Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 33T/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010172
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šuťák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114010172.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šuťaka a prísediacich Heleny

Schnirerovej a Anny Papcunovej na hlavnom pojednávaní dňa 17.januára 2017 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

W. X. U. B. Y. R. I. M. N. Ý., nar. XX.XX.XXXX v B., trvalé bytom B. -
M., Š. XX, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Prešov,

j e v i n n ý, ž e

-vobdobíodmesiacaseptemberroku2008aždoseptembra2009vpriestorochbytu,ktorýspolu obývali
vB.nauliciŠ.Č..XXopakovane,vniektorýchprípadochajpodvplyvomalkoholunapádalsvojupriateľku
W. Q., rod. F. a to takým spôsobom, že ju škrtil, rukami fackal po tvári, a v čase tehotenstva sa jej
vyhrážal, že ju zabije, ako aj „pankharta“ v jej bruchu a taktiež so slovami „ty kurva, neprežiješ to, zabijem
teba aj toho pankharta ty suka“, kde uvedené konanie nevyžiadalo lekárske ošetrenie a toto konanie
pretrvávalo až do roku 2009, kde dňa 8.9.2009 vyhľadala po jeho útoku lekárske ošetrenie vzhľadom na

poranenia, ktoré je spôsobil obžalovaný a to pomliaždenie tváre vľavo a pomliaždenie ľavého pleca s
drobnými odreninami, kde uvedené poranenia si nevyžiadali žiadnu práceneschopnosť, čím takto svojím
konaním vzbudil u menovanej dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

t e d a

-vyhrážal sa chránenej osobe smrťou, ťažkou ujmou alebo inou ťažkou ujmou, spôsobom, že to
vzbudzovalo dôvodnú obavu,

č í m s p á c h a l

-pokračujúci prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,2 písmeno b/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona pri neexistencii poľahčujúcich
okolností a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní
18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.
Oproti tomu
Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku súd o s l o b o d z u j e obžalovaného W. X., nar. XX.XX.XXXX v B.,

trvalé bytom B. - M., Š. XX, t.č. v ÚVV a ÚVTOS B., spod obžaloby okresného prokurátora pre zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, žepresne nezisteného dňa v mesiaci september roku 2009 v L., okres Z., v priestoroch rodinného domu
č. 113 a zároveň v dobe od mesiaca júla do mesiaca septembra roku 2009, v B. I. U.. Š. Č.. XX, v
priestoroch bytu, ktorý užíval so svojou vtedajšou družkou W. F. a ich spoločným maloletým synom V. X..,

nar. XX.XX.XXXX, tomuto pravidelne počas prebaľovania rukou chytal jeho pohlavný úd a masturboval
ho, vkladal si ho do svojich úst a cmúľal ho, za účelom sexuálneho vzrušenia, čím mal. V. X.. nespôsobil
žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 285 písm. f/ Tr. poriadku v spojení s § 86 písm. a/ Tr. zákona súd o s l o -
b o d z u j e obžalovaného W.F. X., nar. XX.XX.XXXX v B., trvalé bytom B. - M., Š. XX, t.č. v ÚVV a
ÚVTOS B., spod obžaloby okresného prokurátora pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods.1,3 písm. b, c/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že ako prirodzený otec mal. V. X.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom I., U.. W. Č.. X/X si v B. a inde, od 17.04.2009 doposiaľ zanedbáva

vyživovaciu povinnosť na svoje dieťa, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu B. sp. zn. XX
B. XX/XXXX, právoplatným dňa 08.07.2010, kde bol zaviazaný prispievať na výživu mal. V. sumou 50,-
EUR mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky, vždy do 15 - tého dňa v mesiaci vopred,
počnúc dňom 17.04.2009 opakovane do budúcna, čím takto matke dieťaťa Z.. W. F. doposiaľ dlhuje
sumu vo výške najmenej 2900,- EUR, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za

taký čin trestným rozkazom Okresného súdu O. B. pod sp. zn. XX G. zo dňa 27.01.2010, právoplatným
dňa 02.03.2011, odsúdený,

pretože zanikla trestnosť činu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 17.2.2014 obžalobu na W. X. pre skutky, ktoré právne
kvalifikoval ako pokračujúci zločin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm.b/ Tr. zákona,
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1,2 písm.b/ Tr. zákona a prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm.b/,c/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že:
1/presne nezisteného dňa v mesiaci september roku 2008 v priestoroch bytu, ktorý obýval, v B., I. U.

