Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/129/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114209478
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7114209478.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcov: 1. B. R., V.. XX. X. XXXX,

P. L. Q., R. XX, 2. S.. K. R., V.. XX. X. XXXX, P. L. Q., R. XX, zastúpených Advokátskou kanceláriou
GOGA a spol., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, proti žalovanému: Q. F.-X., V.. XX. XX. XXXX,
P. L. Q., P. X, zastúpenému JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom so sídlom v Košiciach, Pollova
32, o ochranu osobnosti

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 10. 4. 2014 domáhali proti žalovanému

povinnosti uložiť mu do 14 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku doručiť na adresu primátora mesta
Košice, riaditeľovi Magistrátu mesta Košice, Útvaru hlavného kontrolóra Magistrátu mesta Košice,
referátu Útvaru hlavného architekta Magistrátu mesta Košice a oddeleniu výstavby, investícií a
stavebného úradu Magistrátu mesta Košice písomný list s textom:
„Q. F.-X., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. X, Q. sa týmto ospravedlňuje B. R., V.. XX. X. XXXX, bytom
ako aj jej manželovi S.. K. R., V.. XX. X. XXXX za nepravdivý a obviňujúci výrok, že manželia R. sú
stavebníkmi „Čiernej stavby“, ktorý Q. F.-X. uviedol v liste zo dňa 12. 2. 2014 s názvom sťažnosť na

postup Mesta Košice pri uzavretí zmluvy č. 2013002795 zo dňa 13. 12. 2013/žiadosť o preverenie
nakladania s majetkom. Uvedeným konaním Q. F.-X. neoprávneným spôsobom zasiahol do zákonom
chránených práv manželov R. na ochranu ich občianskej cti a dobrého mena.“
a povinnosti žalovaného upustiť (zdržať sa) od neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti
žalobcov tým, že nebude žiadnou formou (najmä písomnou a ústnou) pokračovať a šíriť o žalobcoch
nepravdivé tvrdenia a to, že sú stavebníkmi „Čiernej stavby“ alebo že ich stavba je „Čiernou stavbou“, a
to pokiaľ ide o stavbu Kanalizačná prípojka + ČOV (čistička odpadových vôd) umiestnená a postavená

na pozemku parc. č. XXXX/X, katastrálne územie Č., ktorého vlastníkom je Mesto Košice, ako aj náhrady
trov konania.
2. Žalobcovia v žalobe uviedli, že žalovaný podal dňa 19. 2. 2014 na Mesto Košice, Útvar hlavného
kontrolóra písomné podanie s názvom „sťažnosť na postup Mesta Košice pri uzavretí zmluvy č.
2013002795 zo dňa 13. 12. 2013/žiadosť o preverenie nakladania s majetkom“. List s rovnakým
obsahom žalovaný zaslal aj na Magistrát mesta Košice a referát Útvaru hlavného architekta mesta
Košice. Podstatou tohto listu je, že žalovaný ním napáda legálnosť zmluvy č. 2013002795 zo dňa

13. 12. 2013 o náhrade za obmedzenie užívania nehnuteľnosti - pozemku registra „KN-C“ č. XXXX/
X, katastrálne územie Č., ktorú uzatvorili žalobcovia s Mestom Košice, ale z pohľadu tohto konania
je podstatou najmä to, že žalovaný týmto listom opakovane žalobcov označil ako stavebníkov „čiernej
stavby“. Navyše týmto listom žalovaný opakovane nepravdivo obvinil žalobkyňu v 1. rade aj z toho,že ako zamestnankyňa Magistrátu mesta Košice zneužíva svoje postavenie na svoje súkromné účely
(napríklad na uzatváranie pre žalobcov výhodných zmlúv), a to na úkor ostatných občanov, či subjektov
štátu. Vyššie uvedené tvrdenia sú nepravdivé, pričom o tejto skutočnosti žalovaný veľmi dobre vie,

no napriek tomu šíri nepravdivé tvrdenie o žalobcoch, čím žalobcov účelovo zraňuje, vystavuje ich
občiansku česť, dôstojnosť a dobré meno poníženiu, posmechu, ohováraniu, straty dôveryhodnosti a
obdobným prejavom voči ich osobám. Celé jeho tvrdenie je nepravdivé a je dané protiprávne konanie
zo strany žalovaného ako základ pre uplatnenie nároku žalobcov na ochranu osobnosti podľa § 11, §
13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Tvrdenie žalovaného, ktorým označil žalobcov za stavebníkov

