Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 20, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/154/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612211298
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1612211298.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy (S., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi titulom majetkovej škody sumu
125 € a titulom nemajetkovej ujmy sumu 770 €, a to z dôvodu, že nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Malacky bola žalobcovi spôsobená škoda tým, že súd nerozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenom čase. Žalobca žalobu odôvodnil nesprávnym
úradným postupom súdu v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod č. EX5924/2010, povinný
S.6 (nesprávne uvedený dátum, keď v inej časti žaloby žalobca uvádza 15.03.1979), podľa zákona č.

514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 tým, že v exekučných konaniach vedených podľa procesných
pravidiel Exekučného poriadku je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak
je titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním
prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti; nevyžadovala si takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k

posúdeniu a rozhodnutiu a žiadosti na vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne
náležitosti predpokladané zákonom, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 22.06.2011, rozhodnutím o poverení, po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako
14 mesiacov). Uviedol, že § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v rozhodnom čase sa nerobil
rozdiel medzi exekučnými titulmi a súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
do 15 dní od doručenia takejto žiadosti.

2. Žalobca si preto z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu
majetkovej škody v celkovej výške 125 €, predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období od doručenia žiadosti
o vydanie poverenia do rozhodnutia o nej, a to nákladov na správu pohľadávky prostredníctvompracovných výkonov zamestnanca informačného systému v sume 70 €, nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému 40 €, na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému
súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a

telekomunikačné výdavky spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15
€, pričom uviedol, že túto sumu stanovil len na základe paušalizácie nákladov, a to z dôvodu, že presnú
výšku škody by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami.

3. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko postupom súdu došlo k vyvolaniu

nasledovných rizík zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
insolvencii povinného, pričom ako primeranú náhradu požaduje sumu 770 €, za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie práv žalobcu,
stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery
v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu sumu, pričom vychádza

z doktríny Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v konaní je spravodlivé, ak
sa za každý rok vzťahuje satisfakcia 660 €. Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvótnym pomerom
55 € za každý mesiac omeškania.

4. Súčasne žalobca žiadal vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152 ods. 2 veta druhá zákona č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla
nesprávnymúradnýmpostupomOkresnéhosúduMalacky,pretožetentonerozhodoložiadostiovydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom S..

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.09.2016 doručeným súdu 12.09.2016, žiadal,
aby súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok potrebných pre
priznanie náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2013 Z.z. V procesných námietkach poukázal na
zmätočnosť podania, ktorú videl v tom, že v žalobe napr. nie je uvedená spisová značka príslušného
exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, dátum, kedy

sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, ale v skutočnosti prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalovaný
zdôraznil, že tvrdenie žalobcu, že nemá vedomosť o spisovej značke ním uvádzaného exekučného
konania sa nezakladá na pravde, má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pretože kto iný ako
oprávnený má záujem sám identifikovať konanie ktorým mu mala byť spôsobená škoda. Neoznačenie

spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo
stranyexekučnéhosúdu(tedanesplneniezákonompredpísanýchnáležitostíbolojednýmzdôvodov,pre
ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou
exekučného súdu (príkladmo rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS
366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012). Podľa žalovaného nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody,

nakoľko žalobca namieta „nezákonné konanie" v podobe nerozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v
podobe prieťahov. Nie je teda zrejmé, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje náhradu škody, keďže
v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj
nárok. K uvádzaným prieťahom žalovaný poznamenal, že žalobca síce uvádza kroky, ktoré podnikol na

ich odstránenie, avšak formou „žiadostí o informáciu o stave konania“, ktoré nie je možné považovať za
riadny prostriedok ktorý by smeroval k odstráneniu prieťahov. Žalovaný má za to, že všeobecný súd v
konaní o náhrade škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba
predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

6. K splneniu podmienok uplatnenia nároku na súde žalovaný poukázal na skutočnosť, že dňa
23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pričom žaloba bola podaná predčasne, pred uplynutím šiestich mesiacov od prijatia žiadosti, teda
ide o predčasne uplatnený nárok. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, adresovaným
žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,

žalovanému bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti a
nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť, kedy sa dozvedel o škode, nepredložil doklady
preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na
prieťahy/ústavné sťažnosti, ani nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie" práv zánikom povinného,jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Vcelku
žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám

požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
514/2003 Z. z. preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

7. Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: l/ nezákonné

rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu
musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

