Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 5T/28/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115011150
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Kusý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115011150.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom prom. práv. Mariánom Kusým v trestnej veci obžalovanej P. I., nar.

XX.XX.XXXX,preprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,ods.3písm.b)Trestnéhozákona
s poukazom na §138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 16.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
P. I., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q., nezamestnaná, v minulosti súdne trestaná

je vinná, že

od 24.10.2007 až doposiaľ si v mieste svojho bydliska v Trnave a ani na inom mieste, riadne neplní
vyživovaciu povinnosť na svoju dcéru P. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., D. XXXX/XX, študentku
SúkromnejstrednejodbornejškolyGos-SkTrnava,ktorájejvyplývazozákonaorodinearozsahktorejjej
bol určený rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 26P/364/2006-49 zo dňa 10.10.2007, právoplatným
dňa 24.10.2007 tak, že je povinná prispievať na výživu dcéry Kristíny vo výške 23,30 Eur (702,-Sk)
mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, hoci vedela o existencii svojej vyživovacej povinnosti a

túto si vôbec neplnila, neprejavila snahu riadne sa zamestnať ani sa nezaevidovala ako uchádzač o
zamestnanie a teda nevyužila všetky možnosti a svoje schopnosti na to, aby si zabezpečila finančné
prostriedky na úhradu výživného na dcéru, čím jej vznikol dlh na výživnom za obdobie od 24.10.2007
až doposiaľ vo výške najmenej 461,21 Eur,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchala

prečin zanedbania povinnej výživy podľa §207 ods.1, ods.3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§138 písm. b) Trestného zákona

Za to sa odsudzuje:

Podľa §207 ods.3 Trestného zákona s použitím §36 písm. l), §37 písm. m), §38 ods.2 Trestného zákona
k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa §48 ods.2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanú zaraďuje pre výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na tunajšom súde dňa 26.06.2015 obžalobu 2 Pv
108/15/2207-12 zo dňa 24.06.2015 na obvinenú Kláru Adamičkovú pre spáchanie prečinu zanedbania

povinnej výživy podľa §207 ods.1, ods.3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na §138 písm. b)
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku rozsudku, s tým, že výška dlhu
na výživnom bola v obžalobe vyčíslená v sume najmenej 2. 173,92 Eur.

Po preskúmaní obžaloby Okresný súd Trnava vydal v predmetnej trestnej veci dňa 01.07.2015 trestný
rozkaz, ktorým uznal obžalovanú Kláru Adamičkovú vinnou, za skutok uvedený v obžalobe. Súd jej

trestným rozkazom uložil trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov, ktorého výkon obžalovanej
podmienečneodložilstým,žejejbolaurčenáskúšobnádobavtrvaní30(tridsať)mesiacov.Súdsúčasne
zaviazal obžalovanú zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Proti predmetnému trestnému rozkazu podala prokurátorka v zákonnej lehote odpor.

Súd nariadil a vykonal vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul svedkyňu P. Adamičkovú, a
vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej,
ktorá sa napriek riadnemu doručenému predvolaniu nedostavila na hlavné pojednávanie.

Z výpovede svedkyne P. I. súd zistil, že svedkyňa bola v osobnom kontakte so svojou matkou P.
I., ktorá je povedala, že si ešte nebola prebrať predvolanie na súd, ale svedkyňa jej o termíne
hlavného pojednávania povedala s tým, že jej obžalovaná uviedla, že sa na súd dostaví. Súčasne
svedkyňa uviedla, že s obžalovanou bola aj v telefonickom kontakte, pričom uviedla súdu telefónne číslo
obžalovanej na ktorom ju možno zastihnúť. Z výpovede svedkyne ďalej súd zistil, že jej obžalovaná dňa

15.10.2015 zaslala poštovou poukážkou č. 45000 041 z pošty Trnava 1 sumu 1.100 Eur a poštovou
poukážkou č. 45000 042 zo dňa 15.10.2015 z pošty Trnava 1 sumu 1.200 Eur. Súčasne uviedla, že
týmto bolo vyrovnané platenie výživného do mesiaca november 2015, teda za mesiac november už mala
zaplatiť. Od 15.10.2015 jej už obžalovaná nezaplatila nič do dnešného dňa (t.j. 23.02.2016). Svedkyňa
uviedla, že jej obžalovaná dlhuje štyri mesiace najmenej po 23,30 Eur. V súčasnosti obžalovaná býva

u svojho priateľa E. E. v Q., na U. ulici.

