Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/207/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112224972
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7112224972.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

IČO:35 807 598, so sídlom Pribinova 25 Bratislava, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., IČO:36
864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava v konaní o
zaplatenie 722,46 EUR

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Strany sporu n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.9.2012 (v rámci hromadného podania)

domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 722,46 EUR, a to titulom majetkovej škody sumu 125 EUR a
titulom nemajetkovej ujmy sumu 597,46 EUR, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým,
že žalobca v pozícii oprávneného v exekučnom konaní EX 7992/2011 podal súdnemu exekútorovi návrh
navykonanieexekúcie,nazákladečohosúdnyexekútorpožiadalsúdoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie, o ktorej Okresný súd Košice I. rozhodol až dňa 18.1.2012 a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti poverenie, t.j. po 324 dňoch od podania žiadosti, v čom žalobca vidí nesprávny úradný postup
súdu. Z dôvodu tohto nesprávneho úradného postupu súdu poškodenému vznikla majetková škoda v

celkovej sume 125 EUR, ktorá predstavuje náhradu uplatňovanej istiny s príslušenstvom, ktorá viac
nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo zmluvy o úver. Zároveň si žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch v sume 597,46 EUR, ktorá takisto vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu
súdu a predstavuje 20% uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého
procesnou deformáciou). Žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, avšak žalovaný do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

2. Súd Uznesením pod sp. zn. 38C/207/2012-7 dňa 8.10.2012 spojil konania vedené na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn.č. 38C/199/2012, 38C/202/2012, 38C/2067/2012, 38C/207/2012, 38C/209/2012,
38C/211/2012, 38C/212/2012, 38C/213/2012, 38C/215/2012 na spoločné konanie, ktoré sa viedlo na
Okresnom súde Košice I pod spoločnou sp. zn. 38C/197/2012. Následne súd každú z týchto vecí dňa
20.12.2013 vylúčil na samostatné konanie.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 8.8.2014 v tom zmysle, že navrhol žalobu zamietnuť
a priznať mu náhradu trov konania z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v

namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu s odôvodnením, že žaloba je zmätočná,
keďže v jednotlivých žalobách sa vyskytujú viaceré nedostatky napr. že sú zmätočne označení povinní,
nesprávne uvedené dátumy narodenia, žalobca neuviedol ani spisovú značku a pod.. Ďalej uviedol, že
zožalobyniejejasnýanititulnárokunanáhraduškody,keďžežalobcajednaknamietanesprávnyúradnýpostuppreprieťahyvkonanínasúdeazároveňajzdôvodunerozhodnutiavzákonomstanovenejlehote.
Žalovaný poukázal na to, že dňa 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, pričom už dňa 28.9.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby, z čoho je

zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, ide teda o predčasne podaný
návrh. Podľa tvrdenia žalovaného, žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody.
Žalovaný ďalej poukázal na podmienky úspešného uplatňovania nároku na náhradu škody, ktorým je po
1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi

nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom musia
byť splnené všetky podmienky súčasne. Žalovaný vo vzťahu k uplatňovaným nárokom z konaní vzniesol
námietku premlčania, keďže ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom v žalobných
návrhoch, v niektorých konaniach k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred marcom
2009 a podľa § 19 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z. sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo
dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel. K nemajetkovej ujme uviedol, že úvaha žalobcu vychádzať

pri jej vyčíslení pri prieťahoch v pomernej výške k čiastke 660 EUR alebo 663,88 EUR (čiastka, ktorú v
niektorých nálezoch ÚS SR priznal za prieťahy nárok) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie
alebo alternatívne 20% z istiny a príslušenstva, že vychádza z paušálnej sumy za 1 rok prieťahov nie
je správna, keďže súd nerozhoduje automaticky vo veciach zadosťučinenia, ale každý jeden prípad
podlieha podrobnému osobitnému skúmaniu. Žalovaný nesúhlasil s tým, že je daný príčinný vzťah medzi

nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, preto nemožno
tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom Okresného súdu.
4. Dňa 7.5.2015 žalobca navrhol konanie prerušiť do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych
otázkach, ktoré navrhol položiť žalovaný v konaní o náhradu škody pre porušenie práva EÚ
prebiehajúcom na OS PO pod sp.zn.č.7C/6/2010.