8. K nesprávnemu úradnému postupu žalovaný uvádza, že pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej

lehote žalovaný odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012
Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie, pričom
žalobca dôkazy pre posúdenie tejto otázky žiadne dôkazy nepredložil. Lehota na poverenie exekútora,
je výraznou právnou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak

exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípade existencii
dôvodov podľa na § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.. V tomto smere je dôležitý
rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/2008, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky
aj v exekučnom konaní. Samotný žalobca uvádza znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného
od 01.06.2011, s poukazom na ktorý akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného

postupu v podobe nerozhodnutia v 15 dňovej lehote v konaniach začatých po 01.06.2011 nemá oporu v
zákone. Zároveň v tejto súvislosti zdôrazňuje žalovaný tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia, keď súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok.

9. K žalobcom tvrdenej existencii prieťahov v konaní uviedol, že nie je preukázaný nesprávny úradný
postup spočívajúci v existencii prieťahov, žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, že
by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP
či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaný má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný

postup spočívajúci v existencii prieťahov. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Žalovaný nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.

10. K vyčíslenej výške materiálnej škody žalovaný uvádza, že pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej

výšku. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje,
je možné považovať za hypotetické. Podľa tvrdenia žalobcu tento vyčíslil uplatnenú škodu na základu
paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych, funkčných, mzdových
výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov.
Žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú škodu skutočnú alebo ušlý zisk.

Žalobca neprodukoval v tomto smere žiadne dôkazy, žalovaný má za to, že žalobca ako spoločnosť,
ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti bezpochyby potrebuje a využíva informačný
systém, ktorý poskytuje prehľad o úveroch, tento systém využíva nielen počas domnelých prieťahov,
ale aj pred týmto obdobím, aj po ňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli v exekúcii, ale aj
takýchpohľadávok,priktorýchžiadneneprebiehali,respektíveprebiehalibeznámietok,požadovaťpreto

paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. V súvislosti s paušálnou sumou
na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje, je viac ako zrejmé, že si
žalobca uplatňuje neprimeranú čiastku. Samotný žalobca uvádza v stanovisku k žiadostiam o doplnenie
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 02.07.2012, že disponuje jednotnou
a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, návrhy podával elektronicky, že návrhy boli

spracované v elektronickej forme súdu, z tohto dôvodu má žalovaný sa za to, že uplatňovanie nároku
majetkovúškoduvsume125€zakaždéhodlžníkajenielennadhodnotené,alenepreukázané.Skutočnú
škodu je preto potrebné preukázať konkrétnymi listinami. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku
škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, aniochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými
žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.

11. V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou žalovaný poukázal na skutočnosť, že požiadavka
žalobcu nie je ničím podložená a preukázaná. Žalovaný poukázal na dve skutočnosti, a to že
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu
ústavného súdu, a že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Žalobca
zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, uvedené zo žalobného návrhu
nevyplýva, žalovaný teda nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala
poskytovať jej náhrada v peniazoch.

12. Žalovaný poukázal na povahu a predmet konania, v ktorom malo k nesprávnemu úradnému
postupu dôjsť, pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré okolo žalobcu

v spojení s touto podnikateľskou činnosťou je vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej
moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom potrebu ochrany práv
spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov, práve uplatňovanie
pohľadávok z titulu týchto úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval. Žalobca
a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, bol predmetom záujmu Európskej komisie, súdy

konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu
podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je
vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. Žalovaný vyjadril názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj konštatovanie porušenia

práva.

13. V otázke príčinnej súvislosti žalovaný uvádza, že úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu/nezákonného
rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami.

Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,
je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny

na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

14. Súd sa primárne zaoberal námietkami žalovaného poukazujúcimi na nedostatok procesných
podmienok v konaní, ktoré vidí v zmätočnom žalobnom návrhu a nedostatku právomoci všeobecného
súdu rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučných konaniach.

15. Podľa § 103 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016 ( ďalej len O.s.p.)

kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania).

16. Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť

podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

17. Podľa § 79 ods. 1, 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí

(§ 42 ods. 3) obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa
navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Ak je účastníkom štát, návrh
musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže
pripojiť bez svojej viny.