Z výpovede svedkyne P. Adamičkovej na hlavnom pojednávaní dňa 27.10.2016 súd zistil, že s
obžalovanou telefonovala pred pojednávaním s tým, že sa obžalovaná pýtala o ktorej hodine presne to
je a že sa tam dostaví. Svedkyňa uviedla, že obžalovaná jej povedala „dúfam, že mi nechceš uškodiť

a že nepôjdem do basy“, sľubovala svedkyni, že je za to kúpi nejakú kabelku a ďalšie také reči „bla bla
bla“. Svedkyňa uviedla, že obžalovaná jej telefonovala a ona jej potom volala späť, lebo mala prednášku.
Obžalovaná tie telefónne čísla strieda. Svedkyňa nevedela uviesť u koho v súčasnosti obžalovaná býva,
len vedela, že má bývať v Trnave, živiť sa vykonávaním prostitúcie a drobnými krádežami. Svedkyňa
vedela uviesť, že keď obžalovaná bola vypočúvaná na polícii, že uviedla, že za noc zarobí minimálne

100 Eur (až 300 Eur) a jej nemôže zaplatiť výživné, tomu sa divili ešte aj tí policajti. Svedkyňa uviedla,
že momentálne chodí na UCM v Trnave, odbor verejná správa, prvý ročník, pričom predtým chodila na
súkromnú strednú odbornú školu Goska. Svedkyňa predložila súdu dlžnú sumu výživného k dnešnému
dňu, t.j. k 27.10.2016, čo je od posledného vyčíslenia dlžnej sumy výživného, čo robila naposledy v
novembri 2015, takže od novembra 2015, teda aj za október 2015 dlhuje obžalovaná svedkyni 325,56

Eur (mesačne jej má súčasne platiť sumu 27,13 Eur ako je suma minimálneho výživného).

Z výpovede svedkyne P. I. na hlavnom pojednávaní dňa 16.03.2017 sú zistil, že s matkou - obžalovanou
P. I. sa naposledy stretla asi pred mesiacom v City Aréne. Obžalovaná jej povedala, že bola Okresným
súdom Trnava odsúdená pre nejaké krádeže, tiež jej povedala, že je bezdomovkyňa. O tom či niekde

obžalovaná pracuje sa svedkyni nezmienila. Svedkyňa uviedla, že sa jej spýtala na výživné, ktoré jej
dlhuje, na to neodpovedala. Raz za čas obžalovaná svedkyni pošle správu na facebook ako sa má,
svedkyňa jej odpíše, že sa má zle a kedy jej pošle výživné, na čo obžalovaná pošle iba smajlíka a viac na
to nereaguje. Svedkyňa dodala, že matke - obžalovanej povedala, že má predvolanie na pojednávanie
s tým, že obžalovaná sa vyjadrila, že príde, ale neprišla. Svedkyňa uviedla, že jej stará matka E. E.

u ktorej teraz býva jej povedala, že obžalovanú stretla cca pred dvoma týždňami na Linčianskej ulicipri obchode kde chodí nakupovať. Obžalovaná sa jej pýtala odkiaľ ide a čo nakúpila. Babka povedala,
že pre nás kúpila jablká, a obžalovaná si ešte od nej vypýtala jablko. Obžalovaná s matkou veľmi
nevychádza takže asi sa dlho nerozprávali, teda aspoň babka nič také nepovedala. Svedkyňa uviedla,

