Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/294/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212211600
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7212211600.10

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: A. Š. -
VERTEX, miestom podnikania Tyršovo nábrežie 11, Košice, IČO: 11 999 837, zastúpený JUDr. Andreou
Balážovou, advokátkou, so sídlom Moyzesova 46, Košice, proti odporcovi: F. U., bytom U. XXX/XX,
Košice, nar. XX.X.XXXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s.,
so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408,

v konaní o zaplatenie 1.023,94 Eur s príslušenstvom, rozhodol

r o z h o d o l :

Konanie o návrhu na začatie konania navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 322,94 Eur s úrokmi z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 322,94 Eur od 25.6.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 701,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 701,- Eur od 25.6.2010 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r
i z n á v a .

Vedľajší účastník na strane odporcu j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume

172,52 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 153,49 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na
účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Andrey Balážovej advokátky.

Vo vzťahu medzi odporcom a štátom, štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajší účastník j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu v sume 432,40 Eur do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II.

Z r u š u j e uznesenie zo dňa 17.2.2014 v časti povinnosti odporcu zaplatiť preddavok na trovy
znaleckého dokazovania v sume 150,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 23.4.2012, sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal
zaplatenia sumy 1.023,94 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 25.6.2010 do zaplatenia.

Uplatnená pohľadávka v istine predstavovala podľa opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu, náhradu
škody, spôsobenej na motorovom vozidle navrhovateľa zn. Ford Tranzit, EČV: B. XXX R. pri dopravnej
nehode dňa 4.5.2010 v mestskej časti Košice - Barca, kedy odporca s motorovým vozidlom zn. BMW
320D, EČV: B.-XXX Y. pri cúvaní narazil do prednej časti za ním v tom čase stojaceho motorového
vozidla navrhovateľa, následkom čoho došlo k poškodeniu krytu predného nárazníka, výstuhy predného
nárazníka, prednej masky, držiaku prednej masky, pravého svetlometu a chladiča, za opravu ktorého

zaplatil na základe vyúčtovania faktúrou č. 78/2010 spoločnosti TREND service s.r.o. sumu 1.023,94
Eur. Náhradu škody v tejto výške si navrhovateľ dňa 11.5.2010 uplatnil u vedľajšieho účastníka akopoisťovateľa z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke
motorového vozidla zn. BMW 320D, EČV: B.-XXX Y., ktorú však odmietol navrhovateľovi plniť z dôvodu
(vychádzajúc z jeho listu zo dňa 7.7.2010) rozporu medzi účastníkmi uvádzaným priebehom vzniku

škody a popisom a rozsahom poškodenia.

Na základe návrhu na začatie konania navrhovateľa súd vydal vo veci dňa 12.6.2012 pod sp. zn.
17Ro/253/2012 platobný rozkaz, ktorým uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku
a trovy konania alebo podať proti platobnému rozkazu v určenej lehote na tunajšom súde odôvodnený

odpor. Proti platobnému rozkazu podal odporca včas odpor s odôvodnením vo veci samej, následkom
čoho sa platobný rozkaz v súlade s ust. § 174 ods. 2 O.s.p., zrušil. V odpore proti platobnému rozkazu
odporca na svoju obranu v podstatnom tvrdil, že i keď dopravnú nehodu zavinil, jeho zodpovednosť za
škodu bola poistená u vedľajšieho účastníka, ktorému poistnú udalosť riadne ohlásil a len z toho dôvodu
odmietol navrhovateľovi škodu nahradiť.