18. Podľa § 470 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Náležitosti návrhu na začatie konania Občiansky súdny poriadok platný a účinný v čase začatia
konania trval len na tých, ktoré sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade
má súd rozhodovať, právna úprava platná do 31.12.2012 nevyžadovala osobitné náležitosti. Opisom
rozhodujúcich skutočností žalobca prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje opodstatnenosť
svojho návrhu. Povinnosť žalobcu uviesť rozhodujúce skutočnosti vyplývala aj z ustanovenia § 120

O.s.p, z ktorého je zrejmá povinnosť preukázať tvrdenia účastníkov konania a po 01.07.2016 vyplýva
z § 132 CSP. Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu právnej úpravy
obsiahnutej v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodujúce skutočnosti
musia byť opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci. Splnenie
povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti pravdivo nie je procesnými prostriedkami vynutiteľné a môže

nájsť svoj odraz iba v rozhodnutí vo veci samej. Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom ešte pred
tým,akobudepožadovanýnárokvecneprejednaný,súduneprislúcha.Rizikoaprocesnázodpovednosť,
že takto formulovanej žalobe nebude vyhovené, v plnom rozsahu zaťažuje žalobcu.

21. Súd vyzval žalobcu uznesením zo dňa 17.10.2016 na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, a

označenie ďalších dôkazov a doručil mu vyjadrenie žalovaného. Žalobca súdu doložil do všetkých
konaní vedených na tunajšom súde jedno vyhotovenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku o
náhradu škody (toto bolo založené do súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C/147/2012). K vyjadreniu
žalovaného sa žalobca napriek výzve súdu, ktorú spolu s procesným podaním žalovaného prevzal
07.11.2016, nevyjadril a nepreložil súdu ďalšie dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

22. Podľa § 177 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

23. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo, c) to ustanovuje tento zákon.

24. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 2 CSP vyhlásil dňa 20.03.2017 rozsudok bez nariadenia
pojednávania. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej

úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 13.03.2017. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:

25. Zo súdneho spisu Okresného súdu Malacky 23Er/2652/2010, ktorý ako dôkaz označil žalobca,
postupom v ktorom mala byť žalobcovi spôsobená škoda, súd zistil, že návrhom na vykonanie exekúcie

vedenej exekútorom pod sp.zn. EX5924/2010, spísaným do zápisnice súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým dňa 21.04.2010, si žalobca ako oprávnený uplatnil nárok na vymoženie povinnosti
zaplatiť sumu 914 € s prísl. voči povinnému S., ktorá pohľadávka bola žalobcovi ako oprávnenému
priznaná Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR00105/10 zo dňa 04.03.2010, právoplatným
22.03.2010, vykonateľným 25.03.2010. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

doručená súdu dňa 23.06.2010 a súd Uznesením č.k. 23Er/2652/2010-16 dňa 14.04.2011 žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol v časti nároku na zaplatenie istiny 484 €, úroku 82,25
% ročne od 01.10.2009 do zaplatenia a v časti sumy 484 € z ktorej bol priznaný a úroku 6 % ročne zo
sumy 914 € od 15.12.2009 do zaplatenia, z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok, na základe
ktorých bol priznaný (rozhodcovská doložka), vo zvyšku po právoplatnosti uznesenia dňa 22.06.2011

súd rozhodol vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. V spise sa nenachádzajú žiadne žiadosti
navrhovateľa o poskytnutie informácií o stave konania ani sťažnosti na prieťahy, ani urgencie, ako sú
uvádzané navrhovateľom v žalobe. Exekučné konanie bolo teda začaté 21.04.2010 a žiadosť o udeleniepoverenia bola súdu doručená až dňa 23.06.2010, teda po uplynutí zákonnej lehoty zo strany exekútora
súd o žiadosti rozhodol 14.04.2011 zamietajúcim rozhodnutím v uvedenej časti nároku.

26. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe
d) nesprávnym úradným postupom.

28. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

29. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), vo veci náhrady škody,
ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,

d/ ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
f) Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom

súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku ( § 15, ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

30. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

31. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

32. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za

nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu
vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy SR.

33. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013, pri posudzovaní

nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnomkonaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za
následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z

právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

34. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

35. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom

podľa § 4.

36. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ako bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je
tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného.
Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

37. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2013), ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení
nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne

prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná
poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najneskôr
dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na
predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

38.Podľa§16ods.2 zákonač.514/2003Z.z. účinnéhodo31.12.2012každýjepovinnýbezzbytočného
odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré
majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

39. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 uhrádza sa skutočná škoda a

ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

40. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v

peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

41. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 výška nemajetkovej ujmy v
peniazoch podľa odseku 2 sa určuje najmä s prihliadnutím na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

42. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 výška náhrady

nemajetkovejujmypriznanápodľaodseku2nemôžebyťvyššiaakovýškanáhradyposkytovanáosobám
poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

43. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovaní nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

44. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým anestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

45.Podľačlánku48ods.2prvávetaÚstavySRkaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

46. Podľa § 36 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vykonanie

exekúcie, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie
(§ 44).

47. Podľa § 44 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vykonanie

exekúcie, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu
(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

48. Podľa § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vykonanie
exekúcie, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

49. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú
právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet
a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

50. Žalobca sa domáha nároku na náhradu škody poukazujúc na nesprávny úradný postup súdu, ktorým
mu mala byť spôsobená škoda, vzniknutá v čase účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zák. č.
508/2010 Z.z., teda do 31.12.2012, rovnako nárok na náhradu škody u žalovaného, ako aj na súde,
si uplatnil v čase účinnosti znenia zákona do 31.12.2012, súd preto na prejednávanú vec aplikoval

ustanovenie § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. do 31.12.2012, teda ustanovenie platné v čase vzniku nároku,
resp. v čase uplatnenia nároku poškodeného súdnou cestou. Ustanovenie, podľa ktorého otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, bolo vnesené do právnej úpravy až novelou zákona č.
514/2003 Z.z. účinnou od 01.01.2013, preto súd aplikoval hmotnoprávne ustanovenie platné v čase

vzniku škody, nároku, resp. v čase uplatnenia nároku na predbežné prerokovanie nároku príslušným
orgánom a na súde. Vzhľadom na uvedené všeobecný súd je oprávnený rozhodovať o nároku žalobcu v
prípade prieťahov konania, resp. nesprávneho úradného postupu, uplatneného žalobou dňa 27.09.2012
podľa hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012.

51. Žalobca žiadal o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 O.s.p. ( § 214 CSP).
Súd v prejednávanej veci nevyhovel návrhu žalobcu, nakoľko mal za to, že vo veci nie je potrebné
vydanie zvláštneho rozhodnutia a je možné rozhodnúť o celom predmete sporu čo do základu nároku,
ako aj jeho výšky, nakoľko v merite veci dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko
nebola splnená žiadna podmienka pre priznanie žalobou uplatneného nároku.

52. Podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
štátneho orgánu v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. na súde je predchádzajúce prerokovanie
nároku na príslušnom orgáne na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanienároku, až v prípade neuspokojenia nároku alebo jeho časti týmto orgánom v lehote šiestich mesiacov
od doručenia žiadosti, sa môže poškodený domáhať svojho nároku na náhradu škody súdnou cestou.
Právna úprava teda umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na náhradu škody, resp.

neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade, ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody bez
predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani konanie zastaviť,
ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej
lehoty(pôvodnevčasepodaniažalobypodľa§43ods.1O.s.p.)Vprípadepodanianávrhunapredbežné

prerokovanie mal by súd počkať až do skončenia prerokovania pred príslušným ústredným orgánom
bez toho, aby konanie prerušil (R 20/1981).

53. V prejednávanej veci súd síce žalobca preukazoval, že podal na príslušný orgán, ktorým je
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, avšak súd nemal za preukázané tvrdenie, že žalobca podal riadnu a úplnú žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Malacky. Z vyjadrenia žalovaného súd zistil skutočnosť, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé
žiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,avšakobdržaniežiadostitýkajúcejsapráve
prejednávanej veci pred Okresným súdom Malacky žalovaný nepotvrdil. Žalobca v žalobnom návrhu
označil ako dôkaz Potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, na

výzvu súdu doručil na tunajší súd v jednom vyhotovení do všetkých konaní vedených na tunajšom súde
„Sprievodný list k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“ (súdom bolo podanie
založené do spisu sp. zn. 4C/147/2012), doručený žalovanému v súdenej veci podľa pečiatky podateľne
25.09.2012, ktorého prílohou však bola len tabuľka so zoznamom exekučných konaní, táto obsahuje
údaje: Okresný súd, číslo zmluvy o úvere, meno povinného, priezvisko povinného, dátum narodenia