že vie priamo od obžalovanej, ktorá jej povedala, že sa dopúšťa rôznych krádeží po obchodoch a
dokonca v jednom prípade to bolo pred Vianocami 2016 prišla pred ich činžiak aj so svojim priateľom
E.. Babke vtedy obžalovaná povedala, že priniesla svedkyni nejaké voňavky, na čo babka povedala, že
to svedkyni odovzdá, s čím obžalovaná nesúhlasila. Pochopila to tak, že ešte aj tie kradnuté voňavky
chcela svedkyni predať. V inom prípade svedkyni pred Vianocami darovala kabelku a opýtala sa čo jej

daruje k Vianociam ona. Svedkyňa uviedla obžalovanej, že z čoho, keď jej neposiela výživné, na čo
už obžalovaná neodpovedala. Ešte svedkyňa dodala, že v minulom roku poberala náhradné výživné
od Úradu práce, ale potom nakoniec Úrad práce od nej požadoval späť nejakých 160 Eur, preto už si
to ďalej ani nevybavovala. Svedkyňa spracovala tabuľku dlžného výživného ku dňu 16.03.2017, ktorú
odovzdala súdu, pričom ďalšie zameškané výživné je 461,21 Eur. Na vysvetlenie dodala, že obžalovaná
jej sumu 2 173,92 Eur vyplatila ku koncu roka 2015, t.j. koncom decembra 2015. Túto sumu vyplatil

jej priateľ s ktorým vtedy žila, starší pán okolo 50-60 rokov. Svedkyňa nevedela uviesť ako sa ten pán
volá, ani ho bližšie označiť. Sumu dlžného výživného, ktorú uviedla, t.j. 461,21 Eur je od januára 2016
až ku dňu 16.03.2017.

Na otázku prokurátorky, či obžalovaná žiadnym spôsobom neprispieva svedkyni na život svedkyňa

uviedla, že nie, absolútne žiadnym spôsobom. Okrem tej kabelky, čo jej vtedy dala, jej nedala vôbec nič.
Ani sa jej neopýtala, či niečo potrebuje do školy, ani žiadnym iným spôsobom jej neprispeje.

Na otázku sudcu, ako sa svedkyni javila obžalovaná napr. podľa oblečenia, či bola neumytá, keď
uviedla, že je bezdomovkyňa, svedkyňa uviedla, že nie práve naopak jej babka povedala, že keď stretla

obžalovanú tak bola oblečená, že ony dve s babkou sa tak pekne neobliekajú ako ona, vždy má niečo
nové a vždy je čistá, čo nesvedčí o tom, že by nemala kde bývať. Svedkyňa uviedla, že ju stretla viackrát
napr. tak, že ju viedla z autobusu, alebo na druhej strane ulice, nerozprávala sa s ňou, ale videla, že
mala oblečené vždy niečo nové, niečo iné.

Svedkyňa odovzdala súdu ako prílohu A prehľadne spracovanú tabuľku dlžného výživného od
obžalovanej P. I. ku dňu 16.03.2017.

Z aktualizovaného odpisu registra trestov obžalovanej súd zistil, že má celkovo dva záznamy, pričom
naposledy jej bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/57/2014 zo dňa 07.07.2014

uložený trest odňatia slobody podmienečne na 5 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 6
mesiacov do 03.06.2016.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/5/2017 zo dňa 11.01.2017, právoplatného dňa
11.01.2017, súd zistil, že obžalovaná bola uznaná za vinnú z prečinu krádeže podľa §212 ods.2 písm.

f) Trestného zákona, a bol jej uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov s
podmienečným odkladom za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním v skúšobnej
dobe32(tridsaťdva)mesiacov,asúčasneuloženápovinnosťspočívajúcavpríkazenahradiťvskúšobnej
dobe spôsobenú škodu, pričom bol zrušený výrok o treste uloženom obvinenej trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava zo dňa 28.11.2016, právoplatného dňa 11.01.2017, sp. zn. 1T/91/2016, ako aj

všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo
zrušením stratili podklad.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10.10.2007 sp. zn. 26P/364/2006 súd zistil, že bolo
zastavené konanie o návrhu otca na zverenie maloletej P. I. do osobnej starostlivosti. Maloletá P. I.

