Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by Mgr. Mária Hlaváčová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207204742
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7207204742.2
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu S.. S. E. a členov senátu Z.. L. H. a
Z.. V. V. v exekučnej veci oprávneného: K., s.r.o., K. XX, G., F.: XX XXX XXX proti povinnej: M. G., nar.
XX.XX.XXXX, J. oceliarov XXX/XX, H. zastúpenej M. kanceláriou Z.. K. V., s.r.o., H. XX, XXX XX H.,
IČO : XX XXX XXX o vymoženie X.XXX,XX eura s príslušenstvom vedenej pred súdnym exekútorom
Z.. K. U., D. úrad H., X. XX, H. pod Ex XXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Košice II. zo dňa 30.6.2016 č. k. 38Er/495/2007-81 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú (I.), vo
výroku o zastavení exekúcie (II.) a vo výroku o náhrade trov povinnej (III.).
Povinnej priznáva proti oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil,
oprávneného zaviazal nahradiť povinnému trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eura, ktorú
sumu bol povinný zaplatiť právnemu zástupcovi povinného - Z.. K. V. s.r.o., Y. XX, H., F.: XX XXX XXX
a rozhodol, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa XX.XX.XXXX, č.
SR XXXX/XX, poveril súd prvej inštancie vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora Z.. K. U.
poverenímč.XXXXXXXXXXzodňaX.X.XXXX.Povinnánavrhlazastavenieexekúcieajejvyhlásenieza
neprípustnú z dôvodu neprijateľnosti podmienok upravených zmluve a zmluvných podmienkach tvrdiac,
že zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľka. Uznesením Okresného súdu Košice II č. k. XXEr/XXX/XXXX-
XX zo dňa XX.XX.XXXX bola exekúcia zastavená a oprávnený zaviazaný na náhradu trov právneho
zastúpenia povinnej. Proti uzneseniu č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX podal oprávnený
v zákonom stanovenej lehote dňa XX.XX.XXXX odvolanie, čím nastali účinky v zmysle ust. § 374 ods.
4 veta tretia OSP, t. j. odvolaním napadnuté uznesenie sa zrušilo a opätovne o návrhu povinnej na
zastavenie exekúcie zo dňa X.X.XXXX rozhodne sudca.
3. Súd prvej inštancie citujúc ustanovenie § 251 ods. 1, ods. 4, § 202 ods. 2, § 374 ods. 4, § 129
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2, § 58 ods. 1, ods. 5, § 36
ods. 2, § 196, § 200 ods. 1, ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), § 5 písm. g/ zákona č. 549/2003 Z. z., Ústavný zákon č. 460/1992
Zb., § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), § 52 ods. 1 až 4
Občianskeho zákonníka uviedol, že oprávnený a povinná dňa X.X.XXXX uzavreli zmluvu o úvere č.
XXXXXXX, ktorú posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú riadiacu sa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej uviedol, že jediným exekučným titulom, pri
ktorom exekučný súd vstupuje do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania je rozsudokvydaný v rozhodcovskom konaní, preskúmal rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 17 Všeobecných
obchodných podmienok zmluvy o úvere. Dospel k záveru, že napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej
doložky reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a
to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle §4 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva, resp. doložka musí
mať písomnú formu a musí byť podpísaná zmluvnými stranami. Toto ustanovenie je prísne kogentnej
povahy. Z predložených VOP vyplýva, že rozhodcovská doložka je formulovaná v 17. bode VOP, avšak
nie je podpísaná ani jednou zo zmluvných strán. Keďže rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá,
rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní nemôže vyvolať zamýšľané účinky, t. j. byť podkladom pre
vykonanie exekúcie, súd prvej inštancie preto exekúciu zastavil.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. a povinnému,
ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania podľa § 10 ods. 1, 2, 4, § 13a ods. 2 písm.
c/, § 14 ods. 3 písm. e/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v celkovej sume 291,05 eura a na ich náhradu zaviazal oprávneného.
5. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie súd prvej inštancie nepriznal, pretože oznámil, že
náhradu trov exekúcie neuplatňuje.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený proti výroku o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a proti výroku o zastavení exekúcie. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil podľa ustanovenia § 389 C. s. p. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o
spotrebiteľskomcharakterezmluvyoúvereúčastníkovkonania,anisozávermiorozhodcovskejdoložke.
Tvrdil, že zmluvu o úvere účastníkov konania nebolo možné podriadiť pod režim spotrebiteľských zmlúv
upravených v Občianskom zákonníku, lebo zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka ako
absolútne obchodný vzťah. Citujúc ustanovenie § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch a §
497 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúce úverovú zmluvu poukázal na rozdiely medzi zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a zmluvou úverovou a konštatoval, že predmetom zmluvy o úvere účastníkov
konania bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, nie tovaru alebo služieb, preto túto zmluvu nemožno
posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Poukázal tiež na to, že pojem spotrebiteľských
úverov zaviedol až zákon č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2008. Na zmluvu o úvere zo
dňa X.X.XXXX sa podľa oprávneného nevzťahovalo ani ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka,
pretože toto ustanovenie v čase uzavretia predmetnej zmluvy za spotrebiteľské zmluvy považovalo
len kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho
zákonníka a zmluvu podľa § 55, a preto zmluvu o úvere účastníkov konania nebolo možné podľa
oprávneného považovať za spotrebiteľskú zmluvu. K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke ako
neprijateľnej zmluvnej podmienke uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská doložka obsiahnutá
v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, lebo umožňuje každej zmluvnej
strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho
konania, teda rozhodcovská doložka nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
vrozhodcovskomkonaní.Zdôraznil,žezmluvnéstramysadohodlinatzv.alternatívneurčenejprávomoci
na riešenie sporov, v závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo do úvahy buď rozhodcovské
konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Nestotožnil sa preto s názorom súdu o výlučne danej
právomoci rozhodcovského súdu. Prijatie argumentácie súdu by znamenalo pre dodávateľa úplné
znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Podľa odvolateľa sú tzv. alternatívne rozhodcovské
doložky právne prípustné podľa vnútroštátneho práva (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka),
aj podľa práva európskeho. Zdôraznil, že v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS sa neprípustnosť
týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Záverom namietal
postup súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní o zastavení exekúcie posudzoval vec, o ktorej už
raz právoplatne rozhodol, a to vydaním poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora.
Rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu prvej inštancie už pri rozhodovaní o
vydanie poverenia a v tomto štádiu ho súd považoval za súladný so zákonom.
7. Povinná sa vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného stotožnila s rozhodnutím exekučného súdu.
Vychádzajúc z podmienok uzatvorenia zmluvy mala za preukázané, že zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou, ktorá sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských
úveroch, čo vyplýva aj z § 4 ods. 1 a 2 ZoRK. V danom prípade sa jednalo o zmluvu reálnu, kedy pri
samotnom podpise zmluvy došlo aj k odovzdaniu finančných prostriedkov (pôžičky). Aj napriek snahe
oprávneného účelovo zaradiť tento vzťah pod režim Obchodného zákonníka, posudzuje sa tento vzťahpodľa svojho obsahu a nie formy. K uzavretej rozhodcovskej doložke uviedla, že v prípade iniciovania
sporu zo strany oprávneného mal byť ako príslušný súd určený súd rozhodcovský, ktorý si oprávnený
vybral už v samotnej zmluve, a to bez možnosti vyslovenia účinného nesúhlasu s takýmto výberom.
Právo vybrať si konkrétneho rozhodcu patrilo výlučne oprávnenému a rozhodcovská doložka bola
dojednaná už pri vzniku zmluvného vzťahu. Uvedené spôsobovalo podľa povinnej značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým aj neplatnosť rozhodcovskej
doložky ako neprijateľnej podmienky. Povinná žiadala, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne a zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX
eura za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu).