Vedľajší účastník na podporu obrany odporu v konaní vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa
5.3.2013 namietal existenciu zodpovednosti odporcu za škodu, vo všeobecnosti spochybňujúc, že k
dopravnejnehodedošlotak,akototvrdiliúčastníciavkonkrétnostitvrdiac,ženavrhovateľspoškodeným
motorovým vozidlom nedodržal dostatočný odstup od pred ním premávajúceho motorového vozidla
odporcu. Argumentoval v tejto súvislosti, že odstup pol metra (pozn. súdu: takýto odstup približne

uviedol odporca vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 28.1.2013) nezodpovedá zákonom
ustanovenej povinnosti dodržiavať za vozidlom takú vzdialenosť, aby vodič mohol včas znížiť rýchlosť
jazdy, prípadne motorové vozidlo zastaviť, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy
alebo zastaví (§ 17 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z.). V priebehu konania, po tom, čo znalec ustanovený na
zodpovedanie odborných otázok v konaní v znaleckom posudku síce konštatoval technickú prijateľnosť

priebehu dopravnej nehody, tak, ako ho zhodne tvrdili účastníci, avšak s veľkou pravdepodobnosťou
vylúčil, aby pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu tiež výstuhy predného nárazníka a držiaka prednej
masky, rozporoval i samotnú výšku škody namietajúc, že vzhľadom na už skoršie poškodenie výstuhy
predného nárazníka a držiaka prednej masky, predná kolízna zóna motorového vozidla Ford Tranzit
už nemala pôvodnú schopnosť absorbovať energiu a preto nebola schopná odolať ani malým silám,

pôsobiacim pri kolízii s motorovým vozidlom odporcu. Pripustil v tejto súvislosti, že nebyť oslabenia
schopnosti kolíznej zóny motorového vozidla navrhovateľa absorbovať energiu, došlo by nanajvýš k
poškodeniu reflektora a plastovej prednej masky. Za poškodenie plastového krytu predného nárazníka
a vodného chladiča preto podľa názoru vedľajšieho účastníka odporca nezodpovedá.

V nadväznosti na záver znaleckého posudku o výške škody spôsobenej na motorovom vozidle
navrhovateľa, ktorá oproti uplatnenému nároku bola nižšia vzhľadom na zistenie o skoršom poškodení
výstuhy predného nárazníka a držiaka prednej masky, navrhovateľ písomným podaním, doručeným
súdu dňa 2.9.2014 vzal návrh späť v časti o zaplatenie sumy 322,94 Eur s príslušenstvom.
Na základe tohto čiastočného späťvzatia, súd s použitím ust. § 96 ods. 1 O.s.p., za súhlasu odporcu i

vedľajšieho účastníka konanie o návrhu na začatie konania navrhovateľa v tejto časti zastavil.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením s podstatným obsahom
písomností, predložených účastníkmi alebo zabezpečených súdom, výsluchom svedka a na
zodpovedanie odborných otázok v konaní ustanovil znalca.

Navrhovateľ a odporca vo svojich účastníckych výpovediach zhodne tvrdili, že k stretu motorových
vozidiel Ford Tranzit, EČV: B. XXX R. a BMW 320D, EČV: B.-XXX Y. dňa 4.5.2010, došlo tak, že
odporca s motorovým vozidlom BMW premával po vedľajšej ceste a pred križovatkou (presnejšie až
za hranicou križovatky) najprv zastal a po zistení, že vozidlám premávajúcim po hlavnej ceste vytvoril

prekážku, cúvol s vozidlom späť (podľa navrhovateľa približne 1,5m a podľa odporcu približne 0,5m)
a vtedy narazil do za ním v tom čase už stojaceho motorového vozidla Ford. Obaja účastníci rovnako
interpretovali viditeľné následky stretu na oboch motorových vozidlách; zhodne v tejto súvislosti tvrdili,
že na motorovom vozidle Ford tiekol chladič a bol poškodený nárazník ako aj že na motorovom vozidle
BMW až na ošúchaný prach žiadne známky nárazu viditeľné neboli. V čase dopravnej nehody, podľa

