Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 10, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 13C/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214212884
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214212884.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcu X. V., nar. X.X.XXXX,

bytom v S., Na S. č. XX, zast. Jaroslavom Martiňukom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Branisková 7
protižalovanejJ.V.,nar.XX.X.XXXX,bytomvS.,Tr.W.XX,zast.JUDr.JolanouFuchsovou,advokátkou,
so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o zaplatenie 7.673,11 eura s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 7.673,11 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne
od 29.5.2014 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu o zaplatenie úrokov z omeškania nad priznané úroky žalobu zamieta.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 460,-
eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 651,90 eura, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Žalovaná je povinná nahradiť štátu na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 48,-eur do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 13.5.2014 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť mu sumu 132,205 eura istiny, sumu 35,75 eura titulom 9,25 % ročného úroku z
omeškania zo sumy 132,205 eura od 11.6.2011 do 13.5.2014 a 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy
132,205 eura od 14.5.2014 do zaplatenia a aby jej uložil povinnosť zaplatiť sumu 7.540,90 eura istiny,
sumu 2.039,09 eura titulom 9,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 7.540,90 eura od 11.6.2011 do
13.5.2014 a 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 7.540,90 eura od 14.5.2014 do zaplatenia a uplatnil
si náhradu trov konania. Na odôvodnenie uviedol, že účastníci boli manželia, ktorí počas manželstva dňa
22.9.2008 uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. J.. so Slovenskou sporiteľňou, a.s. na sumu 550.000,-

Sk (18.256,66 eura), v ktorej obaja účastníci konania sú uvedení ako dlžníci. Počas manželstva,
uviedol žalobca, že on splácal tento úver. Podľa zmluvy bola splatnosť prvej splátky dňa 10.10.2008,
splatnosť poslednej splátky dňa 10.9.2018, výška splátky mesačne 7.934,- Sk/263,36 eura a počet
určených splátok bol 120. Žalobca uviedol, že jeho manželstvo so žalovanou bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Košice II, č.k. 39C/47/2009-23, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.8.2009. Žalobca
uviedol, že splácal úver aj po rozvode manželstva a splatil ho celý, predčasne, mimoriadnou splátkou
15.081,80 eura dňa 10.6.2011. Uviedol, že žalovaná sa na platení úveru nepodieľala a zároveň odmietla

zaplatiť mu to, čo za ňu po rozvode plnil on. Uplatnil si preto proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy
132,205 eura, čo je polovica z poslednej riadnej splátky (264,41 eura), ktorú zaplatil dňa 10.6.2011 a
nárok na zaplatenie sumy 7.540,90 eura, čo je polovica z mimoriadnej poslednej splátky (15.081,80
eura), ktorú zaplatil tiež dňa 10.6.2011. Zároveň si uplatnil od žalovanej aj úroky z omeškania vo výškeúrokovej sadzby 9,25 % p.a. z jednotlivých dlžných súm od prvého dňa omeškania, za ktorý mal deň
11.6.2011.

Žalovaná sa k žalobnému návrhu vyjadrila prostredníctvom právnej zástupkyne do zápisnice na
pojednávaní dňa 18.6.2014 a navrhla žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť. Mala za to, že
návrh bol žalobcom podaný čisto z dôvodov pomsty z jeho strany, za to že žalovaná žiadala zmeniť
striedavústarostlivosťomal.dieťapochádzajúcezmanželstvaúčastníkov.Právnazástupkyňažalovanej
uviedla, že dňa 10.6.2011 bola uzavretá medzi účastníkmi tohto konania dohoda o striedavej osobnej

starostlivosti o mal. dieťa a teda bola uzavretá táto dohoda v ten istý deň, kedy bol aj predčasne splatený
úver, na základe čoho žalovaná tvrdila, že medzi ňou a žalobcom bola taká dohoda, že ona bude
ako odplatu za jej vyňatie z úveru súhlasiť so striedavou starostlivosťou o mal. syna, s ktorou dovtedy
nesúhlasila. V tejto súvislosti poukázala aj na vyjadrenie žalobcu v právnej veci sp. zn. 27P/169/2013 zo
dňa 6.8.2013, súdu doručené dňa 7.8.2013, v ktorom na strane 2 sa žalobca vyjadril, že „z poskytnutého
úveru si nikdy nič od žalovanej nenárokoval a nič od nej nepýtal“.

Takisto poukázala na to, že úver, ktorý bol predmetnou zmluvou čerpaný, bol zrejme použitý žalobcom
na splátky jeho starých úverov, ktoré mal, uviedla, že z finančných prostriedkov poskytnutého úveru
ona nemala vôbec žiaden prospech, tieto neboli použité na spoločný život, ona o tom nemá žiadne
vedomosti, že by takto boli použité. T.j. aj keď úver bol čerpaný za trvania manželstva, finančné
prostriedky z úveru boli použité výlučne na jeho dlžoby a jeho potreby. Mala preto aj za v rozpore s

dobrými mravmi, ak by ju súd zaviazal na akékoľvek plnenie.
Na pojednávaní dňa 26.9.2014 ústne do zápisnice žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne
konkretizovala svoju obranu tak, že prvým dôvodom, pre ktorý neuznáva nárok žalobcu je tá skutočnosť,
že podstata poskytnutého úveru bola použitá na účely a potreby výlučne žalobcu a úver nebol použitý
na bežné potreby. Poukázala na to, že aj z predložených výpisov Slovenskej sporiteľne vyplýva, že bol

úver použitý na splatenie iných dlhov a úverov. Za ďalší dôvod žalovaná uviedla to, že medzi ňou a
žalobcom došlo k dohode, na základe ktorej žalobca prevzal celý úver na seba a celý úver splatil on s
tým, že žalovaná súhlasila so striedavou starostlivosťou.
Napokon v záverečnom vyjadrení dňa 10. apríla 2015 tvrdila aj, že došlo k vyporiadaniu zaniknutého
BSM účastníkov v behu trojročnej lehoty na vyporiadanie tak, že všetky hnuteľné veci nadobudnuté

účastníkmizatrvaniamanželstva,ktoréstalivdomežalobcu,ostalijemu,žalovanásiznichničnezobrala
a nepožadovala ani žiadnu náhradu a žalobca prevzala na seba pasívum - sporný úver, ktorý splácal
a v celosti aj splatil.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a predloženými, resp. vyžiadanými

listinnými dôkazmi včítane dôkazov z pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 39C/47/2009,
27P/169/2013 a 25P/322/2010 na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobca ako účastník konania vypovedal, že predmetný úver, z ktorého svoj nárok na zaplatenie časti
dlhu, ktorú časť mala zaplatiť žalovaná, si uplatňuje, bol poskytnutý za trvania manželstva v r. 2008 a to z

banky Slovenskej sporiteľne, v ktorej uviedol, že má zriadený svoj účet. Úver, tak za trvania manželstva,
t.j. do r. 2009, aj po rozvode, vždy splácal len on. Uviedol, že si v konaní nárokuje 1 z poslednej riadnej
splátky a mimoriadnej splátky, ktoré na splatenie úveru on zaplatil po rozvode manželstva so žalovanou.
K úveru uviedol, že sa jednalo o spotrebný úver poskytnutý vo výške 550.000,- Sk (18.256,66 eura)
bezhotovostne - prevodom na jeho účet, a bol použitý na bežné potreby rodiny. Uviedol, že všetko, čo

sa týkalo domu - inkaso, telefóny, internet, škôlka, všetko to sa platilo z jeho účtu a žalovaná vôbec na
tento účet neprispievala. Ďalej žalobca tvrdil, že úver bol použitý v malých čiastkach na rôzne výlety,
dovolenky, návštevy bývalej rodiny žalovanej ... . Vyjadril sa, že podal návrh z dôvodu, že doposiaľ
žalovaná sama nemala za to, aby mu polovicu z ním splateného úveru po rozvode manželstva vrátila.
K použitiu úveru, vychádzajúc z údajov vo výpise z jeho účtu, v sumách 248.394,95 Sk, 4.699,- Sk,