8.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokďalejlen„C.s.p.“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380
C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého
je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.), na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
10.Oprávnenývodvolanínamietalsprávnosťzáverovsúduprvejinštancie,keďprávnyvzťahúčastníkov
konania vyplývajúci zo zmluvy o úvere posúdil ako vzťah spotrebiteľský a rozhodcovskú doložku posúdil
ako neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
11. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa X.X.XXXX zmluvu o
úvere č. XXXXXXX, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške XX.XXX, - Sk.
12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
14. Pokiaľ ide o charakter samotnej zmluvy o úvere, odvolací súd uvádza, že tento nemožno posudzovať
len podľa predpisov slovenského právneho poriadku, ale aj podľa práva Európskej únie, nakoľko v
čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bola Slovenská republika členským štátom Európskej únie. Z tohto
členstva jej o. i. vzniká povinnosť rešpektovať všetky právne akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o
založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii, a to aj tie, ktoré boli prijaté pred dňom
vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Takýmto právnym aktom je aj Smernica Rady Európskej
únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
15. Podľa čl. 2 písm. b/ Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici
koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.
16. Podľa čl. 2 písm. c/ Smernice Rady 93/13/EHS, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek
fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim
sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu
vlastníctva.
17. Pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Európsky súdny dvor vo viacerých veciach konštatoval, že je v rozpore s cieľmi smernice, ak
vnútroštátna právna úprava bráni plné uplatnenie práv spotrebiteľa, a to napríklad v rozsudku vo veci
C - 473/00 Cofidis.
18. V prejednávanej veci nie je sporné, že oprávnený, ktorý predmetnú zmluvu o úvere s povinným
uzatváral, je dodávateľom služby - poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovýmspôsobom, čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri. Povinná pri
uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva,
že úver jej bol poskytnutý v súvislosti s jej povolaním alebo podnikaním (čl. 2 písm. b/ Smernice č.
93/13/EHS). Zmluva o úvere bola predtlačená na vopred pripravenom formulári, ktorý oprávnený bežne
používal v rámci svojej obchodnej činnosti - poskytovania úverov.
19. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že na predmetný zmluvný vzťah účastníkov
konania, ktorý vznikol uzatvorením zmluvy o úvere dňa X.X.XXXX, je treba aplikovať ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, lebo pri jeho aplikácii je potrebné použiť tzv. eurokonformný výklad, pretože
podľa Smernice Rady 93/13/EHS súd členského štátu ako vnútroštátny súd musí ex offo posúdiť, či
zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, aj napriek tomu, že je pomenovaná inak, alebo zmluvné
strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napríklad Obchodného zákonníka.
20. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné
aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, teda aj Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
21. Oprávnený ďalej namietal posúdenie rozhodcovskej doložky, ktorá zakladala právomoc
rozhodcovského súdu v predmetnej veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok, ako neprijateľnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
22. V posudzovanom prípade je rozhodcovská doložka zakotvená v bode 17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom H. rameno 8, XXX XX G., F.: XX XXX XXX,
zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu G. I, oddiel Sa, vložka č. XXXX/B, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
23. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
24. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
25. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
27. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.28. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, pretože takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka
absolútne neplatná. Je pravdou, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ bolo zavedené do Občianskeho
zákonníka až novelou účinnou od 1.1.2008, neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve boli aj skôr
v ustanovení § 53 ods. 3 uvedené len príkladmo, teda aj podľa právnej úpravy platnej do 1.1.2008 (aj v
čase uzavretia zmluvy o úvere účastníkov konania) bolo možné posudzovať rozhodcovskú doložku ako
prijateľnú či neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
29. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo
praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je
fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá
žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu
pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ
nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu,
je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového
procesu podľa predstáv oprávneného.
30. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná,
ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.
31. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou
Rady 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa
(dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva
na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo
je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská
doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13
EHS z 5.4.1993 a v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom význame, že rozhodcovské konania
bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.
32. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo
bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože rozhodcovská doložka obsiahnutá v
zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku
neplatnou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto
konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Už samotná táto skutočnosť
predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe a je dostatočným
dôvodom pre zastavenie exekúcie.
33. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.
s. p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o náhrade trov povinnej (výrok III., keďže ide o závislý
výrok), o ktorých súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. a povinnej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal
proti oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).36. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.