Decision was made at the court Okresný súd Lučenec
Judgement was issued by JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/35/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214010108
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6214010108.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci proti odsúdenej J. D. za prečin krivého
obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí dňa 12. apríla 2017 o sťažnosti
okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši proti uzneseniu samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.
3T/2/2014 zo dňa 7. 11. 2016, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/2/2014 zo dňa 7. 11. 2016 bolo podľa
§ 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodnuté, že ods. J. D., nar. XX. X. XXXX sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 24. 7. 2014, sp. zn. 3T 2/2014 osvedčila a
súčasne podľa § 50 ods. 7 Tr. zák. vyslovil, že sa na odsúdenú hľadí ako keby nebola odsúdená.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že odsúdená viedla v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia riadny život, najmä sa nedopustila žiadnej trestnej činnosti. Konštatuje
síce, že je nepochybné, že dňa 15. 7. 2015 prejednal starosta obce Pôtor s odsúdenou spáchanie
priestupku, ktorého sa mala dopustiť na úseku školstva a výchovy mládeže, keď v školskom roku
2014/2015 dostatočne nedozrela na to, či jej maloleté deti B. D. a B. D. navštevujú základnú školu.
Zdôrazňuje však, že tohto priestupku sa odsúdená dopustila spoločne s manželom Y. D., ktorý je za jeho
spáchanie rovnako zodpovedný, kde orgán obce kompetentný prejednať tento priestupok ju postihol
uložením pokarhania, teda uložil jej najmiernejší postih, zohľadňujúci okolnosti spáchania priestupku
a zohľadňujúci status osoby a prostredia, v ktorom vychovávala maloleté deti. Ďalej prvostupňový súd
akcentuje skutočnosť, že pri rozhodovaní vzal v úvahu i skutočnosť, že odsúdená naďalej zabezpečuje
výchovu týchto maloletých detí, dostatočne dozerá na to, či navštevujú základnú školu a je rodičovskou
oporou a preto premenenie trestu u nej by malo negatívny dopad na maloleté deti. Rovnako tak
zdôrazňuje, že k zanedbaniu starostlivosti o povinnú školskú dochádzku maloletých detí došlo ešte v
školskom roku 2014/2015, čo odsúdená priznala a uviedla, že od tohto času dozerá na plnenie povinnej
školskej dochádzky deťmi a zúčastňuje sa rodičovských združení v Základnej škole v B. S., ktorú deti
navštevujú. Toto zistenie podporuje aj fakt, že od tohto času už odsúdená nebola priestupkovo riešená
za zanedbanie starostlivosti a dozoru nad deťmi. S poukazom potom na horeuvedené dôvody rozhodol
prvostupňový súd o osvedčení sa odsúdenej s tým, že sa na ňu hľadí ako keby nebola odsúdená.
Proti tomuto uzneseniu priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí podal sťažnosť okresný prokurátor,
ktorú neskôr odôvodnil prostredníctvom svojho písomného podania. V písomných dôvodoch sťažnosti
okresný prokurátor poukazuje na skutočnosť, že odsúdená sa inkriminovaného priestupku na úseku
školstva a výchovy mládeže podľa § 37 ods. 1 zák. č. 596/2003 Z. z. dopustila napriek tomu, že v
minulosti bola uznaná za vinnú z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1
písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. V tejto súvislosti akcentuje, že možno teda konštatovať, že sa dopustilarovnorodej recidívy. Rovnako tak okresný prokurátor namieta, že pokiaľ súd prihliadol na tú skutočnosť,
že odsúdená zabezpečuje výchovu svojich maloletých detí a dostatočne dozerá na to, či navštevujú
základnú škodu a je ich rodičovskou oporou, tak v tejto časti uznesenia uvádza, že tento záver súdu
nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Poukazuje pritom na správu OO PZ Dolná Strehová zo dňa 7.
5. 2016, z ktorej možno konštatovať u ods. J. D., že táto požíva alkoholické nápoje v značnej miere a
pravidelne. Podaním sťažnosti sa domáha, aby krajský súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a
vzhľadom na skutočnosť, že ods. J. D. neviedla v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia riadny
život, aby jej bol pôvodne uložený podmienečný trest odňatia slobody premenený a aby tento vykonala
v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Krajskýsúdnazákladepodanejsťažnostivzmysleust.§192ods.1písm.a),b)Tr.por.prirozhodovanío
sťažnostipreskúmalsprávnosťvýrokovnapadnutéhouznesenia,protiktorýmsťažovateľpodalsťažnosť,
ako i konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, pričom po postupe v zmysle cit. ustanovenia
krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.
Esenciálnym prvkom pre rozhodnutie, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo nie je skutočnosť,
či odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život. Pod vedením riadneho života v skúšobnej dobe treba
rozumieť najmä dodržiavanie právnych noriem, plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych
povinností. Znakom riadneho života je i beztrestnosť, hoci nemusí sama o sebe ešte znamenať, že
podmienečne odsúdený vedie riadny život a naopak. Základným znakom riadneho života je preto
dodržiavanie právneho poriadku a súd je pri tomto povinný skúmať, či odsúdený v skúšobnej dobe
závažným spôsobil porušil právne normy, najmä tým, že spáchal úmyselný trestný čin, čo svedčí
spravidla o tom, že sa neosvedčil.
V danom konkrétnom prípade bolo preukázané, že odsúdená sa v priebehu skúšobnej doby dopustila
menej závažného priestupku, čo samo o sebe nie je dôvodom na konštatovanie, že by odsúdená
neviedla v skúšobnej dobe riadny život. Rovnako tak nedostatočný je údaj pre vedenie riadneho života
vyplývajúci zo správy OO PZ Dolná Strehová, že odsúdená požíva alkoholické nápoje v značnej miere a
pravidelne. Všetky tieto skutočnosti nie sú dostatočné pre premenu pôvodne uloženého podmienečného
trestu na trest nepodmienečný. Krajský súd pritom zdôrazňuje, že cieľom trestného konania má byť
dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny
postoj,ktorýsľubujemožnosťjehonápravy.Zodpisuregistratrestovkrajskýsúdkonštatuje,žeodsúdená
v priebehu plynutia skúšobnej doby sa nedopustila žiadneho úmyselného trestného činu a samotná
skutočnosť, že sa dopustila menej závažného priestupku, nie je sama o sebe dostatočná pre záver o
premene podmienečného trestu na trest nepodmienečný.
S poukazom potom na horeuvedené dôvody, keďže senát Krajského súdu v Banskej Bystrici sa stotožnil
s rozhodnutím prvostupňového súdu, kedy tento odsúdenú osvedčil s tým, že sa na ňu hľadí ako keby
nebola odsúdená, považoval potom sťažnosť okresného prokurátora za nedôvodnú a túto v zmysle ust.
§ 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.