Š. Č.. XX, pravidelne pod vplyvom alkoholu fyzicky napádal svoju vtedajšiu tehotnú priateľku W. F., a
to takým spôsobom, že ju škrtil, rukami fackal po tvári, kopal ju do brucha so slovnými vyhrážkami, že
zabije ju a „ pankharta“ v jej bruchu, kde jej zranenia si nevyžiadali lekárske ošetrenie,
-presne nezisteného dňa v mesiaci október roku 2008, vo večerných hodinách, v priestoroch kuchyne
bytu, ktorý obýval v B., I. U.. Š. Č.. XX, pod vplyvom alkoholu, po predchádzajúcej slovnej hádke rukami

škrtil, bil hlavou o stenu a kopal do brucha svoju vtedajšiu tehotnú priateľku W. F., ktorej sa vyhrážal
slovami „Ty kurva neprežiješ to, zabijem Teba aj toho pankharta Ty suka“, kde následne aj počas jej
hospitalizácie vo FNsP v B. pri návšteve menovanej sa tejto aj slovne vyhrážal, že ju zabije, kde jej
zranenia si nevyžiadali lekárske ošetrenie,
- presne nezisteného dňa v mesiaci december roku 2008 v priestoroch bytu, ktorý obýval, v B., I. U. Š.

Č.. XX, počas oslavy v obývacej izbe so slovnými vyhrážkami, že „ zabije malého“ škrtil, bil rukami po
celom tele, fackal rukami po tvári, kopal do brucha svoju vtedajšiu priateľku W. F.R., kde jej zranenia si
nevyžiadali lekárske ošetrenie, čím takýmito konaniami vzbudil u menovanej dôvodnú obavu ojej život
a zdravie
- presne nezisteného dňa v mesiaci september roku 2009 prostredníctvom mobilného telefónu, formou

telefonických hovorov a SMS správ sa vyhrážal W. F., že si ju nájde a zabije ju, čím u menovanej vzbudil
dôvodnú obavu o jej život a zdravie, následkom čoho si menovaná zmenila telefónne číslo.
2/.presne nezisteného dňa v mesiaci september roku 2009 v L., okres Z., v priestoroch rodinného domu
č.113 a zároveň v dobe od mesiaca júla do mesiaca septembra roku 2009, v B. I. U.. Š. Č.. XX, v
priestoroch bytu, ktorý užíval so svojou vtedajšou družkou W. F. a ich spoločným maloletým synom V. X..,

nar. XX.XX.XXXX, tomuto pravidelne počas prebaľovania rukou chytal jeho pohlavný úd a masturboval
ho, vkladal si ho do svojich úst a cmúľal ho, za účelom sexuálneho vzrušenia, čím mal. V. X.. nespôsobil
žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie.
3./ako prirodzený otec mal. V. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom I., U.. W. Č.. X/X M. O. B. a inde, od
17.04.2009 doposiaľ zanedbáva vyživovaciu povinnosť na svoje dieťa, ktorá mu bola určená rozsudkom

Okresného súdu B. sp. zn. XX B. XX/XX, právoplatným dňa 08.07.2010, kde bol zaviazaný prispievať navýživu mal. V. sumou 50,- EUR mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého
dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 17.04.2009 opakovane do budúcna, čím takto matke dieťaťa Z.. W.

F. doposiaľ dlhuje sumu vo výške najmenej 2.900,- EUR, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch za taký čin trestným rozkazom Okresného súdu B. pod sp. zn. XX G. Y. zo dňa 27.01.2010,
právoplatným dňa 02.03.2011, odsúdený.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného W. X., poškodenej W..
W. Q. L.. F., svedkov Y. O., S. W., W.. V. M., I. V., W.. E. N. F. W. O., znalcov B.. S. Č., B.. V. Č. a W.. X.

H. Š., ako aj prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise a zistil nasledovné :

Obžalovaný W. X. na hlavnom pojednávaní pri skutku 1 a 2 vyhlásil, že je nevinný a pokiaľ ide o
skutok 3 obžaloby a to prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Tr.
zákona neurobil žiadne vyhlásenie. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný využil svoje právo a odmietol
vypovedať a obdobne nevypovedal ani v prípravnom konaní.