zhodných vyjadrení účastníkov, na mieste spolujazdca v motorovom vozidle BMW premával svedok
L. U.. Ten vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 7.3.2013 interpretoval priebeh dopravnej
nehody v zhode s tvrdeniami účastníkov, potvrdil tiež i to, že po strete bol na motorovom vozidle Ford
poškodený nárazník a z jeho chladiča vytekala kvapalina. Na rozdiel od účastníkov videl po dopravnejnehode známku poškodenia i na motorovom vozidle BMW v podobe malej vypukliny (otlačku) na kryte
nárazníka z výstuže pod ním. Na tomto mieste súd poznamenáva, že toto, na fotografiách viditeľné,
preliačenie zadného nárazníka na motorovom vozidle BMW zistil a v znaleckom posudku konštatoval

i v konaní ustanovený znalec. Z oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 11.5.2010 (čl. 50) súd zistil, že
odporca vedľajšiemu účastníkovi oznámil okolnosti dopravnej nehody zhodne so svojimi tvrdeniami v
konaní, zvlášť v tejto súvislosti, že za vinníka dopravnej nehody výslovne označil seba. Písomnosťou
doručenou podľa dennej pečiatky dňa 11.5.2010 navrhovateľ podľa zistenia súdu oznámil vedľajšiemu
účastníkovi skutočnosti týkajúce sa dopravnej nehody dňa 4.5.2010 včítane rozsahu poškodenia jeho

motorového vozidla (predný nárazník, výstuha nárazníka, chladič), pričom priebeh dopravnej nehody v
nej opísal zhodne s tvrdeniami v tomto konaní. Dňa 7.5.2015 a následne tiež dňa 13.5.2010 vykonal
likvidátor poisťovne vedľajšieho účastníka ohliadku motorového vozidla, o čom spísal zápisy (čl. 44 a
45). Podľa zistenia súdu z nich vyplýva, že ohliadkou bolo zistené poškodenie prednej masky, reflektora,
chladiča, krytu a výstuhy predného nárazníka motorového vozidla navrhovateľa. Listom doručeným
vedľajšiemu účastníkovi dňa 21.6.2010 (čl. 29) si navrhovateľ u vedľajšieho účastníka uplatnil nárok na

náhradu škody, spôsobenej pri dopravnej nehode dňa 4.5.2010 vo výške ceny za opravu, vyúčtovanej
faktúrou č. 78/2010 spoločnosťou TREND service s.r.o.. Z tejto faktúry (čl. 4) mal súd za preukázané,
že spoločnosť TREND service s.r.o. za opravu motorového vozidla Ford Tranzit EČV: B. XXX R.
v rozsahu opravy predného nárazníka, výstuhy predného nárazníka, prednej masky, držiaka prednej
masky chladiča a reflektora, vyúčtovala navrhovateľovi sumu 1.023,94 Eur. Listom zo dňa 7.7.2010 (čl.

27) vedľajší účastník oznámil navrhovateľovi, že k náhrade škody nepristúpi z dôvodu, že účastníkmi
uvádzaný priebeh dopravnej nehody nezodpovedá popisu a rozsahu poškodenia. Ing. Ján Mandelík,
PhD., znalec v odbore Doprava cestná, odvetvie Nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných
vozidiel v znaleckom posudku č. 41/2014 zo dňa 16.6.2014 konštatoval odborný záver o geometrickej
i energetickej zhode poškodení oboch motorových vozidiel, vysvetlil v tejto súvislosti, že rozdiel v

poškodeniach bol spôsobený tým, že zdvihnutý zadný nárazník akcelerujúceho motorového vozidla
BMW sa nedostal do kontaktu len s energeticky obdobne odolným nárazníkom ale i plastovou prednou
maskou a priľahlými dielcami motorového vozidla Ford, naviac vozidlá v čase zrážky neboli plne
prekryté a uzavrel, že priebeh dopravnej nehody podľa tvrdení účastníkov je technicky prijateľný. Znalec
ustálil technickú prijateľnosť poškodenia pri dopravnej nehode nárazníka, pravého svetlometu, prednej