20.692,10 Sk, 138.477,50 Sk, 90.408,50 Sk a 47.327,90 Sk sa žalobca na pojednávaní vyjadriť nevedel.
Uviedol, že sa úver rozhodol predčasne splatiť na naliehanie žalovanej, jeho bývalej manželky, a to
na základe jeho dobrej vôle z dôvodu, že si žalovaná po rozvode manželstva s ním nemohla čerpať
žiaden iný úver, keďže na základe predmetnej úverovej zmluvy bola vedená ako úverový dlžník. Úver
splatil jednorazovou splátkou tak, že si vzal v Slovenskej sporiteľni ďalšiu pôžičku, preto aby žalovaná

mohla čerpať inú pôžičku, v inej banke. Vypovedal, že dohoda medzi ním a žalovanou bola taká,
že on zaplatí celý úver, aby žalovaná mohla čerpať ďalšiu pôžičku a následne mu polovicu vráti, ale
doposiaľ tak neurobila. Uviedol, že neexistovala žiadna presná dohoda, či úver žalovaná vráti vcelku
alebo v splátkach, avšak bolo dohodnuté, že to jedného dňa vráti. Vypovedal, že na splatenie tohtodlhu žalovanú on viackrát ústne vyzýval. K otázke vyporiadania BSM účastníkov žalobca uviedol, že
„BSM zaniklo samo po troch rokoch“. Žalobca potvrdil uzavretie rodičovskej dohody so žalovanou o
striedavej osobnej starostlivosti, avšak poukázal na dôvody, pre ktoré tak učinil, ktoré boli uvedené v

úvode dohody a odmietol tvrdenie žalovanej, že by splatenie úveru podmieňoval uzavretím rodičovskej
dohody o striedavej starostlivosti.

Žalovaná ohľadom predmetného úveru uviedla, že bola manželkou žalobcu, ktorý ju požiadal, aby
prišla predmetnú úverovú zmluvu podpísať, pretože samému žalobcovi úver banka poskytnúť odmietala.

Uviedla, že ona ani nevedela, na čo tento úver je, ale žalobca jej vysvetlil, že chce týmto novým úverom
splatiť nejaké predchádzajúce pôžičky a úvery. Uviedla, že ona sa o tieto predchádzajúce pôžičky a
úvery nezaujímala, pretože finančné otázky mal na starosti v ich manželstve žalobca. Potvrdila, že
bola spolu so žalobcom v banke, kde uzavreli úverovú zmluvu, ktorú aj ona podpísala. K spôsobu
poskytnutia úveru uviedla, že pravdepodobne bol úver poskytnutý na účet žalobcu. Uviedla, že ona z
poskytnutého úveru žiadne finančné prostriedky nevidela a nikdy z poskytnutého úveru neboli ani na

žiadnej dovolenke ani na žiadnych výletoch. Vypovedala, že v r. 2009 došlo k rozvodu manželstva so
žalobcom a nikdy po rozvode žalobca od nej žiadne peniaze nepýtal. Ona si po rozvode zobrala z bytu
len pár osobných vecí a hračky maloletého syna a na nič iné si nenárokovala. Byt, v ktorom účastníci
spoločne bývali ako manželia, bol vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Po rozvode manželstva chcela si
zabezpečiť vlastné bývanie a preto požiadala v Tatra banke o poskytnutie hypotekárneho úveru, ktorý

úver jej banka odmietla poskytnúť s odôvodnením, že je vedená ako spoludlžníčka iného úveru. Uviedla,
že ona na tento úver aj zabudla, pretože ani po rozvode manželstva so žalobcom nikdy od nej žalobca
nepožadoval a neriešili otázku, aby ona sa podieľala na splácaní tohto úveru. Preto za situácie, keď jej
bola odmietnutá žiadosť o poskytnutie hypotekárneho úveru, telefonicky oslovila žalobcu s požiadavkou,
či by ju nemohol „vyňať zo spoludlžníctva“, na ktorú požiadavku žalobca jej uviedol, že ju „vyjme zo

spoludlžníctva“ pod podmienkou, že „podpíše striedavú starostlivosť“. Uviedla, že žalobca podmieňoval
splatenieúverustriedavouosobnoustarostlivosťouosyna.Tvrdila,žejejžalobcapovedal,žeakpodpíše
striedavústarostlivosť,nebudenikdyodnejničpožadovaťvsúvislostisosplatenímúveru.Keďpodpísala
rodičovskú dohodu o striedavej starostlivosti, uviedla, že jej žalobca povedal, že sú vyporiadaní so
všetkým. Vypovedala, že udalosti mali veľmi rýchly spád a v ten istý týždeň, kedy ona požiadala žalobcu

o splatenie celého úveru, podpísali aj rodičovskú dohodu o striedavej osobnej starostlivosti o maloletého
a na základe jej podpísania uviedla, že sa ústne dohodli so žalobcom, že nikdy od nej žalobca nič nebude
vyžadovať, že sú vyrovnaní. V ten istý deň, keď žalobca požiadal o predčasné splatenie úveru, požiadal
aj o nový úver, ktorý mu bol poskytnutý. Uviedla, že najprv išli do banky a následne išli k notárke, kde
spísali rodičovskú dohodu. Na základe uvedeného žalovaná tvrdila, že žalobcovi nič nedlhuje. Tvrdila

takisto, že nemá žiadnu vedomosť o tom, aby finančné prostriedky z poskytnutého predmetného úveru
bolisožalobcomspoločnepoužilinanejakéveci.Uviedla,ževčasečerpaniatohtoúveruboliužpribližne
jeden rok pred rozvodom. Jednalo sa o obdobie, keď ona bola na materskej dovolenke a žalobca bol
zamestnaný. Potvrdila, že spoločne hospodárili a spoločne uhrádzali potreby rodiny. Tvrdila, že pred
podaním žalobného návrhu ju žalobca nikdy nevyzýval na zaplatenie žalovaného nároku. Rodičovská

dohoda, ktorú so žalobcom uzavreli, následne bola v súdnom konaní súdom schválená. Potom, uviedla,
že ona podala návrh na zrušenie striedavej starostlivosti a na zverenie maloletého do svojej výlučnej
starostlivosti.

Pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 39C/47/2009, a to rozsudkom zo dňa 16.7.2009, č.k

39C/47/2009-23, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.8.2009, bolo preukázané že manželstvo
účastníkov bolo právoplatne dňom 25.8.2009 rozvedené.

