Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, April 8, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/187/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413217512
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4413217512.4

Rozhodnutie

Okresný súd v Nových Zámkoch samosudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci navrhovateľa: M.
G., D.. XX.XX.XXXX, N. B. Č.. X, D. R., zast. Mgr. Máriou Špacírovou, advokátkou, so sídlom Rákocziho
12, Nové Zámky, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky: Združenie na ochranu
finančnéhospotrebiteľaOFS,sosídlomPetzwalova12,Nitra,IČO:42205735,protiodporcovi:Rapidlife
životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zast. MST PARTNERS, s.r.o.,

advokátska kancelária, so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861 545, zast. M.. O. H., advokátom
a konateľom, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/689/2012
z 19.01.2012.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady trov konania sumu 354,52 eur, na účet

právnej zástupkyni navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcajepovinnýzaplatiťvedľajšiemuúčastníkovinastranenavrhovateľatitulomnáhradytrovkonania
sumu 7,44 eur, na účet vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eur, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, sa svojím návrhom domáhal voči odporcovi
zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice (ďalej aj „rozhodcovský súd“) spisovej
značky 3C/689/2012 zo dňa 19. januára 2012 (ďalej aj „rozhodcovský rozsudok“), keď poukázal na

skutočnosti, v zmysle ktorých mal s odporcom uzatvoriť poistnú zmluvu, ktorej súčasťou majú byť
Všeobecné poistné podmienky a Osobitné zmluvné dojednania, podľa ktorých účastníci mali vyjadriť
vôľu, že v prípade akéhokoľvek sporu sa namiesto súdnemu konaniu podrobia rozhodcovskému
konaniu. Rozhodcovský rozsudok mal byť odporcovi riadne doručený, pričom má za to, že rozhodcovská
doložka odporuje zákonom Slovenskej republiky a právnym aktom Európskej únie a preto má byť
neplatná podľa § 53 ods. 4 písmeno r) k § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na základe toho

rozhodcovský súd nemal mať žiadny právny základ na rozhodcovské konanie a tým ani na vydanie
napadnutéhorozhodcovskéhorozsudku.Dôvodynazrušenierozhodcovskéhorozsudkubolivzhliadnuté
v ustanovení § 40 ods. 1 písmeno c), j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov.

Vedľajší účastník na strane navrhovateľa žiadal návrhu vyhovieť na základe skutočností, že

rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, bola vopred predformulovaná do štandardnej
typovej poistnej zmluvy, bola zakomponovaná vo Všeobecných poistných podmienkach v časti XV.rozhodcovské konanie. Rozhodcovské konanie prebiehalo v neprospech navrhovateľa, má prvky
nezákonnosti, a z dôvodu, že odpor mohol podať len do 5 dní, a za podanie by musel zaplatiť, okrem
toho neprebiehalo súdne konanie, nemal možnosť sa ústne vyjadriť k veci, a nemal možnosť ani vybrať

si rozhodcu. Samotná žalovaná suma nebola nikde uvedená, a nebola navrhovateľovi oznámená, ani zo
strany sprostredkovateľa poistenia. Mal za to, že rozhodca nemal danú právomoc vydať rozhodcovský
rozsudok, vzhľadom k neplatnej rozhodcovskej doložke. V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov
konania.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Namietal, že v návrhu na začatie konania
absentujú jeho zákonné náležitosti, že sa nejedná o spotrebiteľskú vec, rozhodcovská doložka mala byť
individuálne dojednaná a zo strany sprostredkovateľa mu mali byť všetky potrebné otázky vysvetlené.
Ďalej mal za to, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, z tohto dôvodu nemôže byť
neplatná.