povinného a spisová značka súdneho exekútora. Konkrétnu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Malacky vo veci
sp. zn. 23Er/2652/2010 súdu nepredložil. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď
nepreukázal, že konkrétna žiadosť na náhradu škody uplatnenú v konaní č.k. 4C/154/2012 pred
Okresným súdom Malacky bola žalovanému doručená a zaevidovaná, sprievodný list s prehľadovou

tabuľkou nepreukazuje podanie žiadosti. Možno len vychádzať z predpokladu, že prílohou sprievodného
listu boli aj konkrétne žiadosti vo veciach uvedených v tabuľke, a že v množstve žiadostí, ktoré sú
uvedené v sprievodnom liste, sa nachádzala aj predmetná žiadosť, relevantný doklad o podaní však
nebol súdu predložený. Súd dospel k záveru, že táto podmienka na súdne konanie bola splnená,
avšak žalobca nepreukázal, že nárok mohol byť aj predbežne prerokovaný. Vzhľadom na uvedené

nemal súd za preukázaný titul ani rozsah nároku, ktorý mal byť údajne predbežne prerokovaný,
rovnako ani stanovisko ministerstva k žiadosti poškodeného. Pokiaľ súd vychádza z predloženého
potvrdenia podateľne žalovaného, že žiadosť o prerokovanie nároku v prejednávanej veci bola doručená
25.09.2012 a žalobca uplatnil identické právo na súde 27.09.2012, teda pred uplynutím šesť mesačnej
lehoty, počas ktorej zo zákona ministerstvo malo uspokojiť nárok poškodeného na náhradu škody,

žaloba bola podaná predčasne. Pre súdne rozhodnutie je však rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu
(§ 217 CSP), teda po uplynutí zákonnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, a zo obsahu spisu
je nesporné, že žalovaný nároku žalobcu v rámci predbežného prejednania nároku na náhradu škody
nevyhovel, a to ani čiastočne, preto súd vec prejednal a o uplatnenom nároku navrhovateľa rozhodol
týmto rozsudkom.

54. Na zodpovednostný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť
dňa 01.07.2004, nakoľko k nesprávnemu úradnému postupu a prieťahom v konaní malo dôjsť po
účinnosti uvedeného zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

je osobitným druhom zodpovednosti a je zodpovednosťou objektívnou, vzniká za splnenia všetkých
zákonných podmienok vzniku tejto zodpovednosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení
čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne, pri splnení všetkých podmienok súčasne
sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím je 1/ porušenie právnej

povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom
postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť, prieťahy (§ 3 ods. 1 písm. a ,b, §
5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z.), 2/ vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1, § 17 ods. 1,2,3,4, § 18 zákona č. 514/2003Z.z. a všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka) a 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla, pričom uvedené podmienky musia byť splnené
kumulatívne.

55. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie predpokladov podľa § 9 ods. 1 zákona, teda existenciu
nesprávneho úradného postupu súdu, ktorým mu bola spôsobená škoda. V prejednávanej veci
žalobca tvrdí, že nesprávny úradný postup v jeho exekučnej veci spočíva v postupe exekučného
súdu, a to: a) nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia žiadosti

súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. bez zbytočných prieťahov,
b) vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, t.j. rozhodnutím o žiadosti o
udelenie poverenia vydaním poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby, ktorý sa prejavil v
následku vzniku materiálnej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období od doručenia žiadosti o vydanie poverenia
do rozhodnutia o nej, a to nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov

zamestnanca informačného systému v sume 70 €, nákladov na udržiavanie a správu informačného
systému 40 €, na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému súdu, publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdavky
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 €, pričom túto sumu
stanovil len na základe paušalizácie nákladov.

56. V prípade namietaného nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súd poukazuje na vyššie
citované ustanovenie § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, kde z povinnosti súdu
rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote 15 dní je vylúčené

rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade zisteného rozporu
exekučného titulu so zákonom. Exekučné konanie bolo začaté 21.04.2010 a žiadosť o udelenie
poverenia bola súdu doručená dňa 23.06.2010, teda po uplynutí zákonnej lehoty zo strany exekútora,
súd dospel k záveru, že v uvedenej exekučnej veci však nebol exekučný súd viazaný 15 dňovou
lehotou na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora. Podľa názoru súdu nie je možné považovať

postup súdu spočívajúci v rozhodnutí o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie po lehote 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora za rozporný so zák.č. 233/1995
Z.z., súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného poukazujúcej na to, že podľa rozhodného znenia
exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania 15 dňová lehota stanovená v § 44
ods. 2 veta druhá sa nevzťahovala na prípady, ak prišlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia

exekučným súdom, a to čo aj v časti. Preto podľa názoru súdu samotná skutočnosť, že exekučný
súd vydal rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia až po uplynutí 15 dní od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, bez ďalšieho nepreukazuje nesprávny
úradnýpostup.Uvedenépodľanázorusúduplatíanalogickyvprípade,keďsúdzistírozporžiadostialebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom aj v časti nároku oprávneného. Z exekučného spisu sp. zn.