5. Súd tento návrh žalobcu Uznesením pod sp.zn.č. 38C/207/2012-51 zo dňa 9.6.2015 zamietol,
ktoré v spojení s Uznesením KS v KE pod sp.zn.č. 9Co/554/2015-66 zo dňa 11.10.2016, nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.12.2016.
6. Súd nariadil termín pojednávania na deň 15.3.2017, na ktoré bol žalobca riadne predvolaný dňa
13.2.2017, pojednávania sa nezúčastnil, z neúčasti sa dňa 13.3.2017 ospravedlnil, nepožiadal o

odročenie pojednávania, navrhol pojednávať aj v jeho neprítomnosti. Žalovaný bol na pojednávanie
riadne predvolaný dňa 13.2.2017, pojednávania sa nezúčastnil, ospravedlnil sa z neúčasti na
pojednávaní dňa 24.2.2017 z dôvodu hospodárnosti konania, súhlasil s pojednávaním aj bez jeho účasti
a navrhol, aby súd prihliadol na všetky jeho dovtedajšie vyjadrenia. Preto súd v súlade s § 180 CSP
pojednával v neprítomnosti strán sporu.

7. Keďže strany sporu neoznámili súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, súd v súlade s § 182
CSP vyhlásil dokazovanie za tohto stavu za skončené.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v
spise,soznaleckýmposudkomč.1/2014,exekučnýmspisomč.k.16Er/3691/2011,pričomďalšiedôkazy

a skutočnosti označené ani predložené stranami sporu neboli a na základe toho zistil tento skutkový
stav :
8. Z pripojeného spisu vedeného pred Okresným súdom Košice I. pod sp. č. 16Er/3691/2011 (EX
7992/2011) súd zistil, že dňa 23.2.2012 (práv. 4.8.2015) exekučný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia zamietol.

Súd vec právne posúdil podľa zákonov :
9. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
10. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej

moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

11. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
12. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
13. Podľa § 16 ods. 4, prvá veta zák. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný

orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
14. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
15. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

16. Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala, bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Právo každého na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch, alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu zakotvuje i článok 6 ods.
1 prvej vety Dohovoru.

17. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca

sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

18. V zmysle dôvodovej správy k § 9 ods. 2 zák. č. 412/2012 Z. z. súdne konanie nie je kompetentný
preskúmať všeobecný súd v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., pretože túto právomoc
má len Ústavný súd SR, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ by konajúci
súd o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,
znamenalo by to absurdný záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov,

pričom by tom mohlo smerovať k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Konštatovať prieťahy v
súdnom konaní je teda oprávnený len Ústavný súd SR.
19. Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
20. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je

splnenie 3 základných predpokladov kumulatívne a to po 1./ nesprávny úradný postup, 2./ vznik škody
ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy a po 3./ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. Všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne, preto o vzniku zodpovednosti
nemožno hovoriť, ak chýba ktorýkoľvek z týchto predpokladov.21. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzavrel :
22. Z obsahu exekučného spisu vedeného pred Okresným súdom Košice I. č.k. pod sp. č.
16Er/3691/2011 súd mal za preukázané, že dňa 23.2.2012 (práv. 4.8.2015) exekučný súd žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia zamietol.
23. Súd v prvom rade skúmal, či žaloba žalobcu je podaná v zákonom stanovenej lehote. Žalobca
v žalobe tvrdil, že postupoval podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 a písomnou žiadosťou požiadal

žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a žalovaný do podania tejto žaloby
na žiadosť nereagoval, pričom žalobca do súdneho spisu nedoložil predmetnú žiadosť, teda nebolo
možné posúdiť, či žaloba žalobcu nie je predčasne podaná a to aj napriek tomu, že žalovaný vo svojom
vyjadrení poukázal na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli
doručené žalobcom dňa 23.4.2012, pričom už dňa 27.9.2012 boli doručené žaloby vo veci, pričom boli

podané pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, t.j. predčasne. Vzhľadom na to, že predbežné prerokovanie
nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne
konanie. Avšak v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota na uspokojovanie nárokov v zmysle § 16
ods. 4 uplynula, žalovaný netvrdil, že by došlo k uspokojeniu nárokov žalobcu a teda o predčasnosti
žaloby bolo možné hovoriť len v určitom štádiu súdneho konania, nie v čase rozhodovania súdu, keďže