Súd vykonal dokazovanie a to prednesom právnych zástupcov, výpoveďami účastníkov konania, a
oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: kompletným spisom Arbitrážneho súdu
č. k. 3C/689/2012, návrhom na začatie konanie a návrhom na splátkový kalendár, návrhom na
uzavretie poistnej zmluvy a poistnou zmluvou, Všeobecnými podmienkami poistnej zmluvy a Osobitnými
zmluvnými dojednaniami č. 01/2007 k poistnej zmluve, zrušením poistnej zmluvy, príručkou obchodnej

služby odporcu, potvrdením Arbitrážneho súdu zo dňa 04.01.2012, písomným potvrdením prijatia
rozhodovania sporu pred Arbitrážnym súdom v Košiciach, upovedomením o začatí konania pred
Rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012, ktoré obsahovalo aj Rokovací poriadok Arbitrážneho súdu v
Košiciach, Rozhodcovským rozsudkom č. k. 3C/689/2012 zo dňa 19.01.2012, doručenkou navrhovateľa
o prevzatí rozhodcovského rozsudku zo dňa 25.06.2013, potvrdením o osobnom podaní, vyjadreniami

odporcu k návrhu, žiadosťou o doplňujúce vyjadrenie k odbornej otázke z NB SR, žiadosťou k vyjadreniu
k odbornej otázke, vyjadrením k odbornej otázke od NB SR, Záznamom o požiadavkách a potrebách
klienta k poistnej zmluve, vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa, a zistil tento
skutkový a právny stav.

Prednesom právnej zástupkyni navrhovateľa, bolo súdu preukázané, že na návrhu trvala v plnom
rozsahu, žiadala mu vyhovieť s poukazom na to, že bola porušená základná povinnosť navrhovateľa
pri uzatváraní zmluvy a to, že nebola vyhotovená samostatná rozhodcovská doložka, a z tohto dôvodu
je zmluva neplatná. Poukázala na značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a
uzatvorenímspotrebiteľskejzmluvyboliporušenéprávaspotrebiteľaspoukazomnarozsudokKrajského

súdu v Prešove č. k. 12Co/26/2014, kde hlavne poukázala na jeho odôvodnenie, a ktorý tiež v obdobnej
veci rozhodol v prospech spotrebiteľa - navrhovateľa. Pridržiavala sa všetkých listinných dôkazov, ktoré
do spisu boli doložené, a nenavrhovala vo veci vykonať žiadne ďalšie dokazovanie. V prípade úspechu
žiadala priznať náhradu trov konania.

Výpoveďou navrhovateľa, bolo súdu preukázané, že trval na podanom návrhu, ako aj na prednese
svojej právnej zástupkyni a vedľajšej účastníčky, a čo sa týka okolností uzatvorenia poistnej zmluvy
s odporcom, uviedol, že prišiel za ním sprostredkovateľ p. F. C., s ktorým je aj v rodinnom vzťahu,
oboznámil ho s tým, o akú poistnú zmluvu ide, koľko bude platiť, aký bude mať končený výnos, a
spoločnevypĺňalipapiereanakoncimupovedalsprostredkovateľ,čoakdemápodpísať,pričomuviedol,

že sprostredkovateľ ho s ničím, čo podpisoval podrobne neoboznámil, a už vôbec mu nič nepovedal o
rozhodcovskej doložke, iba mu ukázal prstom, kde má podpísať zmluvu. Uviedol, že dva krát sa podpísal
na nej. Po podpise zmluvy zaplatil prvú splátku, a potom aj ďalšie, nevedel koľko, neskôr prestal dva
mesiace platiť, na čo obdržal od odporcu výzvu na ďalšiu splátku poistného, tú vyplatil, a potom obdržal
od odporcu vyrozumenie, že sa mu zrušuje zmluva a pritom bol priložený ďalší šek. Neskôr obdržal

z rozhodcovského súdu upovedomenie, že prebieha rozhodcovské konanie a následne rozhodcovský
rozsudok.

Prednesom právnej zástupkyne vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa, bolo súdu preukázané,
že v plnom rozsudku trval na podanej žalobe, navrhoval jej vyhovieť, mal za to, že išlo o typovú

predformulovanú zmluvu, ktorú spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, pričom rozhodcovská
doložka bola už zakomponovaná v XV. časti Všeobecných poistných podmienok, rozhodcovská doložka
nebola individuálne dojednaná. Samotná žalovaná suma nebola nikde uvedená, nebola navrhovateľovi
ani oznámená, či už zo strany sprostredkovateľa, alebo neskôr zo strany veriteľa. Navrhovateľ nedostalani výzvu na zaplatenie tejto sumy, po ukončení poistnej zmluvy. Odporca vykonal vyúčtovanie, na
základe ktorého mal navrhovateľ zaplatiť určitú sumu, ktorú aj zaplatil a tým považoval poistný vzťah s
odporcom za ukončený. O dlžnej sume, ktorú od neho odporca ako veriteľ vymáha sa dozvedel až po

doručení rozhodcovského rozsudku.

