Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/54/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110230477
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7110230477.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu PARTNERS

REAL s.r.o., so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 45 401 241, zastúpeného JUDr. Milanom
Kuzmom, advokátom Advokátskej kancelárie JUDr. Miroslav Katunský, JUDr. Milan Kuzma a spol., so
sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice proti žalovanému R. Č., C. A. W. Č.. X, XXX XX K., zastúpenému
JUDr. Martinou Hopferovou, advokátkou so sídlom Urbánkova 25, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie
sumy 1.000 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi 1.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
z tejto sumy od 10.11.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobcovi a na jeho účet trovy konania vo výške 60 EUR a trovy
právneho zastúpenia vo výške 772,41 EUR s DPH a na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Milana
Kuzmu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.12.2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia
1.000 EUR s 9% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 10.11.2010 do zaplatenia, ako aj
náhrady trov konania s odôvodnením, že dňa 19.8.2010 uzavrel so žalovaným nepísomnú zmluvu
podľa § 51 Občianskeho zákonníka o odstúpení nájmu nebytových priestorov bývalej kočikárne, na

prízemí bytového domu N. L.. K.. N. Č..X M. K., kde žalobca plánoval vykonávať svoju podnikateľskú
činnosť, ktoré mal do uvedeného času v nájme žalovaný. Pri uzatváraní zmluvy si žalobca ako podstatnú
náležitosť zmluvy vymienil možnosť zriadenia toalety v bezprostredne susediacich priestoroch.
Predmetom tejto zmluvy podľa žalobcu bolo zabezpečenie súhlasu žalovaným od obyvateľov bytového
domu so zriadením sociálneho zariadenia v priestoroch bezprostredne susediacich s nebytovými
priestormi žalovaného, prenechanie nebytových priestorov žalobcovi v bezchybnom stave vrátane ich
zariadenia, to znamená prenechanie nábytku a oprava poškodeného plastového okna a zabezpečenie

prevodu nájmu zo žalovaného na žalobcu,
postúpením nájomnej zmluvy. Žalobca na túto zmluvu dňa 19.8.2010 zaplatil takzvané odstupné vo
výške 1.000 EUR, žalovaný však dohodnuté povinnosti nesplnil, preto ho žalobca dňa 18.10.2010 vyzval
k splneniu týchto povinnosti v dodatočnej lehote do 8.11.2010 pod následkom odstúpenia od zmluvy.
Nakoľko žalovaný ani v dodatočnej lehote nesplnil zmluvné dojednania, dňa 8.11.2010 odstúpil žalobca
od zmluvy a vyzval žalovaného k vráteniu poskytnutého plnenia, čo však žalovaný neurobil. Keďže
žalovaný dlžnú sumu nezaplatil, dostal sa od 9.11.2010 do omeškania, preto si žalobca uplatňuje okrem

vrátenia sumy aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy.Tunajší súd vo veci vydal Platobný rozkaz pod sp.zn.: 18Ro/106/2010-13 dňa 19.11.2011, v ktorom
zaviazal žalovaného k úhrade žalovanej sumy s príslušenstvom a náhradou trov konania v celom
rozsahu.

Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal dňa 16.2.2011 odpor s odôvodnením, že nárok
žalobcu v celom rozsahu neuznáva, nakoľko v auguste 2010 bol on nájomcom nebytového priestoru,
bývalej kočikárne na L.. K..N. Č..X M. K. na základe nájomnej zmluvy medzi ním a SBD Košice I..
Uviedol, že tento priestor na vlastné náklady zrekonštruoval a následne užíval približne jeden rok, v

auguste 2010 sa stretol so žalobcom, spoločnosťou PARTNERS s.r.o., ktorá prejavila záujem o užívanie
týchto nebytových priestorov, pričom si bol vedomý osobitného ustanovenia nájomnej zmluvy o tom, že
nebytové priestory môže dať do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa, teda SBD Košice I. Preto sa
so žalobcom dohodli, že pre súhlas prenajímateľa pôjdu spoločne na SBD Košice I, kde sa žalobca a
žalovaný dohodli s SBD Košice I, že jeho nájomná zmluva voči žalovanému bude zrušená a že SBD
Košice I uzavrie novú nájomnú zmluvu k rovnakému dátumu so žalobcom. Podľa nájomnej zmluvy bol

žalovaný povinný nebytový priestor vrátiť prenajímateľovi v pôvodnom stave, avšak v tom čase mal
predmetný nebytový priestor poškodené plastové okno, preto sa dohodli, že žalovaný odovzdá nebytový
priestor s touto vadou a že až nový nájomca, žalobca túto vadu na vlastné náklady odstráni. Žalovaný
ďalej uviedol, že nájomné vrátane septembra 2010 už bude uhrádzať nový nájomca. K podpisu zmluvy
o ukončení nájmu a žalobcovej nájomnej zmluvy malo dôjsť na nasledujúci pracovný deň, ale to sa už

nestalo. Po rokovaní na SBD Košice I žalobca začal užívať nebytový priestor, kde žalovaný vymenil
zámok a odovzdal kľúče žalobcovi. Vzhľadom na to, že nebytový priestor žalovaný zrekonštruoval na
vlastné náklady, dohodol sa so žalobcom aj o kúpe hnuteľného zariadenia, ktoré sa nachádzalo v
nebytových priestoroch t.j. o nábytok v sume 1.000 EUR. Uviedol však, že nikdy so žalobcom neuzavrel
žiadnu zmluvu o odstúpení nebytových priestorov. Potvrdil, že žalobcovi prisľúbil získať súhlas od

vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na povolenie zariadenia sociálneho zariadenia,
avšak keď kontaktoval vlastníkov, títo so zriadením WC nesúhlasili, vraj preto, že sa k nim žalobca
správal arogantne a povýšenecky. Uviedol, že so žalobcom uzavrel bezodplatnú príkaznú zmluvu na
zaobstaranie súhlasu so zriadením sociálneho zariadenia. Dňa 18.10.2010 ho žalobca vyzval na opravu
poškodeného okna a predloženie vyjadrenia so zariadením sociálneho zariadenia v lehote do 8.11.2010,

na čo žalovaný uviedol, že vlastníkov resp. nájomcov oboznámil s návrhom na zriadenie sociálneho
zariadenia a získal ich vyjadrenia a že nakoľko žalobcu informoval o vade na okne pri uzavretí zmluvy
a žalobca s kúpou zariadenia súhlasil, považuje jeho žiadosť za bezpredmetnú. Súčasne si voči nároku
žalobcu v sume 1.000 EUR uplatnil kompenzáciu pohľadávky jednostranným právnym úkonom voči
žalobcovi vo výške 1.000 EUR z dôvodu neoprávneného užívania jeho majetku, keďže žalobca užíva

jeho majetok od septembra 2010 bez súhlasu žalovaného z čoho mu vznikli náklady vo výške 1.000 EUR
z dôvodu, že nebytové priestory nemohol užívať, keďže k nim nemal prístup, dôvodom je výmena zámku
na dverách a nájom bytovému družstvu bol povinný uhrádzať vrátane septembra 2010 do 9.2.2011.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a zaviazal žalobcu na náhradu
trov konania.

Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 8.2.2011 žalovaný uviedol, že nesúhlasí s podaným návrhom, nakoľko
tento sa nezakladá na skutočnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, výpoveďami

účastníkov konania, výsluchmi svedkov, vyjadreniami účastníkov konania, vyjadreniami ich právnych
zástupcov, ako aj celým spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav :

Žalobca je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Košice I v oddieli Sro, vo
vložke číslo 25064/V od 06.02.2010.

Dňa 19.8.2010 žalovaný prijal od konateľa žalobcu sumu 1.000 EUR, ako vyplýva z príjmového
pokladničného dokladu vyhotoveného dňa 19.8.2010, za účelom „kancelársky nábytok“.

Dňa18.10.2010žalobcaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuposlallistinuoznačenúakoPokuso

mimosúdny zmier, v ktorej vyzval žalovaného, aby na základe uzavretej nepísomnej Zmluvy o odstúpení
nájmu z augusta 2010 pristúpil najneskôr do 8.11.2010 k oprave poškodeného plastového okna a k
zabezpečeniu súhlasu obyvateľov domu so zriadením toalety v susediacich priestoroch za odstupné vovýške 1.000 EUR. Súčasne ho upozornil, že márnym uplynutím tejto lehoty má túto výzvu považovať za
odstúpenie od zmluvy z čoho vyplýva povinnosť bezodkladne vrátiť žalobcovi odstupné 1.000 EUR.

Dňa 15.11.2010 právny zástupca žalobcu (ako reakcia na list žalovaného zo dňa 8.11.2010, v
ktorom žalovaný uviedol, že nevidí dôvod a vrátenie uhradenej sumy 1.000 EUR, nakoľko túto cenu
považuje za prenechaný nábytok žalobcovi) opätovne vyzval žalovaného na vrátenie odstupného
vo výške 1.000 EUR, nakoľko zmluvu z augusta 2010 považuje za zmluvu komplexnú, z ktorej
vyplýva viacero povinností, okrem prenechania priestoru s vybavením, aj prevod nájmu na žalobcu,

zabezpečenie opravy poškodeného okna a zabezpečenie súhlasu obyvateľov domu so zriadením
sociálneho zariadenia, preto žalobca tejto zmluvy musel odstúpiť.

Dňa 19.6.2012 žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne k veci uviedol, že žalovaný trvá na svojich
vyjadreniach a tvrdeniach obsiahnutých v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 9.2.2011, súčasne
oznámil, že zo strany SBD Košice I došlo k spätnému prevzatiu nebytových priestorov a nakoľko

žalovaný nedisponoval kľúčmi od nebytového priestoru, tak musel byť otvorený násilne po rozvŕtaní
zámku. Kľúče podľa žalovaného od septembra roku 2010 až do násilného otvorenia nebytového
priestoru má žalobca.

Na pojednávaní dňa 21.6.2012 právny zástupca žalobcu uviedol, že medzi účastníkmi bola uzavretá

nepomenovaná zmluva v súlade s ust. § 51 O.Z., ktorá obsahovala viacero rôznych typov zmlúv za
cenu 1.000 EUR, a to kúpnu zmluvu na predaj hnuteľných vecí, príkaznú zmluvu na zabezpečenie
súhlasu obyvateľov obytného domu so zriadením toalety, povinnosť žalovaného zabezpečiť opravu
okna, pričom sa nedohodlo, či opravu vykoná svojpomocne alebo zabezpečí prostredníctvom niekoho
iného a povinnosť žalovaného zabezpečiť na stavebnom bytovom družstve uzavretie nájomnej zmluvy

na žalobcu resp., postúpenie nájmu so žalovaného na žalobcu.

Právna zástupkyňa žalovaného na tomto pojednávaní uviedla, že žalovaný súhlasí s tým, že cena 1.000
EUR je stopercentným vyjadrením kúpnej ceny za hnuteľné veci a potvrdila, že žalovaný mal zabezpečiť
vyjadrenie k zriadeniu toalety v blízkosti týchto nebytových priestorov, avšak nie súhlas. Čo sa týka

opravy okna, uviedla, že okno si mal opraviť žalobca sám, pretože už v septembri 2010 žalovaný
odovzdal kľúče žalobcovi a žalobca tieto priestory mal možnosť užívať a okno si opraviť.

Na tomto pojednávaní dňa 21.6.2012 žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovaným sa poznal
dlhšie predtým, ako sa s nim rozprával o nebytových priestoroch. Po prvýkrát sa rozprával so žalovaným

o nebytových priestoroch asi týždeň predtým, ako mu odovzdal peniaze a dňa 19.8.2010 vyplatil
žalovanému 1.000 EUR za nasledujúce veci: po prvé, za prevod nájmu na družstve na žalobcu po druhé
za zabezpečenie súhlasu vlastníkov bytov so zriadením toalety vo vedľajších priestoroch, čo napokon
bol aj dôvod odchodu z týchto priestorov po tretie za zabezpečenie opravy poškodeného okna, na ktoré
opakovane upozorňovala W.. V. z družstva, že sa musí opraviť a po štvrté za prevod nábytku, ktorý

sa nachádzal v týchto priestoroch, a to: gauč, vešiaková skriňa, písací stolík menší a väčší, televízor,
urobená podlaha, plastové okno a priestor bol vymaľovaný. Krátko po odovzdaní peňazí sa žalovaný do
priestorov nasťahoval, priestory užíval zhruba mesiac, keďže mu chýbala toaleta. Žalobca uviedol, že sa
opakovane snažil dohodnúť o vrátení sumy so žalovaným, ponúkal mu aj možnosť ponechať si polovicu,
t.j. 500 EUR, ale žalovaný to neprijal. Pokladničný doklad zo dňa 19.8.2010 vypisoval žalobca a ako

účel platy uviedol „nábytok“, pretože pojem „odstupné“ dovtedy nepoznal tak do účelu platby uviedol
„nábytok“. Okno malo byť podľa žalobcu opravené ku dňu odovzdania nebytového priestoru, čo žalovaný
potvrdil,keďpovedal,že„kupodpisuzmluvytodádokopy“.Žalobca ďalejuviedol,žeodzmluvyodstúpil,
pretože bez toalety pri nebytovom priestore tento priestor nemal pre neho žiaden význam, preto, keďže
nedošlo k náprave ani zmluvu s bytovým družstvom už nepodpísal. Uviedol, že následne pri opustení

priestorov kľúče od týchto priestorov vhodil do schránky žalovaného na adrese, kde dovtedy žalovaný
býval t.j. na ul. K. N. Č..X a bolo to zhruba mesiac potom, ako ich začal užívať okolo 25.9.2010.