„čiernej stavby“ bolo v každom prípade nepravdivým tvrdením, či obvinením, ktoré intenzívne zasiahlo
a aj zasahuje do dobrej povesti a cti, ľudskej dôstojnosti žalobcov. Žalovaný vo svojom liste opakovane
označuje vodnú stavbu žalobcov s názvom kanalizačná prípojka + čistička odpadových vôd umiestnenú
a postavenú na pozemku parcela č. XXXX/X, katastrálne územie Č., ktorého vlastníkom je Mesto Košice
za „čiernu stavbu“. Na vyššie uvedenú stavbu však vydal Obvodný úrad životného prostredia Košice
povolenie na uskutočnenie vodnej stavby. Napriek všetkým skutočnostiam a vedomostiam žalovaného o

právnom stave dotknutej stavby žalovaný šíri nepravdivé tvrdenia o žalobcoch, že sú stavebníkmi čiernej
stavby. Žalobcovia ďalej poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. 6. 2011 sp. zn. 2Cdo/79/2001
a rozsudok Najvyššieho súdu SR č. C 1406-NS sp. zn. 28Cdo/1375/2002, rozsudok Najvyššieho súdu
SR č. C 4679-NS sp. zn. 30Cdo/2232/2006.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 9. 6. 2014 žiadal žalobu zamietnuť
ako neopodstatnenú. Žalovaný uviedol, že svoje písomné námietky voči postupu správnych orgánov
v stavebnom konaní rodiny R. adresoval Mestu Košice, Útvaru hlavného kontrolóra a sťažoval sa na
postup týchto správnych orgánov. Je mimo jeho dosahu, keď obsah jeho podania unikol, ako tvrdia
žalobcovia. Jeho sťažnosť nesmerovala na konanie rodiny R., ale Mesta Košice ako vlastníka pozemku.

Svojím podaním zo dňa 19. 2. 2014 uplatnil svoje právo občana na nesúhlas s protiprávnym konaním
v rámci stavebného konania, ktorého účastníkom je rodina R..

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcov, žalovaného, svedkov, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

5.Žalobkyňav1.radevovýpovediuviedla,žespoločnesmanželomnadobudlivroku2007nehnuteľnosť
- rodinný dom. Profesionálne sa venuje príprave stavieb, realizácii stavieb, kolaudačným rozhodnutiam
a pod. V rámci rekonštrukcie domu vybavili všetky potrebné povolenia, až na výnimku osadenia čističky
odpadových vôd, lebo došlo k osovému posunutiu osadenia čističky. Príslušný stavebný úrad im stanovil

termín, kedy predložili potrebné doklady a vedenie mesta rozhodlo a udelilo súhlas na osadenie
stavby. Žalovaný sa sťažoval pravidelne na majetkové oddelenie Mesta Košice, na Útvar hlavného
kontrolóra Mesta Košice, ako aj na ďalšie správne orgány. Útoky žalovaného sú neopodstatnené a
dotkli sa žalobkyne v 1. rade, pretože dlhoročne pracuje s touto činnosťou. Niekoľkokrát počula ironické
poznámky zo strany kolegov, susedov, k tejto situácii, ktoré mohli ovplyvniť jej dobrú povesť a meno.

Sťažnosť, ktorú podal žalovaný, sa prešetrovala, pocitovo si myslí, že odvtedy nemá takú dôveru, akú
mala u svojich nadriadených.

6. Žalobca v 2. rade vo výpovedi uviedol, že so žalovaným, ktorý je ich sused, dlhodobo nevychádzajú
dobre. Kvôli čističke odpadových vôd mala manželka v práci a v súkromí problémy. Do spolužitia

manželov vniesla sťažnosť od žalovaného nepokoj, susedia sa divili, že na seba kričia kvôli pozemku
a vznikla v rodine nervozita. Susedia, s ktorými dobre vychádzajú, sa dozvedeli o tom a odvtedy mali
k nim rezervovaný prístup.

7. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že vlastní nehnuteľnosť v susedstve žalobcov. Sťažoval sa

proti rozhodnutiam správnych orgánov, pretože chcel odkúpiť prístupovú cestu a nesúhlasil s ich
stanoviskami. Žalovaní zrealizovali stavbu čističky na pozemku vo vlastníctve mesta. Je mimo jeho
dosahu,akobsahsťažnostiunikol.Sťažnosťnesmerovalanakonanierodinyžalobcov,aleMestaKošice,
ako vlastníka pozemku.