Prednesom právnej zástupkyne odporcu, bolo súdu preukázané, že odporca s návrhom nesúhlasil, a
považoval ho za nedôvodný, navrhovala ho zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko v žalobnom návrhu
absentujú zákonné náležitosti návrhu na začatie konania, lebo je neúplný z hľadiska § 79 O.S.P., a

neurčitý z hľadiska § 40 a 43 Zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázala na to, že predmetná vec
nie je spotrebiteľským sporom, ale sporom o zrušení rozhodcovského rozsudku, v ktorom nejde o spor
medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ale o vecné preskúmanie postupu rozhodcovského súdu. Mala
za to, že rozhodcovská doložka v danom prípade bola dojednaná individuálne, lebo navrhovateľ bol
preukázateľne upozornený na mimosúdne riešenie sporov z poistenia, a informovaný o tom, čo obnáša
zákon č. 244/2002 Z. z., v rozsahu, ktorý určil sám spotrebiteľ a to zo strany sprostredkovateľa poistenia,

a nikto ho poistné dokumenty nenútil podpísať. Poistnú zmluvu podpisoval na dvoch miestach, vrátane
VOP, a vrátane Osobitných zmluvných dojednaní, obsahom ktorých bola aj rozhodcovská doložka, ako
aj Záznam o potrebách a požiadavkách klienta k poistnej zmluve, pričom potvrdil sprostredkovateľovi, že
súhlasí s navrhovaným produktom v plnom rozsahu, a vyhlásil, že bol oboznámený s obsahom všetkých
poistných podmienok vyčerpávajúco, jasne, a že im porozumel. Nesúhlasila s tvrdením vedľajšieho

účastníka na strane navrhovateľa, že navrhovateľ nemal možnosť ovplyvniť obsah VOP, pretože
Osobitné zmluvné dojednania, obsahom ktorých je aj rozhodcovská doložka, navrhovateľ podpísať
nemusel, a to bez toho, aby to malo vplyv na zvyšok poistného vzťahu. Odporca mal teda za to, že
rozhodcovská doložka bola dojednaná platne, lebo bola dojednaná individuálne a v danom prípade
neboli porušené ani právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, nebola porušená ani rovnosť účastníkov

v rozhodcovskom konaní. Nevedela sa vyjadriť, čo tvorí zaplatenie sumy 154,53 eur, o ktorej rozhodol
rozhodcovský súd svojim rozsudkom, keď poslednou výzvou zo strany odporcu mal zaplatiť navrhovateľ
980,- Sk, a po jeho zaplatení jeho zmluvný vzťah mal byť s odporcom považovaný za ukončený. Navrhla
vo veci vypočuť zamestnanca odporcu L.. A. H., neskôr však už na jeho výsluchu netrvala, a súd ani
nepovažoval za potrebné ho vypočuť, lebo nebol pri uzatváraní poistnej zmluvy s navrhovateľom, a

žiadnym spôsobom nevedel ovplyvnil uzavretie poistnej zmluvy. V prípade úspechu žiadala priznať
náhradu trov konania.

Súd si vyžiadal spis rozhodcovského súdu - Arbitrážneho súdu Košice 3C/689/2012, zo dňa 19.01.2012,
z ktorého zistil, že jeho súčasťou je spisový prehľad, návrh odporcu smerujúci voči navrhovateľovi na

začatie konania o zaplatenie 154,35 eur, návrh poistnej zmluvy, poistná zmluva, časť všeobecných
poistných podmienok, Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, príručku obchodnej služby, zrušenie
poistnej zmluvy, potvrdenku o prijatí návrhu rozhodcovským súdom dňa 04.01.2012. V uvedenom
rozhodcovskom spise sa nachádza aj upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom
zo dňa 09.01.2012, rokovací poriadok obsahujúci preambulu a § 1-3, keď pod § 1 je upravené sídlo