Svedkyňa W.. W. Q. L. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že keď otehotnela, obžalovaný sa jej
vyhrážal, že zabije ju aj malého. Spoločne začali bývať, keď bola v treťom mesiaci tehotenstva a to v
Čechách a po príchode na Slovensko bývali na ulici Š., kde ju začal fyzicky napádať a boli aj žiarlivostné
scény.Bolahospitalizovanáajvnemocnici,alenikomunepovedala,prečojejvzniklizraneniaapovedala,

že si ich spôsobila sama a taktiež sa jej vyhrážal, že keď to niekomu povie, že zabije ju aj malého.
Uvedené konanie trvalo od roku 2008 a odišla od neho, keď mal syn 3 mesiace a išlo o kopance, údery a
vyhrážanie. Uvedených atakov sa dopúšťal pod vplyvom alkoholu, ale aj za triezva a raz vytiahol aj nôž,
ktorý si doniesol z kuchyne. Prvýkrát bola hospitalizovaná v piatom mesiaci tehotenstva, kedy ju zmlátil
a kopal do brucha a aj vtedy lekárke tvrdila, že spadla. Uvedený útok sa odohral v kuchyni uvedeného

bytu. Hádky vznikali z dôvodu jeho žiarlivosti ako aj toho, že nesprávne upratala, navarila a taktiež kvôli
neskorým príchodom zo školy, čo sa však stupňovalo. Uvedené bolo najprv 2-krát do mesiaca, potom
raz týždenne, niekedy bol 2-3 týždne pokoj a nakoniec to bolo takmer denne. Pri útokoch ju bil, fackal,
škrtil a prvýkrát lekára vyhľadala až v novembri, keď bola v piatom mesiaci tehotenstva a útoky trvali
asi polhodiny, potom sa ukľudnil a niekam odišiel. Pri útokoch raz mala modriny po tele aj po bruchu

a držal ju v byte, kým modriny nezmizli a neodišla kvôli tomu, že bola tehotná a nemala kam ísť. Syn
sa narodil 17.4.2009 a ona domácnosť opustila asi 3 mesiace po jeho narodení alebo až v auguste
a odišla bývať k tete a v novembri dostala náhradné bývanie. Kontaktoval ju aj po opustení spoločnej
domácnosti, písal jej SMS a taktiež z obavy prestala chodiť aj do školy, lebo sa bála, že ublíži jej aj
malému. Uvedené SMS nikomu neukázala a povedala o nich iba tete. Pri jednom útoku bol prítomný aj

svedok Y. O., kedy ju začal mlátiť, škrtiť a tvrdil, že ho podvádza s Y.. Útoku sa dopustil aj v nemocnici
v Z., kde ho z nemocnice vyprevadil lekár a uvedené nikomu neuviedla, lebo sa ho bála. K lekárovi
chodievala so synom ona a či bol niekedy aj obžalovaný, to si nespomenula. Zo spoločnej domácnosti
odišla asi 4 mesiace po narodení malého a trestné oznámenie podala až po niekoľkých mesiacoch, ktoré
bolo podané v Z. a trestné oznámenie podala po rozhovore s tetou, že prečo to chce nechať tak. Trestné

oznámenie bolo podané 9.7.2010 a bolo podané v B., ale bolo spísané v Z. s tetiným švagrom na polícii a
bolo podané po takej dobe, lebo dlho sa z toho dostávala. Uvedené skutočnosti oznámila aj pri prijímaní
do krízového centra a nevie uviesť, prečo nepodali oni trestné oznámenie. Nikdy sa nevyhrážala, že
dostane obžalovaného do basy.

Ku skutku kvalifikovanému ako zločin sexuálneho zneužívania uviedla, že po narodení malého
obžalovaný mal zvláštne úchylky, keď mu cmúľal penis a raz ho načapala, že v sprche si robil dobre na
malom, keď on mal malého na rukách a onanoval a tvrdil, že si so synom môže robiť, čo chce. Začalo
sa to koncom mája a on to už bral prirodzene a stalo sa to aj v L.. Stávalo sa to asi 5-krát do týždňa a za
celé obdobie to videla asi 10-krát a urobil to aj v L. počas návštevy. Raz po návrate z nákupu videla na

malom modrinu, na tvári a nožke a vyhľadala detskú lekárku a malému sa vytvorila modrina rýchlejšie,
lebo mal problémy a bol liečený na hematológii. Počas prebaľovania bol nad ním sklonený a cmúľal mu
penis, čo trvalo asi minútu a potom to nechal tak. Taktiež sa pýtala MUDr. N., či je to v poriadku a bolo to
asi týždeň pred podaním trestného oznámenia a nevedela uviesť, či si lekárka urobila záznam. Aj keď
sa bála o život svoj ako aj malého, dovolila mu ho prebaliť, lebo čo mala robiť a žiadnu inú zvrátenosť na

obžalovanom nepostrehla. Nevedela uviesť presný dátum, kedy sa skutok mal odohrať v L.. Obžalovaný
okrem cmúľania penisu, raz vytiahol penis a hovoril malému, že mu ho dá do pusy a pri onanovaní ho
načapala raz v sprche a potom ešte raz. Keď počas cmúľania mu zobrala malého, stále vrieskal, občasaj buchol, niekedy bol agresívnejší a niekedy sa prejavil iba úškrnom a tvrdil, že so svojím synom si
môže robiť čo chce. Nevie uviesť, z akého dôvodu nespomenula onanovanie v trestnom oznámení.

