Uznesenie Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 1P/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416205842
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvio Boleček, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2016:1416205842.1

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v právnej veci navrhovateľky X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.-D.-N. X/XXX,
E., O. republika a druhého manžela I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, X. nad Y., o rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom J., I., nar. XX.XX.XXXX
a D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Okresný súd Brezno v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať o úprave výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletým deťom J., I., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode.

II. Konanie sa v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom J., I., nar.
XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 22.06.2016, tunajšiemu súdu postúpeného

dňa 01.08.2016, navrhovateľka žiada, aby súd jeho manželstvo s manželom rozviedol, a aby maloleté
deti pochádzajúce z manželstva na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti a manžela
zaviazal prispievaním na výživu maloletých detí, styk manžela s maloletými deťmi nežiadala upraviť.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti od novembra
2015, takže manželstvo neplní svoj účel. Navrhovateľka uviedla, že posledné spoločné bydlisko mala s
manželom na adrese C.-D.-N. X/XXX, E., O. republika.

Z lustrácie v Registri obyvateľov SR vyplýva, že na uvedenej adrese sú k trvalému pobytu prihlásení
matka a maloleté deti a to odo dňa 12.10.2015.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.09.2016 navrhovateľka uviedla, že maloleté deti sa
počas celého roka zdržujú a žijú s ňou vo E. na horeuvedenej adrese. Maloletý I. navštevuje Strednú

priemyselnú školu elektrotechnickú v Bratislave, keď dochádza do školy každý deň vlakom, maloletá D.
navštevuje základnú školu - L. C. D. S. (L.) vo E..

Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 02.09.2016 vydaného Strednou priemyselnou školou
elektrotechnickou, Ulica Karola Adlera 5, Bratislava, súd zistil, že maloletý I. je v školskom roku
2016/2017 žiakom triedy III. A.

Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 09.09.2016 vydaného NMS Afritschgasse, Afritschgasse 56, 1220
Viedeň súd zistil, že maloletá D. navštevuje v školskom roku 2016/2017 triedu 4E.

Tunajší súd sa zaoberal otázkou, či je v jeho právomoci konať a rozhodnúť o návrhu navrhovateľky
týkajúceho sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z

manželstva na čas po rozvode.Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa§161ods.2CSP,akideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,súdkonanie
zastaví.

Podľa Článku 3 písm. d) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve,
uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch
je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku
právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je
spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého

z účastníkov.

Podľa Článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a
výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, súdy členského
štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v

tomto členskom štáte v čase začatia konania.

Podľa Článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sa začalo konanie
na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí

podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá
právomoc.

Jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať je právomoc súdu. Splnenie tejto
procesnej podmienky súd skúma v každom štádiu konania.

Podľa bodu 12 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie“),
kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností upravené týmto Nariadením sú tvorené tak,
aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. Článok 8 Nariadenia ustanovuje

základný princíp na určenie súdov členského štátu, ktoré majú právomoc konať vo veciach rodičovských
práv a povinností, pričom Nariadenie určuje iba členský štát, ktorého súdy majú právomoc, ale
neurčuje, ktorý súd v rámci tohto členského štátu je vecne a miestne príslušný; túto otázku ponecháva
vnútroštátnym procesným normám. V zmysle Článku 8 Nariadenia je základným atribútom na určenie
právomoci„obvyklýpobyt“maloletéhodieťaťavčasezačatiakonania.VychádzajúczjudikatúrySúdneho

dvora Európskej únie sa „obvyklý pobyt“ má vykladať v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá
miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných právnych noriem. Konanie, predmetom
ktorého je aj úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom J., I., nar. XX.XX.XXXX

a D., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, sa začalo dňa 22.06.2016. Z dokazovania súd zistil,
že maloleté deti sa dlhodobo zdržiavajú v Rakúskej republike (a teda aj v čase začatia konania do
súčasnosti), keď so svojou matkou bývajú vo Viedni na adrese C.-D.-N. X/XXX, pričom maloletá D.
navštevuje vo Viedni základnú školu, maloletý I. dochádza každý deň vlakom do školy v Bratislave.
Vychádzajúc z uvedeného sa tunajší súd domnieva, že maloleté deti majú svoj obvyklý pobyt v Rakúskej

republike, a teda podľa názoru tunajšieho súdu, súdy Slovenskej republiky (a teda ani Okresný súd
Brezno) nemajú právomoc konať a rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom na čas po rozvode.

Pokiaľ ide o ďalšie princípy určenia právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností vyjadrené

najmä v Článkoch 9, 10 a 12 Nariadenia, súd má za to, že ani jeden z týchto princípov nie je možné
v danej veci aplikovať. Súd konštatuje, že k presťahovaniu maloletých detí do iného členského štátu
došlo pred viac ako troma mesiacmi, navyše vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti J. zatiaľ súd
nerozhodoval a teda nebol vydaný rozsudok týkajúci sa úpravy styku s maloletými deťmi, navyšepotenciálny nositeľ práva styku s maloletým (druhý manžel) mal taktiež obvyklý pobyt v Rakúskej
republike (Článok 9 Nariadenia), pričom maloleté deti nie sú v Rakúskej republike držané neoprávnene
(Článok 10 Nariadenia). Čo sa týka Dohody o súdnej právomoci zakotvenej v Článku 12 Nariadenia súd

poukazuje na to, že obidvaja manželia výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom neprijali právomoc
slovenského súdu na rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas po rozvode v čase začatia konania. Odhliadnuc od tejto skutočnosti je súd toho názoru, že takáto
dohodabynebolavnajlepšomzáujmemaloletýchdetíspoukazomnapotrebuvykonávaniadokazovania
vo veci, najmä na zisťovanie pomerov maloletých detí, pomerov matky (navrhovateľky) a otca (druhého

manžela). Kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa je pritom jednou z obligatórnych podmienok dohody v
zmysle Článku 12 Nariadenia.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že právomoc konať a rozhodnúť o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom J., I., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, na
čas po rozvode majú súdy Rakúskej republiky, kde majú maloleté deti svoj obvyklý pobyt. Preto tunajší

súd vyhlásil, že nemá právomoc konať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode a vzhľadom na to, že nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom
podmienok konania, konanie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas po rozvode zastavil. Súd poznamenáva, že ďalej bude pod sp. zn. 1P/53/2016 konať o rozvode
účastníkov konania.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku II. tohto rozhodnutia je p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 CMP).