Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 22, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/386/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214212884
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214212884.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň

JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu X. V., K.. X. X. XXXX, O. B. S., K. S.
XX, zastúpeného Mgr. Jaroslavom Martiňukom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Branisková 7, proti
žalovanej J. V., K.. XX. X. XXXX, O. B. S., I.. W. XX, zastúpenej JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou,
so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 7.673,11 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Košice II z 10. 4. 2015 č.k. 13C/76/2014-156 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 7.673,11 eur s
príslušenstvom a vo výroku o trovách konania.

O d m i e t a odvolanie žalovanej proti zamietajúcemu výroku.

M e n í rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej nahradiť trovy štátu vo výške 48,- eur tak, že štátu
nepriznáva náhradu trov konania.

Žalobcovi p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej iba "súd prvej inštancie") napadnutým rozsudkom uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.673,11 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 29. 5. 2014 do
zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu o zaplatenie úrokov
z omeškania nad priznané úroky žalobu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 460,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 651,90 eur. Ďalej žalovanej uložil
povinnosť nahradiť na účet súdu prvej inštancie trovy štátu vo výške 48,- eur do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že sporové strany za trvania manželstva uzavreli
so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zmluvu o splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie
splátkového úveru vo výške 550.000,- Sk (18.256,66 eur), pričom šlo o úver spotrebný a bezúčelový s
dohodnutou výškou úrokovej sadzby 11.95 %. Úver bol poskytnutý jednorázovo bezhotovostne a mal byť
dlžníkmivrátenýskonečnousplatnosťouúverudo10.9.2018.Zmluvuuzavrelisporovéstranyzatrvania
manželstva a podľa názoru súdu prvej inštancie sa jednalo o spoločný záväzok oboch sporových strán.
Manželstvo sporových strán zaniklo dňa XX. X. XXXX a ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

nebolo vyporiadané do 3 rokov od jeho zániku, teda do XX. X. XXXX. K vyporiadaniu BSM teda došlo
uplatnením právnej fikcie podľa § 149 ods. 4 OZ. Dlh nadobudol charakter spoločného dlhu s podielom
oboch účastníkov na ňom v rovnakom rozsahu. Dlh splácal po rozvode manželstva výlučne žalobca ako
jeden zo spoludlžníkov. Na splatenie úveru zaplatil žalobca dňa 11. 6. 2011 splátku vo výške 264,41 eura súčasne mimoriadnu splátku na úhradu celého zostatku spoločného dlhu vo výške 15.081,80 eur, čo
v konaní nebolo sporné. Žalobca teda uhradil dlh v celkovej výške 15.346,21 eur sám, preto má podľa
§ 511 ods. 3 veta prvá OZ nárok na náhradu od žalovanej vo výške jednej polovice, teda 7.673,11 eur.

Žalovaná sa v priebehu konania proti nároku žalobcu bránila tým, že počas manželstva sa so žalobcom
dohodli na tom, že on splatí celý zostatok úveru, aby ona mohla úspešne požadovať poskytnutie
nového úveru, ktorý potrebovala na zabezpečenie svojho bývania s tým, že žalobca nebude požadovať
vrátenie pripadajúceho podielu na dlhu, ale žalovaná bude súhlasiť so striedavou starostlivosťou o
maloletého syna U.. Žalobca uzavretie takejto dohody poprel. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s

názorom žalovanej, že medzi sporovými stranami došlo konkludentným spôsobom k uzavretiu dohody
o vyporiadaní BSM počas plynutia trojročnej zákonnej lehoty na vyporiadanie. Tým, že žalobca splatil
celý zostatok spoločného dlhu úveru aj ďalšie spoločné dlhy sporových strán, mu mali zostať všetky
hnuteľné veci nadobudnuté za trvania manželstva nachádzajúce sa v jeho byte, za ktoré žalovaná
nepožiadala žiadnu náhradu. Súd prvej inštancie uviedol, že ust. § 149 pripúšťa vyporiadanie BSM
dohodou, ktorá môže byť písomná alebo ústna, ďalej vyporiadanie súdom alebo uplatnením fikcie podľa