Pokiaľ ide o výživné, určitú časť uhradil v júni 2014 a v roku 2015 a obžalovaný pracoval ako kuchár v
reštaurácii M.. Následne obžalovaný pracoval v Čechách a za celé obdobie jej uhradil výživné iba vo
výške 60,- €.

Svedok Y. O. uviedol, že poškodenú pozná od jej 17-tich rokov a obžalovaného pozná prostredníctvom

poškodenej. Z brigády v Čechách sa vrátila celá šťastná, že je tehotná a na návšteve bol iba dvakrát.
Ich správanie sa mu zdalo normálne a pri návšteve počas leta spadla misa a obžalovaný bol z toho
nešťastný. Má vedomosť o hádkach a nepamätá si, aby ju udrel. Pokiaľ by ju bol napadol, snažil by sa
tomu zabrániť. Od uvedeného okamihu, bol s poškodenou v kontakte asi 2-3-krát a s obžalovaným v
kontakte nebol. K rozporom bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kde uviedol, že pokiaľ
mal napadnúť poškodenú, že to nepoprel, ale uviedol, že si nepamätá a pokiaľ boli nejaké vyhrážky, tak

iba v rozsahu uvedenom vo výpovedi a žiadnu vyhrážku smrťou neeviduje.

Znalec PhDr. S. Č. uviedol, že vypracoval znalecký posudok na poškodenú, kde uviedol, že ide o
osobnosť so sklonom k neistote, s pocitom menejcennosti, nedostatku sebadôvery a depresívnym
rozhľadom. Taktiež zistil aj psychosomatické poruchy, bola výrazne introvertne socializovaná, jej

myslenie malo paranoidný akcent. Rozumové schopnosti boli priemerné a tomu zodpovedali pamäťové
schopnosti. Špecifická ako aj všeobecná vierohodnosť je zachovaná, nezistil snahu javiť sa v lepšom
svetle. Na konanie obžalovaného reagovala vznikom depresívnych nálad a nezistil príznaky syndrómu
týranej ženy, ale preukázateľne zistil následky domáceho násilia. Hypoteticky je možné konštatovať, že
citlivosť a určitá neistota súvisí s tým, že vyrastala v detskom domove, ale zistené depresívne prejavy

majú súvis s vtedy prežívanými životnými skúsenosťami. Pokiaľ vo vzťahu jeden druhému niečo vyčíta,
môže to provokovať rozmer pocitov menejcennosti, lebo výčitky môžu byť prejavené rôznou formou a
hypoteticky sa to môže stať. Aj keď obžalovaný s poškodenou žili v spoločnej domácnosti krátky čas,
ale na vznik porúch vtedy niekoľko týždňov alebo mesiacov, aby sa tieto prejavili.

SvedkyňaS.W.uviedla,žepoškodenúpoznáazoznámilajusňoudcéraapoškodenásasobžalovaným
sa zoznámila v B., kde bola na brigáde a vtedy prišla s tým, že je tehotná. Obžalovaný pôsobil normálne,
mali ísť do Čiech, ale poškodenej prišlo zle a bola na rizikovom tehotenstve a v nemocnici bol za ňou
obžalovaný a robil výstupy. V B. bola iba raz a chodili k ním na návštevu. Po pôrode bola u nich a od
apríla do októbra bývali spolu a potom ju zobrali a snažili jej pomôcť. Obžalovaný jej vykrikoval, že je

rozkysnutá, nevie nič robiť. Raz večer im volala, že ju zbil a nechce ju pustiť do bytu a vtedy mala aj
nejaké modriny na tvári a bola u nás asi týždeň a potom sa vrátila do B. kvôli škole. Začiatkom júla,
keď v sobotu boli na svadbe a v nedeľu umývala riad a keď sa otočila, videla, že má v ústach penis
malého, ktorý sa smial, asi ho to šteklilo, ona naňho vybehla, že čo to robí a týmto dňom s ním prestala
komunikovať.Poškodenásaktomunevyjadrovala,lebovedela,žesakvôlitomutrápiakeďbolatehotná,

