Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 7C/145/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712211798
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Jankovský

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2014:3712211798.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Róbert Jankovský, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich
Paľko s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika,
zastúpenáMinisterstvomspravodlivostiSR,sosídlomBratislava,Župnénámestie13vkonaníonáhradu
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 27.09.2012, sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej
škody 125 Eur a nemajetkovej ujmy 248,94 Eur, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Považská Bystrica. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že je slovenskou právnickou osobou,
ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania
krátkodobých úverov. Ďalej uviedol, že v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený
navrhol písomným podaním, spísaným procedurálnym postupom podľa ust. § 38 a nasl. Exekučného

poriadku zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu za účelom vymoženia pohľadávky, ktorá
vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 302000645 uzavretej s dlžníkom
L.D. M., O.. XX.XX.XXXX. Návrh na vykonanie exekúcie súdny exekútor zaevidoval pod spis. zn.
EX 12898/2011. V rámci uvedeného exekučného konania súdny exekútor v snahe postupovať pri
nútenom vymáhaní pohľadávky navrhovateľa efektívne a účinne predložil jeho návrh na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu t.j. Okresnému
súdu Považská Bystrica a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd,

žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciespísanúsúdnyexekútorom,prijalnaďalšiekonanie,
čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v
rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. Navrhovateľ na označenie exekučnej veci
uviedol všetky informácie, ktoré sú mu známe, pretože exekučný súd navrhovateľovi neoznámil spisovú
značku exekučného konania.
Poukázal na to, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od

doručenia žiadosti sa nevzťahovala na notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku). V danej veci však
navrhovateľ žiadal vykonať exekúciu na základe rozsudku rozhodcovského súdu v zmysle zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý nemožno stotožňovať s rozhodnutím rozhodcovskýchkomisií. Rozhodnutiami rozhodcovských komisií sa rozumeli rozhodnutia v pracovných sporoch vydané
rozhodcovskýmikomisiamivrozhodcovskomkonanípodľa§207Zákonníkapráceavyhláškyč.42/1975
Zb. o prejednávaní a rozhodovaní pracovných sporov rozhodcovskými komisiami. Prejednávanie

a rozhodovanie pracovných sporov bolo ku dňu 01.02.1991 zrušené, rozhodnutia rozhodcovských
komisií ostali i naďalej vykonateľné. Rozsudok rozhodcovského súdu je exekučným titulom nie podľa
ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku, ale podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. i/
Exekučného poriadku ako iné vykonateľné rozhodnutie, ktorého súdny výkon pripúšťa zákon.
Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti

a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 08.12.2011, keď zamietol žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, hoci exekučné konanie začalo dňa 26.07.2011. K rozhodnutiu o
poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Omeškanie predstavovalo viac ako 135 dní.
Navrhovateľ ďalej v návrhu rozpísal, aké kroky uskutočnil s cieľom, aby primäl exekučný súd rozhodnúť

o žiadosti v zákonnej lehote. Tvrdil, že spísal a exekučnému súdu zaslal žiadosti o informácie o stave
konania v dňoch 02.07.2009, 23.09.2009, 13.11.2009, 25.02.2010, a sťažnosti na prieťahy v konaní v
dňoch 30.08.2010, 23.11.2010, 25.05.2011.
Ako dôkaz na podporu svojich tvrdení navrhol pripojenie súdneho spisu exekučného súdu (Okresného
súdu Považská Bystrica) založený pre exekučné konanie vedené medzi navrhovateľom a vyššie

menovaným povinným pre vymoženie peňažnej pohľadávky zo Zmluvy o úvere č.: 302000645, pričom
exekučná vec bola súdnym exekútorom zaevidovaná pod EX 12898/2011. Ďalej navrhovateľ uviedol,
že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu ani rovnopisom príslušného návrhu na
vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu, pretože použil rovnopis
exekučného titulu ako nutnú prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie a zveril ho zvolenému súdnemu

exekútorovi. Exekučný súd neoznámil navrhovateľovi spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii
exekučného konania na všeobecnom súde.
Postup exekučného súdu navrhovateľ hodnotil ako nesprávny a v rozpore s ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. V predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil

až po veľmi dlhej dobe a neexistuje okolnosť, ktorá by umožnila vytvoriť stav zakladajúci reálnu
nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť okresného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci
počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods.2 Ústavy

Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn.: I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02,1. ÚS
13/05).
Navrhovateľovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím

o nej. Navrhovateľ vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- €, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40,-€, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu

15,- €. Celkovo vynaložil navrhovateľ vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 125,- €. Táto suma
by nezaťažila navrhovateľa, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu. Výška hmotnej škody je

stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by
bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov,
obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady,

resp. pracovné a obchodné zmluvy.
Zároveň navrhovateľ ako poškodený uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahovzaručenéhočl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikyaprávanaprejednanievecivprimeranom
čase zaručeného čl.6 ods.l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa názoru navrhovateľa dôsledkom jeho nesústrednej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv navrhovateľa. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k
vyvolaniu rizík, akými je skutočnosť, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom mohlo dôjsť

k zániku povinného; k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným; k insolvencii povinného.
Pokiaľ by exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej
lehote, navrhovateľ by vedel, že žiadosť bola zamietnutá a mohol by uskutočniť kroky smerujúce
k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky získaním náhradného exekučného titulu. Postupom
exekučného súdu sa navrhovateľ nemohol správať so starostlivosťou riadneho hospodára. Náhradu
nemajetkovej ujmy navrhovateľ považuje za spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho

zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných
práv. Ako ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ tiež
uviedol:
a. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení

s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich
orgánovspoločnosti,akoajujejmajiteľovpocityfrustrácie,úzkosti,nespravodlivosti,neistotyanedôvery
v právo a rovnosť v spoločnosti;
b. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu
spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných

podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj na strane
jeho majiteľov;
c. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal navrhovateľ pre možnú analógiu z
doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je
spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-Sk, t.j. cca
660,00 €. Ohľadom primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia navrhovateľ poukázal
na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní. Navrhovateľ si uplatnil primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom

exekučného súdu) sumu 248,94 Eur. Navrhovateľ nárok vypočítal alikvotným pomerom 55 Eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny
ústavného súdu teda 660 Eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55 Eur za mesiac.
Navrhovateľ uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods. l zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou
požiadalodporcuopredbežnéprerokovaniejehonárokunanáhraduškody,avšakbezpozitívnejreakcie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľ požiadal súd, aby medzitýmnym rozsudkom v
zmysle ust. § 152 ods. 2 veta druhá in fine OSP rozhodol o základe veci tak, že odporca je zodpovedný
za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Považská
Bystrica,pretožetentonerozhodoložiadostiovydaniepoverenianavykonanieexekúcieprepohľadávku
navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho z uvedenej Zmluvy o úvere v zákonom

stanovenej lehote a aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody
sumu 125 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 248,94 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomným podaním zo dňa l. 8. 2014, pričom návrh

navrhovateľa žiadal ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že v návrhu nie sú uvedené relevantné
údaje týkajúce sa exekučnej veci (sp. značka, dátumy a pod.) a nie je ani jasný titul uplatneného
nároku, teda či žalobca uplatňuje nárok z titl. nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov,
z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia vzákonom stanovenej lehote. Podľa odporcu všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v
konaní súdu, a toto právo má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Podľa odporcu, nárok na
súde bol uplatnený predčasne, keďže neuplynulo 6 mesiacov od prijatia žiadosti žalobcu o predbežnom

prerokovaní nároku na náhradu škody. Okrem toho odporca nedoplnil žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku o žiadne informácie týkajúce sa výšky škody, kedy sa o škode dozvedel, či podal sťažnosť na
prieťahy, neposkytol žiadnu súčinnosť, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok
na náhradu škody, a preto návrh žalobcu nepovažuje odporca za predbežne prerokovaný. Pokiaľ ide
o lehotu l5 dní, tá sa podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v

podobe zamietnutia žiadosti na vydanie poverenia. S poukazom na ust. § 9 ods. 2 Zák. č. 514/2003
(v znení účinnom od l. l. 2013) odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť
na prieťahy resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie
vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP alebo Ústavného súdu SR , ktorými
by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa odporca
nie je tak preukázaný nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov. Navrhovateľ

nepreukázal vznik a ani výšku materiálnej škody a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to,
že by sa mala poskytovať náhrada škody v peniazoch. Napokon odporca poukázal na aspekt dobrých
mravov. Podľa odporcu je navrhovateľ vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje
nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu mala vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej

podnikateľskej aktivite, považuje odporca jeho postup za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

V právnej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 6. septembra 2013 č.k. 7C 145/2012-17, ktorým návrh
navrhovateľa zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti predmetnému rozsudku podal
navrhovateľ odvolanie, na základe ktorého Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 30. 4. 2014 č.k.