Z predloženej Zmluvy o splátkovom úvere č. 057870802 súd zistil a mal ňou preukázané, že ju uzavreli
dňa 22.9.2008 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka na strane jednej a žalobca a žalovaná ako dlžníci

na strane druhej. Podľa čl. I. ods. 1. zmluvy, jej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru bankou
žalobcovi a žalovanej ako dlžníkom, ktorí dlžníci boli povinní poskytnutý úver splatiť a zaplatiť z neho
úroky a splniť aj ďalšie dohodnuté podmienky. Úver bol poskytnutý vo výške 550.000,- Sk/18.256,66
eura a to ako úver spotrebný a bezúčelový. Dohodnutá výška úrokovej sadzby bola 11,95 % p.a.. Úver
bol poskytnutý jednorázovo a bezhotovostne a mal byť dlžníkmi vrátený v 120 splátkach splatných

postupne mesačne počnúc splatnosťou prvej splátky dňa 10.10.2008 a konečnou splatnosťou úveru
dňa 10.9.2018. Mal byť splácaný inkasom z inkasného účtu. Úver mal byť poskytnutý na účet dlžníka č.
XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa čl. I. 3. zmluvy, dlžník, t.j. tak žalobca ako aj žalovaná, súhlasili s
tým, aby peňažné prostriedky z úveru boli bankou pripísané aj na účet, ktorého nie je majiteľom dlžník,ak je tento účet uvedený ako účet dlžníka. Podľa čl. I. ods. 9. zmluvy, za podmienok stanovených v
Úverových podmienkach a vo VOP bol dlžník oprávnený predčasne splatiť pohľadávku alebo jej časť,
pričom v takomto prípade mala byť zmenená výška celkových nákladov spojených s úverom. Podľa čl.

II. ods. 2. ztmluvy, dlžník, t.j. účastníci, vyhlásili, že sa oboznámili so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými
boli VOP, Úverové podmienky a Sadzobník.

Podľa výpisu z úverového účtu vedeného Slovenskou sporiteľňou, č. úveru 0578770802, za účtovné
obdobieod1.1.2008do31.12.2008(vyhotovenýdňa 30.1.2014),bolúverposkytnutývovýške550.000,-

Sk a v celej poskytnutej výške 550.000,- Sk bol dňa 22.9.2008 aj vyčerpaný. Podľa výpisu bol úver
čerpaný bezhotovostne dňa 22.9.2008 a to v sume 248.394,90 Sk prevodom na účet č. XXXXXX-
XXXXXXXXXX/XXXX V. X., VS: 8101088732, v sume 4.699,- Sk na účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/
XXXX MsP Košice, VS: 8101088732, v sume 20.692,10 Sk na účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX
V. X., VS: 8101088732, v sume 138.477,50 Sk na účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX V. X., VS:
8101088732, v sume 90.408,60 Sk na účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX V. X., VS: 8101088732 a

v sume 47.327,90 Sk na účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX V. X., VS: 8101088732 (čl. 11).

Podľa výpisu z úverového účtu vedeného Slovenskou sporiteľňou, č. 0578770802, za účtovné obdobie
od 1.1.2009 do 31.12.2009 (vyhotovený dňa 30.1.2014), bol počiatočný zostatok úveru (mínus)
-18.022,04 eura/-542.931,98 eura, na úver boli zaplatené spolu splátky vo výške 3.160,02 eura, čerpanie

úveru, úroky a poplatky boli uvedené vo výpise vo výške (mínus) -2.128,08 eura, konečný zostatok úveru
bol vo výške (mínus) -16.990,10 eura (čl. 13-15).

Podľa výpisu z úverového účtu vedeného Slovenskou sporiteľňou, č. 0578770802, za účtovné obdobie
od 1.1.2010 do 31.12.2010 (vyhotovený dňa 30.1.2014), bol počiatočný zostatok úveru (mínus)

-16.990,10 eura, splátky zaplatené na úver boli vo výške celkom 3.159,96 eura, na čerpanie úveru, úroky
a poplatky bola uvedená suma celkom (mínus) -1.998,90 eura a končený zostatok úveru bol vo výške
(mínus) -15.829,04 eura (čl. 16-18).

Podľa výpisu z úverového účtu vedeného Slovenskou sporiteľňou, č. 0578770802 za účtovné obdobie

od 1.1.2011 do 15.10.2011 (vyhotovený dňa 30.1.2014), bol počiatočný zostatok úveru vo výške (mínus)
-15.829,04 eura, zaplatené splátky boli vo výške celkom 16.666,10 eura, na úroky, poplatky a čerpanie
bola účtovaná suma (mínus) -837,06 eura a konečný zostatok úveru bol vo výške 0,- eur, t.j. úver bol
celkom splatený. Z jednotlivých položiek účtovaných na úver je zrejmé, že dňa 10.6.2011 bola zaplatená
splátka vo výške 264,41 eura z účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX V. X. a toho istého dňa 10.6.2011

bola uhradená aj splátka 15.081,80 eura z účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX V. X. (čl. 19-20).

Žiadosťou o predčasné splatenie úveru alebo jeho časti mimoriadnou splátkou zo dňa 10.6.2011,
požiadal žiadateľ X. V., t.j. žalobca, veriteľa - Slovenskú sporiteľňu, a.s. o predčasné splatenie celého
zostatku úveru uvedeného v bode 2. žiadosti a to úveru poskytnutého pod č. úverovej zmluvy

578770802, druh úveru: Spotrebný úver na Čokoľvek. V bode 5. tejto písomnej žiadosti, žalobca
zdôvodnil, že úver splatí novým úverom zo SLSP. Banka po posúdení žiadosti žalobcu súhlasila
s predčasným splatením úveru alebo jeho časti ku dňu 10.6.2011 mimoriadnou splátkou vo výške
15.081,80 eura (bez poplatku za mimoriadnu splátku). Žalobca ako žiadateľ podpisom žiadosti vyhlásil,
žesúhlasístým,ževprípade,akdôjdekpredčasnémusplateniupohľadávkyalebojejčastimimoriadnou

splátkou novoposkytnutým úverom alebo jeho časťou, za deň splatenia pohľadávky alebo jej časti sa
považuje deň poskytnutia nového úveru alebo jeho časti bankou dlžníkovi. Žiadosť obsahuje podpisy
tak žiadateľa, t.j. žalobcu, ako veriteľa - Slovenskej sporiteľne.

Listom zo dňa 9.7.2014 (č.l. 47) Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila, na základe dožiadania súdom,

spôsob čerpania úveru č. XXXXXXXXXX/XXXX a to na účet: ? V. X., účet č. XXXXXXXXX/XXXX, osobný
účet (zostatok 18,60 eura) a úvery: ? V. X., úver č. XXXXXXXXXX/XXXX, DUO - spotrebný do 49.999
(úver zrušený), ? V. X., úver č. XXXXXXXXXX/XXXX, DUO - spotrebný od 50.000 (úver zrušený), ?
V. X., úver č. XXXXXXXXXX/XXXX, DUO - spotrebný do 50.000 (úver zrušený) a ? V. X., úver č.
XXXXXXXXXX/XXXX, DUO - spotrebný od 50.000 (úver zrušený). Údaje boli platné ku dňu 8.7.2014.

Súčasne banka predložila výpis z úveru č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.9.2008, v ktorom uviedla,
že je uvedené čerpanie úveru a výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (t.j. z účtu žalobcu) za obdobie od
22.9.2008 do 25.8.2009. Predložený výpis z úverového účtu č. 0578770802 (čl. 53) je totožný s výpisomz úverového účtu, ktorý predložil žalobca (čl. 11) a to pokiaľ sa jedná o čerpanie poskytnutého úveru
bezhotovostne na vyššieuvedený osobný účet a úverové účty.