8. Svedok S.. R. L., kolega žalobkyne v 1. rade, vo výpovedi uviedol, že so žalobkyňou pracovali na
jednom oddelení takmer 18 rokov. Keď prišlo nové vedenie mesta, dôvera nových ľudí vo vzťahu k nej
sa znížila a trvalo nejaký čas, kým si žalobkyňa v 1. rade získala dôveru. Išlo o nepríjemnú skúsenosť,
lebo žalobkyňa má dôležitú zodpovednosť a sama mala porušovať právne predpisy. Žalobkyňa bola vstrese, bol to pre ňu nápor a spamätávala sa z toho dlhú dobu. Išlo aj o ohrozenie pozícii jej práce,
keďže keď takáto sťažnosť príde, jedná sa o závažnú skutočnosť. Sťažnosť bola doručená v zalepenej
obálke, sám ju nedostal ani nečítal.

9. Svedok R. X., sused žalobcov a žalovaného, vo výpovedi uviedol, že medzi žalobcami a žalovaným
boli spory. Postupom žalovaného sa cíti byť sám sklamaný, pretože pôvodný zámer mal taký, že chcel v
nehnuteľnosti bývať a vo vedľajšom dome liečiť deti z Maďarska na dýchacie cesty. Postupom času sa
tam však začala rozvíjať komerčná prevádzka, ktorá s týmto pôvodným postupom žalovaného nemala

nič spoločné. Organizovali sa tam večierky, svadby. O sťažnosti vedel od žalobkyne, ale vzťahy so
žalobcami sa po sťažnosti žalovaného nezmenili, vždy sa jednalo o korektné a dobré susedské vzťahy.

10. Svedkyňa S.. R. X., suseda žalobcov a žalovaného, vo výpovedi uviedla, že žalovaný často
nedodržiaval slušné susedské pravidlá, susedia nevedia s ním nájsť spoločnú reč. Má vedomosť o
tom, že žalobcovia a žalovaný majú nedorozumenia a súdne spory. Vzťah k žalobcom sa po sťažnosti

nezmenil, so žalobcami sa síce nestretávajú, lebo žalobcovia bývajú inde, ale majú korektné vzťahy,
vedia spoločne slušne komunikovať.

11. Uznesením zo dňa 8. 7. 2015 č.k. 15C/129/2014-87 súd vstup Mesta Košice so sídlom Trieda SNP
48/A, Košice, IČO: 00 691 135 do konania ako žalovaného v 2. rade, na návrh žalovaného, nepripustil.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 11. 2015.

12. Podľa správy Kancelárie primátora mesta Košice doručenej súdu dňa 13. 11. 2015 žalovaný podal
na žalobcov sťažnosť v roku 2009 týkajúcu sa odkúpenia prístupovej cesty za účelom vytvorenia
prístupovej komunikácie k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/X, ktorá bola Mestom

Košice vyhodnotená ako opodstatnená. V roku 2011 podal žalovaný opakovanú sťažnosť v tej istej veci,
pretožepredchádzajúcasťažnosť,resp.jejzáverpodľanávrhuzpracovnéhorokovaniazodňa3.2.2010
nebol poslancami Mestského zastupiteľstva v Košiciach ukončený. Listom Útvaru hlavného kontrolóra
Mesta Košice bolo J.. J. Z., vtedajšiemu advokátovi žalovaného, oznámené, že kontrolou nakladania s
majetkom postupovalo Mesto Košice v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

13. Listom zo dňa 12. 6. 2015 primátor mesta Košice na výzvu, ako bolo naložené so sťažnosťou
žalovaného,oznámilsúdu,žežalobkynineboloničdoručovanéanebolavtomtoprípadeanivypočúvaná
ani informovaná o prešetrovaní postupu mesta Košice pri uzavretí zmluvy č. 20130002795 zo dňa 13.
12. 2013.