masky a chladiča motorového vozidla Ford a naproti tomu s veľkou pravdepodobnosťou vylúčil, aby
pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu i jeho výstuhy predného nárazníka a držiaka prednej masky.
Vychádzajúc z toho (teda bez zohľadnenia poškodenia držiaka prednej masky a výstuhy nárazníka)
znalec ustálil škodu na motorovom vozidle navrhovateľa na sumu 701,- Eur, len zaplatenia ktorej sa v
konečnom dôsledku (po čiastočnom späťvzatí návrhu) navrhovateľ domáhal. V odbornom stanovisku

zo dňa 30.12.2014 sa znalec odborne vysporiadal tiež s námietkami vedľajšieho účastníka k záverom
znaleckého posudku, v podstatnom založené vôbec na spochybňovaní stretu motorových vozidiel
vzhľadom na výrazný rozdiel v ich poškodeniach a tiež na predpoklade, že už skoršie poškodenie
motorovéhovozidlaFord(deformovanávýstuhaprednéhonárazníkaapoškodenýdržiakprednejmasky)
malo na rozsah škody spôsobenej na tomto motorovom vozidle vplyv. Znalec rozdiel v poškodeniach

nad rámec znaleckého posudku vysvetlil i tým, že poškodenia motorového vozidla Ford nie je možné
klasifikovať za rozsiahle ani energeticky náročné, preto ak zadný nárazník motorového vozidla BMW
zasiahol vrchnú časť predného nárazníka, svetlomet a mriežku motorového vozidla Ford, nie je možné
vylúčiť ich poškodenie, rovnako ako nie je možné vylúčiť ani pohyb trúbky o chladič, následkom čoho
došlo k jeho prerazeniu. Poznamenal v tejto súvislosti, že vzhľadom na náraz do hornej časti bolo

namáhanie nárazníka motorového vozidla Ford iného druhu - krútenie okolo pozdĺžnej osi a naviac
nárazník na motorovom vozidle BMW bol konštrukčne a materiálovo vyspelejší. Akcentoval v tejto
súvislosti, že (na rozdiel od tvrdenia vedľajšieho účastníka) na kryte zadného nárazníka motorového
vozidla BMW zostala stopa po kontakte a aj keď ide len o drobnú deformáciu, signalizuje jeho väčšie
pružné silové namáhanie. Znalec tiež stanovil za technicky prijateľné, že k poškodeniu krytu nárazníka,

prednej masky, držiaka prednej masky, chladiča a reflektora na motorovom vozidle Ford by došlo aj v
prípade ak by už pred dopravnou nehodou nebola deformovaná jeho výstuha predného nárazníka a
poškodený držiak prednej masky.

Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:

Podľa ust. § 488, ust. § 489 a ust. § 494 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny
vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť
splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Z platného záväzku je
dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho
požadovať.

Podľa ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa ust. § 420 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 8/2009 Z. z., vodič je povinný (tiež) venovať sa plne vedeniu vozidla
a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa ust. § 22 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z., vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej
premávky.

Podľaust.§4ods.1,ods.2aods.4zák.č.381/2001Z.z.vzneníneskoršíchzmienadoplnkov,poistenie

zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)

a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie
v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený
zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa ust. § 11 ods. 5 a ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z., v znení účinnom do 30.6.2012, poisťovateľ
je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a)
skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť
poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie

a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov,
pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému
písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej
lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia;
písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať,

alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. (6) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. (2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní,jevomeškaní.(2)Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťoddlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil návrh

na začatie konania navrhovateľa v časti nedotknutej späťvzatím, v ktorej konanie zastavil, za
opodstatnený, a to ako čo do istiny, tak aj príslušenstva (úrokov z omeškania) uplatnenej pohľadávky.
V závere o dôvodnosti základu uplatneného nároku navrhovateľa súd vo všeobecnosti vyšiel z toho,
že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka,
sú zavinené porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní jednoznačne preukázané, že