videla modrinu na bruchu a rozprávala o tom až vtedy, ako prišla k ním a to tesne pred dušičkami
2009. Keď obžalovanému po fyzickom útoku volala, tak stále sľuboval, že sa to viackrát nestane. Po
pôrode boli na návšteve 4-5-krát a zdôverila sa skôr jej a poškodenú berie ako svoje dieťa. Chodievali
šeky ohľadne výživného, ale tieto má k dispozícii poškodená. Poškodená určite k ním prišla v októbri a
počas tehotenstva bola 2-krát hospitalizovaná v Z. a cmúľanie bolo určite v júli a v tom okamihu stála

pri stole, nikomu to nepovedala, iba mu to vytkla. Obvinený nadával poškodenej, že je tučná, nemožná,
nič nedokáže, nič nevie. Priamo fyzický útok nevidela, iba keď jej volala poškodená a potvrdil to aj
obžalovaný. Uvedené cmúľanie sa určite stálo v júli a odvtedy už obžalovaný u nich nebol a to celé
videla vo vzdialenosti asi meter a pol a obžalovaný reagoval tak, že je to jeho dieťa a že si s ním môže
robiť, čo chce.

Svedok W.. M. vypovedal, že pre odstup času si pacientov už nepamätá, ale má k dispozícii lekársky
nález z 8.9.2009, z ktorého je zrejmé, že sa dostavila W. F. a uviedla, že bola napadnutá priateľom
a registroval opuch na tvári vľavo, odreniny na ľavej ruke, ale vzhľadom na závažnosť poranení
nepovažoval som za potrebné vykonať nejaké röntgenové vyšetrenie a pod. Vyšetrenie bolo uzavreté

ako pomliaždenie tváre vľavo a pomliaždenie ľavého pleca s drobnými odreninami a na ambulancii bola
iba vtedy raz. Doba liečenia bola iba do 7-mich dní a nakoľko nešlo o nič vážne, nebola plánovaná
ani kontrola. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku poranení, uviedol, že išlo o tupý náraz a mohlo to
korešpondovať s tým, čo uviedla poškodená.Svedkyňa I. V. uviedla, že bola u nich na návšteve iba zopárkrát a poškodená sa vyjadrovala, že keby
aspoň raz na ňu dvihol ruku, dostane ho do basy. Obžalovaný sa staral o malého, prebaľoval ho, aj

varil a poškodená sa nikdy nesťažovala. Taktiež k tomu nepovedal nikto nič v okolí. Obžalovaný jej na
výživu nedlhuje žiadnu sumu a svedkyňa krátkou cestou na pojednávaní zložila do rúk poškodenej sumu
3.800,- € na úhradu dlžného výživného.

Svedkyňa W.. E. N. uviedla, že V. X. má vo svojej starostlivosti od narodenia a na návštevy chodievali

obaja a otec vystupoval suverénne a dieťa
malo koliky a keď dieťa malo asi rok, matka uviedla, že otec vyzliekal kojenca a bavil sa s ním
neprimerane a taktiež už si nepamätá, akými slovami to popísala. Vo veku 3-4 mesiacov evidovala na
dieťatku modrinu na tvári, kde otec uviedol, že spal s ním a nechtiac ho pritom udrel. Následne bolo
vykonané chirurgické ako aj hematologické vyšetrenie, ale nikdy na dieťati nepozorovala telesné násilie.
Následne matka jej uviedla, že sa odsťahovala od otca z dôvodu nevhodného správania a od troch rokov

je dieťa v kolektíve. Poškodená bola bojazlivejšia, bolo potrebné sa jej vypytovať a žiadne vonkajšie
známky násilia si na nej nevšimla a teraz pôsobí ináč, vyrovnanejším dojmom. Skutočnosť, že sa mal
obžalovaný nevhodne správať, nie je nikde zaznamenané, lebo to nepovažovala za potrebné.

Svedkyňa W. O. uviedla, že obžalovaného pozná a nasťahoval sa do bytu spolu s družkou a mali aj dieťa

novorodenca asi mesačného. Bývali tam asi polroka a občas bolo počuť hádky, nakoľko bývali priamo
nad nimi. Priamym svedkom hádok nebola, bolo počuť iba hlasy, obsah hádok sa nedal identifikovať a
hádky neboli pravidelné, možno raz mesačne. Poškodená sa jej nikdy nesťažovala a pri komunikácii s
ňou sa bavili o bežných veciach.

