Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 12, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/476/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215204672
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:6215204672.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky: A.

P., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX N. XXX, Š. Q. N., právne zastúpená JUDr. Jozefom Veselým, advokátom
so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporcom: I. G. P., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX A., Š. Q. Č.
V., II. maloletý V. V. P., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX N. XXX, Š.Y. Q. N., zastúpený súdom ustanoveným
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, o zapretie otcovstva takto

r o z h o d o l :

Návrh o určenie, že odporca I. nie je otcom maloletého odporcu II. narodeného 22.01.2011 z matky
navrhovateľky, z a m i e t a.

Odporcom I. a II. náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomnazačatiekonaniazodňa20.06.2015podanýmnaOkresnomsúdeVeľkýKrtíšdňa26.06.2015
sa navrhovateľka domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že odporca I. nie je otcom maloletého
odporcu II. narodeného 22.01.2011 z navrhovateľky ako matky. Súčasne žiadala zaviazať odporcu I.
nahradiť jej trov konania.
Návrh na začatie konania navrhovateľka skutkovo odôvodnila tak, že manželstvo s otcom maloletého
odporcu II. uzavrela dňa XX.XX.XXXX vo P.-S. v Č.D. V.. Z tohto manželstva pochádzajú dve deti:
1. H. X. P., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky a 2. odporca II. S otcom (odporcom I.) maloletého

odporcu II. už spolu nežijú dlhú dobu a rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 9P/282/2012-122 zo
dňa 21.05.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.07.2014, bolo ich manželstvo rozvedené. Od
odporcu I. sa odsťahovala do I. G., kde sa doposiaľ zdržiava, avšak už počas trvania tohto manželstva,
v ktorom dlhodobo spolu nežili v spoločnej domácnosti, sa jej narodil 22.01.2011 maloletý odporca II. Z
dôvodu, že s odporcom I. v čase narodenia maloletého odporcu II. boli v manželskom zväzku je v zmysle
ust. § 85 ods. 1 Zákona o rodine zapísaný v rodnom liste maloletého odporcu II. ako otec odporca I.
Keďže s odporcom I. v rozhodudúcom období narodenia odporcu II. nemali pohlavný alebo iný styk a ona

bola dlhodobo odcestovaná vo I. G., odporca I. nemôže byť otcom odporcu II. V ďalšom navrhovateľka
v návrhu na začatie konania produkovala svoju právnu argumentáciu s odkazom na znenie ust. § 88
ods. 2 Zákona o rodine a s poukazom na základe nálezu Ústavného súdu SR zrušené ust. § 86 ods. 1
Zákona o rodine v pôvodnom znení, pričom uviedla, že toho času súd pri návrhu na zapretie otcovstva
podľa ust. § 86 a § 88 Zákona o rodine neskúma dodržanie lehoty.
Okresný súd Veľký Krtíš s poukazom na to, že navrhovateľka opakovane vystupuje na Okresnom súde
Veľký Krtíš ako navrhovateľka a na ust. § 84 a ust. § 105 ods. 1 O.s.p. vyslovil dňa 09.09.2015 svoju

miestnu nepríslušnosť a vec postúpil Okresnému súdu Žilina.
Odporca I. sa k návrhu na začatie konania, ktorý mu bol doručený náhradným spôsobom podľa ust. §
47 ods. 2 O.s.p., písomne nevyjadril.Súd v konaní odporcovi II. ustanovil kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký
Krtíš podľa ust. § 31 ods. 1 Zákona o rodine, a to uznesením č. k. 6C/476/2015-28 zo dňa 06.11.2015.
Kolízny opatrovník maloletého odporcu II. sa rovnako k doručenému návrhu na začatie konania písomne

nevyjadril.
Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednával dňa 12.02.2016 za účasti
právneho zástupcu navrhovateľky a v neprítomnosti účastníkov konania a kolízneho opatrovníka
maloletého odporcu II. v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keďže navrhovateľka svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnila prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom vyjadrila svoj súhlas

s prejednaním veci a rozhodnutím aj vo svojej neprítomnosti, odporca I., ktorému bolo predvolanie
doručené náhradným spôsobom podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p., svoju neprítomnosť na pojednávaní
neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania a rovnako aj kolízny opatrovník maloletého
odporcu II., ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené do vlastných rúk. Od predvolania
maloletého odporcu II. na pojednávanie súd upustil podľa ust. § 49 ods. 1 O.s.p.
Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvala na pojednávaní na návrhu v plnom

rozsahu.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi produkovanými navrhovateľkou, pričom zistil nasledovný
skutkový stav postačujúci pre rozhodnutie vo veci.
Podľa oznámenia o uzavretí manželstva vydaného dňa 12.08.2014 Ministerstvom vnútra SR - osobitnou
matrikou Bratislava (na č. l. 45 spisu) navrhovateľka (ako štátny občan N.) a odporca (ako štátny občan