navrhovateľovi vznikla na motorovom vozidle Ford Tranzit, EČV: B. XXX R. škoda pri dopravnej nehode
dňa 4.5.2010, ktorú vychádzajúc z nesporných tvrdení účastníkov i z listinných dôkazov, nepochybne
zavinil odporca tým, že bez toho aby sa náležite presvedčil či priestor za jeho motorovým vozidlom
je voľný, začal s motorovým vozidlom BMW 320D, EČV: B.-XXX Y. cúvať a pri tomto úkone došlo ku
kolízii so za ním stojacím motorovým vozidlom navrhovateľa. Rozsah poškodenia motorového vozidla

navrhovateľa i výšku škody, ktorá vznikla pri tomto strete motorových vozidiel, ustálil v konaní znalec na
sumu701,-Eur,právenáhradyktorejsanavrhovateľvkonaní(počiastočnomspäťvzatínávrhu)dôvodne
domáhal a súd mu náhradu v tejto výške i priznal. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla odporcu bola v čase dopravnej nehody poistená u odporcu. Z tohto poistenia
zodpovednosti mal navrhovateľ priamy nárok na náhradu škody, vyplývajúci z ust. § 15 ods. 1 veta

druhá zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov tiež (okrem za škodu zodpovedného
odporcu) voči vedľajšiemu účastníkovi. Navrhovateľ si teda mohol nárok náhradu škody uplatniť alebo u
odporcu alebo u vedľajšieho účastníka a preto z povahy tohto plnenia vyplýva, že z hľadiska hmotného
práva mali odporca a vedľajší účastník postavenie spoločných a nerozdielnych dlžníkov. Navrhovateľ si
u vedľajšieho účastníka uplatnil nárok na náhradu škody dňa 21.6.2010. Nasledujúceho dňa bol podľa

posúdenia súdu i odporca ako solidárne zaviazaný dlžník povinný navrhovateľovi náhradu škody plniť
a nakoľko tomu ani z jeho strany a ani zo strany vedľajšieho účastníka nedošlo, dňom 22.6.2010 sa
odporca s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, následkom čoho vzniklo navrhovateľovi
právonaúrokyzomeškaniavpercentuálnejvýške9%ročne,zodpovedajúcejzákladnejúrokovejsadzbe
ECB zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. Vychádzajúc z takto ustálenej výšky peňažného plnenia, s

ktorým sa odporca dostal do omeškania, obdobia od kedy, bol odporca s plnením záväzku na peňažné
plnenie v omeškaní a percentuálnej výšky úrokov z omeškania prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, z ktorej si navrhovateľ uplatnil len časť (až od 25.6.2010) súd s použitím ust. § 153 ods.
2 O.s.p. priznal navrhovateľovi proti odporcovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 701,-
Eur od 25.6.2010 do zaplatenia.

Obrana vedľajšieho účastníka v konaní, pri inak zhodných tvrdeniach účastníkov v tom, že ku kolízii
motorových vozidiel dňa 4.4.2010 došlo, bola v podstatnom založená na namietaní nesúladu rozsahu
poškodení motorových vozidiel účastníkov a na tvrdení, že rozsah poškodenia motorového vozidla
navrhovateľa bol ovplyvnený skoršou (pred dopravnou nehodou) deformáciou kolíznej zóny. Obe otázky

boli podrobené odbornému posúdeniu znalcom, ktorý i napriek na prvý pohľad zjavnej disproporcii
poškodení motorových vozidiel a zohľadňujúc i skoršie poškodenie motorového vozidla navrhovateľa,
dospel k záveru o technickej prijateľnosti priebehu dopravnej nehody, tak, ako ho účastníci zhodne
prezentovali v oznámeniach škodovej udalosti a tvrdili tiež v tomto konaní. Znalec svoje závery v
znaleckom posudku i v nadväzujúcom odbornom stanovisku podložil konkrétnymi zisteniami a jasne

