Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 11, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116011358
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116011358.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.05.2017, v trestnej
veci proti obž. G.. H. M. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného
a odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/79/2016 zo dňa
30.08.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného G.. H. M. a okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného G.. H. M. vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa12.10.2015včaseo10.35hod.vPrešoveviedolpovedľajšejcesteuliciAntonaPrídavku,označenej

dopravnou značkou P1 „Daj prednosť v jazde!“ osobné motorové vozidlo značky M. X. C., EVČ F.-
XXX W., kde na križovatke s hlavnou cestou ulicou Prostejovskou nedal prednosť po tejto ulici zľava
prichádzajúcemu vozidlu značky Q. E. EVČ F.-XXX Y., ktoré viedla G.. U. O., nar. XX.XX.XXXX, v
dôsledku čoho došlo k zrážke, následne vozidlo Škoda Octavia v rotácii prešlo do protismeru a pravou
prednou bočnou časťou narazilo do ľavej prednej bočnej časti protiidúceho vozidla značky Škoda
Octavia, EVČ F.-XXX B., ktoré viedol Q. H., nar. XX.XX.XXXX, pričom G.. U. O. utrpela podvrtnutie

ľavého kĺbu a pomliaždenie vonkajšieho členka vľavo s dobou liečenia a práceneschopnosťou 10-14
dní, P.. B. P., nar. XX.XX.XXXX podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hlavy v záhlaví, pomliaždenie
stehna a kolena vpravo s krvnou podliatinou a pomliaždenie hrudníka vpravo s dobou liečenia a
práceneschopnosťou 21 dní a Q. H. pomliaždenie pleca vľavo, pomliaždenie chrbta pravej ruky a
podvrtnutie palca pravej ruky a tržné rany na temene hlavy s dobou liečenia a práceneschopnosťou 10
dní, pričom obvinený porušil ustanovenie § 20 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

Za to mu uložil podľa § 158 Tr. zák. v spojení s § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. peňažný trest vo výške 500 eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. stanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov na dobu 1 rok.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní prokurátor odvolanie,
ktoré vymedzil tak, že ho podáva čo do výšky trestu zákazu činnosti a v dodatočne predložených
písomných dôvodoch uviedol, že uložený trest zákazu činnosti považuje za nízky a argumentácia

založená na tom, že obžalovaný pri svojej práci potrebuje vodičské oprávnenie i napriek početnosti
priestupkov, podľa odvolateľa neobstojí, lebo obžalovaný nie je vodičom z povolania, kedy by uloženietrestuzákazučinnostimalonegatívnyvplyvnajehorodinuresp.blízkychvpodobestratypríjmu.Okresný
prokurátor poukázal na to, že obžalovaný je konateľom spoločnosti, ktorý si pri svojom príjme môže
zabezpečiť vodiča vozidla, a preto v jeho prípade účel trestu splní len trest zákazu činnosti na dlhšiu

dobu. Preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému
peňažný trest v pôvodnej výške a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dlhšiu
dobu.

Následne, písomným podaním, prostredníctvom svojho obhajcu, v zákonnej lehote podal odvolanie

obžalovaný, ktorý ho rovnako vymedzil tak, že ho podáva proti výroku, ktorým mu bol uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov a odvolanie následne odôvodnil tým,
že zo žiadneho ustanovenia Trestného zákona nevyplývala nutnosť ukladania takého druhu trestu,
pričom Trestný poriadok poskytuje inštitúty, pri ktorých by za daných skutkových okolností nemuselo
v tomto prípade dôjsť k prejednaniu veci pred súdom. Odvolateľ v tomto smere poukázal najmä
na inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania a dodal, že taký postup bol Okresnou

prokuratúrou Prešov akceptovaný v obdobných prípadoch, k čomu pripojil kópiu jej uznesenia vo veci
č.k. 1Pv/93/14/7707-14 zo dňa 10.09.2014. S poukazom na zásadu rovnosti pred zákonom obžalovaný
považoval za nelogické ukladanie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na
spodnej hranici zákonom ustanovenej sadzby.

S odkazom na dôvody pôvodne podaného odporu, proti v tejto veci vydanému trestnému rozkazu, a na
svoj prednes na hlavnom pojednávaní poukázal aj na to, že bolo potrebné aplikovať všetky ustanovenia
Trestného zákona týkajúce sa rozhodnutia o treste a zdôraznil, že prečin spáchal z nedbanlivosti a aj
následky spáchaného prečinu nie sú také, že by ich nebolo možné nejakým spôsobom napraviť, skutok
úprimne oľutoval, pričom škoda bola hradená prostredníctvom poisťovne. Odvolateľ dodal, že jeho

mesačný príjem je 1000,- eur až 2000,- eur, je konateľom obchodnej spoločnosti, ktorej hlavná činnosť
je medzinárodná a vnútroštátna doprava a vedenie motorového vozidla je jednou z činností, ktorá mu
umožňuje dojednávať a získavať nové zákazky a obchody, pričom jeho synovi sa nepodarilo umiestniť
na trhu práce, s čím má zvýšené výdavky, a preto uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov považoval za likvidačné.