Na pojednávaní dňa 21.6.2012 žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v bytovom dome na L.. K. N.
býval od roku 1987, a od mája 2010 býva N. L. W. Č..X. Od septembra 2009 mal prenajaté sporné

nebytové priestory, kde mal zriadenú kanceláriu pre výkon svojej podnikateľskej činnosti a využíval ich
do 12.8.2010 (týždeň pred 19.8.2010), kedy priestory poskytol žalobcovi a dohodol sa s ním o nájme
týchto nebytových priestorov. Preto od 19.8.2010 už nebytové priestory neužíval, svoje veci mal odtiaľ
vypratané a priestory odovzdal spolu s ročným nábytkom vyrobeným na mieru. Žalovaný potvrdil, žeprevzal od žalobcu 1.000 EUR za čo sa zaviazal zabezpečiť prepis nájomnej zmluvy na žalobcu a po
prvé previesť nábytok, po druhé zabezpečiť súhlas vlastníkov bytu so zriadením toalety vo vedľajších
priestoroch, po tretie zabezpečiť výmenu poškodeného okna po podpise nájomnej zmluvy. K povinnosti

zabezpečiť súhlas vlastníkov bytu so zriadením toalety vo vedľajších priestoroch žalovaný uviedol, že
ide o priestor bytovej vodárničky vedľa kočikárne, ktorá sa dá prerobiť na toaletu a keď sa dotazoval na
družstve, či je to možné, povedali mu, že nepredpokladajú, že by bol súhlas vlastníkov bytu, nakoľko bol
predpoklad, že sa v budúcnosti nebytový priestor, kde mala byť toaleta bude meniť na kotolňu. Žalovaný
tvrdil, že na súhlas pre žalobcu sa pýtal niekoľkých, z celkového počtu 26 vlastníkov bytov a to konkrétne

pani Q., W. V., W. V., W. H. mal pripravenú listinu na podpisy, ale nikto z vlastníkov bytov mu listinu
nepodpísal. W. Q. P. W. H. odmietli s tým, že je to kvôli vulgárnemu správaniu žalobcu. Čo sa týka ďalšej
povinnosti ohľadom výmeny okna, toto malo byť vymenené až po podpise nájomnej zmluvy a čo sa
týka uzavretia nájomnej zmluvy na žalobcu, zmluva bola pripravená na podpis, ale žalobca neprišiel.
Uviedol, že žalobca mu po odchode z nebytových priestorov kľúče neodovzdal, pretože z adresy K. N.
sa odsťahoval v máji 2010 a kľúče v schránke v bytovom dome na L.. K. N. nikto z jeho rodiny nenašiel,

preto žalobcu aj s pani V. telefonicky vyzýval, aby mu odovzdal kľúče.

Na pojednávaní dňa 4.12.2012 svedkyňa J. T. vypovedala, že pozná oboch účastníkov konania, žalobca
je rodina a žalovaný je sused, s ktorým má dobré vzťahy. Priestor, ktorý bol ponúkaný žalobcovi, ponúkal
žalovaný ešte predtým jej za odstupné 1.000 EUR. O týchto priestoroch povedala žalobcovi ona sama,

v tom čase boli tieto priestory prerobené, vnútri bol nábytok, to znamená, že tam bol stôl, gauč, skriňa,
police, plastové okno, ktoré však bolo rozbité, na podlahe bol koberec a dvere tie boli nové. Z rozhovoru
so žalobcom vedela, že mal záujem aj o zriadenie toalety k nebytovým priestorom. Svedkyňa uviedla,
že žalovaný si od nej, ako jednej z vlastníčok bytu v dome nežiadal súhlas so zriadením toalety a
nevedela, či bol za ostatnými susedmi. Uviedla, že z rozhovoru so žalobcom, ale aj so žalovaným sa

dozvedela o podmienkach nájmu, žalobca žiadal, aby žalovaný zabezpečil výmenu poškodeného okna
a aby zabezpečil toaletu.

Na pojednávaní dňa 4.12.2012 svedkyňa S. Q. uviedla, že žalovaný bol jej susedom a žalobcu nepozná,
jevlastníčkoubytuvdomenaul.K.N.Č..XM.K..Naprízemítohtodomusanachádzaokremnebytových

priestorov - bývalej kočikárne aj kumbál, kde sú umiestnené hrable a motyky, a aj ďalšia miestnosť, kde
je štvorcová výlevka na studenú a teplú vodu, nie je tam WC misa, upratovačka tam má uložené svoje
veci. Domovou dôverníčkou v troch vchodoch je V.. V.. Svedkyňa uviedla, že žalovaný ju raz dotazoval,
či súhlasí s tým, aby v týchto priestoroch bola zriadená toaleta, svedkyňa nesúhlasila a uviedla, že ani
ostatní s tým nesúhlasili, pretože keď sa prenajímal nebytový priestor žalovanému, tak sa vedelo, že

má byt na šiestom poschodí, preto on žiadnu toaletu nepotreboval, neprenajímali tento priestor cudzej
osobe. Svedkyňa uviedla, že žalovaný mohol ešte predtým, ako za ňou bol vedieť o tom aká je nálada
medzi vlastníkmi bytov, že nesúhlasia so zriadením toalety pri týchto nebytových priestoroch. Uviedla,
že vo vzťahu k žalobcovi nemala žiadne výhrady, len ho upozornila, keď fajčil a odhadzoval špak, aby ho
neodhadzoval na zem a po druhýkrát upozornila žalovaného, že pri nebytovom priestore na zemi bolo

vápno, aby to vyčistil, žalovaný jej povedal, že toto je vec žalobcu. Svedkyňa uviedla, že bola prítomná
násilného otvárania kočikárne za účasti bytového družstva a žalovaného, jeho otca.

B. V. T. na pojednávaní dňa 4.12.2012 uviedol, že pozná žalobcu z rodiny, žalovaný je jeho sused.
Nevedel však uviesť žiadne bližšie skutočnosti o dohode medzi žalobcom a žalovaným týkajúcej sa

nebytových priestoroch bývalej kočikárne, ale predtým v čase, keď ich ešte užíval žalovaný sa bol sa
pozrieť na tieto priestory a bol tam drevený nábytok, stôl, skriňa, okno bolo rozbité, bez toalety.