8Co 54/2014-44 rozsudok I.st. súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, nesplnenia si
poučovacej povinnosti podľa § 120 ods. 4 Os.p. ktorou došlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred
súdom.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho

zástupcu a odporcu, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané.
Navrhovateľ ani jeho právny zástupca neúčasť na pojednávaní neospravedlnili.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, uznesenia Krajského súdu Trenčín zo dňa 23. októbra
2012 č.k. l9NcC 534/2012-14, písomného vyjadrenia odporcu zo dňa l. 8. 2014, rozsudku Okresného

súdu Považská Bystrica zo dňa 6. septembra 2013 č.k. 7C 145/2012-17, spisu tun. súdu sp. zn.
8Er/906/2011, znaleckého posudku EU Bratislava, Znalecký ústav Bratislava, Dolnozemská cesta l
č. l/2Ol4 predloženým navrhovateľom a vedeným na Okresnom súde Pov. Bystrica pod sp. zn. Spr.
680/2014 a zistil nasledovné:

Zo spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 8Er/906/2011 súd zistil, že dňa 26.07.2011 spísal
navrhovateľ v procesnom postavení oprávneného u súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorsky úrad Bratislava do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému L. M. -
JOKA za účelom vymoženia pohľadávky 2099,12 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného
titulu - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská, a.s. sp.zn. SR 00472/11 zo dňa 18.03.2011. Súdny exekútor zaevidoval návrh pod
spis. zn. EX 12898/11. Poverený súdny exekútor doručil Okresnému súdu Považská Bystrica dňa
13.09.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučná vec bola na exekučnom
súde zaevidovaná pod spis. zn. 8Er/906/2011.
Okresný súd Považská Bystrica vydal dňa 04.11.2011 uznesenie č.k. 8Er/906/2011-11, ktorým žiadosť

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že súdny exekútor,
ktorý podal žiadosť o udelenie poverenia, bol zamestnancom účastníka konania (v danom prípade
oprávneného) a táto skutočnosť je okolnosťou, ktorá vylučuje súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Ex. por.
Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Trenčíne uznesením

č.k. 17CoE/17/2012-20 zo dňa 25.4.2012 odvolanie oprávneného odmietol. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.06.2012. Uznesením č.k. 8Er/906/2011-22 zo dňa 18.06.2012 bolo exekučné
konanie zastavené.V exekučnom spise sa nenachádza žiadna urgencia zo strany navrhovateľa za účelom rozhodnutia o
žiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcieakoanisťažnosťnavrhovateľanaprieťahyvkonaní
adresovaná predsedovi okresného súdu.

Zo záveru znaleckého posudku Ekonomickej univerzity v Bratislave, Znalecký ústav Bratislava,
Dolnozemská cesta l č. l/2014 predložený navrhovateľom a vedený na Okresnom súde Považská
Bystricapodsp.zn.Spr.680/2014vyplýva,žeznalecurčilvýškumajetkovejškody,ktorábolaspôsobená
nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v

exekučnýchkonaniachvzniknutejspoločnostiPohotovosťs.r.o.nazákladevykonanejanalýzymzdových
nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému, pričom
na žalobu NZP a NP predstavuje škoda na jednu žalobu 30,76 Eur a na žalobu ZE sumu 31,68 Eur.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania návrhu na zmenu

exekútora (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§ 5ods.1zákonač.514/2003Z.z.právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený

podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci,
ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre

nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § l6 ods. l zák. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Jednouzpodmienokkonaniaonáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebonesprávnym
úradným postupom je predbežné prerokovanie na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 15 zákona. V tejto veci bol podaný návrh na
súde skôr než uplynula lehota 6 mesiacov od prijatia písomnej žiadosti navrhovateľa o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody ministerstvom. V čase začatia konania teda nebola splnená