Podľa výpisu z účtu žalobcu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. za
obdobie od 22.9.2008 do 31.12.2008, bol zostatok na účte ku dňu 22.9.2008 vo výške 241,72 Sk. Dňa
22.9. 2008 bol na účet pripísaný bezhotovostný vklad z iného účtu vo výške 248.394,90 Sk, a to z
účtu XXXXXX- XXXXXXXXX/XXXX V. X., VS: 8101088732, t.j. z poskytnutého úveru. Z jednotlivých, vo
výpise z účtu uvedených finančných operácií boli identifikované nasledovné:

Dňa 23.9.2008 - hotovostný výber emisným pokladničným dokladom vo výške 62.000,- Sk, a to
hotovostný výber realizoval uvedeného dňa v uvedenej výške X. V., t.j. žalobca, podľa oznámenia banky
(čl. 105).
Dňa 23.9.2008 bol daný jednorazový príkaz - úhrada prevodom vo výške 40.000,- Sk pod VS:
0760709100, KS: 0168, v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, príkazu na úhradu dal žalobca
(čl. 91). Bolo preukázané, že sa jednalo o úhradu na účet spoločnosti Cetelem. Spoločnosť Cetelem

Slovensko a.s., Panenská 7, Bratislava listom zo dňa 13.1.2015 potvrdila, že úhrada vo výške 1.327,76
eura (zodpovedajúca sume 40.000,- Sk) zo dňa 23.9.2008 bola zaevidovaná k úveru č. 4262076070
9 1 00, ktorý spoločnosť evidovala na klienta - žalobcu a uvedená suma predstavovala dlžnú čiastku
spotrebiteľského úveru evidovaného v informačnom systéme pod č. 4268560606 9 1 00 (čl. 115). Z
predloženej fotokópie zo Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 2610707 65765851

súd zistil, že žiadosť, resp. zmluva bola podpísaná žalobcom dňa 5.1.2008 a jej predmetom bolo
poskytnutie úveru na zakúpenie tovaru vo výške jeho predajnej ceny 12.179,- Sk, ktorý mal byť splatený
12 mesačnými splátkami vo výške po 1.295,- Sk a súčasne aj žiadosť o poskytnutie úverového rámca
vo výška 20.000,- Sk a vydanie úverovej karty.
Dňa 23.9.2008 boli realizované platby kartou: vo výške 1.713,- Sk - Hornbach Košice a vo výške 4.781,-

Sk - Kobraj Košice (viď oznámenie banky - č.l. 90).
Dňa 28.9.2008 bola realizovaná platba kartou vo výške 30.000,- Sk, podľa oznámenia banky v Mega
nábytok Košice (č.l. 90).
Dňa 29.9.2008 bola realizovaná platba kartou vo výške 7.576,- Sk, podľa oznámenia banky v Datart
Košice (č.l. 90).

Dňa 30.9.2008 boli realizované dva hotovostné výbery z účtu emisným pokladničným dokladom a to
vo výške 30.000,- Sk a 2.000,- Sk pod KS 0559. Banka predložila pokladničný doklad/vklad a výber
(čl. 91), z ktorého vyplynulo, že výber vo výške 30.000,- Sk realizoval hotovostne žalobca a súčasne
oznámila, že aj výber hotovosti 2.000,- eur realizoval žalobca (č.l. 90).
Dňa 9.10.2008 bola realizovaná platba kartou vo výške 3.098,- Sk, podľa oznámenia banky v Hornbach

Košice (č.l. 90).
Dňa 15.10.2008 boli realizované platby kartou vo výške 28.280,- Sk, podľa oznámenia banky v Mega
nábytok Košice a vo výške 1.964,50 Sk - Orange - teleplatba (č.l. 90).
V dňoch 11.11.2008 a 5.12.2008 boli realizované platby kartou vo výške 2.466,50 Sk a vo výške 3.401,-
Sk, podľa oznámenia banky sa jednalo o Orange - teleplatby (č.l. 90).

Podľa výpisu z účtu žalobcu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. za
obdobie od 1.1.2009 do 17.8.2009, bol zostatok na účte ku dňu 1.1.2009 vo výške mínus 1,65 eura.
V tomto období sa už z účtu výbery väčšieho rozsahu, o identifikáciu ktorých boli by účastníci žiadali,
nerealizovali. Realizovali sa jedenkrát mesačne vklady na účet vo výškach od 1.028,- eur (8.1.2009)

až do 1.234,57 eura (8.4.2009).

Banka Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 24.11.2014 na základe dožiadania súdu oznámila, pokiaľ
sa týka prostredníctvom platobných kariet realizovaných výberov hotovosti z bankomatov, že tieto boli
realizované prostredníctvom bankomatov umiestnených na Tr. KVP Košice, OC Optima, Nad Jazerom

- Košice, TTB Štúrova, KVP 1, VÚB Košice Hemerkova, Kaufland Prešov, Autobusová stanica Košice,
OC Družba Prešov. Súčasne banka predložila kópie zmlúv o úvere, na úverové účty ktorých boli použité
- prevedené finančné prostriedky z poskytnutého úveru č. 0578770802.

Zmluva o splátkovom úvere č. 0576268958, na ktorú bola použitá časť úveru vo výške 90.408,60 Sk,

bola uzavretá dňa 22.3.2005 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a účastníkmi konania,
žalobcom a žalovanou ako dlžníkmi. Jej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 150.000,- Sk a to
úveru spotrebného - bez účelu, ktorý mal byť splatený mesačnými splátkami vo výške po 2.591,- Sk,so splatnosťou prvej splátky dňa 10.4.2005 a konečnou splatnosťou úveru dňa 10.3.2012 (čl. 95-96).
Úverová zmluva bola podpísaná tak žalobcom, ako aj žalovanou.

Zmluvu o splátkovom úvere č. 0576629178, na úverový účet ktorej zmluvy boli použité finančné
prostriedky z úveru vo výške 138.477,50 Sk, bola uzatvorená dňa 8.11.2005 medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalobcom a žalovanou ako dlžníkmi. Jej predmetom bolo poskytnutie
úveru vo výške 200.000,- Sk a to úveru spotrebného bez účelu, ktorý mal byť splatený mesačnými
splátkami vo výške po 3.398,- Sk so splatnosťou prvej splátky dňa 10.12.2005 a konečnou splatnosťou

úveru dňa 10.11.2012. Úverová zmluva je podpísaná obidvomi účastníkmi ako spoludlžníkmi.

Zmluva o splátkovom úvere č. 0577010502, na úverový účet ktorej zmluvy boli poskytnuté finančné
prostriedky z poskytnutého úveru vo výške 20.692,10 Sk, bola uzavretá dňa 6.6.2006 medzi bankou
Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie úveru vo výške 40.000,- Sk a to ako MINI úver do 10 minút, ktorý mal byť splácaný mesačne

vo výške splátky 1.245,- Sk so splatnosťou prvej splátky dňa 10.7.2006, počtom splátok 47 a konečnou
splatnosťou úveru dňa 10.5.2010. Úverovú zmluvu uzavrel a zmluva je podpísaná len žalobcom ako
dlžníkom.

Zmluvu o splátkovom úvere č. 0448594433, na úverový účet ktorej boli z čerpaného úveru poskytnuté

finančné prostriedky vo výške 47.327,90 Sk, uzavreli Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a účastníci,
t.j. žalobca a žalovaná ako dlžníci. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 50.000,- Sk a to
úveru spotrebného - bezúčelového, ktorý mal byť splácaný mesačne vo výške splátky 1.328,- Sk v počte
splátok 48 so splatnosťou prvej splátky dňa 10.7.2008 a konečnou splatnosťou úveru dňa 10.6.2012.
Zmluva je podpísaná tak žalobcom, ako aj žalovanou (čl. 97).