Znalkyňa PhDr. V. Č. uviedla, že pokiaľ ide o obžalovaného, rozumové schopnosti sú v pásme zjavného
nadpriemeru a teda ho predisponujú k nadpriemerným schopnostiam abstrakne myslieť, logicky
usudzovať, odlišovať podstatné a nepodstatné veci. Pamäťové schopnosti sú zjavne znížené, dosahujú
hranicu subnormy a obžalovaný potrebuje určitý čas, aby informácie efektívne využil a preto sa môže
javiť ako zábudlivý a nepozorný. Táto okolnosť neznižuje spôsobilosť správne vnímať a reprodukovať

prežité udalosti. Pokiaľ ide o štruktúru osobnosti, je normálne osobnostne štruktúrovaný. Javí sa ako
menej priebojný. Nemá sklon skresľovať skutočnosti vo svoj prospech a lži skóre je nevýrazne zvýšené.
Vierohodnosť jeho výpovede je zachovaná, nemožno však vylúčiť účelové skreslenie v jeho myslení.
Nie sú prítomné známky preukazujúce duševné ochorenie, emočné poruchy alebo zvýšené agresívne
sklony. Pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný a opakovanie trestnej činnosti sa javí ako

málo pravdepodobné. Agresívne sklony zistené neboli, ale bola zistená zvýšená emočná odozva na
reakcie, čo znamená, že v napätej alebo inej zaťažujúcej situácii môže reagovať emotívne, intenzívne,
nevylučuje odbrzdenie, nie však primárne agresívne reakcie. Osobnosť je v podstate v súlade so
skutkami, ktoré sú mu kladené za vinu, ale len v zmysle toho správania, ak by išlo o nejaké výbušné
správanie alebo nejakú agresiu. Lži skóre bolo zvýšené nadnormu, avšak len veľmi mierne, teda nie je

možné prisudzovať tomu forenzný význam. Pamäťové schopnosti nie sú znížené až v takom rozsahu,
aby si prípadný skutok nepamätal.

Znalkyňa MUDr. H. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vykonala psychiatrické, sexuologické
vyšetrenie ako aj PPG vyšetrenie obžalovaného a to ambulantnou formou. Uviedla, že obžalovaný

je psychicky zdravý, nezistila, že by trpel psychiatrickým ochorením, ktoré by znižovalo úroveň jeho
ovládacích a rozpoznávacích schopností a netrpí ani sexuálnou deviáciou a je príslušníkom sexuálnej
väčšiny. Jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť ani zo psychiatrického ani zo
sexuologického hľadiska. Nezistila prítomnosť sexuálnej deviácie a vykonala falometrické vyšetrenie,
ktoré vyhodnotila a toto potvrdilo heterosexuálnu orientáciu s jednoznačnou preferenciou dospelých

somatosexuálne a psychosexuálne zrelých žien s preferenciou genitálneho spojenia. Nič z jeho
sexuálnej anamnézy ani z jeho sexuálneho života nesvedčí o tom, že by bol príslušníkom sexuálnej
menšiny, t. j. aby bol pedofilný alebo aby bol sexuálnym agresorom.
Pokiaľ ide o konanie, z ktorého je obvinený podozrivý, malo by ísť o správanie, ktoré vedie k
sexuálnemu vzrušeniu, eventuálne sexuálnemu uspokojeniu a vtedy by to hodnotila sexuologicky, ale

takéto správanie môže mať iné roviny, ktorých skúmanie neprináleží znalcovi. Pokiaľ ide o motiváciu
konania, tu jednoznačne vylúčila dôvod skutku psychické ochorenie a sexuálnu deviáciu.Z oboznámených listinných dôkazov je zrejmé, že rozsudkom Okresného súdu B. sp. zn. XX B. XX/
XX bol maloletý V. X. zverený do osobnej starostlivosti matky a obžalovanému bola uložená povinnosť
prispievať na výživu maloletého sumou 50,- €, vždy do 15-tého dňa v mesiaci a uvedený rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 8.7.2010 a výrok ohľadne výživného bol vykonateľný dňa 16.7.2010. Bol
oboznámený aj rodný list maloletého. Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ
11-krát súdne trestaný a naposledy trestným rozkazom Okresného súdu B. zo dňa 27.1.2010 sp. zn.
XX G. XXX/XX, kde bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3
písm.b/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, ktorého výkon mu bol

odložený na skúšobnú dobu 4 rokov s probačným dohľadom a taktiež mu bola uložená povinnosť uhradiť
dlžné výživné v skúšobnej dobe. Z pripojeného spisu XX G. XXX/XX je zrejmé, že obžalovaný W. X.
bol rozsudkom Okresného súdu B. sp. zn. XX G. XXX/XX zo dňa 22.4.2016 oslobodený spod obžaloby
okresného prokurátora pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm.b/ Tr. zákona,
nakoľko zanikla trestnosť činu.

