzajúcich
úveroch. Z jeho výpovede ďalej jednoznačne vyplýva, že takáto prax je bežnou praxou v pôsobnosti
žalovanej, teda že uzavretím nových úverových zmlúv sa likvidujú zostatky pôvodných nesplatených
úverov.Takátopraxrozhodnenemôžebyťpovažovanáza„dobrúvieru“zostranyžalovanejavpodstate
táto svedecká výpoveď E.. X. Š. vyvracia tvrdenia žalovanej obsiahnuté v jej vyjadrení k návrhu z

27.1.2015 (č. l. 10 a nasledujúcich). Z uvedeného dôvodu teda predmetnú zmluvu považoval za zmluvu
úverovú, na ktorú sa vzťahujú príslušné ust. zák. č. 129/2010 Z. z.. Zákonodarca v § 9 ods.2 zák. č.
129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvpísm.f/výslovneuvádza,žezmluvaospotrebiteľskomúvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, v písm. g/ celkovú výšku

a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, v písm. j/ ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, v písm. k/ výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. V § 11 pod písm. a/ citovaného zákona zákonodarca uvádza, že spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods.1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods.1. Na základe
vyššie uvedeného pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to údajov
o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, opodmienkach upravujúcich čerpanie spotrebiteľského úveru a ročnej percentuálnej miere nákladov a
o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je predmetná zmluva bezúročnou a bezodplatnou
a absencia týchto náležitostí robí túto zmluvu v tejto časti absolútne neplatnou za použitia § 39 O. z..

Keďže žalobca preukázateľne na predmetnej zmluve uhradil 2 032,87 eur, čo nepoprela ani žalovaná,
pričom mal v zmysle zákona uhradiť iba výšku poskytnutého úveru - teda 500,- eur bezúročne, bez
sankčných úrokov alebo bez poplatkov rozdiel medzi týmito sumami predstavuje 1 532,87 eur, ktorú
sumu súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko túto sumu
žalovaná získala na úkor žalobcu bez právneho dôvodu. K námietky miestnej nepríslušnosti Okresného

súdu Michalovce uviedol, že touto sa zaoberal a mal zato, že táto nie je dôvodná, keďže predmetná
zmluva ako je vyššie uvedené bola posúdená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, miestna príslušnosť
Okresného súdu Michalovce je takto daná na základe § 87 písm. f/ O.s.p., ktorého znenie citoval.
Súd podľa § 517 ods.2 O. z. a podľa vyhlášky č. 87/1995 Zb. priznal žalobcovi aj požadovaný úrok z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 532,87 eur od 11.12.2014 do zaplatenia, nakoľko žalovaná
sa dostala do omeškania uplynutím lehoty uvedenej žalobcom vo výzve na vrátenie plnenia prijatého bez

právneho dôvodu z 5.12.2014, ktorá v tejto výzve je uvedená do 10.12.2014, teda žalovaná sa dostala
do omeškania nasledujúci deň, a to 11.12.2014. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
O. s. p. tak, že žalobcovi priznal ich náhradu. Pri náhrade trov konania súd postupuje podľa zásady
zodpovednostizavýsledok(zásadaúspechu)vovecisamej.Citovalznenie§142ods.1O.s.p,auviedol,
že o plnom úspechu možno hovoriť vtedy, keď súd svojím rozhodnutím vyhovel návrhu účastníka. Ďalej

citoval znenie § 149 ods.1 O. s. p., a pretože žalobca mal vo veci plný úspech a žiadal náhradu nákladov,
ktoré mu vznikli, súd v zmysle § 142 ods.1 O. s. p. priznal náhradu trov konania žalobcovi, a to trovy
právneho zastúpenia advokátom v celkovej výške 706,71 eur v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v platnom znení. Podľa § 10 ods.1
cit. vyhl. v platnom znení predstavuje základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej

služby z tarifnej hodnoty 1 532,87 eur je 71,37 eur. Žalobcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia v
celkovej výške 428,22 eur, ktorá pozostáva zo 6 úkonov právnej pomoci v plnej výške, a to: prevzatie a
príprava veci, 3 x podanie na súd 11.12.2014, 19.02.2015, 29.09.2015, 2 x účasť na pojednávaniach:
28.08.2015, 07.12.2015 ( 6 x 71,37 = 428,22 eur ). Ďalej mu patrí režijný paušál v celkovej výške 49,64
eur za 6 úkonov právnej pomoci vyššie špecifikovaných podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, a to za 2 úkony v

roku 2014 2 x 8,04 eur =16,08 eur, 4 úkony v roku 2015 4 x 8,39=33,56 eur, t. j. spolu (16,08 + 33,56
= 49,64). Právnemu zástupcovi žalobcu patrí aj cestovné v zmysle preukázaných cestovných výdavkov
(§ 16 ods. 4 vyhlášky) za účasť na jednotlivých pojednávaniach v celkovej výške 61,09 eur, a to za
použitie motorového vozidla zn. OPEL ASTRA ŠPZ: Z. XXXHO (2 krát), priemerná spotreba 6,2 l/100
km, počet prejazdených km 120 (tam a späť) pri účasti na jednom pojednávaní a cene pohonných hmôt:

1,187 eur a 1,160 eur a paušálnej náhrady 0,183 eur/km. V zmysle § 17 ods.1 vyhlášky mu patrí aj
náhrada za stratu času, za čas strávený cestou do miesta, ktoré nie je sídlom advokáta v celkovej výške
167,76 eur, a to za 12 polhodín x 13,98 eur. Žalovaná je povinná priznanú náhradu trov konania v sume
706,71 eur ( 428,22 + 49,64 + 61,09 + 167,76 ) zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.Rozsudok I. napadla včas podaným odvolaním žalovaná II. z nasledovných dôvodov: konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa §205 ods.2 písm. b)
O. s. p., rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa
§ ods.2 písm. f) O. s. p., súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam v zmysle § ods.2 ods. d) O. s. p. III. K zmluve o úvere - V súlade s § 157 ods.2 a 167

ods.2 O.s.p. mal súd v odôvodnení rozhodnutia stručne jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Zároveň mal dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo
presvedčivé. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa.
Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994,

séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku l993, sťažnosť č.
18390/91) a Ústavného súdu SR (nález z 12.5.2004, sp. zn. I ÚS 226/03) treba porušenie práva na
spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými

námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia
práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležíte skutkovo aj právne argumente proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov. Z uvedeného je evidentné, že súdpredmetné rozhodnutie neodôvodnil spôsobom vyplývajúc § 157 ods.2 O.s.p. Zároveň je toho názoru,
že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré bráni účastníkovi účinne sa brániť je možné považovať
za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle § 221 ods.1 písm. f) a teda je daný aj

odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. a/ O.s.p.. Rázne odmieta, že Zmluva o úvere č. 900301457
uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou. Súdna prax zhodne určila použitie
Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo
zmluvy o úvere (R SR 11/2001), ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe
neplatnejzmluvyoúvere(SJ10/2003,RČR16/2005).Jetedaamaioriadminusnepochybné,žezmluva

o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom (§ 261 ods.3 písm.
d)). Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe, čo znamená
že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym
predpisom. Kombinácia oboch právnych predpisov má niekoľko rovín: 1. vzťahy, ktoré v Obchodnom
zákonníku nie sú upravené vôbec, 2. vzťahy upravené tak v Obchodnom, ako aj Občianskom zákonníku,
3. vzťahy, ktoré v Občianskom zákonníku nie sú upravené vôbec, 4. vzťahy, ktoré sú upravené

v Občianskom a čiastočne aj v Obchodnom zákonníku. Vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka
ako všeobecnej občianskoprávnej úpravy možno v obchodno-právnom vzťahu pokiaľ: Obchodný
zákonník danú problematiku komplexne (v danej časti) upravuje osobitným spôsobom, Obchodný
zákonník vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétneho ustanovenia (napr. § 267
ods.2 vylučujúci aplikáciu § 49 Občianskeho zákonníka), dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu

dispozitívneho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej
úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a
ideokogentnéustanovenieObčianskehozákonníka,jenevyhnutnéjuvskutkovorelevantnýchprávnych
vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny
obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Z ustanovenia § 1 ods.2

Obchodného zákonníka jasne vyplýva, že ustanovenia Občianskeho zákonníka (najmä spotrebiteľské
zmluvy) nie sú pre obchodné záväzkové vzťahy vylúčené. Okrem toho Obchodný zákonník sa výslovne
spotrebiteľmi v niektorých ustanoveniach zaoberá (výkladové pravidlo v § 266 ods.5 a určenie výšky
úroku z omeškania v § 369 ods.1). Žalobcom predložená Zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ani spotrebiteľ zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe

vyhlásenia poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania, a teda nie na svoju súkromnú
potrebu. Navyše žalobca podpísal aj dodatok k zmluve o úvere, kde uviedol, že financie použije na
vybraný účel, za účelom výkonu zamestnania. Ona (žalovaná) nie je povinná dokazovať na čo v
skutočnosti boli aj prostriedky použité a má za to, že dostatočne preukázala, že prostriedky boli vzaté za
účelom zamestnania. Žalobca si nevšimol, že vyznačuje predmetný účel? Jeden sa nachádza v zmluve