Č.) uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo vo P.-S.N. v Č. V..
Podľa rodného listu vydaného dňa 10.12.2013 Ministerstvom vnútra SR - osobitnou matrikou Bratislava
(v prílohovej obálke spisu) sa odporca II. narodil dňa XX.XX.XXXX v M., H. v N. H. I. G. a N. Í., pričom
ako rodičia maloletého odporcu II. sú zapísaní navrhovateľka (ako matka) a odporca II. (ako otec).
Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 9P/282/2012-122 zo dňa 21.05.2014 (na č. l. 47 spisu), ktorý

podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR - osobitnej matriky Bratislava zo dňa 12.08.2014 (na č. l. 46
spisu) nadobudol právoplatnosť dňa 28.07.2014, bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu I. uzavreté
dňa XX.XX.XXXX vo P.-S. v Č. V. rozvedené.
Súd vec právne posúdil na základe nasledovných ustanovení právnych predpisov.
Podľa ust. čl. 4 písm. a) Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci

v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (uzavretého 19.10.1996, ku
ktorému pristúpila Slovenská republika s platnosťou od 01.01.2002 a Veľká Británia s platnosťou od
01.11.2012, jeho znenie uverejnené v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR č. 344/2002 Z. z.;
ďalej len „Dohovor“), dohovor sa nevzťahuje na určovanie alebo popretie rodičovstva.
Podľa ust. § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len

„ZMPSP“) v znení zákona č. 589/2003 Z. z., účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym
poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s
medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských
justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej
spolupráci.

Podľa ust. § 23 ods. 1 ZMPSP v znení zákona č. 36/2005 Z. z. účinnom od 01.04.2005, určenie (zistenie
alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa
narodením.
Podľa ust. § 40 ZMPSP v znení zákona č. 36/2005 Z. z. účinnom od 01.04.2005, návrh na určenie
rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak

odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike
všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde,
ktorý určí Najvyšší súd.
Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení
zákona č. 344/2007 Z. z. účinnom od 01.10.2007, štátne občianstvo Slovenskej republiky narodením

nadobúda dieťa, ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 85 ods. 1 O.s.p., všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko,
a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.
Podľa ust. § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), otcovstvo sa určuje na základe
domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím

súdu.
Podľa ust. § 85 ods. 1 ZoR, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého
dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.Podľa ust. § 86 ods. 1 ZoR, ktoré stratilo účinnosť dňom 08.09.2011 na základe nálezu Ústavného súdu
SR č. k. PL. ÚS 1/2010-57 zo dňa 20.04.2011 a platnosť dňom 09.03.2012, manžel môže do troch rokov
odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

Podľa ust. § 86 ods. 1 ZoR v znení zákona č. 175/2015 Z. z. účinnom od 01.01.2016, manžel môže do
troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa,
ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
Podľa ust. § 87 ods. 1 ZoR, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia
manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno

otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Podľa ust. § 88 ods. 1 ZoR, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja
nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
Podľa ust. § 88 ods. 2 ZoR, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa
je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
Navrhovateľka sa tak v konaní proti odporcom I. a II. domáhala zapretia otcovstva odporcu I. k

maloletému odporcovi II. narodenému dňa 22.01.2011 z nej ako matky.
Súd konštatujúc svoju právomoc a príslušnosť podľa cit. ust. § 40 ZMPSP v spojení s cit. ust. § 85 ods.
1 O.s.p. a súčasne posudzujúc v zmysle cit. ust. § 23 ods. 1 ZMPSP v spojení s cit. ust. § 5 ods. 1 písm.
a) zákona č. 40/1993 Z. z., v zmysle ktorého tak maloletý odporca II. nadobudol na základe štátneho
občianstva matky - navrhovateľky, štátne občianstvo SR, vec podľa právneho poriadku Slovenskej

republiky, vec prejednal a po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol.
Otcovstvo k dieťaťu sa určuje na základe ZoR stanovených vyvrátiteľných domnienok otcovstva.
Právna úprava uprednostňuje rodinnoprávny vzťah medzi otcom a dieťaťom, založený prvou zákonnou
vyvrátiteľnou domnienkou otcovstva. Prvá zákonná domnienka otcovstva, ktorá je upravená v cit. ust. §
85 ZoR, tak svedčí manželovi matky dieťaťa, teda za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorý je manželom