K spotrebným úverom, na splatenie ktorých bol použitý úver spoločne účastníkmi konania ako manželmi
čerpaný vo výške 550.000,- Sk, žalovaná uviedla, že všetky tieto spotrebné úvery čerpal žalobca a
podľa nej použil finančné prostriedky z nich napr. na zakúpenie nábytku do svojho bytu, v ktorom bývali
spoločne, vyplatil z nich svoju sestru, od ktorej kúpil byt, kúpil si auto od svojho otca a uzavrela, že sa

jednalo o úvery použité na osobné účely žalobcu.
Naopak žalobca k týmto spotrebným úverom uviedol, že sa jednalo o spotrebné úvery, ktoré boli čerpané
spolu so žalovanou za trvania ich manželstva. Tvrdil, že pri ich uzatváraní bola prítomná aj žalovaná.
Odmietol tvrdenie žalovanej, že by bol použil finančné prostriedky z týchto úverov na vyplatenie ceny
bytu, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve a to svojej sestre, keďže uviedol, že byt od svojej sestry

kúpil z úveru, ktorý on čerpal ešte pred uzavretím manželstva. Finančné prostriedky z poskytnutých
spotrebných úverov uviedol, že boli použité na kúpu nábytkov do bytu, v ktorom spoločne so žalovanou
bývali a zostatok finančných prostriedkov uviedol, že spoločne spotrebovali za trvania manželstva.

Banka Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 24.11.2014 na základe dožiadania súdu oznámila, že

k predmetnému účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX neeviduje vydanú platobnú kartu na meno J. V.,
t.j. na meno žalovanej. Podľa ďalšieho oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. listom zo dňa 2.1.2015
(č.l. 109) k účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX boli vydané súčasne dve platobné karty a to platobná
karta č. XXXXXXXXXXXXXXXX - VISA Electron, ktorá bola platná od 29.6.2005 do 31.7.2008 a bola
„prevydaná“ od 1.7.2008 do 31.7.2011 a platobná karta č. XXXXXXXXXXXXXXXX - VISA Electron, ktorá

bola platná od 1.7.2008 do 31.7.2011.

Predloženou fotokópiou rodičovskej dohody (č.l. 40) ako aj je prvopisom z pripojeného spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 25P/322/2010, mal súd preukázané, že dňa 10.6.2011 uzavreli žalobca a žalovaná
rodičovskú dohodu o striedavej osobnej starostlivosti o mal. U. V., nar. 8.3.2005, ktorú dňa 13.5.2011

doručili Okresnému súdu Košice II do konania v právnej veci sp. zn. 25P/322/2010. Podpisy oboch
účastníkov tejto dohody boli úradne overené v notárskej kancelárii. Ako dôvod pre uzavretie rodičovskej
dohody jej účastníci (t.j. účastníci tohto konania) v čl. I. dohody uviedli, že sú obaja rodičia spôsobilí
maloleté dieťa vychovávať a majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem a sú presvedčení, že táto
je v záujme maloletého a budú takto lepšie zaistené jeho potreby. V čl. II. uviedli, že zo skutočností

popísaných v odseku I. tejto dohody vyplýva, že môže súd maloleté dieťa zveriť do striedavej osobnej
starostlivosti bez pochybností a preto navrhli, aby súd vydal uznesenie, ktorým maloleté dieťa zverí do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, t.j. tak žalobcu, ako aj žalovanej. V záverečnom odsekuobaja jej účastníci (t.j. účastníci tohto konania) vyhlásili, že táto mimosúdna dohoda nebola podpísaná
či dohodnutá násilím, pod nátlakom, ani žiadnou inou nelegálnou formou.

Na pojednávaní konanom dňa 18.6.2014 žalovaná predložila ako listinný dôkaz fotokópiu prvej a druhej
strany vyjadrenia žalobcu v právnej veci sp. zn. 27P/169/2013 (č.l. 43), v ktorom poukázala najmä na
odsek druhý na str. 2 vyjadrenia a to na predposlednú vetu tohto odseku, v ktorom tunajší žalobca
uviedol: „Chcel by som podotknúť, že dlh voči banke, ktorý sme nadobudli rok pred rozvodom, a to vo
výške 31.809 eur a 12 centov aj s úrokmi, splácam sám a nikdy som od nej nepýtal žiadne peniaze a ani

ona mi to po rozvode nenavrhla, že mi pomôže vyplatiť náš spoločný dlh.“ V tom istom odseku žalobca
ešte uviedol, resp. potvrdil, že je pravdou, že zbavil žalovanú spoludlžníctva v úvere, avšak len zo svojej
dobrej vôle a nie kvôli tomu, aby tým dosiahol striedavú starostlivosť. Uviedol, že ho žalovaná ako matka
maloletého výslovne prosila, aby ju zbavil tohto dlhu, pretože si potrebuje kúpiť byt a zabezpečiť sa tak.
Uviedol, že išlo aj o mal. U. a tak na to pristúpil kvôli nemu.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11.6.2014 č.k. 27P/169/2013-152 v právnej veci starostlivosti súdu
o mal. U. V., nar. 8.3.2005, v konaní o zmenu výchovy maloletého súd zmenil rozsudok Okresného súdu
Košice II, č.k. 25P/322/2009-64 zo dňa 7.7.2011 a to tak, že zveril maloletého do osobnej starostlivosti
matky (t.j. tunajšej žalovanej). Súčasne súd určil vyživovaciu povinnosť otcovi, t.j. žalobcovi v tomto
konaní a upravil jeho styk s mal. U.. Tento rozsudok v časti zverenia mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti

matky, t.j. žalovanej, nadobudol právoplatnosť dňa 16.7.2014 a to v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 30.1.2015 a opravným uznesením vydaným Krajským súdom v Košiciach dňa
12.2.2015.

Žalovaná poukázala na svoje vyjadrenie (č.l. 21 pripojeného spisu sp. zn. 25P/322/2010), ktoré dala

ako matka v právnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 25P/322/2010 vo veci mal. dieťaťa U.
V., nar. 8.3.2005, v konaní o návrhu na jeho zverenie do striedavej starostlivosti, v ktorom poukázala
predovšetkým na to, že so zverením maloletého do striedavej starostlivosti nesúhlasila a navrhla
podaním doručeným súdu dňa 11.10.2010 návrh zamietnuť.

Žalovaná sa odvolávala aj na rozsudok tunajšieho súdu v predmetnej právnej veci, zo dňa 7.7.2011, č.k.
25P/322/2010-64, v ktorom konaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti bola schválená
rodičovská dohoda a to na základe návrhu predloženého v danej právnej veci obidvomi účastníkmi dňa
13.6.2011. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.8.2011.

Žalovaná poukázala aj na návrh na začatie konania, ktorý ako matka mal. U. V., nar. X.X.XXXX, podala
na tunajšom súde dňa 22.7.2013 na zverenie dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, t.j. žiadala zmeniť
rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 7.7.2011 sp. zn. 25P/322/2010 (č.l.1 pripojeného spisu
sp. zn. 27P/169/2013). Predovšetkým poukázala na to a odvolávala sa na tú časť svojho podania -
návrhu, v ktorej uviedla, že v konaní o zverenie syna do striedavej starostlivosti iniciovanom jeho otcom

s takým návrhom od začiatku nesúhlasila. Tvrdila, že rodičovskú dohodu bola v podstate donútená
uzavrieť, keďže si chcela kúpiť byt, na kúpu ktorého potrebovala získať hypotekárny úver a ktorý jej
banka nechcela dať pokiaľ bude vedená ako spoludlžníčka úveru v Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorý si
brala ešte s otcom mal. U.. Tvrdila, že otec maloletého súhlasil s tým, že on si vezme nový úver, ktorým
splatí pôvodný úver, v ktorom figurovala ako spoludlžníčka a tak prestane byť spoludlžníčkou v prípade,

ak bude súhlasiť so zverením syna do striedavej starostlivosti. Uviedla, že vo svojej finančnej situácii a
pri nevyhnutnosti potreby obstarať si vlastné bývanie napokon súhlasila a uzavreli rodičovskú dohodu.