Súd zhodnotiac všetky zabezpečené dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrnne zistil nasledovné:

Pokiaľ ide o skutok 3 obžaloby, súd zistil, že obžalovaný mal prispievať na maloletého V. X. sumou 50,-
€ mesačne, vždy do 15-tého dňa v mesiaci, ale je zrejmé, že zo zápisníc z hlavného pojednávania, že
obžalovanýprostredníctvomsvojejdcérypriamonapojednávaníuhradildorúkpoškodenejsumu3.800,-

€ a následne splnomocnenkyňa poškodenej uviedla, že ku dňu vyhlásenia rozsudku je dlh na výživnom
350,- €, ale v tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný je od 11.11.2015 vo
výkone väzby a teda súd mal za to, že za obdobie keď obžalovaný bol na slobode je dlžné výživné
zaplatené v celom rozsahu a preto použil ust. § 86 ods. 1 písm.a/ Tr. zákona o účinnej ľútosti, t.j. že
trestnosť činu zaniká, ak obžalovaný svoju povinnosť dodatočne splnil skôr ako sa súd odobral na

záverečnú poradu a preto súd mal za to, že sú splnené podmienky uvedeného ustanovenia a preto
obžalovaného podľa § 285 písm.f/ Tr. poriadku oslobodil v celom rozsahu, pretože zanikla trestnosť činu.

Pokiaľ ide o skutok 2 uvedený v obžalobe a to ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1,2
písm.b/ Tr. zákona, súd zistil, že obžalovaný ku skutku nevypovedal, ale pri využití práva, keď reagoval

na výpovede svedkov, spáchanie skutku v celom rozsahu poprel. Zo skutku je však usvedčovaný
výpoveďou Mgr. W. Q., ktorá uviedla, že obžalovaný opakovane cmúľal penis a stávalo sa to asi 5-
krát do týždňa a za celé obdobie to videla asi 10-krát a raz to urobil aj v L. počas návštevy. Taktiež
nevedela špecifikovať, kedy sa uvedený skutok mal odohrať v L.. Jej výpoveď potvrdila aj svedkyňa S.
W., ktorá uviedla, že začiatkom júla 2009 u nich v dome videla, ako obžalovaný cmúľa penis malého a

poškodená sa k nej nasťahovala tesne pred dušičkami 2009. Taktiež k tejto skutočnosti bola vypočutá
aj svedkyňa W.. N., ktorá uviedla, že matka maloletého spomínala, že sa s ním bavil neprimerane.
Ohľadne obvineného bol vykonaný znalecký posudok z odboru psychológie, kde bolo zrejmé, že
obžalovaný nemá sklon skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, ale lži skóre je nevýrazne zvýšené,
avšak len mierne, čo nemá forenzný význam. Taktiež je zachovaná vierohodnosť jeho výpovede.

Zároveň znalkyňa MUDr. H. Š. nezistila žiadne psychické ochorenie, netrpí ani sexuálnou deviáciou a
preferuje heterosexuálnu orientáciu dospelých zrelých žien a pri motivácii konania vylúčila jednoznačne
ako dôvod skutku psychické ochorenie a sexuálnu deviáciu. Na základe takto vykonaného dokazovania
súd vychádzajúc z výpovedi Mgr. Q. a W. mal za to, že aj keď ku skutku došlo, nie sú naplnené
všetky znaky skutkovej podstaty, lebo pri všetkých trestných činoch so sexuálnym motívom musí

byť preukázané sexuálne vzrušenie na strane obžalovaného a v tomto prípade znalkyňa z odboru
psychiatrie a sexuológie jednoznačne vylúčila ako motív konania psychické ochorenie alebo sexuálnu
deviáciu. Taktiež maloletý z tohto konania neutrpel žiadnu ujmu, preto chýba tu aj následok a preto nie
sú splnené všetky zákonné podmienky, ktoré vyžaduje trestný zákon, aby boli naplnené všetky znaky
skutkovej podstaty uvedeného trestného činu. Taktiež sú tu nezrovnalosti ohľadne časových súvislosti,

kedy sa uvedený skutok mal odohrať, kde svedkyňa W. jednoznačne uviedla, že išlo o začiatok júla 2009
a rozporné sú aj tvrdenia svedkyne Mgr. Q., že sa to stávalo asi 5-krát do týždňa a za celé obdobie to
bolo asi 10-krát a malo sa to začať koncom mája a trvalo to až do odchodu zo spoločnej domácnosti, kde
ona uvádzala, že to bolo asi 3 mesiace po narodení malého, čo by korešpondoval mesiac júl a svedkyňa
W. uviedla, že poškodená k ním prišla až niekedy pred dušičkami 2009. Je potrebné poukázať aj na