matky dieťaťa, a to za predpokladu, že sa narodí v čase stanovenom cit. ust. § 85 ods. 1 ZoR. Táto
domnienka otcovstva svedčiaca manželovi matky dieťaťa však nie je absolútna, neplatí totiž, ak sa žena
opätovne vydala. Tu totižto platí taktiež aj pre neskoršieho manžela matky dieťaťa v súlade s ust. § 85
ods. 2 ZoR prvá zákonná domnienka otcovstva. Ak platí prvá zákonná domnienka, nemôže prichádzať
do úvahy žiadna ďalšia zákonná domnienka otcovstva, čo vyplýva zo znenia ust. § 90 ZoR.

Vzhľadom ku skutočnosti, že maloletý odporca II. sa narodil dňa 22.01.2011, t. j. v čase trvania
manželstvanavrhovateľkyaodporcuI.(10.06.2000-28.07.2014),bolootcovstvoodporcuI.kmaloletému
odporcovi II. určené na základe prvej zákonnej domnienky otcovstva podľa cit. ust. § 85 ZoR.
Zákonná domnienka otcovstva podľa cit. ust. § 85 ZoR môže byť vyvrátená len zapretím otcovstva na
návrh aktívne vecne legitimovanej osoby, a to podľa cit. ust. § 87 ZoR.

Aktívnevecnelegitimovanýminapodanienávrhunazapretieotcovstvasúmanželmatkydieťaťaamatka
dieťaťa a v prípade, že obom uplynie lehota na zapretie otcovstva (manželovi podľa cit. ust. § 86 ods. 1
ZoR v znení zákona č. 175/2015 Z. z. účinnom od 01.01.2016 a matke podľa cit. ust. § 88 ods. 2 ZoR)
aj dieťa (podľa ust. § 96 ods. 1 a 2 ZoR).
V prípade návrhu na zapretie otcovstva podaného matkou dieťaťa ZoR v cit. ust. § 88 ods. 2

podanie návrhu obmedzuje lehotou 3 rokov, ktorej začiatok plynutia je daný preukázateľnou objektívnou
skutočnosťou, t. j. narodením dieťaťa. Možno predpokladať, že matka vie, kto je biologickým otcom
dieťaťa, a malo by jej záležať na správnom ustálení statusu dieťaťa, a preto jej nič nebráni, aby včas
využila právo zaprieť otcovstvo svedčiace manželovi. Z tohto hľadiska sa trojročná lehota javí ako
dostatočná.Pokiaľtakmatkadieťaťanávrhvuvedenejlehotenepodá,nemôžesúdjejnávrhunazapretie

otcovstva vyhovieť.
V kontexte s právnou argumentáciou navrhovateľky ohľadom toho, že vzhľadom k strate platnosti
pôvodného ust. § 86 ods. 1 ZoR dňom 09.03.2012 súd nemôže skúmať ani dodržanie lehoty podľa cit.
ust. § 88 ods. 2 ZoR, si súd dovolí citovať výrok a časť odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR č.
k. PL. ÚS 1/2010-57 zo dňa 20.04.2011, na základe ktorého stratilo účinnosť pôvodné ust. § 86 ods.

1 ZoR. Výrok predmetného nálezu znie: „1. Ustanovenie § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov n i e j e v súlade s čl. 6 ods.
1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Vo zvyšnej časti návrhu
nevyhovuje.“. Ústavný súd SR v odôvodnení nálezu uviedol: „Predmetom posúdenia ústavného súdu
je napadnutý § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z., ktorý rieši otázku zapretia otcovstva manžela matky

dieťaťa. Podľa uvedeného ustanovenia zapretie otcovstva sa viaže na splnenie dvoch podmienok, a to
že sa manžel dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, a časové obmedzenie jeho oprávnenia zaprieť
otcovstvo do uplynutia trojročnej lehoty od momentu, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa.
Tomuto oprávneniu zodpovedá podľa § 88 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. právo matky do troch rokov odnarodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia týkajúce sa zapretia rodičovstva
sú z pohľadu dĺžky lehoty poskytnutej na zapretie otcovstva ako manželovi matky dieťaťa, tak i matke
dieťaťa v ustanoveniach zákona č. 36/2005 Z.z. proporcionálne vyvážené a ústavne akceptovateľné...

