Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 7T/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215010499
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Michal Polák

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7215010499.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudca JUDr. Michal Polák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.

augusta 2016 rozhodol

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. f/ Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného Q. J., nar. X.XX.XXXX v P.,
trvale bytom P., E. č. XX, prechodne bytom P., U. č. XX, bez pracovného pomeru spod obžaloby
prokurátoraOkresnejprokuratúryKošiceIIzodňa13.4.2015sp.zn.3Pv43/15/8803-4preskutokprávne
kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa
mal dopustiť tak,

že

v Košiciach a inde si neplní vyživovaciu povinnosť k svojim deťom D. D. S., nar. XX.XX.XXXX a P. A. S.,
nar. XX.XX.XXXX, hoci táto mu vyplýva zo Zákona o rodine a výška ktorej mu bola určená na základe
rozsudku Okresného súdu Košice II, sp.zn. 23P 115/2012 prispievať sumou vo výške 140,- € na syna a
80,- € na dcéru mesačne, túto si však úmyselne pravidelne neplní, a tak dlhuje za obdobie od septembra
2014 do 30.8.2016 do rúk matky detí E. J. sumu vo výške 5.060,- Eur.

nakoľko trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, prečítal listinné
dôkazy a zistil tento skutočný a právny stav.

Obžalovaný tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní sa k spáchaniu žalovaného skutku
v celom rozsahu priznal. Na svoju obranu uviedol, že počas žalovaného obdobia bol bez pracovného
pomeru, nepoberal žiaden príspevok ako nezamestnaný, je bezmajetný, z toho dôvodu nemohol platiť

výživné.

Vpriebehuhlavnéhopojednávaniauviedol,žejeochotnýmatkemaloletýchdetíuhradiťvýživnévovýške
30 % životného minima pre maloleté deti, čo predstavuje čiastku 27,20 Eur na každé maloleté dieťa.

Matka maloletých detí E. J. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní potvrdila
skutočnosť, že obžalovaný Q. J. ako otec maloletých detí D. D. S. a P. A. S. neprispieva na ich výživu,

ktoré mu bolo určené rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 23P 115/2012 prispievať na syna
sumou 140 Eur mesačne a na dcéru 80 Eur mesačne a tak im dlhuje na výživnom od septembra až do
jej výsluchu na HP čiastku 4.620 Eur.Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že obžalovaný je vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie od 6.5.2014 a evidencia trvá. Obžalovaný nepoberá, ani v minulosti
nepoberal dávky v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok, ani iné sociálne dávky.

Z ďalších správ súd zistil, že obžalovaný nevlastní žiaden hnuteľný majetok a nie je vlastníkom žiadneho
motorového vozidla.

Zo Sociálnej poisťovne pobočka Košice súd zistil, že obžalovaný si dňa 8.12.2015 uplatnil nárok na

invalidný dôchodok, doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o invalidnom dôchodku Sociálnou poisťovňou,
ústredím v Bratislave.

Z predložených poštových poukážok súd zistil, že obžalovaný za žalované obdobie zaplatil 2.390,68 Eur.

V zmysle podanej obžaloby za obdobie od septembra 2014 do septembra 2016 mal zaplatiť 5.060 Eur

na výživnom na obidve maloleté deti.

Z výsledkov vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní bolo
jednoznačne preukázané, že obžalovaný je bez pracovného pomeru, nie vlastným zavinením,
nemajetný, nemá žiaden príjem, má zlý zdravotný stav a absolútne nemá žiadne možnosti prispievať

na výživu maloletých detí v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 23P 115/2012 vo výške
140 Eur, resp. 80 Eur, spolu 220 Eur mesačne.

Z vyššie uvedených dôvodov súd v konaní riešil predbežnú otázku, v akej výške by obžalovaný mohol
prispievať na výživu obidvoch maloletých detí a dospel k záveru, že maximálne vo výške 30% životného

minima, čo je na jedno dieťa 27,20 Eur, spolu 54,40 Eur.

Z predložených poštových poukážok súd zistil, že obžalovaný za žalované obdobie, ktoré je zahrnuté v
žalovanom skutku zaplatil celkove na výživnom čiastku 2.390,68 Eur.

Výška výživného na obidve maloleté deti po prepočte 30% zo životného minima, čo činí 54,40 Eur je za
žalované obdobie až po rozhodnutie súdu 1.305,60 Eur.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť na maloleté deti splnil, ba
čo viac, zaplatil výživné vo vyššej sume ako je 30% zo životného minima.

Súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného vychádzal aj z toho, že súd v trestnom konaní nie je
viazaný rozhodnutím civilného súdu o určení výšky výživného, najmä vzhľadom na možnosti a pomery
obžalovaného súd ustálil výšku výživného na maloleté deti tak, ako je to uvedené vyššie.

V konkrétnom prípade súd vychádzal z ustanovenia § 85 Tr.zák. o účinnej ľútosti a v zmysle § 86 ods. 1
písm. a) Tr.zák. Trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne
splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

V zmysle hore citovaného zákonného ustanovenia a podľa ustanovenia § 285 písm. f) Tr.por. súd
obžalovaného oslobodil spod obžaloby OP Košice II, sp. zn. 3Pv 43/15 zo dňa 13.4.2015 pre skutok,
ktorý OP Košice II kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák., pretože
zanikla trestnosť činu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňaoznámeniaprostredníctvomOkresného
súdu Košice II na Krajský súd v Košiciach.