podmienka na súdne rozhodnutie o nároku, keďže od prijatia žiadosti ministerstvom neuplynula lehota
6 mesiacov. Ministerstvo však nárok navrhovateľa do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo,
a táto lehota uplynula skôr, než súd vo veci rozhodol. Námietku odporcu o nesplnení podmienky
predbežného prerokovania nároku vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu ide v tomtoprípade o taký nedostatok podmienky konania, ktorý je odstrániteľný, a ktorý v konaní bol odstránený
tým, že v priebehu konania uplynulo od prijatia žiadosti ministerstvom do dňa rozhodnutia súdu viac ako
6 mesiacov a ministerstvo v tejto lehote nárok navrhovateľa na náhradu škody neuspokojilo. Tým bola

splnená podmienka, aby súd mohol vo veci konať a o predmete sporu vecne rozhodnúť, pričom pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Pokiaľ odporca namietal procesné nedostatky žaloby, najmä neuvedenie spisovej značky exekučného
konania, ktorou mala byť navrhovateľovi škoda spôsobená, tak je pravdou že žaloba mala nedostatky,

no nie také, aby odôvodňovali postup súdu podľa § 43 ods. l O.s.p. Navrhovateľ uviedol v návrhu
rozhodujúce skutočnosti a z označenia exekučnej veci menom povinného a exekútorskou spisovou
značkou (EX) bolo možné zistiť, z ktorej konkrétnej exekučnej veci navrhovateľ svoj nárok odvodzuje.
Rovnako nebolo potrebné, aby navrhovateľ predkladal listiny z exekučného spisu, keďže tento je spisom
tun. súdu a všetky relevantné skutočnosti možno z neho zistiť. Ak navrhovateľ tvrdil, že nemohol uviesť
spisovú značku pod ktorou bola exekučná vec vedená na súde z dôvodu, že exekučný súd mu túto

spisovú značku neoznámil, zjavne neuvádzal pravdu, keďže v exekučnej veci mu boli doručované
písomnosti, z ktorých musela byť zrejmá aj spisová značka.

Námietka odporcu, že žaloba je zmätočná v tom, že nie je jasné či navrhovateľ svoj nárok odvodzuje
od nesprávneho úradného postupu, alebo z nezákonného rozhodnutia je neopodstatnená. Navrhovateľ

svoj nárok na náhradu škody skutkovo zdôvodnil a nie je potrebné, aby ho zdôvodňoval aj právne.
Navrhovateľ svoj nárok zásadne vyvodzoval z toho, že rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo podľa navrhovateľa vydané po lehote stanovenej
exekučným poriadkom. Z toho vyplýva, že navrhovateľ uplatnil svoj nárok pre nesprávny úradný postup
spočívajúci v nedodržaní zákonnej l5 dňovej lehoty resp. pre prieťahy v exekučnom konaní.

Súdnazákladetvrdenínavrhovateľa,uvedenýchvnávrhuzistil,žetentosi uplatňujenáhradumajetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Považská Bystrica. Nesprávneho úradného postupu sa mal uvedený okresný súd dopustiť tým, že o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nerozhodol v zákonnej lehote. Vzhľadom na uvedené

súd v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zisťoval existenciu podmienok, ktoré zakladajú objektívnu
zodpovednosť štátu za vznik škody, a ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup
pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora, 2/ vznik škody a 3/ príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
Zákonč.514/2003Z.z.v§9ods.1považujezanesprávnyúradnýpostupajporušeniepovinnostiorgánu

verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Na predmetné exekučné konanie sa vzťahuje zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,

exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, účinného v
čase podania žiadosti o udelenie poverenia podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.
Ako dôkaz na podporu svojich tvrdení o vzniku prieťahov konaní navrhovateľ navrhol pripojenie
súdneho spisu exekučného súdu v exekučnej veci navrhovateľa proti povinnému Jozefovi Korschovi pre

vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného vyplývajúceho zo Zmluvy
o úvere č.: 302000645, pričom exekútor JUDr. Rudolf Krutý uvedenú exekučnú vec zaevidoval pod spis.
zn. EX 12898/2011. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu na začatie konania uvádzal, že nemôže označiť spisovú
značku súdneho exekučného konania, pretože mu ju súd neoznámil, nie je to pravdivé tvrdenie, pretožespisová značka predmetného exekučného konania bola uvedená na uznesení exekučného súdu, ktorým
bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a ktoré bolo navrhovateľovi
riadne doručené. Súd vlastným šetrením zistil, že ide o spis Okresného súdu Považská Bystrica sp.