záver o predčasnosti žaloby už nie je možný.
24. Vo veci samej súd skúmal, či je daná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom tak, ako to vo svojom žalobnom návrhu tvrdil žalobca, podľa ktorého tento nesprávny
úradný postup mal spočívať v tom, že exekučný súd v exekučnom konaní pod sp.zn. 16Er/3691/2011
rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 23.2.2012

a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o poverenie, t.j. po 324 dňoch od podania žiadosti.
25. Lehota 15 dní je procesnou a zákonnou lehotou. Exekučný poriadok však neuvádza sankciu za
jej prekročenie, a preto ju treba považovať za poriadkovú lehotu, ktorej zámerom je zefektívnenie
exekučného konania a snaha dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané
nečinnosťou exekučného súdu. Treba však uviesť, že táto lehota je pre súd záväzná len do tej miery, že

jej nedodržanie by mohlo byť označené za zbytočný prieťah a jej podstatné prekročenie by sa prípadne
mohlo skúmať aj v rámci disciplinárnej zodpovednosti konkrétneho sudcu.
26. Z právnej teórie vyplýva, že v spojitosti s touto procesnou lehotou, ale aj s rovnakými lehotami
v občianskom súdnom konaní (napr. lehoty na rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie, na
vypravenie rozsudku a iné), najmä po prijatí novely Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č.

90/2001 Z.z.) vzniká otázka, či prekročením tejto lehoty nie je porušované základné právo na konanie
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ide o prípady, kedy nerešpektovanie ustanovenej
lehoty nie je ničím opodstatnené alebo spočíva len v nečinnosti orgánu.
27. Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania
okolností,čineexistujerozporžiadostialebonávrhualeboexekučnéhotitulu,pričomaktakýtorozporsúd

zistí,jeoprávnenýuznesenímzamietnuťžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,pričomna
takéto zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.
28. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny
orgán nerozhoduje, ale aj v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných

lehôt vhodného vydania (nie však vydanie rozhodnutia samo), lebo znaky nesprávneho úradného
postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej
lehote (rozsudok Najvyššieho súdu SR spisovej značky 4Cdo24/2004 zo dňa 1.1.2011).
29. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len
zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález

Ústavného súdu SR z 7. mája 2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75).
30. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd v čase od podania žiadosti do rozhodnutia o poverení
exekútora plynule konal, preveroval podmienky pre vydanie takého rozhodnutia a priebežne o veci
rozhodoval a teda, na záver o bezdôvodnom nedodržaní 15 dňovej lehoty súdom, ktorá má skôrporiadkový charakter, nestačí „len“ prekročenie 15-dňovej lehoty, ale aj ďalšie relevantné okolnosti
prípadu (správanie oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné prekážky, nečinnosť alebo neefektívna
činnosť súdneho exekútora) vrátane ďalšieho priebehu konania, postupu exekútora a exekučného súdu.

Navyše, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup nedodržanie lehoty 15-tich dní stanovej v
§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, pokiaľ exekučný súd rozhodol o podanom
návrhu na začatie exekúcie inak, ako vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. ak bol návrh na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutý (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), ako tomu bolo
v tomto prípade a v takom prípade by však muselo ísť o tzv. zbytočný prieťah.

31. Aj napriek tejto skutkovej okolnosti, avšak vzhľadom na vyššie uvedené právne závery súd dospel k
záveru,ženárokžalobcuniejedôvodný,nakoľkožalobcanepreukázal,žebyprieťahyvkonanívedenom
pred Okresným súdom Košice I. pod sp.zn.č. 16Er/3691/2011 boli konštatované Ústavným súdom SR,
ako jediným kompetentným orgánom, ktorý môže prieťahy všeobecného súdu posúdiť a konštatovať,
pričom aj pred Ústavným súdom SR by musel preukázať, že išlo o tzv. „zbytočný prieťah“ zo strany
všeobecného súdu. V uvedenej veci nebola podaná sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu, a tento

nekonštatoval že by bolo došlo zo strany súdu k zbytočným prieťahom. Podobne ani disciplinárny súd
nezistil zbytočne prieťahy, pre ktoré by sa konajúci sudca dopustil disciplinárneho previnenia. Takýto
zbytočný prieťah preskúmavanej veci nevyplýva ani z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
ani z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorej by
bolo konštatované, že sa porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