23Er/2652/2010 ani nevyplýva žalobcom tvrdená nečinnosť súdu v trvaní 14 mesiacov (od doručenia
žiadosti 23.06.2010 do rozhodnutia 14.04.2011, pričom v medziobdobí súd vykonával procesné úkony).

57. Žalobca postup súdu považuje za zbytočné prieťahy v konaní. Rýchlosť a účinnosť súdneho
konania je objektívne podmienená viacerými faktormi, ako charakterom, právnou a faktickou zložitosťou

prejednávanej veci, správaním účastníkov konania, tiež činnosťou a súčinnosťou štátnych a iných
orgánov zúčastnených na súdnom konaní. Prvoradou povinnosťou sudcu je však organizovať procesný
postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa
žalobca obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Nesprávny úradný postup má značný vplyv pri
vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti s prieťahmi v súdnom konaní. Súd sa po vykonaní

dokazovania obsahom pripojeného súdneho spisu sp. zn. 23Er/2652/2010 nestotožnil s tvrdením
žalobcu, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v
nečinnosti, resp. prieťahoch v konaní, nakoľko nie každý prieťah v konaní je možné vyhodnotiť ako
prieťah zbytočný (čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR). Pri posudzovaní, či prieťah v konaní bol alebo nebol
zbytočný, sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Na priznanie oprávnenosti nároku poškodeného

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nečinnosťou súdu, musí ísť o taký významný
prieťah, ktorý možno kvalifikovať ako neefektívny postup súdu a zbytočný prieťah. Rozhodujúcimi
faktormi pre takého posúdenie sú nielen obtiažnosť prejednávanej veci a súčinnosť účastníkov, ale
v neposlednom rade aj stav konkrétneho súdneho oddelenia, ako počet vecí a preťaženosť sudcu,ktorý nepochybne má vplyv na rýchlosť konania súdu. Žalobca ako poškodený mal postupovať v
zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo), mal možnosť už v exekučnom konaní
poukázať na ním tvrdenú nečinnosť súdu formou sťažnosti adresovanej predsedovi súdu, ktorý po

prešetrení sťažnosti mohol konštatovať, že sťažnosť je oprávnená a došlo k zbytočnému prieťahu v
danom exekučnom konaní, ktorý postup žalobcu z pripojeného exekučného spisu nevyplýva. Žiadosť
o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 23.06.2010, súd v uvedenej exekučnej veci rozhodol o
žiadosti exekútora o vydanie poverenia uznesením dňa 14.04.2011, pričom obsahom spisu sú aj výzvy
na doplnenie podania, nezistil ani ďalšie skutkové okolnosti z ktorých by vyplývalo, že tvrdenú nečinnosť

súdujemožnéposúdiťakotakývýznamnýprieťah,ktorýmožnokvalifikovaťakoneefektívnypostupsúdu
a zbytočný prieťah spôsobilý porušiť ústavné práva žalobcu a rovnako súd nezistil žiadne okolnosti, z
ktorých by mohlo vyplynúť, že žalobcovi vznikla škoda, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s údajným
oneskoreným vydaním rozhodnutia a že by prišlo k tak významnému zásahu do práva žalobcu, ktorý
by odôvodňoval priznanie odškodnenia z titulu nemajetkovej ujmy. Žalobca nepreukázal, že pokiaľ by aj
mala škoda vzniknúť z dôvodu prieťahov v konaní, išlo o taký významný prieťah, ktorý možno kvalifikovať

ako neefektívny postup súdu a zbytočný prieťah.

58. Súd pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
rozhodcovského rozsudku má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti

spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy, v tomto smere súd poukazuje na rozsudok súdneho dvora EU Asturcom C-40/08, týkajúci
sa výkonu právoplatného rozhodcovského rozsudku, založeného na nekalej rozhodcovskej doložke, v
zmysle ktorého Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

59. Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, resp.
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Malacky v exekučnej veci sp. zn. 23Er/2652/2010, a

teda nie je daný základ nároku na náhradu škody, ktorú si uplatňuje.