Podľa odvolateľa, sa okresný súd nevysporiadal ani so skutočnosťou, že prostredníctvom vedenia
motorového vozidla pomáha členom svojej rodiny, a to nielen zabezpečovaním prostriedkov na
financovanie životných nákladov, ale aj pri poskytovaní pomoci zdravotne postihnutým osobám, najmä
svojmu zdravotne ťažko postihnutému svokrovi, ktorému okrem vozenia do zdravotníckych zariadení

poskytuje aj všednú dennú pomoc. Dodržanie ustanovenia § 34 ods. 3 Tr. zák. by podľa odvolateľa v
prípade uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu jedného roka
neprichádzalo do úvahy. V podstate na základe týchto dôvodov obžalovaný navrhol, aby mu krajský
súd uložil primeraný peňažný trest a upustil od uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov.

Na základe takto podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom

na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolania obžalovaného
a okresného prokurátora nie sú dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia plynie, že pri ukladaní trestu prvostupňový súd prihliadal

na prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, a tak na
priznanie obžalovaného spojené s prejavenou ľútosťou nad spáchaním predmetného prečinu prihliadal
ako na poľahčujúcu okolnosť, pričom zohľadnil aj kritický prístup obžalovaného k svojmu prečinu.
Okresný súd vychádzal tiež z toho, že prečin spáchal obžalovaný z vedomej nedbanlivosti. V rámci
pomerov obžalovaného okresný súd zohľadnil, že obžalovaný je ženatý, má jedno dospelé dieťa a

pri svojej práci potrebuje vodičské oprávnenie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku plynie aj to, že
obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, ale na úseku dopravy bol opakovane prejednávaný, najmä
za prekročenie rýchlosti, pričom za posledné dva roky pred spáchaním skutku to bolo 5-krát. Oproti
tomu okresný súd nezistil priťažujúcu okolnosť. Popri uložení peňažného trestu a náhradného trestuodňatia slobody /hoci v odôvodnení je nesprávne uvedené, popri treste odňatia slobody/ pre dosiahnutie
výchovného účelu okresný súd považoval za nevyhnutné uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov, pričom výmeru tohto druhu trestu na samej dolnej hranici odôvodnil tým, že

vodičské oprávnenie je podstatnou náležitosťou pracovného vyťaženia obžalovaného, a to aj napriek
početnosti priestupkov v spojení so záujmom zabezpečiť dodržanie zásady rovnosti pred zákonom vo
vzťahu k iným skutkovo obdobným trestným konaniam pred súdom.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods.3 Tr. zákona trest má postihovať
iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto
trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba

osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák.
trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou.

Okresný súd postupom súladným s § 2 ods. 12 Tr. poriadku zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré zistil

zákonným spôsobom, a ktoré boli rozhodné pre uloženie druhu trestu a jeho výmery, ako vyplývajú z
ustanovenia § 34 ods. 3, ods. 4 Tr. zák. i § 61 ods. 2 Tr. zák., vrátane pomerov obžalovaného.

Krajský súd sa v prejednávanej veci stotožnil s výrokom, ktorým okresný súd uložil obžalovanému trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov, pretože uloženie tohto druhu trestu krajský súd

považoval za nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu uvedeného v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. a z
tohto hľadiska hodnotil uložený trest ako primeraný, zákonný a spravodlivý.

Vo všeobecnosti, s ohľadom na odvolacie námietky obžalovaného, považuje krajský súd za potrebné
uviesť, že obligatórne uloženie trestu zákazu činnosti Trestný zákon v ustanovení § 158 síce výslovne

neustanovuje,avšakpodľaustálenejsúdnejpraxejevprípadochporušeniadôležitejpovinnostinaúseku
dopravy spravidla potrebné trest zákazu činnosti ukladať a k jeho neuloženiu za takýchto okolností
pristupujú súdy skôr výnimočne vo zvlášť odôvodnených prípadoch.

V prvom rade je potom potrebné v prejednávanej veci konkrétne zdôrazniť, že obžalovaný sa

predmetného prečinu dopustil počas výkonu svojho vodičského oprávnenia a v priamej príčinnej
súvislosti s tým, že nerešpektoval príkaz udelený mu dopravnou značkou, v dôsledku čoho nedal
prednosť v jazde inému osobnému motorovému vozidlu, ktorý mal v čase vzniku dopravnej nehody
tejto povinnosti zodpovedajúce právo prednosti v jazde. Obžalovaný ako vodič teda preukázal vysokú
mieru nedisciplinovanosti, ktorá vyplývala z jeho nedbanlivého prístupu k plneniu si uvedenej povinnosti