bola s účinnosťou od 1.9.2007 zverená do náhradnej osobnej starostlivosti manželov E. E., rod. R.
a H. E., ktorí sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu, v akom ju
vykonávajú rodičia, pričom právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú iba v bežných
veciach. Otec bol zaviazaný s účinnosťou od 1.9.2007 prispievať na výživu maloletej sumou 2.500,-Sk
mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám manželov E.. Nedoplatok na výživnom za obdobie

od 1.9.2007 do vyhlásenia tohto rozhodnutia otcovi nevznikol. Matka bola s účinnosťou od 1.9.2007
zaviazaná prispievať na výživu maloletej sumou 702,-Sk mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred
k rukám manželov Masarovičových. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2007 do vyhlásenia
predmetného rozhodnutia vo výške 702,-Sk súd povolil matke splatiť v dvoch mesačných splátkach po301,-Sk splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou
predmetného rozsudku. Týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok Okresného súdu Trnava č. 16C
342/01-10 zo dňa 7.3.2002 v časti zverenia maloletej do výchovy matky a rozsudok Okresného súdu

Trnava č. 14P 21/03-14 zo dňa 22.10.2003 v časti o vyživovacej povinnosti rodičov maloletej.

ZrozsudkuOkresnéhosúduTrnavazodňa10.03.2014,právoplatnéhodňa10.05.2014súdzistil,žebolo
rozhodnuté o tom, že matka P. I. je povinná platiť výživné v prospech maloletej Kristíny vo výške 30% zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa §2 písm.

c) zákona č. 601/2013 Z. z. o životnom minime, a to s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku, ktoré výživné je matka povinná zaplatiť vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred
k rukám manželov H. a E. E.. Týmto sa menil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 26P/364/2006-49
zo dňa 10.10.2007, v časti o výške výživného plateného matkou na maloletú P..

Zpotvrdeniaonávštevezodňa05.02.2015súdzistil,žeP.I.bolavškolskomroku2014,2015Súkromnej

strednej odbornej školy Gos - Sk v Trnave.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 19.02.2015 súd zistil, že P. I., nar. XX.XX.XXXX
nepoberá, ani nepoberala náhradné výživné.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 18.02.2015 súd zistil, že obžalovaná nie je
posudzovaná ako občan v hmotnej núdzi a nemá poskytovanú pomoc v hmotnej núdzi, a nemá podanú
žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi. Dávku sociálnej pomoci mala poskytovanú v dobe od 01.10.2002 do
31.01.2004 a dávku v hmotnej núdzi v dobe od 01.05.2004 do 30.06.2004.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 17.02.2015 súd zistil, že obžalovaná nebola
k tomuto dňu v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Trnava. Predchádzajúca evidencia
bola od 01.02.2005 do 20.02.2005. Dôvod vyradenia - nespolupráca. Počas tejto evidencie jej písomnou
formou nebolo ponúknuté vhodné voľné pracovné miesto.

Z výpisu zo Živnostenského registra zo dňa 10.02.2015 súd zistil, že obžalovaná podnikajúca pod
obchodným menom P. I., s miestom podnikania D. XX, Q., IČO: 37 275 941, ukončila svoju činnosť k
23.01.2002.

Z odpovede zo Sociálnej poisťovne zo dňa 03.03.2015 súd zistil, že obžalovaná si nepodala žiadosť o

poskytnutie dávky v nezamestnanosti, nie je evidovaná ako poberateľ nemocenských dávok, poberateľ
dôchodkovej dávky, poberateľ úrazových dávok, ani ako poberateľ dávok garančného poistenia.