§ 149 ods. 4 OZ. Konkludentné vyporiadanie BSM konkuruje zákonnej právnej fikcii podľa § 149 ods.
4 OZ, ktorá však môže nastúpiť až po uplynutí troch rokov od zániku BSM ak dovtedy nedošlo k jeho
vyporiadaniu dohodou alebo podaním návrhu na vyporiadanie súdom. K uzavretiu dohody o vyporiadaní
BSM konkludentným spôsobom však nenasvedčovali výpovede sporových strán ani postoj žalovanej v
priebehu konania, ktorej prvotná obrana spočívala v tom, že uzavrela dohodu so žalobcom o vyplatení

dlhu s podmienkou, že ona bude súhlasiť so striedavou starostlivosťou o maloleté dieťa. Súd prvej
inštancie uviedol, že aj konkludentné vyporiadanie BSM by muselo spĺňať náležitosti podľa § 37 ods.
1 OZ, teda muselo by byť určité a zrozumiteľné, čo pri konkludentnom spôsobe nie je možné. Súd
prvej inštancie napokon zistil vykonaným dokazovaním, že nebolo preukázané tvrdenie žalovanej o tom,
aby finančné prostriedky z poskytnutého úveru boli použité len v prospech žalobcu. Úver poskytnutý

sporovým stranám, ktorého zaplatenie bolo predmetom tohto sporu bol spotrebovaný počas manželstva
a žalovaná nepreukázala opak. Potvrdila, že v čase čerpania tohto úveru, ako aj ostatných úverov
rekonštruovali spoločne byt, ktorý zariaďovali, spoločne hospodárili a spoločne zabezpečovali potreby
rodiny. Použitie finančných prostriedkov výlučne pre potreby žalobcu nebolo preukázané. Súd prvej
inštancie sa nestotožnil ani s názorom žalovanej, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať

žalobcovi uplatnený nárok, pretože podstatná časť starších úverov bola použitá na rekonštrukciu bytu
v rodičovskom dome vo výlučnom vlastníctve žalobcu. V danom prípade sporové strany boli manželia,
spoločne hospodárili a viedli spoločnú domácnosť a žalovaná ako spoludlžníčka podpísala úverovú
zmluvu, z ktorej si žalobca uplatnil nárok, ako i ďalšie úverové zmluvy, a preto zaviazanie žalovanej
na zaplatenie pripadajúceho podielu neodporuje všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, čestnosti,

poctivosti, tolerancie. Rozhodnutie o úrokoch z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 517
ods. 1 prvá veta OZ a podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Úroky
z omeškania priznal od 29. 5. 2014 a v prevyšujúcej časti návrh na zaplatenie úrokov z omeškania
zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a § 150 ods. 1
O.s.p. z dôvodov uvedených podrobne v odôvodnení rozsudku. Priznal žalobcovi náhradu trov konania

za zaplatený súdny poplatok v plnej výške a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1/3 trov. O
trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

3. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a
navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania

vrátane trov odvolacieho konania.

4. Žalovaná zotrváva na svojich tvrdeniach, že zo spoločnej domácnosti, resp. spoločného majetku pri
odchodeničnevzalaavšetkoostalovbytepatriacomžalobcovi,ktorývšetkyúverysplácalodjejodchodu
zo spoločnej domácnosti, žalobca nikdy nežiadal o úhradu splácaných úverov až do podania žaloby a k

uhradenie sporného úveru došlo prostredníctvom nového úveru, kde bol žalobca výlučným dlžníkom a v
rovnaký deň došlo k podpísaniu rodičovskej dohody o striedavej starostlivosti. Z týchto tvrdení žalovaná
vyvodzuje, že v trojročnej lehote od zániku BSM došlo konkludentne k vyporiadaniu BSM. Pokiaľ žalobca
v priebehu plynutia lehoty vyporiadania BSM uhradil spoločný dlh zo svojho výlučného majetku, pričom
v konaní o zverení maloletého U. z jeho vyjadrenia je zrejmé, že splácanie sporného úveru nepožadoval,

bolo povinnosťou žalobcu preukázať existenciu dohody o splatení úveru takým spôsobom, že žalobkyňa
má naň polovicu prispieť. Domnieva sa, že v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalovaná
nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázala existenciu dohody o úhrade zostatku
sporného úveru oproti súhlasu žalovanej so striedavou starostlivosťou o maloletého syna sporovýchstrán v konaní pod sp. zn. 25P/322/2010. Uvádza, že o existencii takejto dohody sa vyjadrila v návrhu na
zverenie dieťaťa matke v konaní pod sp. zn. 27P/169/2013, pričom aj v uvedenom konaní z vyjadrenia
žalobcu vyplýva, že nepožadoval od žalovanej nijaké plnenie vo vzťahu k spornému úveru. Dátum