rozhodcovského súdu a miesto konania ústnych pojednávaní, podľa § 2 je upravené predkladanie
písomností a pod § 3 jazyk rozhodcovského konania. Oznámením odporcu o zrušení poistnej zmluvy
zo dňa 12.09.2008, odporca uviedol navrhovateľovi, že nereagoval na jeho urgenciu dlžného poistného
zo dňa 14.08.2008, a ku dňu spísania oznámenia na jeho poistnej zmluvy odporca evidoval konečný
nedoplatok poistného za dve poistné obdobia a to v sume 980,- Sk, s tým, že odporca zrušil jeho poistnú

zmluvu ku dňu 30.06.2008. Nedoplatok vo výške 980,- Sk má uhradil do 7 dní od doručenia tohto
prípisu.Vpripojenomrozhodcovskomspisesanachádzaajrozhodcovskýrozsudok3C/689/2012zodňa
19.01.2012, ktorým bola navrhovateľovi (M. G.) uložená povinnosť zaplatiť odporcovi (Rapid life životná
poisťovňa a.s. Košice) 154,35 eur a trovy rozhodcovského konania 276,- eur. Citovaný rozhodcovský
rozsudok bol doručený navrhovateľovi dňa 25.06.2013, čo je nepochybné z doručenky. Rozhodcovský

rozsudok obsahuje poučenie, že je možné proti nemu podať odpor s odôvodnením v lehote 5 dní od jeho
doručenia, pri zaplatení súdneho poplatku za odpor vo výške 72,- eur. V pripojenom rozhodcovskom
spise sa však odpor proti rozhodcovskému rozsudku nenachádza a zároveň navrhovateľ pred súdom
sa o podaní odporu proti tomuto rozsudku ani nezmienil, čím bolo preukázané, že ho nepodal. Naopak
uviedol, že potom, čo mu bol doručený rozhodcovský rozsudok, zvolil si iný postup, ktorý spočíva

v podaní návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa
24.07.2013.Na základe písomnej žiadosti o vyjadrenie k odbornej otázke zo dňa 01.10.2012, adresovanej Národnej
banke Slovenska, Národná banka Slovenska uviedla listom zo dňa 10.10.2012 adresovanom M.. U. O.,
Vodná 6, Košice, že poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne je povinná vykonávať svoju činnosť

s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov a to by malo platiť prednostne aj pri všetkých
zmenách v kalkulácii poistného. Prípadné rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní má vplyv na
inkasné náklady súvisiace s poistením a tým aj na výpočet poistného. Ďalším listom zo dňa 22.11.2013 a
V.O. M.. U. O., S. X, G. Národná banka Slovenska uviedla, že prípadná dohoda o rozhodcovskom konaní
obsiahnutá v poistnej zmluve má ako prostriedok na efektívne vymáhanie dlžných pohľadávok z poistnej

zmluvy vplyv na inkasné náklady. Dohoda o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve preto
vstupuje do výpočtu poistného nezávisle od druhu poistenia, teda aj v prípade poistenia osôb.

Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, bolo súdu preukázané, že takýto
podpísal ako sprostredkovateľ dňa 03.04.2008, tak aj navrhovateľ dňa 30.03.2008, a tento obsahoval
potreby a požiadavky klienta na krytie rizika, ako aj podrobné údaje o sprostredkovateľovi poistenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.1.2008 (ďalej aj „ OZ “), spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2004 do 28.2.2010 spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej aj" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania(§
1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa
onej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa§41ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníneskoršíchpredpisov,žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa §
36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými

stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Právnym
základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej

únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady č.
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi
nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v
rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky

k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom
a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva
v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Z

rozsudku Súdneho dvora EÚ (prvá komora) zo dňa 26.októbra 2006, vec C-168/05 Elisa María
Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL vyplýva, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje,
aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje

nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania,
ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie. Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania,
ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. Zákon
vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť

rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej
doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa
rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych
nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže
podanou žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov § 40 ods.