V ďalšom žalovaná poukázala na závery znaleckého posudku vyhotoveného vo veci sp. zn.
27P/169/2013 znalkyňou z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí, ohľadom vzťahu

maloletého dieťaťa k otcovi a matke (čl. 113 pripojeného spisu 27P/169/2013) majúc za to, že závery
nasvedčovali potrebe zmeny striedavej starostlivosti na osobnú starostlivosť a súčasne poukázala na
to, že tento znalecký posudok bol doručený X. V. (žalobcovi v tomto konaní) dňa 25.4.2014 (čl. 117
pripojeného spisu) a následne tento podal dňa 13.5.2014 návrh na začatie tohto konania.

Podľa ust. § 511 ods. 1 Obč. zák., ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.Podľa ust. § 511 ods. 2 veta prvá Obč. zák., ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom

pomere rovnaké.

Podľa ust. § 511 ods. 3 veta prvá Obč. zák., ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je
oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané tvrdenia žalobcu titulom, resp. na základe
ktorých tvrdení si uplatnil svoj nárok, a to: predloženou zmluvou o splátkovom úvere č. 0578770802
bolo preukázané, že ju uzavreli ako spoludlžníci dňa 22.9.2008, t.j. za trvania ich manželstva, žalobca
a žalovaná. Túto skutočnosť napokon žalovaná ani vo svojej výpovedi a obrane nespochybňovala.
T.j. jednalo sa v zmysle ust. § 511 Obč. zák. o spoločný záväzok oboch účastníkov konania. Ku
dňu právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov 25.8.2009, tento ich spoločný dlh nebol v celom

rozsahu splnený. Účastníci ako bývalí manželia si BSM do troch rokov od jeho zániku, t.j. do 25.8.2012
nevyporiadali ani dohodou (aj keď žalovaná tvrdila, že k vyporiadaniu BSM došlo konkludentne) a ani
nebol v tejto lehote podaný návrh na jeho vyporiadanie súdom. Žalobca ohľadom vyporiadania BSM
vypovedal, že „BSM zaniklo samo po troch rokoch.“, ktoré vyjadrenie je možné vyložiť len tak, došlo k
vyporiadaniu BSM uplatnením právnej fikcie - domnienky v zmysle ust. § 149 ods. 4 Obč. zák., pretože

„BSM zaniknúť samo“ nemohlo. Predmetný dlh nadobudol charakter spoločného dlhu s podielom oboch
účastníkov na ňom v rovnakom rozsahu. Tento spoločný dlh aj po rozvode manželstva splácal veriteľke
- Slovenskej sporiteľni výlučne len žalobca ako jeden zo spoludlžníkov. Dňa 11.6.2011 žalobca uhradil
riadnu splátku na splatenie úveru vo výške 264,41 eura a súčasne aj mimoriadnu splátku na úhradu
celého zostatku spoločného dlhu z predmetnej úverovej zmluvy a to vo výške 15.081,80 eura, ako bola

táto vyčíslená veriteľkou v žiadosti žalobcu o predčasné splatenie úveru mimoriadnou splátkou. Ani táto
skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, resp. žalovaná ju nespochybnila. Žalobca má preto právo
v zmysle ust. § 511 ods. 3 veta prvá Obč. zák. ako dlžník, ktorý dlh vo výške 15.346,21 eura (264,41
eura + 15.081,80 eura) sám splnil, požadovať náhradu od žalovanej ako spoludlžníčky podľa jej podielu
na celom dlhu, t.j. vo výške 7.673,11 eura.

Pokiaľ sa týka obrany žalovanej proti uplatnenému nároku žalobcu, vykonaným dokazovaním súd nemal
jej tvrdenia za preukázané.

Ak žalovaná sa bránila tým, že sa dohodli so žalobcom na tom, že on splatí celý zostatok úveru, ktorý

spoločne čerpali za trvania manželstva a z ktorého boli preto spoludlžníkmi, aby ona mohla úspešne
požiadať o poskytnutie nového úveru, ktorý potrebovala na zabezpečenie svojho bývania s tým, že
nebude požadovať od nej vrátenie na ňu pripadajúceho podielu na dlhu, ale ona za odplatu bude
súhlasiť, ako matka, so striedavou starostlivosťou o mal. syna U., ktorý bol v tom čase zverený do
jej výlučnej osobnej starostlivosti, a o zmene ktorej starostlivosti na striedavú bolo na základe návrhu

otca, t.j. žalobcu, už začaté na Okresnom súde Košice II sp. zn. 25P/322/2010 konanie, uzavretie takej
dohody ani nebolo preukázané a ak by aj bola uzavretá, bola by neplatná pre rozpor so zákonom, resp.
jeho obchádzanie. Dohoda mala byť uzavretá ústne, ale žalobca uzavretie takej dohody so žalovanou
popieral. Na preukázanie uzavretia ňou tvrdenej dohody (a to že žalobca uhradí celý zostatok úveru a
nebude od nej požadovať, aby mu svoj podiel na dlhu vrátila a ona žalovaná bude súhlasiť so zmenou

starostlivosti o maloletého syna na striedavú) poukazovala žalovaná len na časové súvislosti, a to že
úver bol predčasnou mimoriadnou splátkou žalobcom splatený v ten istý deň 10.6.2011, v ktorý deň bola
aj účastníkmi ako rodičmi maloletého uzavretá rodičovská dohoda o striedavej osobnej starostlivosti,
ktorú následne Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 7.7.2011, č.k. 25P/322/2009-64, schválil.
Poukazovala na to, že ona predtým so striedavou starostlivosťou nesúhlasila a aj svoj nesúhlas písomne

súdu vo svojom vyjadrení v právnej veci 25P/322/2009 dňa 8.10.2010, doručenom súdu dňa 10.10.2010
oznámila. Poukázala na to, že sa tak vyjadrila aj v ňou podanom návrhu dňa 22.7.2013 na zmenu
osobnej starostlivosti a že žalobca podal návrh na začatie konania proti nej o zaplatenie toho, čo za
ňu ako spoludlžníčku splnil, až po tom, keď mu bol v konaní o zmenu striedavej starostlivosti a zverení
maloletéhodoosobnejstarostlivostimatky(sp.zn.27P/169/2013naOkresnomsúdeKošiceII)doručený

znalecký posudok (25.4.2014), ktorého závery neboli v jeho prospech, resp. boli v prospech návrhu
podaného ňou - matkou. Poukazovala aj na tvrdenie žalobcu vo vyjadrení zo dňa 7.8.2013 k jej návrhu
(27P/169/2013), že dlh voči banke spláca výlučne on sám a nikdy od žalovanej (matky) nepýtal žiadne
peniaze. Časové súvislosti, na ktoré žalovaná poukázala, však nepreukázali uzavretie takej dohodymedzi účastníkmi, o akej tvrdila žalovaná, že bola nimi uzavretá, keďže žalobca poprel jej uzavretie a
súčasne aj dôvody uzavretia rodičovskej dohody, prečo ju účastníci uzatvárajú, sú vymedzené priamo v
uzavretej dohode v jej čl. I. a uviedli ich samotní účastníci a to odlišne od dôvodov, ktoré na jej uzavretie

uvádzala žalovaná. Dôkazy predkladané žalovanou v tomto smere mali len charakter nepriamych
dôkazov a žalovanou tvrdené skutočnosti nepreukázali. Súd preto nemal túto obranu žalovanej za
dostatočne preukázanú pričom dôkazné bremeno o tom zaťažovalo v konaní žalovanú a toto žalovaná
neuniesla. Keďže súd nemal uzavretie dohody za preukázané, nemohol hodnotiť otázku jej platnosti či
neplatnosti a ani sa v tej súvislosti zaoberať žalovanou vznesenou námietkou premlčania nároku, ktorý

mal byť nárokom z neplatnej zmluvy.