podpisu notársky overenej rodičovskej dohody o zverenie maloletého U. do striedavej starostlivosti
rodičovjeidentickýsdátumomsplateniazostatkuspornéhoúveružalobcom,pretobolopotrebnédospieť
k záveru o existencii dohody podľa tvrdení žalovanej. Uvádza ďalej, že žaloba v prejednávanej veci bola
podaná 18 dní po tom, čo mu bol doručený znalecký posudok vypracovaný v konaní 27P/169/2013, ktorý
konštatoval nevhodnosť striedavej starostlivosti a potrebu zverenia maloletého U. matke. Podstatná časť

sporného úveru bola použitá na úhradu starších úverov, pričom čokoľvek z týchto starších úverov bolo
zakúpené zostalo u žalobcu.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdí, že neexistuje jediný dôkaz, okrem výpovede žalovanej o
tom, že súhlas s návrhom na uzavretie dohody rodičov o striedavej starostlivosti bol podmienený tým,

že žalobca zaplatí celý dlh za oboch dlžníkov. Žalobca v tomto konaní opakovane vyvracal tvrdenia
žalovanej o takejto dohode, že by žalobca zaplatil aj za žalovanú celý dlh a že nebude od nej požadovať
náhradu toho, čo plnil. Jeho vyjadrenie v inej veci nie je možné považovať za dohodu o prevzatí celého
dlhu, či o vzdaní sa práva voči žalovanej ako spoludlžníčke. Žiadna takáto dohoda uzavretá nebola a
neexistujú o nej ani len nepriame dôkazy.

6. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP),
ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zostávajú zachované (§ 470
ods. 2). Súd prvej inštancie vo veci rozhodoval za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.).

Odvolanie žalovanej bolo rovnako podané za účinnosti O.s.p., preto vychádzajúc zo zásady zachovania
účinkov procesných úkonov posudzoval odvolací súd odvolanie žalovanej z hľadiska jeho prípustnosti,
ako aj z hľadiska existencie uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho
procesného predpisu.

7. Odvolací súd procesne prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže na jeho
nariadenie neboli dané dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 CSP a rozsudok verejne vyhlásil. Odvolací
súd preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z pohľadu uplatnených
odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vo výroku vecnej správny.

8. Pokiaľ sa týka rozsahu odvolania, odvolateľka podala odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku,
vrátane výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcom rozsahu o zaplatenie úroku z omeškania nad
priznané úroky zamietnutá. Subjektívna prípustnosť odvolania je vymedzená v ust. § 359 CSP
tak, že odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Obdobne sa

subjektívna prípustnosť dovolania posudzovala aj podľa ust. § 201 O.s.p. Zamietajúcim výrokom
rozsudku odvolateľke nebola spôsobená žiadna procesná ani materiálna ujma, preto na podanie
odvolaniavtejtočastižalovanániejesubjektívnelegitimovaná.Odvolacísúdpretoodmietoljejodvolanie
smerujúce proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podľa § 386 písm. b/ CSP.

9. V ďalšej časti odvolací súd preskúmaval odvolanie žalovanej vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku a
vo vzťahu k súvisiacim výrokom o náhrade trov konania. Odvolateľka namietala existenciu odvolacích
dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., teda že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom
rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých svoje rozhodnutie založil.
Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov,

ktoré správnym spôsobom interpretoval. Odvolací súd nezistil existenciu takej vady, ktorá by mala byť
dôvodom na zrušenie rozsudku podľa § 389 ods. 1 CSP. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je
vecne správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku rozsudku podľa § 387 ods. 2 CSP. Odvolací súd ďalej považujeza potrebné uviesť, že odvolacie námietky odvolateľky sú iba zopakovaním argumentácie, ktorá bola
uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa so všetkými uvádzanými námietkami náležite
vyporiadal a jeho rozhodnutie je jasné a zrozumiteľné.