zn. 8Er/906/2011. Vychádzal z toho, že navrhovateľ uviedol v návrhu na náhradu škody meno, dátum
narodenia dlžníka, číslo zmluvy o úvere a číslo poverenia exekučného súdu, ktoré zodpovedajú údajom
z exekučného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 8Er/906/2011. Z uvedeného exekučného
spisu bolo preukázané, že dňa 13.09.2011 bola na tunajší exekučný súd doručená žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej exekučný súd rozhodol dňa 04.11.2011

tak, že ju zamietol, t.j. 52 dní po jeho doručení. Bolo tým vyvrátené tvrdenie navrhovateľa, že exekučný
súd bol 135 dní nečinný pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia.

Súd poukazuje na skutočnosť, že dátum rozhodnutia súdu, ktorý vo svojom návrhu uvádza navrhovateľ
(08.12.2011) v exekučnom spise sp.zn. 8Er/906/2011 vôbec nefiguruje, v tento deň nebolo vydané
žiadne rozhodnutie súdu ani žiadne rozhodnutie súdu nenadobudlo v tento deň právoplatnosť.

Súd poukazuje na skutočnosť, že podľa citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa
lehota 15 dní od doručenia žiadosti vzťahuje len na situáciu, keď súd vydá poverenie pre exekútora,
aby vykonal exekúciu. Z textu ustanovenia nevyplýva, žeby procesná lehota 15 dní dopadala aj na
prípady, keď súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, a žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd ďalej zdôrazňuje, že podľa
citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase podania žiadosti
na súd, sa lehota 15 dní od doručenia žiadosti v žiadnom prípade nevzťahuje na situáciu, keď súd
rozhoduje o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na základe exekučného titulu podľa § 41
ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. Takýmito exekučnými titulmi sú v zmysle § 41 ods. 2 písm. d/

Exekučného poriadku v znení zákona č. 102/2011 Z.z. účinného od 1.6.2011 aj vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené. Navrhovateľ navrhoval
vykonať predmetnú exekúciu práve na základe rozsudku rozhodcovského súdu. Z tohto pohľadu potom
nemožno konštatovať žiadne porušenie lehoty na rozhodnutie. Pre úplnosť súd dodáva, že ustanovenie
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, aj v znení účinnom do 31.05.2011: „vykonateľné rozhodnutia

rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené“ je potrebné vykladať tak, že medzi tieto exekučné
tituly patria aj rozhodnutia rozhodcovských súdov a nielen rozhodnutia v pracovných sporoch vydané
rozhodcovskými komisiami v rozhodcovskom konaní podľa § 207 Zákonníka práce a vyhlášky č.
42/1975 Zb. o prejednávaní a rozhodovaní pracovných sporov rozhodcovskými komisiami tak, ako
to uvádza navrhovateľ. Aj z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2011 Z.z. vyplýva, že rozhodcovský

rozsudok je nepochybne exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku,
pričom správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky. Predmetné zákonné
ustanovenie bolo v zmysle dôvodovej správy novelizované len za účelom odstránenia občasných
pochybností, vyskytujúcich sa ohľadne tejto skutočnosti v aplikačnej praxi. Z tohto pohľadu potom

nemožno konštatovať žiadne porušenie lehoty na rozhodnutie.