32. V tejto súvislosti možno odkázať na závery Ústavného súdu SR uvedené v náleze IV.ÚS 606/2012
zo dňa 14.12.2012. Ústavný súd tam, okrem iného, zdôraznil, že „... aj niekoľko mesačná nečinnosť
súdu nemusí zakladať práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.
33. Z toho vyplýva, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že súd v exekučnom konaní pod sp.zn.č.
16Er/3691/2011 konal bez zbytočných prieťahov, pričom púhe konštatovanie žalobcu o bezdôvodnom

nedodržaní 15 dňovej lehoty súdom ešte nie je dôvodom vzniku škody a takisto nemajetkovej ujmy
na jeho strane. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nebol splnený prvý predpoklad vzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu, t.j. nesprávny úradný postup žalovaného.
34. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu voči žalovanému uplatnil
náhradu majetkovej škody v sume 125 EUR, ktorá predstavuje náhradu uplatňovanej istiny s

príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo zmluvy o úver a náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch v sume 597,46 EUR.
35. Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok

neunesenie dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatných vykonaných dôkazov.
36. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca napriek

poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik.
Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo preukázať tvrdenie o tom, že by mu postupom Okresného
súduKošiceI.vexekučnejvecivzniklaškoda,nazákladečohotvrdeniežalobcuovznikuaovýškeškody
ostalo len v rovine ničím nepodložených a nepreukázaných tvrdení. Preto súd dospel k záveru, že neboli
splnené ani ďalšie dva predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, t.j. vznik škody v majetku žalobcu

a ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom exekučného súdu.
37. Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
38. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v sume 597,46 EUR, ktorú si žalobca uplatnil, v tejto časti súd
návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal aké následky mu vznikli v jeho spoločenskom
uplatnení ako dôsledok nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, aký to malo spoločenský

dopad, a ani tvrdený stav jeho právnej neistoty, ktorá mala byť spôsobená tým, že súd prvého stupňa
v exekučnom konaní nerozhodol v zákonom stanovenej 15- dňovej lehote na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.39. K námietke žalovaného, že žaloba nemá náležitosti návrhu na začatie konania, pretože v žalobách
súzmätočneoznačenípovinní,nesprávneuvedenédátumynarodenia,žežalobcaneuviedolanispisovú
značku, a že sú nesprávne uvedené čísla exekučných konaní súd uvádza, že táto námietka nie je

dôvodná, pretože pripojením exekučného spisu je možné presne ako aj číslo identifikovať osobu
povinného, ako aj číslo exekučného konania a teda žaloba má v zmysle § 79 ods. 1 a § 42 ods. 3 O.
s. p. všetky náležitosti, preto je návrhom na začatie súdneho konania. Rovnako súd posúdil námietku
žalovaného o premlčaní nároku, nakoľko exekučný súd právoplatne rozhodol dňa 29.7.2011 a žaloba na
tunajšom súde bola podaná dňa 27.9.2012, t.j. pred uplynutím 2-ročnej premlčacej lehoty. Žalovaný tiež

tvrdil,žežalobabolapredčasnepodanázdôvodu,ženeuplynula6-mesačnálehotavrámcipredbežného
prejedanania nároku žalovaným. Ak by tomu do času rozhodnutia súdu tak nebolo, súd by využil iný
procesný úkon, a súdne konanie by prerušil až do uplynutia tejto lehoty. Avšak, nakoľko podľa § 154
ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a je nesporné, že žalobca podal
u žalovaného, aj keď neúspešne žiadosť o predbežné prejednanie nároku dňa 23.4.2012, tak táto
procesná prekážka nie je daná a v čase rozhodovania súdu boli splnené podmienky pre rozhodnutie

vo veci samej.
40. Vzhľadom na vyššie uvádzané právne názory o tom, že nesprávny úradný postup sám (aj keď ani
tento nebol preukázaný), bez kumulatívneho splnenia ostatných predpokladov - vzniku škody a príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, nezakladá vznik zodpovednosti za
škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol :
41. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) súd rozhodol, že strany nemajú nárok na náhradu
trov konania preto, že žalobkyni ako procesne neúspešnej v spore nárok nevznikol a žalovanému žiadne
trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.