o úvere priamo na jeho prednej strane. Druhýkrát je zaškrtnutý v žiadosti o úver a napokon je vyplnený
dodatok. Naproti tomu, žalobca nijako nepreukázal iba tvrdí na základe akýchkoľvek nepodložených
dôkazov, že prostriedky mali byť vzaté osobným účelom. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania a podnikania. Rovnako posudzoval zmluvu aj KS ZA vo svojom

rozhodnutí sp. zn. 6CoE/122/2011, v ktorom zrušil rozhodnutie OS, ktorý zastavil exekúciu z dôvodu, že
rozhodcovská zmluva bola v rozpore s normami spotrebiteľského práva; pričom rozhodcovský rozsudok
posúdil súd prvého stupňa za rozhodnutie, ktoré priznáva nedovolené plnenie. Avšak KS ZA zrušil jeho
rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, vzhľadom na to, že OS dospel k záveru o postavení
povinného ako spotrebiteľa na základe skutočnosti, ktoré nepreveril ani neodôvodnil. Rovnako ako

v tomto prípade. Žalobca sa domáha určenia absencií náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom i avšak
ani jediným dôkazom nepoukázal, prečo by sa mala zmluva za spotrebiteľskú považovať. Rovnaký
názor zastal opäť KS ZA v inom konaní. Rozhodnutie, ktorým bol návrh zamietnutý vedené pod sp. zn.
5C/159/2012zo6.3.2013.RozsudokOkresnémusúdupotvrdilKrajskýsúdvŽiline,sp.zn.7Co/208/2013
z 28.8.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.10.2013. Zároveň žalovaný nesúhlasí s vyčíslenou sumou

trov konania vo výške 706,71 eur, nakoľko rozhodnutie považuje za vydané predčasne a nesprávne.
Nie je vylúčené ani to, že by mala úspech v konaní, nakoľko rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť.
IV. Žalovaná žiada, aby odvolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov rozsudok zmenil tak, že
nároky v plnom rozsahu žalobcu zamieta eventuálne, aby rozsudok v napádaných častiach zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

4.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
5.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňomnadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. b) O. s. p. zodpovedá odvolaciemu
dôvodu § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces), ktorý spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri
dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom

samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku
ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím
dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania
predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada
konania,ktorámôžemaťvplyvnasprávnosťrozhodnutia,vkonkrétnomprípadenemusímaťzanásledok
vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol

iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného
predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa
k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj

(v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1 CSP) alebo poučenia o dôkaznej
povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez
nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania
môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní
pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§

205a ods.1 písm. b) O. s. p.]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania
nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť
vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach
riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p..
7.Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo aj

rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže
uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP.
8.Podľa čl. 46 ods.1 úst. zák. 460/1992 Zb. (ďalej len Ústava SR) každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9.Podľa čl. 47 ods.3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
10.Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť

môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku
alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,
pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
11.Podľa čl.6 ods.1,2 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere

možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich
zdravotného stavu a sociálneho postavenia.
12.V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces je bezprostredne spojené s

ústavným právom zakotveným v čl. 46 ods.1 Ústavy SR a čl. 47 ods.3 Ústavy SR a tak ako citované
ústavné práva ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom (viď Uznesenie ÚS
SR sp. zn. II.ÚS 4/1994 z 19.1.1994, I. ÚS 50/04). Tieto ústavné práva sa premietajú aj v čl. 6 ods.1,2
CSP, ktorým sa zakotvuje princíp rovnosti, ktorý garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní. Pod

rovnakým postavením treba rozumieť také procesné práva účastníkov, ktoré zabezpečia spravodlivý
súdny proces.
13.Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní,
t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod. .K naplneniu
tohto odvolacieho dôvodu dôjde, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. K neprávnym procesným postupom možno zaradiť aj taký procesný postup alebo aj rozhodnutie
súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP (napr. právo zúčastniť
sa konania vo veci, byť vypočutý ako účastník konania, robiť prednesy, navrhovať vykonanie dôkazov

a pod.) ale aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu)
podľa čl. 46 ods.1 ústavy a v čl. 6 ods.1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06,
III. ÚS153/07).
14.Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
15.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)

musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho

tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu

vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v

prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.
16.Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva

na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov), Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jehoprocesnéhoprávananapadnutierozhodnutiasúduodvolaním(§355CSP),t.j.abymoholodvolanie
odôvodniť z hľadiska § 365 ods.1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje

ibanedostatočnédôvody,vtakomprípadestranasporuobjektívnenemáanimožnosťposúdiťsprávnosť,
resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.17.Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích

dôvodov.
18.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľný.
19.Súd jasne a zrozumiteľne zaujal stanovisko k zmluve o úvere, jednotlivé preukázané skutkové
zistenia premietol do záverov o skutkovom stave veci a k zistenému a vyjadrenému skutkovému stavu

veci priradil právne normy podľa, ktorých spor právne posúdil, s čím sa aj odvolací súd stotožňuje.
20.Odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. h)
CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je jeho

omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych
predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny
predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne

priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba
rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto
ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe
zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako
bola preto vec rozhodnutá.

21.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach stranách sporu.
22.Odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa

chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže

byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami),
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska

závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
23.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové

zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
24.Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

25.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že otázka, či uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou
je v napadnutom rozhodnutí jednoznačne vyriešená a s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. Žalovaná
zakladá svoje tvrdenia, z ktorých následne odvíja vzniknutý vzťah, na skutočnosti, že žalobca sám
uviedol, že financie použije za účelom výkonu zamestnania. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,že súd v konaní presne zistil okolnosti uzatvorenia zmluvy ako aj dôvod, ktorý žalobcu viedol k
tomu, aby do zmluvy uviedol spôsob použitia financií (viď výpoveď svedka Ing. Miloša Šubáka).
Žalovaná prostredníctvom svojich zástupcov sama, využívajúc faktickú nerovnosť zmluvných strán,

na odporúčanie p. Šubáka (zamestnanca žalovanej) vyhotovila pre žalobcu zmluvu, o ktorej vedela a
chcela ju posudzovať podľa § 2 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, podľa ktorého sa na účely tohto zákona rozumie a) spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Popísané konanie
žalovanej je nekalou obchodnou praktikou a jej spôsob, ako uzatvorila žalovaná so žalobcom predmetnú

zmluvu uviedla žalobcu do omylu. V konaní bolo nesporne preukázané, že z finančných prostriedkov,
ktoré žalobca zo zmluvy o úvere získal boli vyplatené predchádzajúce dlžoby žalobcu, ktoré mu vznikli
na základe predtým uzatvorených skorších úverových zmlúv, ktorých čísla svedok E.. X. Š. presne
uviedol, ale ktoré už nemožno podrobiť súdnemu prieskumu. Žalovaná uzatvorila zmluvu, o ktorej v čase
uzatvorenia vedela, že údaje v nej uvedené sú nepravdivé. Sám svedok preukázal, že pri uzatváraní bol
použitý na jeho podnet od žalobcu nesprávny účel použitia finančných prostriedkov. Okrem uvedenej

skutočnosti, žalovaná nikdy od žalobcu nežiadala preukázanie použitia týchto prostriedkov a nezisťovala
(aj keď mala), či nenastal dôvod odstúpenia od zmluvy v zmysle dodatku k zmluve o úvere (č. l. 12)
z 31.8.2011.
26.Dualistická právna úprava inštitútov súkromného práva, podľa § 54 ods.1 O. z. reguluje aj absolútne
obchody a na spotrebiteľské právne vzťahy sa nepoužije obchodné právo. Použitie právneho predpisu

v spotrebiteľských zmluvách bola riešená v rozhodnutiach NS SR. Podľa § 52 ods.2 tretej vety
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. (viď rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).

27.Ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Pre zmluvy
uzatvárané so spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v
zmysle § 262 Obch.Z, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy
to bude inak. Rovnako platí aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obch.Z. Ak sa

uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku upravená
nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné
bude vzťahovať Občiansky zákonník. Ak sa podľa § 262 Obch.Z dohodne uzavretie spotrebiteľskej
zmluvy takého typu, aký upravuje Občiansky zákonník, tak rovnako okrem pojmového vymedzenia a
podstatných náležitostí sa bude spravovať Občianskym zákonníkom.

28.Rovnako súd správne vyhodnotil okolnosť vzniku bezdôvodného odôvodnenia, keď potom ako
vyslovil, že zmluva je úrokov a poplatkov a absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy, považoval ju za
absolútne neplatnú podľa § 39 O. z. a, že žalobca mal povinnosť vrátiť len výšku poskytnutého úveru
(500 eur) a sumu, ktorú žalovaná získala navyše (1 532,87 eur) predstavuje výšku jej bezdôvodného
obohatenia.

29.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
30.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32.Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech a žalobcovi žiadne trovy v súvislosti s odvolacím
konaním nevznikli, preto žiadnej strane nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.
33.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.