14. Dňa 19. 2. 2014 bola doručená Mestu Košice, Útvaru hlavného kontrolóra mesta Košice sťažnosť
žalovaného zo dňa 12. 2. 2014 na postup mesta Košice pri uzavretí zmluvy č. 2013002795 zo dňa 13.
12. 2013 (žiadosť o preverenie nakladania s majetkom mesta), v ktorej žalovaný uviedol, že sa dozvedel
z webovej stránky Mesta Košice, kde sú povinne zverejňované zmluvy uzatvorené Mestom Košice, že

Mesto Košice uzatvorilo zmluvu č. 2013002795 o náhrade za obmedzenie užívania nehnuteľnosti v
katastrálnom území Čermeľ s S.. K. R. a zamestnankyňou Mesta Košice B. R., obaja bytom R. XX, Q., v
ktorej Mesto Košice zároveň dodatočne súhlasí s umiestnením čističky odpadových vôd. Touto zmluvou
Mesto Košice súhlasilo s novou čiernou stavbou zrealizovanou zamestnankyňou Mesta Košice B. R. a
jej manželom na pozemku vo vlastníctve Mesta Košice. Touto čiernou stavbou čističky s kanalizačnou

prípojkou bude znehodnotený prístupový chodník k pozemkom, parc. č. XXXX/XXXXX/X. Napriek tomu,
že podľa stanoviska Útvaru hlavného architekta mesta Košice v tejto lokalite nie je výstavba nových
objektov podľa platného územného plánu možná a jestvujúce objekty má byť možné využívať iba pre
rekreačné účely vyplývajúce z funkcie lesoparku, primátor mesta Košice podpísal zmluvu, ktorou súhlasí
s dodatočným povolením čiernej stavby ohrozujúcej a zhoršujúcej životné prostredie v uvedenej lokalite

umiestnenej bez povolenia Špeciálneho stavebného úradu na verejnom mestskom pozemku, ktorej
stavebníkom je zamestnankyňa Mesta Košice B. R. s manželom a ktorá slúži na ich súkromné účely.
Na mieste je otázka, či tu dochádza k zjavnému zvýhodňovaniu a uprednostňovaniu zamestnankyne
mesta oproti ostatným obyvateľom a stavebníkom. V minulosti Mesto Košice odmietlo dať súhlas k
dodatočnému povoleniu vykonaných terénnych úprav žalovanému, ktorými sčasti zašiel na pozemok vo

vlastníctve Mesta Košice. Manželia R. tak budú za neprimerane nízku jednorazovú finančnú náhradu
vo výške 112,93 Eur užívať na súkromné účely pozemok vo vlastníctve Mesta Košice znehodnotený
ich čiernou stavbou.15. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

16. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

17. Podľa článku 10 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo, aby bola zachovaná jeho
ľudská dôstojnosť, osobná česť, dobrá povesť a aby bolo chránené jeho meno.

18. Podľa článku 12 ods. 1, 2 Ústavy SR ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné
práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a
slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti,

jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k
národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov
poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

19. Podľa článku 16 ods. 1 Ústavy SR nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená

môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

20. Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života.

21. Podľa § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

22. V civilnom procese strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 CSP). Strany sporu majú v konaní rovné postavenie

spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany.
23. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú základné povinnosti strán v civilnom procese. Ak strana
sporu niektorú z týchto povinností nesplní, je procesnou sankciou strata sporu.

24. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena a prejavov
osobnej povahy (§ 11 Občianskeho zákonníka). Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či
neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene, či nezavinene, vedome alebo nevedome. Nevyžaduje sa
ani vyvolanie následkov, stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie

chránených práv osobnosti fyzickej osoby. Za neoprávnený zásah sa nepovažuje kritika, ak je pravdivá,
ak súčasne je svojou formou primeraná. Ustanovenia § 11 až 13 Občianskeho zákonníka chránia
aj čiastkové osobnostné práva fyzickej osoby, ako sú právo na česť a dôstojnosť v rozmanitých
spoločenských vzťahoch, na pracovisku, v rodine, v odborných kruhoch a ochranu mena. Ak došlo k
neoprávnenému zásahu do dobrého mena, cti, dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý

privodiť ujmu, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany. Zákon neposkytuje ochranu
protiakémukoľvekzásahu,alelenprotitakémuzásahu,ktorýjeneoprávnenýaktorýjespôsobilýprivodiť
ujmu fyzickej osobe.

25. Predmetom konania je nárok žalobcov na ochranu osobnosti. Žalobcovia v žalobe tvrdia, že

sťažnosťou žalovaného zo dňa 19. 2. 2014 označenú ako Sťažnosť na postup Mesta Košice pri uzavretí
zmluvy č. 2013002795 zo dňa 13. 12. 20013, resp. žiadosť o preverenie nakladania s majetkom mesta,
ktorou žalobcov označil za „stavebníkov čiernej stavby“, a žalobkyňu v 1. rade, ako „zamestnankyňu
mesta, ktorá zneužíva svoje postavenie na súkromné účely, resp. uzatváranie výhodných zmlúv pre
žalobcov“, žalovaný zasiahol do cti, povesti a dobrého mena žalobcov, lebo tvrdenia sú nepravdivé,