60. V prípade uplatnenej majetkovej ujmy vo výške 125 € predstavujúcej náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období od doručenia
žiadosti o vydanie poverenia do rozhodnutia o nej, a to nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom

pracovných výkonov zamestnanca informačného systému v sume 70 €, nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému 40 €, na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému
súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné
a telekomunikačné výdavky spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
sumu 15 €, žalobca ničím nepreukázal vznik škody, okrem nepreukázania samotného vzniku tiež

nepreukázal príčinnú súvislosť s postupom exekučného súdu, ktorý by bol v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi (kauzálny nexus). Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa)
v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je
teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza
k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení

majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R
55/1971, s. 152). Súd neprijal tvrdenie žalobcu týkajúce sa vzniku a výšky takejto majetkovej ujmy,

samotné tvrdenie žalobcu bez relevantného dôkazného preukázania, nie je postačujúce. Z vyššie
uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca v konaní okrem nepreukázania základu nároku
neuniesol dôkazné bremeno ani v časti žalobného návrhu ohľadom uplatnenej výšky majetkovej škody
vo výške 125 €.61. Keďže žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného
postupu a ani vznik škody, nemohla byť rovnako preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením

právnej povinnosti a tvrdenou škodou vo výške 125 €, ktorá porušením povinnosti vznikla. Príčinná
súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a
následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná,
nemožno ju len predpokladať.

62. Žalobca si ďalej v konaní uplatňoval nemajetkovú ujmu vyčíslenú v sume 770 €, pričom vychádzal z
doktríny Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v konaní je spravodlivé, ak
sa za každý rok vzťahuje satisfakcia 660 €, poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvótnym pomerom
55 € za každý mesiac omeškania, v danej veci vychádzal z údajnej ním tvrdenej nečinnosti súdu viac
ako 271 dní (ktorá ale nevyplýva zo exekučného spisu). Zákon č. 514/2003 Z.z. obsahujúci špeciálnu
právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu, definuje pojem škody v § 17 a

upravuje rozsah jej náhrady v § 18. V zmysle § 25 ods. 1 zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú zákonom č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Spôsob a rozsah náhrady škody v rovnakom znení ako § 17 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. upravuje § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem náhrady škody, tak ako
ju upravuje Občiansky zákonník, neobsahuje zákon č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012, ani žiadny

iný právny predpis Slovenskej republiky, žiadny zvláštny spôsob odškodnenia za prípadný nesprávny
úradný postup spočívajúci v neodôvodnených prieťahoch konania a ani iný platný predpis právneho
poriadku SR nezakladá možnosť odškodnenia, ktoré by nezávisle na majetkovom stave poškodeného
a bez ohľadu na majetkovú ujmu stanovil určitú satisfakciu, ak bolo preukázané porušenie práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

63. Nemajetkovú ujmu žalobca uplatnil ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie práv navrhovateľa a stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v

právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Pojem
ujma predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práv a zároveň je aj jedným z predpokladov
občianskoprávnej zodpovednosti. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j.
materiálnej satisfakcie) je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu existencia
kvalifikovanej závažnej ujmy. Za závažnú ujmu považovať ujmu, ktorú osoba vzhľadom na okolnosti,

za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje
za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda
to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom
postavení a pod.) vnímala aj každá iná osoba. Nemajetková ujma je adekvátna, keď sa jedná o
stratu dôveryhodnosti, spochybnenie serióznosti a poctivosti konania poškodeného subjektu, vrátane

podnikateľských aktivít. Na rozdiel od škody, ktorá sa musí preukázať, ujma sa zdôvodňuje čo ale
neznamená, že rozhodnutie súdu o priznaní nemajetkovej ujmy môže mať výlučne teoretický základ
bez splnenia reálnych predpokladov pre jej priznanie. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy je
potrebné zohľadňovať závažnosť a intenzitu konania, dosah a motívy konania, úmysel konania a dĺžku
protiprávneho konania, pričom všetky kritéria je potrebné vyhodnotiť nielen z hľadiska konania súdu, ale

aj z hľadiska žalobcu a jeho právneho postavenia ako právnickej osoby.