Za skutočnú škodu podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa považuje ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného v podobe trvalého zmenšenia jeho majetku, je objektívne vyjadriteľná
v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Ušlý

zisk podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predstavuje ušlý majetkový prospech, prípadne
nerozmnoženie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať pri pravidelnom behu
vecí, nebyť škodovej udalosti. Navrhovateľ vyčíslil škodu na ním tvrdené paušálne určené vecné náklady
spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
zbytočneuplynulomedzidoručenímžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie arozhodnutím

o nej. Ide o náklady, ktoré mal navrhovateľ vynaložiť výlučne v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému v sume 70,- €,
na udržiavanie a správu informačného systému v sume 40,- €, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a

kontrolou stavu konania na exekučnom súde v sume 15 €. Navrhovateľ nekonkretizoval, či uvedené
náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk a neuniesol tak bremeno tvrdenia. Súd má z vlastnej
rozhodovacej činnosti vedomosť, že uvádzané náklady v celkovej výške 125 €, prípadne vo výške 175
€ /po pripočítaní 50 € za komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom/ uplatnil navrhovateľ aj v inýchnávrhoch o náhradu škody proti odporcovi v skutkovo obdobných veciach podaných na tunajší súd, a
teda ich určil ako paušálne náklady.
V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na to, že navrhovateľ je obchodnou

spoločnosťou, ktorá sa dlhodobo a vo veľkom rozsahu zaoberá spotrebiteľskými úvermi, ktoré spravuje a
vymáha, a na túto činnosť nepochybne potrebuje informačný systém, takýto systém musel navrhovateľ
využívaťnielenpočasobdobiaodpodanianávrhunazmenuexekútoradorozhodnutiaexekučnéhosúdu
o tomto návrhu, ale aj pred týmto obdobím a po ňom a to nielen na správu a vymáhanie pohľadávok,
ktorébolipredmetomexekúcii,aleajtakýchpohľadávok,ktoréneboliexekučnevymáhané.Zuvedeného

dôvodu náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca a náklady na
udržiavanie a správu informačného systému musel navrhovateľ vynaložiť aj vtedy, ak by exekučný súd o
žiadosti o udelenie poverenia rozhodol v zákonnej lehote. V tomto smere navrhovateľ nekonkretizoval o
aké pracovné výkony, v súvislosti s ktorými malo dôjsť k vzniku škody, ide, aké náklady na udržiavanie a
správu informačného systému mu mali vzniknúť v období tvrdeného omeškania súdu, keď malo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu súdu, aké urgencie (či už elektronické, listové alebo telefonické) boli zo

strany navrhovateľa resp. jeho zamestnancov exekučnému súdu zaslané, keďže z dôkazu, navrhnutého
zo strany navrhovateľa t.j. exekučného spisu, vykonanie žiadnych urgencií nevyplýva. Súd potom musel
konštatovať, že navrhovateľ neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia ohľadom
prípadného vzniku škody.
Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 13.09.2011 a

exekučnýsúdonejrozhodoldňa04.11.2011,pretonemôžubyťpravdivétvrdenianavrhovateľavnávrhu,
že v tejto exekučnej veci zasielal exekučnému súdu žiadosti o informáciu o stave tohto exekučného
konania a sťažnosti na prieťahy v tomto konaní v dňoch 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010,
30.08.2010. Okrem toho súd zdôrazňuje, že v predmetnom exekučnom spise nie je žiaden záznam
o tom, žeby sa navrhovateľ telefonicky informoval o stave exekučného konania v rozhodnom období

tvrdených prieťahov, a taktiež v ňom nie je listinný dôkaz o tom, žeby navrhovateľ poštou urgoval
exekučný súd za účelom rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia, resp. podal sťažnosť na prieťahy
v konaní.
Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal samotný vznik škody, dokazovanie, resp.
vyhodnotenia tvrdení o výške škody, ktorá mu mala vzniknúť, by boli nehospodárne. Aj napriek

uvedenému sa navrhovateľ nemôže zbaviť dôkazného bremena ohľadom preukázania vzniku a výšky
škody tvrdením, že presnú výšku škody nemôže vyčísliť ani preukázať a neobstojí ani argumentácia
navrhovateľa o ochrane osobných údajov, obchodného tajomstva, dôverných informácií. Skutočnú
výšku škody treba vždy hodnoverne preukázať tak, aby nedochádzalo k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčísľovaniu škody.

Súd tiež skúmal existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. V
danej veci nemožno konštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
tvrdenou škodou, keď súd mal za to, že žiadna škoda nevznikla a pokiaľ by aj navrhovateľ zdokladoval
náklady na udržiavanie a správu informačného systému, nepreukázal by ich spojitosť s nedodržaním

lehoty na rozhodnutie, t.j. žeby mu náklady nevznikli aj za situácie, ak by bolo rozhodnutie vydané v
zákonnej lehote.