Žalovaná nepreukázala ani svoju obranu proti uplatnenému nároku v tom smere, že medzi ňou a
žalobcom ako bývalými manželmi došlo k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM a to konkludentným
spôsobom, v rámci ktorého vyporiadania BSM, a to počas plynutia trojročnej lehoty na také vyporiadanie,
žalobca splatil dňa 10.6.2011 celý zostatok spoločného dlhu z úveru a splatil aj ďalšie spoločné dlhy

voči Tatra banke a spoločnosti Cetelem a jemu zostali všetky hnuteľné veci nadobudnuté za trvania
manželstva nachádzajúce sa v jeho byte, z ktorých žalovaná žiadne veci si nevzala a nepožadovala
od neho žiadnu náhradu. Odvolala sa na existenciu rozhodnutí NS SR sp. zn. 2Cdo 83/98 a NS ČSR
3 Cz/23/1974 a uviedla, že pokiaľ predmetom vyporiadania nie je nehnuteľnosť, môžu sa bezpodieloví
spoluvlastníci dohodnúť o vyporiadaní BSM nielen písomne alebo ústne, ale aj konkludentne. Občiansky

zákonník v ust. § 149 však pripúšťa len vyporiadanie BSM dohodou (ktorá môže byť písomná alebo
ústna), súdom alebo uplatnením fikcie v zmysle §149 ods. 4 Obč. zákonníka po uplynutí troch rokov od
zániku BSM, ak nedošlo do troch rokov k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo podaním návrhu na súd.
Podľa názoru súdu konkludentné vyporiadanie BSM konkuruje zákonnej právnej fikcii podľa ust. § 149
ods.4Obč.zák.,ktorávšakmôženastúpiťažpouplynutítrochrokovodzánikuBSM,aknedošlodovtedy

buď k jeho vyporiadaniu dohodou alebo podaniu návrhu na vyporiadanie súdom. Uzavretiu dohody
o vyporiadaní BSM konkludentným spôsobom však nenasvedčujú účastnícke výpovede účastníkov
samotných, ale ani postoj žalovanej v priebehu tohto konania, ktorá sa nebránila od začiatku a v prvom
rade tým, že došlo k vyporiadaniu BSM účastníkov konkludentne a to tak, ako tvrdila v záverečnom
vyjadrení, ale bránila sa predovšetkým a najmä tým že uzavrela dohodu so žalobcom, že vyplatí celý

dlh, ak ona bude súhlasiť so striedavou starostlivosťou. Konkludentné vyporiadanie BSM poprel aj
žalobca („Pravidelne mesačne som tento úver splácal ja, tak ako som predložil o týchto skutočnostiach
výpisy. Opravujem, nie ako bolo dohodnuté medzi nami, t.j. s odporkyňou, ale podľa dohody v úverovej
zmluve. Dohoda medzi nami bola taká, že ja splatím celý úver, aby odporkyňa mohla čerpať ďalšiu
pôžičku a následne mi ona polovicu vráti.“, „BSM zaniklo samo po troch rokoch.“), ale aj žalovaná

vypovedala, že: „... som zatelefonovala navrhovateľovi s požiadavkou, či by ma nemohol vyňať zo
spoludlžníctva s tým, že sa toho on hneď chytil a povedal, že ma vyjme zo spoludlžníctva pod tou
podmienkou, že podpíšem striedavú starostlivosť.“, t.j. z jej výpovede nevyplýva žiadne konkludentné
vyporiadanie BSM, odôvodňujúce úsudok, že žalobca splatí celý spoločný dlh. Zároveň je potrebné aj
dať za pravdu právnemu zástupcovi žalobcu, resp. žalobcovi v tom, že aj konkludentné vyporiadanie

BSM muselo by spĺňať náležitosti ust. § 37 ods. 1 Obč. zák., t.j. muselo by byť určité a zrozumiteľné,
a to pri konkludentnom spôsobe, nie je možné. Vzhľadom na vyššieuvedené súd nemal za preukázanú
konkludentnú dohodu o vyporiadaní BSM účastníkov a preto neobstojí ani požiadavka žalovanej, že
žalobca mal preukázať pri tvrdenej existencii konkludentného spôsobu vyporiadaní BSM, a predložiť
dôkaz o tom, že medzi nimi bola dohoda o povinnosti žalovanej prispieť mu polovicou.

Napokon vykonaným dokazovaním - a to najmä predloženými listinnými dôkazmi - zmluvami o úveroch a
výpismizúčtužalobcu,akoajvyjadreniamiSlovenskejsporiteľne,neboloanipreukázané,takakotvrdila,
aj keď len spočiatku, žalovaná, že finančné prostriedky z poskytnutého úveru boli použité len na účely
a v prospech žalobcu a ona z poskytnutých úverov nič nemala. Tak posledný úver, na zaplatenie jednej

polovice z poslednej mesačnej splátky a z mimoriadnej splátky ktorého sa domáhal žalobca v tomto
konaní proti žalovanej, ako aj predchádzajúce úvery, ktoré z tohto úveru boli splatené, boli poskytnuté za
trvania manželstva účastníkov a ako úvery spotrebné, boli aj počas manželstva spotrebované. Žalovaná
opak nepreukázala. Potvrdila, že v čase čerpania spotrebných úverov rekonštruovali spoločne byt, tento
zariaďovali, spoločne hospodárili a spoločne zabezpečovali potreby rodiny. Žalovaná svoje tvrdenie o

použití finančných prostriedkov z úverov výlučne pre potreby a účely žalobcu nepreukázala.

Napokon k námietke žalovanej, že by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi priznať žalobcovi nárok
ním uplatnený, s odôvodnením, že čokoľvek bolo zo starších úverov zakúpené, ostalo žalobcovi a žepodstatná časť starších úverov bola použitá na rekonštrukciu bytu v rodičovskom dome, ktorý je vo
výlučnom vlastníctve žalobcu, súd uvádza, že nárok uplatnený v tomto konaní je celkom jednoznačne
upravený v ust. § 511 Obč. zák., keďže nepochybne sa jedná, resp. jednalo o spoločný záväzok

účastníkov vzniknutý zo zmluvy o úvere. Ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. zák. má plniť len úlohu akéhosi
„korektíva“ pre prípady, ak by výkon práva síce formálne neodporoval zákonu, avšak bol by v rozpore
s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy v Obč. zák. nie je žiadnym konkrétnym spôsobom vymedzený.
Podľaprevažujúcehovýkladuvýkonprávavrozporesdobrýmimravmiznamená,žesavýkonprávaocitá
v rozpore s uznávanými názormi rozhodujúcej časti spoločnosti, ktoré vo vzájomných vzťahoch medzi