Zo správy spoločnosti IN Services s.r.o. zo dňa 26.03.2015 súd zistil, že obžalovaná pracovala v mene
spoločnosti INDEX NOSLUŠ, s.r.o. v období od 11.2.2015 do 31.12.2012 na základe dohôd o vykonaní

práce, ktorých platnosť sa viaže na tieto obdobia. Obžalovaná bola v daných obdobiach dočasne
prideleným zamestnancom v obchodných reťazcoch. Menovaná pracovala spoľahlivo, mala pravidelnú
dochádzku, nezaznamenali používanie alkoholu ani omamných látok na pracovisku, dodržiavala
pracovnú disciplínu a pracovný poriadok.

Za správy spoločnosti ISS Facility Services, s.r.o. zo dňa 23.03.2015 súd zistil, že obžalovaná pracovala
v uvedenej spoločnosti na dohodu o vykonaní práce v období od 26.10.2011 do 1.3.2012. Miesto výkonu
práce bola ZF SACHS Slovakia, a.s. Trnava, kde pracovala ako upratovačka. Pracovné povinnosti si
plnila podľa pokynov nadriadenej. Dohoda bola ukončená zo strany zamestnankyne.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov obžalovanej zo dňa 10.06.2015 súd zistil, že obžalovaná sa
dopustila celkovo dvoch priestupkov proti majetku v zmysle §50 ods.1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov, a to dňa 10.05.2013, a dňa 01.06.2014, za čo jej bola v
oboch prípadoch uložená pokuta.

Z odpovede na dožiadanie Mesta Trnava zo dňa 19.02.2015 súd zistil identifikačné údaje obžalovanej
a miesto bydliska - Trnava.Prokurátorka titulom záverečnej reči uviedla, že vzhľadom na oboznámené skutočnosti bolo
jednoznačne preukázané, že obžalovaná si neplnila riadne vyživovaciu povinnosť ani neprejavila snahu
sa riadne zamestnať, preto navrhla aby jej bola uznaná vina v zhode s obžalobou, a aby jej bol

podľa §207 ods.3 Trestného zákona, §36 písm. l), §37 písm. h), §38 ods.2 Trestného zákona uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky so zaradením do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa §207 ods.1 Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z
nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa §207 ods.3 Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až

päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
alebo
a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,
b) závažnejším spôsobom konania, alebo

c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Podľa §36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ: priznal sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa §37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa §38 ods.2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa §48 ods.2 písm. a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu
a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu

nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Po vykonanom dokazovaní, najmä výpoveďou svedkyne, ako i listinnými dôkazmi, podľa názoru
súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na
meritórne rozhodnutie, a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd dospel k záveru o vine obžalovanej na skutkovom
základe obžaloby tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, nakoľko svojím konaním naplnila všetky
objektívne a subjektívne znaky skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy, tak ako
je to uvedené v obžalobe, s tým, že odchylne od obžaloby sa na základe vykonaného dokazovania

upravuje výška dlžného výživného na sumu 461,21 Eur.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovanej, jej zavinenie,
následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jej nápravy a taktiež aj poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom spáchaného trestného činu, a

teda musí byť úmerný k tomuto trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z
prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v
ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému
sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k
riadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakvočiďalšímobčanom-potencionálnympáchateľom,vočiktorým

sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Páchateľke za prečin
zanedbania povinnej výživy podľa §207 ods.1, ods.3 písm. b) Trestného zákona hrozí trest odňatia
slobody na 1 rok až 5 rokov. Súd s prihliadnutím na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uložilobžalovanej trest odňatia slobody tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku v spodnej polovici trestnej
sadzby, pričom súčasne v zmysle §48 ods.2 písm. a) obžalovanú na výkon trestu zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Takto uložený trest považuje súd za adekvátny v súlade s jeho účelom uvedeným v § 34 odsek 1
Trestného zákona a dostatočný na dosiahnutie individuálnej i generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení

tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.