Právny zástupca žalobcu doručil súdu dňa 7.2.2013 písomné vyjadrenie vo veci, v ktorom uviedol,
že v konaní nie je sporné, že žalobca odovzdal žalovanému sumu 1.000 EUR dňa 19.8.2010 na

základe nepomenovanej zmluvy predmetom, ktorej bola povinnosť žalovaného 1.) odstúpiť nebytové
priestory kočikárne na L.. K..N. Č..X zo žalovaného na žalobcu, 2.) zabezpečiť súhlas vlastníkov bytov
so zriadením toalety v spoločných priestoroch, ktoré by mohol používať žalobca v súvislosti s užívaním
nebytových priestorov - kočikárne, 3.) opravu prasknutého okna v nebytových priestoroch, 4.) prevod
vlastníckeho práva k hnuteľnému zariadeniu, to znamená k nábytku v priestoroch kočikárne za odplatu

1.000 EUR, ktorú mu žalobca zaplatil dňa 19.8.2010. Žalovaný svoje povinnosti splnil iba čiastočne, keď
na žalobcu previedol vlastnícke právo k hnuteľnému zariadeniu v nebytových priestoroch, avšak ostatné
úkony z tejto zmluvy neboli splnené. Tvrdenie žalovaného o tom, že suma 1.000 EUR predstavuje
iba kúpnu cenu za hnuteľný majetok je v rozpore s výpoveďou svedkyne J. T. na pojednávaní zo dňa4.12.2011, ktorá uviedla, že aj jej žalovaný ponúkal predmetný nebytový priestor na podnikanie za tzv.
odstupné 1.000 EUR, ktoré si však ona z finančných dôvodov nemohla dovoliť. Ďalej zástupca žalobcu
uviedol, že existenciu dohody o oprave okna so žalovaným potvrdil aj samotný žalovaný na pojednávaní

21.6.2012, keď uviedol, že „skutočne sme sa dohodli, že okno bude vymenené po podpise nájomnej
zmluvy“ a túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa T. vo výpovedi 4.12.2012 a takisto poukázal aj na to,
že SBD Košice I by nemohlo previesť poškodený nebytový priestor na žalobcu. Ďalej poukázal na to
žalovaný sa pokúšal aj keď iba u dvoch vlastníkov bytov zabezpečiť súhlas so zriadením toalety, čo
potvrdzuje existenciu dohody o zabezpečení súhlasu vlastníkov bytov so zriadením toalety. Poukázal na

to, že primárnym záujmom žalobcu bolo prenajatie týchto priestorov na výkon podnikateľskej činnosti,
nie odkúpenie zariadenia týchto priestorov a že zabezpečenie možnosti zriadenia toalety, odovzdanie
nepoškodených priestorov boli nevyhnutnými podmienkami pre nájom nebytových a tieto dohody tvoria
neoddeliteľnú, integrálnu súčasť vzájomnej dohody.

Na pojednávaní dňa 31.5.2013 žalovaný v rámci doplnenia svojej účastníckej výpovede uviedol, že

nebytové priestory užíval od 16.7.2008 do augusta 2010, asi týždeň pred odovzdaním peňazí dňa
19.8.2010 sa so žalobcom dohodol na prevode nájmu, vypratal tieto nebytové priestory a poskytol
ich žalobcovi. Za nájom platil 2.651,-Sk/m2/mesiac. So žalobcom sa dohodol, že za odplatu 1.000
EUR mu odovzdá nábytok, vrátane rekonštrukcie priestorov. Potvrdil, že potom, ako prevzal nebytové
priestory od bytového družstva v dôsledku búchania vchodových dverí do pánt a prenášaním týchto

otrasov praskla tabuľa okna v miestnosti, ktorú mal prenajatú a že pani V. z družstva ho opakovane
ako nájomcu vyzývala, aby to dal opraviť, namietal však, že okno sa nerozbilo jeho pričinením, ale
napokonsarozhodol,žeoknoza80alebo100EURdáopraviť.Domnievasa,žežalobcaužívalnebytové
priestory od 19.8.2010 asi 3 mesiace, dokiaľ mu JUDr. Kuzma poslal list z 18.10.2010 o odstúpení od
zmluvy. Žalovaný uviedol, že za odplatu 1.000 EUR bolo dohodnuté, že odovzdá žalobcovi rekonštrukciu

a nábytok, ktorý sa tam nachádzal, nie za opravu okna, pretože na bytovom družstve sa dohodli, že
žalobca prevezme priestor aj s prasknutým oknom a že až po podpise zmluvy okno dá žalovaný opraviť
na svoje náklady, ďalej sa dohodli na zabezpečení prevodu nájmu na meno žalobcu, aby nebol nútený
dávať výpoveď z nájomnej zmluvy družstvu a aby mu neplynula trojmesačná výpovedná lehota. O tomto
sa so žalobcom dohodli deň predtým, ako prevzal t.j. 18.9.2010 na družstve u pani V.. Na základe toho

mala pani V. pripraviť novú nájomnú zmluvu na meno žalobcu a pri jednaní na družstve pani V. opätovne
spomenula potrebu opraviť rozbité okno, tak sa pre ňou dohodli, že žalobca prevezme tento priestor aj
bez opraveného okna. Uviedol, že družstvo pripravilo nájomnú zmluvu na podpis žalobcovi zhruba o tri
dni, ale k jej podpisu sme neprišli, pretože sa so žalobcom nevedeli stretnúť a potom už len v októbri
2010 dostal list o odstúpení od dohody.

Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 16.7.2008 uzavretej medzi Stavebným bytovým
družstvom Košice I ako prenajímateľom a obchodnou spoločnosťou W. B..T..Y.. B. V. W. K.Á. XXX, J.:
XXXXX XXX, zastúpenej konateľom R. Č. ako nájomcom, vyplýva, že zmluva bola uzavretá na dobu
neurčitú, podľa ktorej mal nájomca mal prenajaté nebytové priestory v spoločnej časti domu na ul. K..N.

Č..X M. K., pozostávajúcej z jednej miestnosti vo veľkosti 16,56 m2, na výkon podnikateľskej činnosti za
nájom vo výške 1.450,-Sk/m2/ročne, po zaokrúhlení čiastku 2.001,-Sk, spolu za 24.012,-Sk/rok, spolu
s platbami za poskytované služby spojené s užívaním nebytového priestoru aj za kúrenie vo výške
650,-Sk/mesiac, splatné v celkovej sume 2.651,-Sk vždy 15 dní pred začatím nového mesiaca. V čl.VI.
bodu 6.4. sa nájomca zaviazal, že bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa neposkytne

predmetné priestory do podnájmu tretej osobe.

Stavebné bytové družstvo Košice I dňa 2.7.2013 súdu oznámilo, že nájomná zmluva bola uzavretá
medzi SBD Košice I a obchodnou spoločnosťou W. B..T..Y.., kde konateľom je žalovaný, pričom SBD
Košice I žiadne iné podklady, ktoré by sa týkali predmetného sporu so žalobcom nemá k dispozícii a že

nájomca (obchodná spoločnosť W. B..T..Y..) neuhradila SBD Košice I nájomné. O pohľadávke rozhodol
Okresný súd Košice-okolie rozsudkom pod sp.zn.10Cb/128/2012 zo dňa 28.5.2013 (práv.1.8.2013) tak,
že zaviazal žalovanú spoločnosť uhradiť SBD Košice I 940,87 EUR ako aj trovy konania.