a zrozumiteľne ich vysvetlil. Súd o ich správnosti nemal so zreteľom i na ďalšie vykonané dôkazy
pochybnosť, pričom len odlišný názor vedľajšieho účastníka na spôsob posúdenia týchto odborných
otázok znalcom, za situácie, že s námietkami v tomto smere sa znalec vyčerpávajúco vysporiadal, sám
o sebe nepovažoval súd za dôvod, pre ktorý by z týchto záverov nemal vyjsť alebo ktoré by sami o sebe
odôvodňovali potrebu odborného posúdenia iným znalcom. Na tomto mieste súd poznamenáva, že

takéto či už opätovné alebo kontrolné znalecké dokazovanie nenavrhol v konaní vykonať ani odporca a
ani vedľajší účastník. Skutočnosť vzdialenosti, v akej navrhovateľ pred križovatkou zastal s poškodeným
motorovým vozidlom za motorovým vozidlom odporcu, mala v konaní význam z pohľadu posúdenia
prípadnej miery účasti na vzniku škody navrhovateľa (podľa argumentácie vedľajšieho účastníka) i zhľadiska odborného ustálenia technickej prijateľnosti opisu priebehu dopravnej nehody účastníkmi. I
napriek tomu, že účastníci túto vzdialenosť interpretovali inak (navrhovateľ tvrdil že táto vzdialenosť bola
približne 1,5m a odporca tvrdil že táto bola približne 0,5m), vzhľadom na ich len približné vyjadrenie,

znalec vo svojom posudku rozumne vyšiel z priemeru týchto hodnôt a stanovil technickú prijateľnosť
dopravnej nehody pri východzej vzdialenosti motorových vozidiel 0,9 až 1,1m. Súd sa nestotožnil s
argumentáciou vedľajšieho účastníka o porušení právnej povinnosti dodržiavať dostatočný odstup (§
17 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z.) navrhovateľom. Podľa názoru súdu ustanovenie zákona, na ktoré vedľajší
účastník poukazoval, upravuje právnu povinnosť dodržiavať dostatočný odstup vodiča vo vzťahu k pred

ním premávajúcemu motorovému vozidlu, aby nedošlo k zrážke v prípade ak by toto motorové vozidlo
spomalilo alebo zastalo. Ani toto ustanovenie zákona a ani iný súdu známy predpis neupravuje, pokiaľ
ide o vzdialenosť, povinnosti vodiča vo vzťahu k pred ním stojacemu motorovému vozidlu, naopak v ust.
§ 18 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. zakazuje pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky a ust.
§ 4 ods. 1 písm. c) tohto zákona prikazuje tiež venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v
cestnej premávke, z čoho vyplýva, že v štandardnej situácii (čo je i tento prípad), za kolíziu vozidiel pri

cúvaní jedného z nich zodpovedá výlučne vodič práve tohto vozidla.

O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., v
zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, v spojení s ust. §

146 ods. 2 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Predmetom konania podľa návrhu na
začatie konania navrhovateľa bolo zaplatenie sumy spolu 1.023,94 Eur (s príslušenstvom, ktoré však
nebolo samostatným predmetom konania). Súd návrhu navrhovateľa vyhovel čo do sumy 701,- Eur,

a v časti o zaplatenie sumy 322,94 konanie zastavil na základe späťvzatia návrhu, ktoré odporca (ani
vedľajší účastník) svojím správaním sa po začatí konania nevyvolal. Pri rozhodovaní o tom, ktorému
z účastníkov za tejto procesnej situácie vzniklo právo na náhradu trov konania súd vyšiel z pomeru
procesného úspechu navrhovateľa k rozsahu v akom z hľadiska náhrady trov konania zodpovedá
za zastavenie konania. V percentuálnom vyjadrení predstavuje procesný úspech navrhovateľa 68,46