zraňujú a vystavujú ich česť, meno a dôstojnosť poníženiu, posmechu, ohováraniu.
26. Občiansky zákonník poskytuje ustanovením § 13 Občianskeho zákonníka ochranu osobnosti v
prípade takého porušenia cti, mena a dôstojnosti, ktoré predstavujú zásah do osobnosti občana,
pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takú ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobneja mravnej integrite občana, ktoré vážnym spôsobom znižuje jeho dôstojnosť, vážnosť a česť ako
aj konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a
uplatnenie v spoločnosti. Nemožno priznať právo na ochranu osobnosti v zmysle § 13 Občianskeho

zákonníka, ak jeho prejav je kritikou tohto konania a zásahom proti spoločenským nešvárom (R
103/67). Z použitého pojmu občianska česť (§ 11 Občianskeho zákonníka) a zo skutočnosti, že
zákon chráni osobnosť občana, vyplýva, že zákon chce poskytnúť občianskoprávnu ochranu len v
prípadoch najzávažnejšieho porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú vážny
zásah do osobnosti občana. Tým je dostatočne vyjadrený zámer, že predmetom ochrany cti podľa

týchto ustanovení nemôžu byť menej závažné verbálne alebo iné urážky. Pritom ďalšou nevyhnutnou
podmienkou tejto ochrany je, aby zásah do práva na ochranu osobnosti bol objektívne spôsobilý takú
ujmu osobnosti fyzickej osoby privodiť. Občiansky zákonník poskytuje túto ochranu len proti takým
konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska
jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Upustenie od
neoprávneného zásahu, ktorý sa týka osobnosti občana, je možné použiť len tam, kde zásah doteraz

trvá.
27. Vecou verejnou je nielen všetka agenda štátnych orgánov a štátnych inštitúcií, ale aj osôb
pôsobiacich vo verejnom živote, napríklad činnosť úradníkov na tieto funkcie a všetko, čo na seba
upútava verejnú pozornosť. Tieto verejné záležitosti môžu a majú byť verejne posudzované (Nález ÚS
ČR sp. zn. 1.ÚS 453/03).

28. Žalobkyňa ako osoba patriaca do kategórie osôb verejných, ako dlhoročná zamestnankyňa
Magistrátu mesta Košice, mohla byť objektom kritiky v súvislosti s výkonom svojho povolania, lebo
hraniceakceptovateľnostiutakejtoosobysúoveľaširšie,akoubežnýchobčanov(súkromnýchfyzických
osôb).

29. Ako vyplynulo z dokazovania, žalobkyňa pôsobila a aj v súčasnosti pracuje v štátno-
zamestnaneckom pomere na Magistráte Mesta Košice. V jej náplni práce ani v pracovnoprávnych
vzťahoch nedošlo k zmene. Podľa názoru súdu, žalovaný v sťažnosti zo dňa 19. 2. 2014 vyslovil
svoje námietky voči postupu správnych orgánov v stavebnom konaní, vyčítal Mestu Košice, Útvaru
hlavného kontrolóra mesta Košice, že súhlasilo so stavbou čističky odpadových vôd, za nízku finančnú

náhradu zaplatenú žalobcami, čím mal byť naviac znehodnotený prístupový chodník k pozemkom
žalovaného a žiadal príslušný stavebný úrad o preverenie nakladania s majetkom mesta. Okresný úrad
Košice, Odbor starostlivosti o životné prostredie, ako príslušný správny orgán, ktorému bola sťažnosť
žalovaného bezodkladne postúpená Mestom Košice, po preverení sťažnosti, listom zo dňa 21.
1. 2014 oznámil žalovanému a Mestu Košice, ako príslušnému stavebnému úradu, že boli splnené

všetky podmienky na zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné prostredie, v súlade so schválenou
projektovou dokumentáciou žalobcov a nedošlo k porušeniu zákona. Podľa oznámenia Okresného
úradu Košice dňa 13. 12. 2013 bola stavebníkmi predložená zmluva č. 2013002795 o náhrade za
obmedzenie užívania nehnuteľnosti, uzatvorená medzi vlastníkom pozemku a stavebníkmi, v ktorej
Mesto Košice vyslovilo súhlas s umiestnením čistiarne odpadových vôd s výmerou 2 m2.