Na pojednávaní dňa 1.10.2013 vypovedala svedkyňa V.. N. V., ktorá uviedla, že žalobcu pozná z

doby, keď mal záujem o nájom kočikárne a žalovaného pozná od detstva, nakoľko bývali v spoločnom
bloku. Uviedla, že 30 rokov vykonáva dobrovoľnú činnosť ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a rieši problémy a požiadavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov z takouto jednou
požiadavkou prišiel za ňou aj pán L. P. W. Č. s tým, aby sa urobil prevod nájmu na žalobcu pred ňousa dohadovali o prevzatí nájmu kočikárne žalobcom, podľa jej názoru však najprv mal pán Č. ukončiť
svoj nájom a potom ponúkať nájom niekomu inému. Pri ďalších rozhovoroch žalobcu a žalovaného už
nebolaprítomná,pretoichvzájomnédohodynevedelapotvrdiťanivyvrátiť.Prirozhovorevjejprítomnosti

počula, že žalovaný mal vybaviť toaletu vedľa kočikárne a k oprave rozbitého okna opakovane vyzývala
pána Č.. Ďalej uviedla, že bola aj s inými osobami a za asistencie firmy J.. B. na opravu okien a na
otvorenie dverí prítomná násilného otvorenia priestorov, že kľúče od tohto priestoru sa nachádzajú v
súčasnosti v trezore. Svedkyňa nechcela uviesť, či mal žalovaný pri otváraní kočikárne kľúče pri sebe.
Potom, ako opakovane kontaktovala žalovaného, aby sa odsťahoval sa z týchto priestorov došlo k

ukončeniu nájmu zhruba pred 2 rokmi.

Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 5.10.2010 uzavretej medzi W.. F.. Q. B. P. V.. Ľ. X. P. W.
P. W. T. s.r.o., ako nájomcom súd zisťuje, že žalobca mal prenajaté nebytové priestory v objekte budovy
na T. Č..X M. K. B..Č..XX, pozostávajúce z miestností č.33,34,35,36,37 a č.40 za účelom vykonávania
činnosti realitnej kancelárie od 1.11.2010 na dobu neurčitú.

Ako vyplýva zo súpisu vecí podľa Záznamu spísaného dňa 6.12.2011 pri otváraní kočikárne, v
nebytových priestoroch sa nachádzali tieto veci: rohový stôl, DVD prehrávač, písací stôl, konferenčný
stolík, skriňa, dvojkreslo- 1ks, 2ks vankúše, televízor, 4ks- taniere na kávu, 4ks- poháre na kávu, 1ks-
vešiak nástenný, 5ks -poličková skriňa bez dverí, 2ks- stropná lampa, 1ks- osviežovač vzduch, 1ks-
záclona, 2 ks- rolety, koberec, okno- veľké krídlo rozbité, kľúče 3x odovzdané do trezoru.

Na pojednávaní dňa 4.2.2014 svedkyňa Ľ. L. uviedla, že o nebytových priestoroch vedela skôr ako
manžel, pretože jej o nich povedala J. T., manželka bratranca, ktorá v tom bloku býva a ktorá vedela
o tom, že priestory budú k dispozícií. Na základe toho sa začali o tieto priestory zaujímať. Žalovaný
im dal prísľub, že od majiteľov bytov vchodu zabezpečí podpisy, teda súhlas so zriadením toalety pri

týchto nebytových priestoroch a tiež, že opraví prasknuté okno na svoje náklady, dokiaľ začnú priestor
užívať. Následne priestor používali jeden mesiac, ale keďže nemali toaletu, pretože nebola zriadená pri
týchto nebytových priestoroch opätovne po mesiaci oslovili žalovaného, aby to riešil, potom, keď zistili,
že nič v tomto smere nevybavil, rozhodli sa z týchto priestorov odísť. Potvrdila, že žalobca hodil kľúče
od nebytového priestoru do poštovej schránky jeho rodičov v tomto dome.

Na pojednávaní dňa 28.11.2014 právny zástupca žalobcu v závere na zhodnotenie právneho a
skutkového stavu veci uviedol, že v auguste roku 2010 žalobca uzavrel so žalovaným nepomenovanú
zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka v zmysle, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal, že vykoná
kroky k možnosti prenajať nebytový priestor, ktorý do toho času prenajímal žalovaný ako nájomca,

ďalej opraviť okno, ktoré bolo poškodené na tomto nebytovom priestore a zabezpečiť toaletu, ktorá bola
skutočne nevyhnutná na užívanie týchto priestorov. Z týchto podstatných náležitostí zmluvy žalovaný
splnil iba prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktoré sa v tejto nehnuteľnosti nachádzali,
ktoré žalobca užíval približne jeden mesiac a nezabezpečil ostatné povinnosti. Preto si musel žalobca
zabezpečiť iné nebytové priestory pre sídlo svojej firmy a pre výkon svojej podnikateľskej činnosti.

Následne žalobca vyzval žalovaného na zabezpečenie jeho povinností, ale keďže k plneniu z jeho
strany nedošlo, žalobca od zmluvy odstúpil ku dňu 8.11.2010. Ďalej uviedol, že na základe odstúpenia
od zmluvy je žalovaný povinný vrátiť majetkový prospech, ktorý získal na základe tejto zmluvy.
Ku kompenzačnej námietke žalovaného uviedol, že žalovaný tvrdil, že predmetom kompenzačných
námietok by malo byť bezdôvodné obohatenie titulom užívania nebytových priestorov, ale nakoľko sa

žalovanému nepodarilo preukázať, kedy boli nebytové priestory užívané a aká výška bezdôvodného
obohatenia na jeho strane vznikla, tak námietka je nedôvodná. K čestnému vyhláseniu uviedol, že nie je
zrejmé z vyhlásenia pána V., kedy v roku 2010, t.j. či to bolo pred augustom kedy mohli byť hnuteľné veci
bez problémov prevedené na pána V., alebo to bolo po odstúpení od zmluvy, alebo kedy v priebehu roka
2010 neboli hnuteľné veci k dispozícii pre žalovaného. Okrem toho vyhlásenie neobsahuje špecifikáciu o

aké veci ide o čo mal mať záujem, preto toto vyhlásenie považuje za vyslovene účelové na preukázanie
kompenzačnej námietky žalovaného. Uplatnil si náhradu trov konania.