64. Žalobca nijako nekonkretizoval a nepreukázal, ako skutočnosť, že exekučný súd vydal poverenie
v časti žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
rozhodcovského rozsudku neskôr ako v lehote 15 dní, ohrozila jeho subjektívne práva, nepreukázal,

že by daná situácia konkrétnym negatívnym spôsobom ovplyvnila jeho podnikateľskú činnosť, ktorú
preukázateľne naďalej vykonával, opísal len subjektívne pocity štatutárov v teoretickej rovine, ktorých
objektívna existencia však nebola preukázaná a ani nevyplýva z obsahu samotného návrhu : žalobca
neuviedol žiadne konkrétne vnútorné zásahy do spoločnosti, ku ktorým malo údajne prísť v príčinnej
súvislosti s postupom súdu, nešpecifikoval konkrétne ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a

rozhodovania a nakoľko žalobca vystupuje v konaniach pred tunajším súdom opakovane, súdu ani
z vlastnej rozhodovacej činnosti súdu žiadne takéto zmeny nie sú známe. Subjektívny pocit straty
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, straty dôvery v
právo a spravodlivé riešenie veci, nemá oporu v existencii žiadnej v konaní objektívne preukázanejskutkovej okolnosti. Rovnako postup súdu nebol spôsobilý vyvolať riziko ohrozujúce konečné vymoženie
pohľadávky, takéto riziko vyplýva podľa názoru z charakteru činnosti samotného navrhovateľa a
orientáciou jeho podnikania na cieľovú skupinu nesolventných spotrebiteľov. Z rozhodovacej činnosti

súdu je známe množstvo úverov, ktoré žalobca ako nebankový subjekt poskytuje aj dohodnuté zmluvné
podmienky,častomajúcevlastnostineprijateľnýchzmluvnýchpodmienok.Finančnéprofitovanieztýchto
úverov v porovnaní s občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika, nemôže mať
zásadný ekonomický dopad na podnikateľskú existenciu navrhovateľa. Súd vyhodnotil argumentáciu
žalobcu ako ničím nepodloženú, bez potrebnej konkretizácie a zdokladovania údajnej nemajetkovej

ujmy.

65. Procesnou povinnosťou navrhovateľa v konaní je svoje tvrdenia preukázať. Dôkazným bremenom
sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho
tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná

podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti,
ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží
na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). Strana sporu má povinnosť označiť dôkazy, povinnosť
dôkaz aj zabezpečiť prináleží súdu len vtedy, ak to nie je v jeho silách, dôkazné bremeno si v takom
prípade strana splní tým, že tento dôkaz označí, a je potom úlohou súdu, aby tento označený a
stranou nezabezpečený dôkaz zaobstaral a zaistil. V prejednávanej veci nie je možné dospieť k záveru,
že nie je v silách žalobcu zabezpečiť listinné dôkazy, ktorými on sám disponuje, pretože ich sám

vypracoval a doručil protistrane, teda nie je možné dospieť k záveru, že žalobca nedisponuje riadnou
a úplnou žiadosťou o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, pokiaľ bola skutočne ním
podaná (čo nepreukazuje predložený sprievodný list a žalovaný podanie riadnej žiadosti nepotvrdil), ani
listinnými dôkazmi preukazujúcimi vznik a výšku ním tvrdenej škody. Zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva povinnosť súdu predkladať dôkazy za stranu, ktorá ich existenciu tvrdí. Žalobca nepreukázal

porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, vznik škody ako majetkovej ujmy a napokon ani
príčinnú súvislosť medzi údajným porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinnosti
vznikla, z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal v konaní základ
uplatneného nároku a nie je preto ani právny dôvod na priznanie tvrdenej nemajetkovej ujmy. Nakoľko už
uvedené dôvody (vo vzťahu k základu nároku) sú samostatným dôvodom pre zamietnutie návrhu, potom

nepovažoval za potrebné pre meritórne rozhodnutie zaoberať sa podrobne výškou uplatneného nároku
predstavujúceho uplatnenú majetkovú škodu (a nevykonal dokazovanie k výške škody znaleckým
posudkom založeným v konaní sp. zn. 6C/148/2012 ako navrhol žalobca), ani výškou uplatnenej
nemajetkovej ujmy z dôvodov uvedených vyššie v odôvodnení a rozhodol o žalobe rozsudkom tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

67. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

69. Keďže mal žalovaný vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na

náhradutrovkonaniavočižalobcovivplnejvýške.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdnyúradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).