l zákona o rozhodcovskom konaní.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Súd sa najskôr zaoberal otázkou včasnosti
podania návrhu navrhovateľom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z ustanovenia § 41 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov vyplýva, že návrh

na zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať na všeobecnom súde v lehote 30 dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľovi bol doručený napadnutý rozhodcovský rozsudok
dňa 25.06.2013 (doručenka), návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol doručený tunajšiemu
súdu dňa 24.07.2013, teda včas. V pripojenom spise rozhodcovského súdu sa nenachádza listina, ktorá

by mala predstavovať odpor navrhovateľa proti rozhodcovskému rozsudku, čo napokon navrhovateľ
ani neuviedol, že by ho podal. V konaní bolo nepochybne preukázané výpoveďou navrhovateľa, ale
aj postojom odporcu v konaní, že účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu č. 4449500027 dňa
30.03.2008, pričom odporca konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľbol spotrebiteľom - fyzickou osobou, to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah.
Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných poistných
podmienkach a Osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. Odpoveď na túto

otázku možno nájsť v § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Individuálne dojednanie v zmysle neho je
vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky už vopred
napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť
ich obsah. Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi, teda
odporcovi tak, ako to jasne vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý dokonca zakotvuje

fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak musí preukázať
dodávateľ. V danom prípade odporca však toto dôkazné bremeno neuniesol a preto nemožno súhlasiť s
názoromodporcuprezentovanýmvpriebehukonania,žetakýmtospôsobomsazabezpečiloindividuálne
dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať.
Poistná zmluva by mala rešpektovať ustanovenia v § 52 ods. 1 a nasledujúce Občianskeho zákonníka

týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, pričom predmetná zmluva je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýka neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve v
podobe riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom výlučne v rozhodcovskom konaní. K tejto
situácii došlo, nakoľko podľa XV. časti Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej
zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa

rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne
riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Je pravdou, že
súčasťou Všeobecných obchodných podmienok je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci
nich Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007, ktoré v bode 3. formulujú vôľu účastníkov v prípade
akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV.

týchto Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku. Súd v tomto smere uvádza, že predmetné ustanovenie vyznieva jednoznačne v neprospech
spotrebiteľa - navrhovateľa, ktorý toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť
nemohol. O platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky,
kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. Podľa

názoru súdu vyššie uvedená rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania
veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v
rozhodcovskom konaní. Táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (v postavení navrhovateľa
o zrušenie rozhodcovského rozsudku) právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy
na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú

podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá
spôsobuje jej neplatnosť. Súd ďalej odkazuje na rozsiahlu judikatúru a v rámci toho aj na právne závery,
vyslovené v uzneseniach Najvyššieho súdu SR 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013, 6 Cdo 1/2012
zo dňa 21.3.2012 a 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Vo veci 6 M Cdo 9/2012 Najvyšší súd SR
uviedol, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom,

aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na
riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli
poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012 sa týka odporcu a aj v ňom Najvyšší súd
SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná
a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne

uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár všeobecných poistných podmienok pre životné
poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti , a to bez ohľadu na to, že účastníci
podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú
rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v
ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Výsledkom úvah súdu je

konštatovanie, že v časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných podmienok v predmetnej
zmluveuzavretejmedziúčastníkmi,ktorájeoznačenáakoOsobitnézmluvnédojednaniapodč.01/2007,
nemožno prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť napriek
jej názvu ako osobitné zmluvné dojednania, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, tvoríjednoliaty celok tohto právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme,
čo vylučuje záver o individuálnom dojednaní zmluvnej podmienky a o náležitom poučení a informovaní
navrhovateľa ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej zmluvnej podmienky. Práve

so zreteľom na to, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007 sú súčasťou Všeobecných
poistných podmienok a sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, vylučuje prijať záver o náležite osobitne
dojednanej zmluvnej podmienke. Z výpovede navrhovateľa niet pochýb o tom, že k uzatvoreniu poistnej
zmluvy došlo bez toho, aby tomu predchádzalo bližšie poučenie zo strany sprostredkovateľa, ktorý
mal podrobne vysvetliť navrhovateľovi, čo je obsahom poistnej zmluvy, a najmä Osobitných zmluvných

dojednaní pod č. 01/2007, čo platí aj v prípade podpisov na zázname o požiadavkách a potrebách
klienta zo dňa 30.03.2008. Súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi - navrhovateľovi
odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka
mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu,
ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom - odporcom. Vo veci došlo k porušeniu ustanovenia §
40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,

nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a to
ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý individuálne nedojednanú rozhodcovskú
doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň z dôvodu, že zmluvná podmienka
obsahujúca rozhodcovskú doložku v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ale aj v Osobitných
zmluvných dojednaniach v bode 3 je neprijateľná a teda neplatná, bol daný aj zákonný dôvod pre

zrušenierozhodcovskéhorozsudkupodľa§40ods.1písm.c/zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov.
Súd nevykonal dokazovanie výsluchom odporcom navrhnutého svedka pána H., tento návrh odporcu
uznesením na pojednávaní konanom dňa 08.04.2015, zamietol, a tento svedok mal mať vo všeobecnosti
poznatky o spôsobe uzatvárania poistných zmlúv medzi odporcom a prípadnými klientmi, ale

pretože navrhnutý svedok sa osobne nepodieľal na uzatvorení poistnej zmluvy medzi účastníkmi súd
nepovažoval jeho výsluch za potrebný. Súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou odporcu v tom, že
návrh nemá zákonom požadované náležitosti. Naopak návrh v súdenej veci obsahuje jednak všeobecné
náležitosti uvedené v § 42 ods. 3 O.s.p., čo znamená, že je zjavné ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa sleduje, je podpísané a datované, ako aj osobitné náležitosti podľa § 79 ods.

1 O.s.p., teda označenie účastníkov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov
a je zrejmé, čoho sa navrhovateľka domáha.

Navrhovateľ je v konaní oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písmeno za) zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona), pretože

ako spotrebiteľ sa domáhal ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu a to podľa zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že v konaní
mala plný úspech, bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50
eur, podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona k položke 3 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov
citovaného zákona, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.S.P., a priznal ich navrhovateľovi úspešnému
v konaní, ktorý si ich uplatnil v celkovej sume 354,52 eur, nakoľko ho v konaní zastupovala právna
zástupkyňa O.. O. Š.. Za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia vo veci samej, si uplatnila trovy
právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z., podľa § 11 ods. 1, za 5 úkonov

právnej pomoci, 2 x po 60,07 eur (prevzatie 17.07.2013, písomný súhlas navrhovateľa so vstupom
vedľajšieho účastníka 22.11.2013), 3 x po 64,53 eur (účasť na pojednávaniach dňa 14.01.2015 a
08.04.2015, oznámenie adresy svedka 15.01.2015), 5 x náhrada režijného paušálu v roku 2013 2x po
7,81 eur, v roku 2015, 3 x po 8,39 eur, ktoré trovy konania je odporca povinný podľa § 149 ods. 1 O.S.P.,
zaplatiť na účet právnej zástupkyni, ktorý má vedený v H. N., V..Z.., A. D. R., Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/

XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd priznal trovy konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľa podľa § 142 ods. 1 O.S.P.,
nakoľko v konaní bol úspešný navrhovateľ a vedľajší účastník hájil záujmy navrhovateľa, a jedná
sa o Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, ktorého náplňou činnosti je chrániť záujmy

spotrebiteľa.Vedľajšíúčastníksiuplatniltrovykonaniaakonáhraduhotovýchvýdavkov, ktorápozostáva
z náhrady za vykonanie cesty na pojednávanie. Keďže na cestu na pojednávanie použil motorové
vozidlo, trovy si uplatňuje len vo výške priemernej hodnoty cestovného lístka Nitra - Nové Zámky - Nitra,
ktorého náklady by vynaložil pri cestovaní železničnou, alebo autobusovou dopravou, a to vo výškepriemernej hodnoty cestovného lístka na trase 1,86 eur Nitra - Nové Zámky, a 1,86 eur Nové Zámky -
Nitra, čo spolu predstavuje sumu 3,72 eur za jednu spiatočnú cestu na pojednávanie, a vedľajší účastník
bol prítomný na dvoch pojednávaniach a to dňa 14.01.2015 v sume 3,72 eur, a dňa 08.04.2015 v sume

3,72 eur, spolu súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 7,44 eur, ktorú je
povinný odporca zaplatiť na účet vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa, ktorý má vedený v A.
N. D., L.: Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, N.: G., Č.. Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX, S.: XXXXXXXX,
W. X W. P. A. F..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach. Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.