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 28.11.2014 na zhodnotenie právneho a skutkového
stavu veci uviedla, že, žalobca sa domáha zaplatenia sumy 1.000 EUR z titulu bezdôvodného

obohatenia, ktoré malo vzniknúť za odstúpenie nebytových priestorov a to na L. K.. N. X, pričom suma
1.000 EUR bola vyplatená pokladničným dokladom, ktorý bol uvedený na fyzickú osobu, na R. Č., N.
N. W. B..T..Y.., ktorý bol skutočným nájomcom nebytových priestorov. Preto nie je reálne možné, aby v
prípade odstúpenia nebytových priestorov suma bola vyplatená fyzickej osobe a nie spoločnosti, ktoráje nájomcom nebytových priestorov, o čom svedčí aj nájomná zmluva. Na pokladničnom doklade je
uvedené, že ide o kúpu nábytku, ktoré žalobca prevzal v priestore boli aj po jeho násilnom otvorení.
V konaní nebolo preukázané, že by príkazná zmluva, na ktorú sa žalobca odvoláva bola uzavretá

odplatne, nesvedčí o tom ani výpoveď svedkyne pani T.. W. S. Q. potvrdila, že žalovaný za ňou bol
pokiaľ ide o vyjadrenie stanoviska so zriadením toalety a rovnako mu povedala, že s tým nesúhlasí tak,
ako väčšina susedov, ktorí sa nachádzajú v tom bloku. Čo sa týka opravy okna v nebytovom priestore,
žalobca so žalovaným sa dohodli, že toto okno má byť opravené až potom, čo dôjde k reálnemu podpisu
nájomnej zmluvy. K čomu však nedošlo a to z toho dôvodu, ako sa sám žalobca vyjadril, že tento

nebytovýpriestornechce,napriektomu,žetentonebytovýpriestorpoistýčasnaúkoržalovanéhoužíval.
Kompenzačnú námietku si uplatnil žalovaný na základe čestného vyhlásenia J.. V. v prípade, ak by súd
mal za preukázané, že došlo k platnému odstúpeniu. Navrhla žalobu zamietnuť a uplatnila si náhradu
trov konania.

V písomnom podaní zo dňa 27.5.2014 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný si

kompenzačnú námietku uplatnil za užívanie predmetných hnuteľných vecí (nábytku) žalobcom za
obdobie užívania nebytových priestorov žalobcom.

Podľa §489 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2010) záväzky vznikajú z právnych
úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody z bezdôvodného obohatenia alebo z iných

skutočností uvedených v zákone.

Podľa §491 ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2010) záväzky vznikajú najmä zo
zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených
(§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa §491 ods.3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2010) na záväzky zo zmiešanej
zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú,
pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa §724 ods.1 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa §728 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi
vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi

potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.

Podľa §731 Občianskeho zákonníka pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia o
zániku plnomocenstva (§ 33b).

Podľa§732Občianskehozákonníkaakpríkaznázmluvazaniklaodvolaním,jepríkazcapovinnýnahradiť
príkazníkovi náklady vzniknuté do odvolania, utrpenú škodu, a ak prislúcha príkazníkovi odmena, aj jej
časť zodpovedajúcu vykonanej práci. To platí aj vtedy, ak sa dokončenie príkazného konania zmarilo
náhodou, na ktorú nedal príkazník podnet.

Z výsledkov vykonaného dokazovania, t.j. z výpovede oboch účastníkov, zo svedeckých výpovedí
a písomných podaní a ďalších listinných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobca a žalovaný dňa
19.8.2010 uzavreli Príkaznú zmluvu, ktorou sa žalovaný, ako príkazník zaviazal pre žalobcu, ako pre
príkazcu zabezpečiť nasledujúce činnosti :
1. prevod nájomnej zmluvy zo žalovaného, na žalobcu na družstve na nebytové priestory v spoločnej

časti domu na L.. K..N. Č..X M. K., pozostávajúce z jednej miestnosti vo veľkosti 16,56 m2 na výkon
podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorú súd považuje za hlavnú, cieľovú v rámci tejto príkaznej zmluvy,
od ktorej splnenia záviseli aj ostatné na to nadväzujúce činnosti a to
2. zabezpečiť súhlas vlastníkov bytov v bytovom dome na L.. K.. N. Č..X so zriadením toalety vo
vedľajších priestoroch,

3. zabezpečiť opravu poškodeného okna v nebytovom priestore.

Dohodu medzi účastníkmi zo dňa 19.8.2010 o prevode hnuteľného zariadenia nachádzajúcom sa v
spornom nebytovom priestore, t.j. gauč, vešiaková skriňa, písací stolík menší a väčší, televízor, podlaha,poškodené plastové okno, maľovka na stenách, podlaha, vymenené dvere súd vyhodnotil ako Kúpnu
zmluvu na hnuteľné veci.

Spolu za služby podľa Príkaznej zmluvy a za prevod vlastníctva k hnuteľnému majetku podľa Kúpnej
zmluvysaúčastnícidohodlinasume1.000EUR,ktorúžalobcapreukázateľneanespornedňa19.8.2010
žalovanému zaplatil.

Za hlavný cieľ Príkaznej zmluvy a takisto aj Kúpnej zmluvy zo dňa 19.8.2010 súd považuje uzavretie

nájomnej zmluvy k sporným nebytovým priestorom na meno žalobcu s prenajímateľom a tento cieľ zmlúv
z toho dôvodu súd nepovažuje za povinnosť žalovaného vyplývajúcu zo zmlúv, ako to uvádzali v konaní
účastníci. V záujme tohto cieľa sa zmluvné strany dohodli na povinnostiach, ktoré mali zabezpečiť jeho
splnenie cieľa, a to v rámci Príkaznej zmluvy išlo o zabezpečenie súhlasu vlastníkov bytov so zriadením
toalety a o zabezpečenie opravy poškodeného okna v nebytovom priestore a v rámci Kúpnej zmluvy išlo
o prevod vlastníctva na žalobcu k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v týchto priestoroch.

K tomuto záveru súd došiel preto, že jednotlivé povinnosti vyplývajúce z Príkaznej, či z Kúpnej zmluvy
by sami o sebe nemali pre žalobcu žiaden zmysel a význam. V konaní nebolo preukázané, že by mal
žalobca záujem o kúpu hnuteľného zariadenia nachádzajúceho sa v spornom nebytovom priestore bez
možnosti užívania týchto nebytových priestorov, a ani sa nepreukázalo, že by mal záujem o zriadenie

toalety v obytnom dome na K.. N. Č..X a ani to, že by mal záujem o opravu prasknutého okna bez
možnosti užívania týchto nebytových priestorov. Preto súd dospel k záveru, že účastníci konania dňa
19.8.2010 uzavreli zmiešanú zmluvu pozostávajúcu z Príkaznej zmluvy a z Kúpnej zmluvy na hnuteľné
veci.