Navrhovateľ uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zákon č. 514/2003 Z.z. obsahuje ust.
§ 17 ods. 2, podľa ktorého v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Súd bol toho
názoru, že oneskorené rozhodnutie v prejednávanej veci nezasahuje do práv navrhovateľa v takej miere,
žeby bolo na mieste priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Bolo na navrhovateľovi, aby preukázal,
že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. V nadväznosti na

dôvody navrhovateľa pre priznanie nemajetkovej ujmy súd uvádza, že navrhovateľ nepreukázal, že
by v dôsledku doby rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia povinný subjekt zanikol. Aj ak by
povinný zomrel, Občiansky zákonník upravuje postup, ako si môže navrhovateľ ďalej uplatniť svoju
pohľadávku v dedičskom konaní. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku
nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného resp. exekútora s povinným a

tak isto nie je dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože obvykle dôvodom neplnenia dlhu
povinným je jeho nesolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní ako aj dôvodom na
samotné uzavretie zmluvy o úvere. Pocity frustrácie, úzkosti, neistoty, a nedôvery v právo a rovnosť v
spoločnosti u riadiacich členov navrhovateľa sú pre posúdenie vzniku nemajetkovej ujmy u právnickejosoby bezpredmetné, pretože ujma nevzniká priamo fyzickým osobám, ktoré sa na činnosti právnickej
osoby nejakým spôsobom zúčastňujú. Navrhovateľ nijako bližšie nekonkretizoval zánik podnikateľských
aktivít a podnikateľských plánov, neupresnil, v čom a ako oneskorené rozhodnutie o žiadosti o udelenie

poverenia ovplyvnilo ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ pri vyčíslení
náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z nálezov Ústavného súdu SR o zbytočných prieťahoch a
poskytnutí finančného zadosťučinenia, súd poukazuje na to, že navrhovateľ nepreukázal, žeby sa
pokúšal oneskorenie pri rozhodovaní exekučného súdu riešiť sťažnosťou predsedovi exekučného súdu,
ktorý mohol zjednať nápravu a predísť tak prípadnej ujme na strane navrhovateľa, pričom uvedená

procesná aktivita navrhovateľa, ako jedná z možných účinných právnych prostriedkov ochrany práv,
je podmieňovaná práve Ústavným súdom SR pri rozhodovaní o zbytočných prieťahoch a priznávaní
náhrady nemajetkovej ujmy.

Pokiaľ navrhovateľ požadoval, aby súd konštatoval porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, súd k tejto požiadavke navrhovateľa uvádza, že existenciu zbytočných prieťahov

v súdnom konaní môže určiť len Ústavný súd SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných
práv fyzických a právnických osôb.

Súd tiež uvádza, že predmetné uznesenie exekučného súdu nebolo do dňa vyhlásenia tohto rozsudku
zmenené alebo zrušené príslušným orgánom pre nezákonnosť, a preukázanie splnenia tejto podmienky

bolo v danej veci podstatné v zmysle ustanovení § 5 a § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. pre ustálenie vzniku
zodpovednosti štátu za škodu.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd nemal preukázané splnenie všetkých podmienok nevyhnutných
pre konštatovanie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd

nerozhodoval o základe veci medzitýmnym rozsudkom tak, ako to navrhoval navrhovateľ a rovnako
nepriznal navrhovateľovi majetkovú škodu ani nemajetkovú ujmu a jeho návrh ako nedôvodný v
celom rozsahu zamietol. Ak nie je daná zodpovednosť, súd nemôže rozhodovať o náhrade škody či
nemajetkovej ujmy.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a odporcovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci
úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti navrhovateľovi
ako účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z dôvodu, že odporcovi žiadne trovy konania nevznikli,
súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd zrušil rozhodnutie tun. súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie
súd rozhodol podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o náhrade trov odvolacieho konania. Navrhovateľ si žiadne
trovy odvolacieho konania neuplatnil. Z uvedeného dôvodu mu súd náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a

datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v

čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu
súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.