vodiča a dôsledkom tohto jeho konania došlo ku zrážke s osobným motorovým vozidlom poškodenej
G.. U. O., ktoré v dôsledku tejto zrážky následne narazilo do protiidúceho osobného motorového vozidla
poškodeného Q. H.. Svojou nedisciplinovanou jazdou obžalovaný spôsobil závažný následok v podobe
dvoch nepojazdných osobných motorových vozidiel a v podobe početných poranení spôsobených
dovedna trom ľuďom. Pritom vo svojej doterajšej praxi vodiča osobného motorového vozidla nešlo

u neho o prvé nedisciplinované konanie. Z evidencie priestupkov totiž vyplynulo, že obžalovaný je
držiteľomvodičskéhooprávneniapreskupinu„B„odroku1989,odroku2005dospáchaniapredmetného
prečinu bol spolu 10-krát postihnutý pokutami za rôzne priestupky na úseku cestnej dopravy, z toho len v
roku 2015 spolu 3-krát, pričom opakovane bol postihnutý za prekročenie povolenej rýchlosti a hlavne aj
po spáchaní predmetného prečinu, bol znova, a to dňa 27.03.2016, za porušenie ustanovení o povolenej

rýchlosti postihnutý v blokovom konaní pokutou vo výške 100,-eur. Hoci v prejednávanom prípade
nešlo o prečin, ktorý by spáchal porušením ustanovení o povolenej rýchlosti, ale inej, podobne dôležitej
povinnosti, uvedené potvrdzuje, že obžalovaný je náchylný na porušovanie všeobecne záväzných
predpisov upravujúcich povinnosti vodiča motorového vozidla, od porušenia ktorých ho neodradí aniprebiehajúce trestné stíhanie. Už tieto skutočnosti vedú aj krajský súd k záveru, že na to, aby bol
zabezpečenýindividuálnyigenerálnyprevenčnýúčinoktrestu,budenevyhnutnézakázaťobžalovanému
po určitú dobu výkon funkcie vodiča s cieľom, aby toto obmedzenie motivovalo obžalovaného do

budúcnapredchádzaťporušovaniučiohrozovaniuzáujmovchránenýchTrestnýmzákonom.Obžalovaný
totiž opakovane nevyužil príležitosť preukázať nápravu v zachovávaní vodičských povinností. Práve
početné postihnutie pokutami za priestupky spáchané obžalovaným ho mali viesť k zmene správania,
čo by výrazne znížilo pravdepodobnosť vzniku predmetného prečinu.

Nemožno ale opomenúť, že uvedeným nedbanlivostným prečinom neboli spôsobené nenapraviteľné
škody, spôsobené poranenia boli znaleckým posudkom hodnotené z medicínskeho hľadiska ako
zranenia ľahkého stupňa, pričom obžalovaný sa nevyhýbal kriticky uznať svoju zodpovednosť za ich
vznik, za okolnosti, že v jeho konaní súd nezistil porušenie ďalších zákonom uložených vodičských
povinnosti, čo by inak svedčilo o jeho bezohľadnom spôsobe jazdy vyššieho stupňa, a nemožno
opomenúť ani to, že pri prevahe poľahčujúcej okolnosti pri nezistení priťažujúcich okolností by v prípade

ukladania trestu odňatia slobody došlo k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu.
Rovnako nemožno prehliadnuť usporiadané pomery obžalovaného, skutočnosť, že zákazom činnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov bude nepochybne vystavený potrebe novú situáciu dočasne
riešiť zvýšenými nákladmi. Obžalovaný má totiž možnosť, vzhľadom na povahu svojej podnikateľskej
činnosti, po dobu výkonu trestu zabezpečiť si obstarávanie objednávok a súvisiacu činnosť, vrátane

potriebčlenovsvojejrodinyzapomociinej,navýkonfunkcievodičaoprávnenejosoby.Pretoaniuloženie
tohto druhu trestu nemôže mať na obžalovaného likvidačný účinok. Trvanie tohto trestu po dlhšiu dobu
ako jeden rok by však za takých súhrnných okolností bolo neprimerané a mohlo by viesť k zbytočnému
a neúmernému dopadu na rodinu obžalovaného. Krajský súd považoval za vysoko pravdepodobné, že
už trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu jedného roka sa prejavia

priaznivé možnosti nápravy obžalovaného.

Vzhľadom ale na vyššie popísané okolnosti vyznievajúce v neprospech obžalovaného nebolo možné
uvažovať o podmienečnom zastavení trestného stíhania či iných inštitútoch Trestného poriadku, na ktoré
odkazoval obžalovaný vo svojom odvolaní, pretože takýto spôsob vybavenia prejednávanej veci by s

ohľadom na už spomínané okolnosti prípadu a spôsobený následok nebol dostačujúci. Záverom sa
žiada ešte uviesť, že uznesenie Okresnej prokuratúry Prešov, na ktoré obžalovaný vo svojom odvolaní
konkrétne odkazoval, nie je použiteľné na prejednávaný prípad už len z hľadiska podstatne výraznejšej
doterajšej nedisciplinovanosti obžalovaného ako vodiča a iných okolností, za akých k spáchaniu skutku
malo dôjsť.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd ako nedôvodné zamietol tak odvolanie
obžalovaného ako aj odvolanie okresného prokurátora.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.