V konaní bolo preukázané, že žalobca zaplatil dohodnutú sumu 1.000 EUR za obe zmluvy a že
žalovaný splnil svoju povinnosť z Kúpnej zmluvy zo dňa 19.8.2010 a na žalobcu previedol hnuteľné
veci, ktoré sa nachádzali v nebytových priestoroch, a to: gauč, vešiakovú skriňu, písací stolík menší
a väčší, televízor, obnovenú podlahu, plastové okno a vymaľovaný priestor. Ostatné povinnosti z
Príkaznej zmluvy žalovaný nesplnil, nakoľko nezabezpečil súhlas vlastníkov bytov so zriadením toalety

v spoločných priestoroch, tak ako sa zaviazal a takisto nezabezpečil ani výmenu prasknutého okna.
Tvrdenie žalovaného, že vlastníci bytov nedali súhlas so zriadením toalety v spoločných priestoroch,
nakoľko sa žalobca správal arogantne sa nepreukázalo dokonca ani u jednej z opýtaných vlastníčok
bytu, pani S. Q.Á., ktorá toto tvrdenie žalovaného v rámci svojej svedeckej výpovede nepotvrdila.
Žalovaný nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že by kontaktoval susedov a pokúšal sa zabezpečiť

ich súhlas so zriadením toalety v spoločných priestoroch, naopak, svedkyňa S. Q. uviedla, že vo
všeobecnosti sa v dome vedelo, že nikto s tým súhlasiť nebude a pripustila, že o tomto mohol vedieť
aj žalovaný. Skutočnosť, že súhlas so zriadením toalety v spoločných priestoroch nebude zo strany
vlastníkov bytov daný potvrdila aj ďalšia svedkyňa, pani V.. V., domová dôverníčka. Ani tvrdenie
žalovaného, že mal zabezpečiť výmenu prasknutého okna až po podpísaní nájomnej zmluvy žalobcom

sa nepreukázalo, žalovaný bol v tom čase nájomcom nebytových priestorov a túto povinnosť mal voči
družstvu jedine on na čo opakovane poukazovala pani V., ktorá ani nepotvrdila, že by bola prítomná
dohodymedzižalobcomažalovanýmotom,žerozbitéoknodáopraviťžalovanýažpopodpisenájomnej
zmluvy. Práve ukončeniu nájmu žalovaného s SBD a uzavretiu nájmu medzi SBD a žalobcom bránilo
toto poškodené okno, na čo bol žalovaný upozorňovaný pani V. a čo sám v konaní zdôrazňoval. V

konaní sa ani nepreukázalo, že by v dohodnutej sume odplaty 1.000 EUR bola zarátaná aj cena opravy
poškodeného okna.

Na základe toho súd uzavrel, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti vyplývajúce z Príkaznej zmluvy
zo dňa 19.8.2010 v tom, že nezabezpečil súhlas vlastníkov bytov so zriadením toalety v spoločných

priestoroch že nezabezpečil výmenu prasknutého okna v čase pred podpisom nájomnej zmluvy, na
základe čoho SBD ako prenajímateľ neukončil nájomný vzťah so žalovaným, čo viedlo k nesplneniu
dohodnutého cieľa zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, t.j. k neuzavretiu nájomnej zmluvy medzi SBD
a žalobcom.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti, dňa 8.11.2010 žalobca účinne
(momentom, kedy žalovaný vo svojej odpovedi žalobcovi potvrdil prijatie listiny obsahujúcej odstúpenie
od zmluvy) od zmluvy odstúpil a týmto momentom sa zmluva medzi účastníkmi zrušila.

Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah

medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku
nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia
vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008) (nález
Ústavného súdu SR z 26. apríla 2013, č. k. IV. ÚS 554/2012-35).

V tomto prípade vzniklo žalobcovi právo na vrátenie sumy zo zrušenej zmluvy, o ktorú sa žalovaný
bezdôvodne obohatil, t.j. v sume 1.000 EUR, ktorú je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi.

Žalovaný si v konaní voči žalobcovi uplatnil kompenzáciu pohľadávky vo výške 1.000 EUR z dôvodu

neoprávneného užívania hnuteľných vecí žalobcom. Na špecifikáciu svojej námietky jeho právny
zástupca na pojednávaní dňa 28.11.2014 súdu predložila Čestné prehlásenie J.. P. V. (N.. XX.X.XXXX,
A. K. Č..XX, K.) zo dňa 27.11.2014, v ktorom čestne prehlásil, že v roku 2010 mal vážny záujem o kúpu
hnuteľných vecí, ktoré boli vo vlastníctve R. Č. A. K..N. Č..X K., ktoré boli do tohto času umiestnené
v nebytovom priestore na ulici K.. N. za cenu 1.000 EUR s tým, že následne mu pán R. Č. oznámil,

že predmetné hnuteľné veci už boli predané inému záujemcovi, na listine je podpis vlastnou rukou
neoverený.

Podľa §97 ods.1 O.s.p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným
návrhom.

Podľa §98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Za vzájomný návrh sa v zmysle ustanovenia § 98 OSP považuje aj uplatnenie tzv. kompenzačnej
námietky žalovaným, ktorou za konania započítal voči žalobcom uplatnenej pohľadávke svoju
pohľadávku, prevyšujúcu pohľadávku žalobcu, avšak len v tej časti, v ktorej navrhuje, aby mu bolo
prisúdené viac, než požadoval žalobca. Do výšky zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu sa započítací
prejav žalovaného v takomto prípade považuje len za obranu proti návrhu. Rovnako sa za obranu

žalovaného považuje aj jeho prejav, ktorým navrhuje započítať proti pohľadávke žalobcu svoju
pohľadávku, neprevyšujúcu pohľadávku žalobcu. Takouto obranou žalovaného sa súd musí v konaní
zaoberať.
Nakoľko v prejednávanom prípade suma pohľadávky žalovaného nepresahuje žalovanú sumu, posúdil
súd tento návrh žalovaného v zmysle §98 O.s.p. ako obranu žalovaného v tomto konaní.