30. Tým sa nepriaznivé dôsledky oznámenej „čiernej stavby“, postavenej žalobcami bez súhlasu mesta
s jej umiestnením, odstránili.
31. Žalovaný, sused žalobcov a vlastník nehnuteľnosti, len využil všetky zákonné možnosti - podal
opravné prostriedky, sťažnosti, námietky, ktoré mu ako účastníkovi konania v správnom konaní patrili,
tiež ako občan mesta, vyjadril ich voči rozhodnutiu Mesta Košice, kde žalobkyňa pracuje. Správny orgán

sťažnosť žalovaného riadne preveril a výsledok šetrenia žalovanému a príslušným stavebným orgánom
oznámil listom zo dňa 21. 1. 2014.
32.PrimátormestaKošice,priamynadriadenýžalobkynekvýzvesúdu,akobolonaloženésosťažnosťou
žalovaného oznámil, že žalobkyni nebolo nikdy nič doručované ohľadom prešetrovania postupu mesta
Košice v tejto veci a nebola v tomto prípade ani vypočúvaná a ani informovaná o prešetrovaní postupu

mesta Košice pri uzatváraní zmluvy č. 2013002795 zo dňa 13. 12. 2013.
33. Žalovaný v sťažnosti síce použil vlastný hodnotiaci úsudok, že sa jedná o „čiernu stavbu postavenú
na pozemku vo vlastníctve mesta Košice“ a „žalobkyňa zneužíva svoje postavenie zamestnankyne
mesta na súkromné účely“. V tejto súvislosti žalobkyňa však nebola riešená zamestnávateľom v
rámci pracovnoprávnej ani inej zodpovednosti a ani správne orgány, ktoré riešili vybudovanie čističky

odpadových vôd, žiadne dôsledky vo vzťahu k žalobcom ani k ich stavbe nevyvodili. Stavba čističky
odpadových vôd bola legalizovaná a správny orgán povolil užívanie stavby k určenému účelu. Z
výpovede svedkov navrhnutých žalobcami vyplynulo, že vzťahy medzi žalobcami a svedkami, susedmi
žalobcov, sa od podania sťažnosti nezmenili, sú ďalej dobré a korektné.34. Nebola teda žalobcami preukázaná reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti ujmy
žalobcov v spoločnosti ani v zamestnaní žalobkyne v značnej miere tak, ako to má na mysli ust. § 13
Občianskeho zákonníka, i keď dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalobcov (§ 187 CSP).

35. Žalobkyňa je osobou pracujúcou v štátnej správe, naďalej pracuje v oblasti realizácie stavieb,
prípravy stavieb, kolaudačných konaní a pod., s čím je spojené citlivé spoločenské vnímanie jej osoby
a ak ide o hranice prípustnej kritiky zo strany tretích osôb, tieto sú práve preto širšie vo vzťahu k jej
osobe, ako vo vzťahu k inej súkromnej osobe. Osoba, ktorá pracuje v štátnej správe, sama nevyhnutne
a otvorene vystavuje seba podrobnému skúmaniu zo strany verejnosti, každé svoje slovo a skutok a

musí zároveň prejaviť väčšiu mieru tolerancie, ktoré pripúšťajú kritiku. Samozrejme aj takáto osoba má
právo na ochranu osobnosti, aj vtedy, ak koná ako súkromná osoba, ale potreba takejto ochrany musí
byť v rovnováhe so záujmami a prejavmi takejto osoby.
36. Teda osoby pracujúce v štátnej správe (tiež osoby vo verejnej sfére, politici, sudcovia, atď.) musia
akceptovať väčšiu mieru kritiky ako iné fyzické osoby. Súdna ochrana dobrého mena takýchto osôb je
preto realizovaná v miere menšej ako ochrana dobrého mena kohokoľvek iného, ktorý má oveľa menšie

spektrum možností vstúpiť do takéhoto konania.
37. Štátni zamestnanci požívajú dôveru verejnosti, čo je možné za podmienok, že sú chránení pred
neprimeranými narušovaniami, ak majú byť úspešní pri plnení svojich úloh a preto sa môže javiť ako
nevyhnutné,abybolichránenípredagresívnymiaurážlivýmislovnýmiapísomnýmiútokmipočasvýkonu
ich právomoci. Medze prijateľnej kritiky sú preto širšie vo vzťahu k štátnym zamestnancom konajúcim

v rámci výkonu svojich funkcií, než vo vzťahu k súkromným osobám.
38. Na základe uvedených záverov a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu
zamietol.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému, ktorý mal vo

veci úspech, náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.