ľuďmi určujú, ako má byť výkon práva taký, aby bol v súlade so základnými a všeobecne rešpektovanými
zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti, t.j. zo zásadami slušnosti, poctivosti, čestnosti,
vzájomnou úctou, toleranciou, dôverou atď.. To, či sa prieči výkon určitého práva dobrým mravom,
musí byť v súlade so vzájomným jednaním - konaním subjektov občianskoprávnych vzťahov zistené
vždy podľa objektívneho kritéria s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu, vrátane
doby, miesta, konania ako aj postavenia subjektov. V danom prípade, keďže účastníci boli manželia,

spoločnehospodárili,viedlispoločnúdomácnosť,žalovanáakospoludlžníčkapodpísalaúverovúzmluvu
tak tú, z ktorej nárok si žalobca uplatňuje, ako aj ďalšie úverové zmluvy, má súd za to, že uloženie
povinnosti nahradiť žalovanému na ňu pripadajúci podiel spoločného dlhu, prihliadnuc na okolnosti jeho
vzniku, okolnosti spotrebovania finančných prostriedkov počas manželstva na spoločné veci ako aj
prihliadnuc na okolnosti, resp. príčiny rozvratu manželstva účastníkov, ku ktorým sa účastníci v priebehu

konania vyjadrili, a kde zo spoločnej domácnosti odišla žalovaná z vlastného rozhodnutia a dôvodov,
neodporuje všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, čestnosti, poctivosti a tolerancie. Súd preto ani
nemal v rozpore s uvádzanými pravidlami ten fakt, resp. skutočnosť, že čokoľvek bolo zo starších úverov
zakúpené, ostalo žalobcovi a že podstatná časť starších úverov bola použitá na rekonštrukciu bytu, ktorý
je v jeho výlučnom vlastníctve a to jednak z dôvodov, že účastníci ako manželia spoločne hospodárili a

spoločne užívali aj prostriedky z poskytnutých finančných úverov, ale súčasne má súd za podstatné a
dôležité aj to, že žalovaná ako manželka, ktorá odišla zo spoločnej domácnosti a ktorá podala návrh na
rozvod manželstva, mala v danom čase riešiť aj otázky súvisiace so zánikom jej manželstva, t.j. otázky
majetkové a to v zmysle právnej zásady „vigilantibus iura scripta sunt“(právo patrí bdelým).

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 563 Obč. zák., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Žalobca požadoval zaplatenie úrokov z omeškania od žalovanej odo dňa nasledujúceho po ním
zrealizované úhrady poslednej riadnej splátky a súčasne mimoriadnej splátky poskytnutého úveru, t.j.

odo dňa 11.6.2011. Keďže však žalobca nepreukázal, že by medzi ním a žalovanou bola dohoda o
konkrétnom termíne splatenia dlhu žalovanou uvedeného dňa a ani nepreukázal, že vyzval žalovanú na
splneniedlhupredpodanímžalobnéhonávrhu,príp.ajpojehopodaní,súdvychádzajúczust.§563Obč.
zák. mal za to, že žalobca preukázateľným spôsobom žalovanú vyzval na náhradu jednej polovice ním
uhradeného spoločného dlhu za žalovanú až doručením žalobného návrhu žalovanej prostredníctvom

súdu, ktorej bol tento návrh doručený do vlastných rúk dňa 28.5.2014 a preto až od nasledujúceho dňa
29.5.2014 mohla sa žalovaná dostať a dostala sa do omeškania s plnením finančného dlhu. Preto až
od tohto dátumu odo dňa 29.5.2014 súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania z
dlžnej sumy v zákonnej výške úrokovej sadzby 5,25 % ročne. V prevyšujúcom rozsahu o zaplatenie
úrokov z omeškania nad úroky žalobcovi priznané súd žalobu na základe vyššieuvedeného, keďže

nemal omeškanie žalovanej za preukázané, zamietol.

O trovách konania rozhodol súd rozhodol za použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému
žalobcovi, ktorému by inak v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p. mohol priznať plnú náhradu trov konania,nepriznal túto náhradu trov proti žalovanej v plnej výške, ale len čiastočne, a to z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
Za dôvody hodné osobitného zreteľa mal súd predovšetkým tú okolnosť, že je žalovaná v súčasnej

dobe na materskej dovolenke, je poberateľkou len materského príspevku, má vyživovaciu povinnosť
voči dvom maloletým deťom, z ktorých jedno, maloletý U. je spoločným dieťaťom žalovanej a žalobcu
a na jeho výživu je povinný jej prispievať žalobca vo výške 150,- eur mesačne. Uloženie povinnosti
žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania v celej, ním uplatnenej výške 2.669,47 eura, mohlo by ohroziť
zabezpečenie potrieb maloletého, resp. vzhľadom na obmedzenosť príjmov žalovanej v súčasnom

období, hrozilo by že na úhradu trov žalobcovi použije aj finančné prostriedky určené na výživu
maloletého, poskytnuté samým žalobcom. Vzhľadom na uvedené nebolo by spravodlivé a ani primerané
okolnostiam prípadu zaviazať žalovanú na náhradu trov konania žalobcovi v uplatnenej výške.
Žalobca si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 460,- eur a náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 2.209,47 eura, vypočítaných podľa ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004
Z.z. vo výške 237,34 eura/úkon právnej služby za celkom 8 úkonov právnej služby a 9 krát náhradu

hotových výdavkov a to za: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 12.5.2014 - 237,34 eura + paušálna
náhrada 8,04 eura, 2/ podanie vo veci samej dňa 13.5.2014 - 237,34 eura + paušálna náhrada 8,04
eura, 3/ účasť na pojednávaní dňa 18.6.2014 za každé dve začaté hodiny - 2 x 237,34 eura + paušálna
náhrada 2 x 8,04 eura, 4/ účasť na pojednávaní dňa 26.9.2014 - 237,34 eura + + paušálna náhrada
8,04 eura, 5/ účasť na pojednávaní dňa 5.12.2014 - 237,34 eura + paušálna náhrada 8,04 eura, 6/ účasť

na pojednávaní dňa 30.1.2015 - 237,34 eura + paušálna náhrada 8,39 eura, 7/ účasť na pojednávaní
dňa 27.2.2015 - 237,34 eura + paušálna náhrada 8,39 eura a 8/ účasť na pojednávaní dňa 10.4.2015
- 237,34 eura + paušálna náhrada 8,39 eura.
Žalobcasinedôvodneuplatnilzaúkonad3/paušálnunáhraduvýdavkovvovýške2x8,04eura(správne
si mal uplatniť paušálnu náhradu za úkon ad 3/ len jeden krát) a za úkon ad 7/ odmenu 237,34 eura a

paušálnunáhradu8,39eura,keďžesapojednávanieneuskutočniloažalobcaaanijehoprávnyzástupca
sa ho ani nezúčastnili. Správne žalobca si mal a mohol uplatniť náhradu trov právneho zastúpenia za
7 úkonov právnej služby a to odmenu 6 x 237,34 eura + 1 x odmenu 474,68 eura (za úkon ad 3/) a
paušálnu náhradu výdavkov 5 x 8,04 eura a 2 x 8,39 eura, spolu 1.955,70 eura.
Vzhľadom na horeuvedené uplatnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa súd priznal žalobcovi

náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v plnej výške 460,- eur a náhradu trov právneho
zastúpenia čiastočne do výšky 1/3 týchto trov, t.j. 651,90 eura.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. súd podľa výsledkov konania zaviazal žalovanú nahradiť trovy štátu, ktoré
vzniklivovýške48,-eurvyplatenímpriznanejnáhradynákladovSlovenskejsporiteľni,as.zaposkytnutie

informácií z finančných prostriedkov štátu, a to podľa uznesenia zo dňa 9.1.2015 č.k. 13C/76/2014-111
vo výške 24,- eur a zo dňa 13.1.2014 č.k. 13C/76/2014-113 vo výške 24,- eur.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).