11. Odvolacie námietky sú založené predovšetkým na tvrdení žalovanej, že došlo ku konkludentnému
vyporiadaniu BSM, ďalej že žalobca od nej nikdy nepožadoval zaplatenie polovice nesplateného úveru.
Naopak, malo dôjsť k dohode, že žalobca zaplatí zostatok celého úveru sám za podmienky, že žalovaná
bude súhlasiť s návrhom žalobcu na zverenie maloletého syna do striedavej starostlivosti oboch rodičov.

Navyše všetky hnuteľné veci zakúpené z predchádzajúcich pôžičiek, na úhradu ktorých bola použitá
sporná pôžička zostali vo vlastníctve žalobcu.

12. Odvolací súd konštatuje, že skutkový stav v zásade nebol v konaní sporný, pokiaľ sa týka
preukázania, že úver, z ktorého vyplýva nárok žalobcu bol spoločným dlhom oboch manželov. V
takomto prípade platí, že obaja manželia boli zaviazaní na zaplatenie spoločného dlhu spoločne a

nerozdielne podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ). Solidárny záväzok oboch manželov sa
zároveň spravuje ustanoveniami § 511 o spoločných záväzkoch. Za spoločné záväzky zodpovedajú
obajamanželiasvojímmajetkom.Pozánikubezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovumožňujezákon
vyporiadať BSM spôsobmi uvedenými v ust. § 149 ods. 2 a 3 OZ. Ak k takejto forme vyporiadania
nedôjde, nastáva vo vzťahu k nevyporiadanému BSM stav fikcie podľa § 149 ods. 4 OZ.

13. K možnosti konkludentného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie (strana 12 odôvodnenia),
k čomu navyše dodáva, že predpokladom riadneho platného uzavretia dohody o vyporiadaní BSM je
taký prejav vôle, ktorý vylučuje pochybnosti o tom, že takáto vôľa tu je a tiež aký je jej obsah. Ide o tu

esenciálne náležitosti právneho úkonu podľa § 35 ods. 1 a 2 OZ. V prípade absencie výslovnej vôle nie
je možné konkludentnému úkonu pripisovať význam, ktorý by mal spôsobiť právne následky. Samotné
prenechanie hnuteľných vecí jednému z manželov nepostačuje pre záver o tom, že došlo k vyporiadaniu
BSM dohodou.

14. Podstatným obsahom odvolacích námietok sú tvrdenia žalovanej o existencii dohody o úprave
práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, ktorá mala byť podmienená tým, že žalobca nebude žiadať
od žalovanej zaplatenie polovice dlhu. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s odôvodnením rozsudku
súdu prvej inštancie v tom, že existencia takejto dohody preukázaná nebola. Okrem toho si dovoľuje
vysloviť názor, že podmieňovanie uzavretia dohody o úprave rodičovských práv k maloletému dieťaťu

majetkovým vyporiadaním bývalých manželov k spoločnému majetku, je právnym úkonom na hranici
morálky.

15. Za situácie, ak nebola preukázaná existencia akejkoľvek inej dohody, je rozhodnutie súdu prvej
inštancie o tom, že po zaplatení spoločného dlhu je povinnosťou spoludlžníka nahradiť polovicu

zaplatenej sumy tomu, kto dlh zaplatil, vecne správne.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti,
vrátane rozhodnutia o úrokoch z omeškania a vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

17. Odvolací súd posudzoval ako súvisiaci aj výrok o náhrade trov štátu. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u
niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto
účastníkovi zníži o rozsahu, ktorý mu súd priznal.

18. V prejednávanej veci súd prvej inštancie uznesením zo 7. 7. 2015 č.k. 13C/76/2014-194 priznal
žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov. Samotná táto okolnosť je dôvodom pre to, aby podľa
ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu rozhodol súd o neuložení povinnosti nahradiť trovy

štátu. Za účinnosti Civilného sporového poriadku náhrada trov štátu sa spravuje analogicky (článok 4
ods. 1 základných princípov) podľa ust. § 259 CSP. Vo vzťahu k trovám štátu je aplikovateľné ust. § 257
CSP, pričom rozhodnutie a o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov odvolateľke považuje odvolacísúd za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje nepriznanie náhrady trov štátu. V tejto časti
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní odvolateľka úspešná nebola a plný úspech mal žalobca. Preto mu súd priznal
plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

20.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ

domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.