% a čo do percentuálneho rozsahu 31,54% navrhovateľ zodpovedá za zastavenie konania. Pomer
procesného úspechu k zodpovednosti za zastavenie konania tak predstavuje v percentuálnom vyjadrení
36,92% v prospech navrhovateľa, v ktorom rozsahu vzniklo navrhovateľovi voči odporcovi i vedľajšiemu
účastníkovi na jeho procesnej strane právo na náhradu trov konania. V tomto percentuálnom rozsahu
súd v rámci náhrady trov konania priznal navrhovateľovi proti vedľajšiemu účastníkovi náhradu

zaplateného súdneho poplatku v sume 22,52 Eur (36,92% zo sumy zaplateného súdneho poplatku 61,-
Eur) a tiež náhradu odmeny a hotových výdavkov advokáta, zastupujúceho navrhovateľa v konaní.
Vychádzajúc z ust. § 9 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle
ktorého sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo
práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, v spojení s ust. § 10 ods. 1

vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, určujúcim základné sadzby tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby podľa tarifnej hodnoty veci a v spojení s ust. 14 ods. 1 vyhl. MS
SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, druhovo vymedzujúcim jednotlivé úkony
právnej služby za ktoré patrí advokátovi odmena, súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho
zastúpeniazatietoúkonyprávnejslužbyadvokáta:prevzatieaprípravazastúpenianavrhovateľavrátane

prvej porady dňa 18.4.2012 v sume 22,67 Eur (36,92% zo sumy 61,41 Eur ), písomné podanie na
súd týkajúce sa veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 19.4.2012 v sume 22,67 Eur, účasť
na pojednávaní dňa 28.1.2013 v sume 22,67 Eur, účasť na pojednávaní dňa 7.3.2013 v sume 22,67
Eur, účasť na pojednávaní dňa 13.11.2014 v sume 22,67 Eur a účasť na pojednávaní dňa 31.8.2015
v sume 22,67 Eur. V súlade s ust § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších

zmien a doplnkov, súd priznal navrhovateľovi proti vedľajšiemu účastníkovi tiež náhradu výdavkov na
miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu (režijný paušál) vo výške jednej stotiny
výpočtového základu (výpočtový základ platný pre rok 2012 činí 763,- Eur, pre rok 2013 činí 781,- Eur,
pre rok 2014 činí 804,- Eur a pre rok 2015 činí 839,- Eur) za každý úkon právnej služby takto: prevzatie
a príprava zastúpenia navrhovateľa vrátane prvej porady dňa 18.4.2012 v sume 2,82 Eur (36,92% zo

sumy 7,63 Eur ), písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - návrh na začatie konania zo dňa
19.4.2012 v sume 2,82 Eur, účasť na pojednávaní dňa 28.1.2013 v sume 2,88 Eur (36,92% zo sumy
7,81 Eur), účasť na pojednávaní dňa 7.3.2013 v sume 2,88 Eur, účasť na pojednávaní dňa 13.11.2014
v sume 2,97 Eur (36,92% zo sumy 8,04 Eur) a účasť na pojednávaní dňa 31.8.2015 v sume 3,10 Eur(36,92% zo sumy 8,39 Eur). V súlade s ust § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších
zmien a doplnkov, súd priznal navrhovateľovi proti vedľajšiemu účastníkovi tiež náhradu výdavkov na
miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu (režijný paušál) vo výške jednej stotiny

výpočtového základu (výpočtový základ platný pre rok 2012 činí 763,- Eur, pre rok 2013 činí 781,- Eur,
pre rok 2014 činí 804,- Eur a pre rok 2015 činí 839,- Eur) za každý úkon právnej služby takto: prevzatie
a príprava zastúpenia navrhovateľa vrátane prvej porady dňa 16.12.2005 v sume 4,98 Eur, účasť na
pojednávaní dňa 6.4.2006 v sume 5,43 Eur, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa
30.5.2008 v sume 6,32 Eur, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 18.9.2008 v sume