Obmedzenie zákonnej lehoty na podanie zapieracej žaloby, ktorého účelom je ochrana práv dieťaťa a
zabezpečenie stability rodinných pomerov, sa má hodnotiť ako rešpektovanie limitov ustanovených čl. 8
dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva túto skutočnosť potvrdil vo svojej judikatúre, v ktorej uviedol,
žezavedeniepremlčacejlehotynazačatiekonaniaootcovstvejeospravedlniteľnésnahouzaistiťprávnu
istotu v rodinných vzťahoch a chrániť záujmy dieťaťa (rozsudok Rasmussen proti Dánsku, rozsudok

z 28. novembra 1984, sťažnosť č. 8777/79)...Ústavný súd v súhrne konštatuje, že právnou úpravou
ustanovená lehota na podanie zapieracej žaloby (zapieracia lehota) nie je v rozpore s označenými
článkami dohovoru. Vymedzenie tejto lehoty a podmienok jej plynutia však musí vyváženým spôsobom
rešpektovať práva všetkých v týchto právnych vzťahoch zúčastnených osôb. Zákonom č. 94/1963 Zb.
ustanovená 6-mesačná zapieracia lehota poskytovala dotknutým osobám neprimerane krátky časový
priestor na uplatnenie ich práv, a preto bola rešpektujúc práva priznané ústavou i dohovorom novou

zákonnou úpravou - zákonom č. 36/2005 Z.z. predĺžená na 3 roky. Z hľadiska vyváženia všetkých
dotknutých záujmov pri usporiadaní právnych vzťahov súvisiacich s právnym otcovstvom je potrebné
zobrať do úvahy predovšetkým moment začatia plynutia zapieracej lehoty, ktorý musí zohľadňovať
okamih, v ktorom sa právny otec dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo. Právnou
úpravou ustanovené začatie plynutia zapieracej lehoty od momentu, keď sa manžel matky dozvedel o

narodení dieťaťa, totiž neprimerane oslabuje jeho záujmy.“. Z výroku predmetného nálezu Ústavného
súdu SR, ako aj z jeho odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že týmto nálezom nebolo nijako dotknuté
cit. ust. § 88 ods. 2 ZoR ustanovujúce trojročnú lehotu matke dieťaťa na podanie návrhu na zapretie
otcovstva a súčasne i to, že Ústavný súd SR stanovenie trojročnej lehoty na zapretie otcovstva tak
manželovi matky dieťaťa, ako aj matke dieťaťa považuje za ústavne akceptovateľné a primerané

ochraneprávdieťaťaazabezpečeniustabilityrodinnýchpomerov.Dôvodom,prečobolÚstavnýmsúdom
SR vyslovený nesúlad pôvodného ust. § 86 ods. 1 ZoR s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd bola úprava začiatku plynutia zapieracej lehoty právnemu otcovi.
Tento začiatok podľa názoru Ústavného súdu SR by mal zohľadňovať okamih, kedy sa právny otec
dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo. Pôvodnou právnou úpravou ustanovené

začatie plynutia zapieracej lehoty od momentu, keď sa manžel matky dozvedel o narodení dieťaťa, totiž
neprimerane oslabuje jeho záujmy.
Podanie návrhu na zapretie otcovstva matkou dieťaťa tak bolo s účinnosťou od 01.04.2005 (účinnosť
ZoR) vždy a neprerušene obmedzené trojročnou zapieracou lehotou podľa cit. ust. § 88 ods. 2 ZoR
plynúcou od narodenia dieťaťa.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka podala návrh na začatie konania zo dňa 20.06.2015 na súde
dňa 26.06.2015, t. j. zjavne po uplynutí zapieracej lehoty podľa cit. ust. § 88 ods. 2 ZoR, ktorá v
danom prípade začala plynúť odo dňa narodenia maloletého odporcu II. dňa 22.01.2011 a uplynula
dňa 22.01.2014, súd musel návrh navrhovateľky z dôvodu zmeškania zapieracej lehoty bez ďalšieho
zamietnuť. Z uvedeného dôvodu potom ani nevykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania,

keďže vykonanie dokazovania v tomto rozsahu by bolo celkom zjavne nadbytočné a neúčelné.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodoval v zmysle vyššie cit. ust. § 142 ods.1 a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.
Odporcom ako úspešným účastníkom vniklo právo požadovať od navrhovateľky náhradu trov konania,
ktoré im v konaní vznikli v súvislosti s účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti navrhovateľke.
Odporcovia si však právo na náhradu trov konania návrhom v súlade s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.
neuplatnili, a preto súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.