K obrane žalovaného v argumentácii ku kompenzačnej námietke súd na základe už vyššie uvedených
právnych záverov uvádza, že žalobca a žalovaný uzavreli Príkaznú a Kúpnu zmluvu s cieľom uzavretia
nájomnej zmluvy na meno žalobcu k sporným nebytovým priestorom, preto žalobca sa v týchto
priestoroch zdržiaval oprávnene a užíval hnuteľné veci nachádzajúce sa v týchto priestoroch oprávnene

až do času, do kedy mala byť uzavretá nájomná zmluva. Súd nemal preukázané tvrdenie žalovaného,
že žalobca užíval jeho majetok bez jeho súhlasu, žalovaný nepredložil súdu žiadnu výzvu adresovanú
žalobcovi na opustenie týchto priestorov, alebo na vrátenie hnuteľných vecí.Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych
ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

Čestné prehlásenie J.. P. V. zo dňa 27.11.2014 o tom, že v roku 2010 mal vážny záujem o kúpu

hnuteľných vecí, ktoré boli vo vlastníctve R. Č. bytom K..N. Č..X K., ktoré boli do tohto času umiestnené
v nebytovom priestore na ulici K.. N. za cenu 1.000 EUR súd považuje za neurčitý jednostranný právny
úkon,nakoľkotvrdenievyhlasujúcehouvádzanéočasovomúdaji,ojednotkovejcene,okonkrétnejvýške
odplaty za hnuteľné veci je nepreukázateľné, nakoľko je abstraktné a neurčité. Vzhľadom na uvedené
je kompenzačná námietka nepreukázaná a teda nedôvodná.

K ďalším otázkam, ktoré žalovaný použil v rámci obrany súd uvádza, v otázke vrátenia kľúčov žalobcom
do poštovej schránky žalovaného sa súd priklonil na stranu žalobcu, nakoľko žalobca preukázal, že mal
skutočnýzáujemukončiťtentozmluvnývzťahsožalovaným,skutočnesihľadalaajnašielnovénebytové
priestory na prenájom už dňa 5.10.2010 mal podpísanú zmluvu s iným prenajímateľom nebytových
priestorov. V otázke dlžného nájomného je nesporné, že nie žalovaný, ale obchodná spoločnosť W.

B..T..Y.., v ktorej konateľom je žalovaný bola nájomcom nebytových priestorov až do skončenia nájmu
a nie žalobca, preto tu pre žalobcu nie je titul na plnenie za nájom nebytových priestorov.

Podľa §517 ods.1., prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa §517 ods.2 cit. Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa §3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.586/2008 Z.z. (z 26. novembra 2008) ktorým
sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa §563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na

koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné,
že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý
dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z
omeškania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99).

V prípade bezdôvodného obohatenia je dlžník povinný splniť dlh prvý deň potom, ako ho o to veriteľ
požiada (NS ČR zo dňa 15. 12. 2005, sp.zn. 33 Odo 871/2005 2005).

Nakoľko sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy, vznikol

žalobcovi podľa §517 Občianskeho zákonníka aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške a
od času ako ho požadoval žalobca, t.j. dňom nasledujúcim po dátume na plnenie v zmysle listu zo dňa
18.10.2010, ktorý sa do dispozície žalovaného dostal najneskôr dňa 8.11.2010, čo žalovaný potvrdil
vo svojej zamietavej odpovedi žalobcovi. Podľa toho žalovaný mohol k plneniu zo zrušenej zmluvy
(na základe odstúpenia) najskôr pristúpiť dňa 9.11.2010, preto sa do omeškania s plnením peňažného

záväzku dostal od 10.11.2010, ku ktorému výška úrokov z omeškania bola 9% ročne (8 percentuálnych
bodov plus 1% ako základná úroková sadzba ECB).Na základe uvedeného súd uznal nárok žlobcu na zaplatenie 1.000 EUR s prísl. v celom rozsahu za
dôvodný, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za

vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Žalobca si náhradu trov konania vyčíslil prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 1.12.2014
sumou 856 EUR za právne zastúpenie. Z obsahu spisu vylynuli trovy žalobcu vo výške 60 EUR za
zaplatený súdny poplatok.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal žalobcovi podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
v texte len vyhlášky).

Podľa § 20c vyhlášky (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2013) za úkony právnych

služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do
30. júna 2013.

Podľa §9 ods.1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo
druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto

vyhláška neustanovuje inak.

Podľa §10 ods.1 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura+ 9,96 eura za každých
aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

Podľa §16 ods.3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

Podľa §18 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.6.2009 ak je advokát platiteľom dane z
pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je
advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Podľa §27 zákona č.222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 o dani z pridanej hodnoty, sadzba
dane je 19% zo základu dane.

Podľa §85j ods.1 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (prechodné ustanovenia k úpravám
účinnýmod1.januára2011)vobdobíod1.januára2011doposlednéhodňakalendárnehoroka,vktorom

Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej
republiky je menej ako 3%, je základná sadzba dane na tovary a služby 20% zo základu dane.

Pri hodnote peňažnej pohľadávky 1.000 EUR (§10 ods.2 vyhl.) predstavuje hodnota jedného úkonu
právnej služby sumu 61,41 EUR, na základe čoho v súlade s §142 ods.1 O.s.p. vznikol nárok na náhradu

trov konania za nasledujúce úkony právnej služby :
č.: názov úkonu : zo dňa: odmena: réžia: DPH: celkovo:
1. prevzatie a príprava zastúpenia 9.12.2010 61,41 7,21 13,03 81,65 EUR,
2. písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 9.12.2010 61,41 7,21 13,03 81,65 EUR,3. účasť na pojednávaní (1-ina) 24.2.2012 15,35 7,63 4,59 27,57 EUR,
4. účasť na pojednávaní 21.6.2012 61,41 7,63 13,80 82,84 EUR,
5. účasť na pojednávaní 4.12.2012 61,41 7,63 13,80 82,84 EUR,

6. vyjadrenie vo veci 7.2.2013 61,41 7,81 13,84 83,06 EUR,
7. účasť na pojednávaní 31.5.2013 61,41 7,81 13,84 83,06 EUR,
8. účasť na pojednávaní 1.10.2013 61,41 7,81 13,84 83,06 EUR,
9. účasť na pojednávaní 4.2.2014 61,41 8,04 13,89 83,34 EUR,
10. účasť na pojednávaní 28.11.2014 61,41 8,04 13,89 83,34 EUR,

spolu : 772,41 EUR s DPH.
NakoľkoprávnyzástupcažalobcujepodľaOsvedčeniaoregistráciipreDPHč.SK1025618121platiteľom
DPH od 16.9.2008, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty vo výške
19% za úkony právnej pomoci za obdobie do 31.12.2010 a od 1.1.2011 o sadzbu 20% sadzbu DPH.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za úkon s označením „vyjadrenie vo veci samej

zo dňa 19.5.2011“, nakoľko vyjadrenie neobsahuje žiadne relevantné vyjadrenie vo veci samej.

Podľa §149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe toho súd zaviazal žalovaných k náhrade trov právneho zastúpenia v sume 772,41 EUR s
DPH na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Milana Kuzmu vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. pod
č.XXXXXXXXXX/XXXX, M.:XXXXX a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa §151 ods.8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Vzhľadom na procesný neúspech žalovaného, zaviazal ho súd aj k náhrade trov konania žalobcovi vo
výške zaplateného súdneho poplatku 60 EUR a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Košiciach, dňa 28. november 2014

JUDr. Jarmila Centková
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:Mária Ušalová