6,32 Eur, účasť na pojednávaní dňa 14.12.2009 v sume 6,95 Eur, účasť na pojednávaní dňa 1.2.2010
v sume 7,21 Eur, účasť na pojednávaní dňa 1.3.2010 v sume 7,21 Eur, účasť na pojednávaní dňa
21.10.2010 v sume 7,21 Eur, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 11.11.2010 v sume
7,21 Eur, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 16.2.2011 v sume 7,41 Eur, písomné
podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 3.9.2012 v sume 7,63 Eur, účasť na pojednávaní dňa
29.10.2012 v sume 7,63 Eur a účasť na pojednávaní dňa 29.11.2012 v sume 7,63 Eur. Súd nepriznal

navrhovateľovi náhradu trov konania v rozsahu vyúčtovanej odmeny a hotových výdavkov advokáta
za úkony právnej služby čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 2.9.2014 a vyjadrenie vo veci zo dňa
31.3.2015. V poradí prvým písomným podaním vzal navrhovateľ späť návrh v časti uplatnenej náhrady
škody, ktorá podľa záverov znalca nevznikla na motorovom vozidle navrhovateľa pri dopravnej nehode
dňa 4.5.2010, a teda od počiatku bola táto časť nároku uplatňovaná nedôvodne. Písomným podaním

zo dňa 31.2.2015 navrhovateľ len jednou vetou vyjadril súhlas s odborným stanoviskom znalca bez
toho, aby zároveň tvrdil či už známe alebo nové skutočnosti alebo aby právne polemizoval z námietkami
vedľajšieho účastníka, ktoré k potrebe odborného stanoviska viedli. Za tohto stavu tieto úkony právnej
služby vo vzťahu k predmetu konania, stavu dokazovania i danej procesnej situácii neboli ani potrebnými
a ani účelnými. Súd náhradu za takéto úkony právnej služby priznať nemôže (§142 ods. 1 O.s.p.). Súd

priznal navrhovateľovi voči vedľajšiemu účastníkovi tiež náhradu za zaplatený súdny preddavok na trovy
znaleckého dokazovania v sume 150,- Eur.

O povinnosti vedľajšieho účastníka nahradiť trovy štátu súd rozhodol s použitím ust. § 148 ods. 1
O.s.p., v zmysle ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Trovy
štátu predstavujú náhradu nákladov (po zohľadnení preddavku zloženého na znalecké dokazovanie
navrhovateľom v sume 150,- Eur) vynaložených štátom na vypracovanie znaleckého posudku Ing. Jána
Mandelíka, PhD. č. 41/2014 včítane odborného stanoviska zo dňa 9.1.2015 spolu v sume 432,40 Eur,
v zmysle právoplatných uznesení o určení znalečného.

I keď v konaní vzniklo navrhovateľovi i štátu právo na náhradu trov konania tiež vo vzťahu k
odporcovi, v súlade s ust. § 150 ods. 1 O.s.p. im súd proti odporcovi náhradu trov konania nepriznal,
považujúc za dôvod hodný osobitného zreteľa skutočnosť, že zo strany odporcu ako poisteného z
povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel došlo k riadnemu

a včasnému oznámeniu poistnej udalosti s poskytnutím všetkej vyžadovanej súčinnosti poisťovni
vedľajšieho účastníka, pričom jeho odmietavé stanovisko proti uplatnenému nároku v priebehu celého
konania nebolo založené na popieraní rozhodujúcich skutočností, zvlášť jeho základu alebo výšky, ale
len na presvedčení, že povinnosť plniť v konečnom dôsledku zaťažuje vedľajšieho účastníka, s čím vo
svojej podstate možno bez väčších výhrad súhlasiť. Z rovnakého dôvodu súd zrušil uznesenie zo dňa

17.2.2014 v časti povinnosti odporcu zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 150,-
Eur.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

V Košiciach 31. augusta 2015