skutočnosť, že trestné oznámenie bolo podané až v júli 2010 a taktiež trestné oznámenie nebolo podané
zo strany svedkyne W. a žiadne oznámenie neurobilo ani krízové centrum, kde poškodená mala tieto
skutočnosti oznámiť v novembri 2009. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že sa skutok stal,
ale skutok nie je trestným činom, lebo tam chýba motivácia zo strany obžalovaného ako aj následok,preto súd mal za to, že uvedené konanie nie je trestným činom a obžalovaného v zmysle § 285 ods. 1
písmb/ Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok uvedený v bode 1 obžaloby sa stal, ale
úplne v inom rozsahu ako je uvedené v obžalobe. Zo skutku obžalovaného usvedčuje poškodená,
ktorá podrobne popísala ako ju mal fyzicky napádať a to aj počas tehotenstva. Jeden atak zo strany
potvrdil aj svedok Y. O. a z počutia svedectvo poškodenej potvrdila aj svedkyňa S. W., ktorá uviedla,
že tieto skutočnosti jej uviedla samotná poškodená a keď následne volala obžalovanému, on svoje

konanie ľutoval a sľuboval, že sa to už viackrát nestane. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj
na znalca PhDr. S. Č., ktorý uviedol, že vierohodnosť poškodenej je zachovaná a ide o osobnosť
s pocitom menejcennosti, nedostatkom sebadôvery a depresívnym rozhľadom a preukázateľne zistil
následky domáceho násilia a skutočnosť, že v spoločnej domácnosti žili krátko, je irelevantná, avšak
nezistil príznaky syndrómu týranej osoby. Výpoveď poškodenej potvrdzuje aj MUDr. M., ktorý uviedol,
že dňa 8.9.2009 vyšetril poškodenú, ktorá uviedla, že bola napadnutá priateľom a bolo to uzavreté

ako pomliaždenie tváre vľavo a pomliaždenie ľavého pleca s drobnými odreninami. Hádky medzi
obžalovaným a poškodenou potvrdila aj svedkyňa Vozárová, ale priamym svedkom týchto nebola.

Na základe vykonaného dokazovania súd primerane upravil skutok, ktorý ohraničil obdobím september
2008 až september 2009, kde po útoku obžalovaného dňa 8.9.2009 vyhľadala lekárske ošetrenie a

takýmto opakovaným konaním vzbudil u nej dôvodnú obavu
o jej život a zdravie. Zo skutku vypustil okolnosti ohľadne SMS, lebo tieto žiadnym spôsobom neboli
preukázané a tieto SMS ani žiadnym spôsobom zadokumentované neboli.

Obžalovaný je plne trestno-právne zodpovedný subjekt, ani v znaleckom dokazovaní neboli zistené

žiadne pochybnosti o jeho ovládacích a rozpoznávacích schopnostiach a skutku sa dopustil formou
priameho úmyslu podľa § 15 písm.a/ Tr. zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť
alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Súd mal za to, že sú splnené všetky zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360

ods.1,2písm.b/Tr.zákona,lebobolojednoznačnepreukázané,žeobžalovanýopakovanenapádalsvoju
priateľku W. Q. tým, že ju bil, ako aj sa jej vyhrážal, že ju zabije, ako aj pankharta v jej bruchu, čo
vzhľadomnapretrvávanietohtostavu,vyvolávalounejdôvodnúobavuojejživotazdravieanepochybne
sa skutku dopustil aj na chránenej osobe podľa § 139 písm.c/ Tr. zákona, nakoľko poškodená s ním žila v
spoločnej domácnosti a taktiež je tu daná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom,

t.j. obavami poškodenej o jej život a zdravie.

Súd zistil iba jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.m/ Tr. zákona, že obžalovaný bol v minulosti
súdne trestaný a nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, preto keď v osobitnej časti trestného zákona
za tento trestný čin je možné uložiť trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov až 3 roky a pri prevahe

priťažujúcich okolností sa dolná hranica zvyšuje o jednu tretinu, preto pri ukladaní trestu súd vychádzal
z trestnej sadzby 16 mesiacov až 3 roky. Súd uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby a to v trvaní 18 mesiacov, ktorý súd považoval vzhľadom na všetky okolnosti
prípadu za primeraný.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol pred páchaním skutku vo výkone trestu pre úmyselný
trestný čin, v zmysle § 48 ods. 2 písm.b/ Tr. zákona ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.