Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/125/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109207656
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2109207656.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta

Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: J. E., nar. XX.XX.XXXX, J. XXXX/XX, U.,
zastúpený advokátom JUDr. Danielom Pavelkom, Pribinova 46, Hlohovec proti žalovanému: AUTO J
+J s.r.o., Priemyselná 9/7155, Trnava, IČO: 36 266 159, o zaplatenie 9.958,18 eur s prísl. o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 15Cb/141/2009-361 zo dňa 27.01.2016 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanému súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh a žalobcu zaviazal k povinnosti

uhradiť žalovanému trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 597,- eur, 150,- eur náhradu
preddavku zloženého na trovy dôkazu a trovy štátu vo výške 477,33 eur všetko do troch dní po
právoplatnosti rozhodnutia.

2. Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať
žalovaného k povinnosti uhradiť mu sumu 9.958,18 eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 01.04.2009 do
zaplatenia. Žalovaná istina predstavovala kúpnu cenu, ktorú uhradil žalobca žalovanému za motorové

vozidlo Ford Fiesta 1,25 iDuratec WIV: WFOHXXGAJH7E47698, ktoré získal formou finančného
leasingu pôvodne od spoločnosti VB Leasing SK s.r.o., s ktorou spoločnosťou žalobca uzatvoril
leasingovú zmluvu dňa 17.03.2008 a po splnení podmienok z leasingovej zmluvy vozidlo nadobudol do
vlastníctva žalobca. Súčasne s nárokom na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvo, žalobca žiadal
uložiť mu povinnosť vrátiť žalovanému predmetné motorové vozidlo.

3. Žalobca poukazoval na to, že od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným odstúpil, pretože zakúpené

vozidlo vykazovalo vady, ktoré sa snažil žalovaný na základe reklamácie žalobcu opakovane odstrániť,
ale neúspešne, a tak žalobca nemá záujem takéto vozidlo vlastniť, je ochotný ho vrátiť žalovanému a
žiada v rámci synalagmatického plnenia vrátiť zaplatenú kúpnu cenu.

4. Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť, keď žiadnu vadu pri servisnej kontrole nezistil,
reklamáciu nepovažoval za opodstatnenú a žalobca nepreukázal existenciu vady vozidla.

5. Súd prvej inštancie vo veci pôvodne rozhodol rozsudkom č.k. 15Cb/141/2009-84 zo dňa 15.04.2010,
keď návrh v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku petitu žaloby. Na základe odvolania žalobcu
odvolací súd uznesením č.k. 21Cob/324/2010-107 zo dňa 10.11.2010 rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, nakoľko žalobca počas odvolacieho konania požiadal o zmenu návrhu vzhľadom naust. § 325 Obchod. zák. a odvolací súd pripustil požadovanú zmenu v časti petitu pripustil tak, že žalobu
a zaplatenie kúpnej ceny podmienil vrátením predmetu kúpy. Na základe tejto skutočnosti odvolací súd
uložil súdu prvej inštancie povinnosť zaoberať sa účinkami odstúpenia žalobcu od samotnej kúpnej

zmluvy a samotnou dôvodnosťou uplatnenej žaloby.

6. V poradí druhým rozsudkom č.k. 15Cb/141/2009-141 zo dňa 09.02.2012 súd prvej inštancie zastavil
konanie v časti úroku z omeškania vo výške 0,75 % ročne od 01.04.2009 do zaplatenia. V ostatnej časti
súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť

reklamácie a vadu vozidla, preto žalobcovi nevzniklo právo na odstúpenie od zmluvy podľa § 437 ods.5
Obchod. zák. a žalobu v ostatnej časti zamietol.

7. Na základe odvolania žalobcu i toto rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo uznesením odvolacieho
súdu č.k. 21Cob/134/2012-184 zo dňa 27.12.2012 zrušené a vrátené prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie z dôvodu predčasných záverov vyslovených súdom. Odvolací súd v súvislosti s ustálením, či na

vozidle sa vyskytuje vada a nejedná sa iba o subjektívny pocit žalobcu, považoval za potrebné vykonať
v konaní znalecké dokazovanie a po tomto zistení ustáliť dôvodnosť odstúpenia od zmluvy.

8. V poradí tretím rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 15Cb/141/2009-323 zo dňa 11.06.2014 bolo
návrhu v celom rozsahu vyhovené. Súd v rozhodnutí poukázal na to, že dokazovaním bola existencia

vady vozidla preukázaná, veru, túto žalobca u žalovaného i reklamoval a požiadal žalovaného o jej
odstránenie v súlade z ust. § 437 ods.1 Obchod.zák.
Súd porušenie zmluvy právne posúdil ako porušenie nepodstatným spôsobom, nakoľko žalovaný vadu
neodstránil, preto od kúpnej zmluvy dôvodne žalobca podľa § 437 ods.5 Obchod. zák. odstúpil a súd
synalagmatickému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

9. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené uznesením odvolacieho súdu č.k. 21Cob/210/2014-350 zo dňa
20.05.2015 z dôvodu odvolania podaného žalovaným. Odvolací súd vzhľadom dôvody, ktoré uviedol
žalovaný v odvolaní, vytkol súdu prvej inštancie, že sa dôsledne neriadil právnou úpravou, ktorú pre
rozhodnutie vo veci použil, keď vychádzal z § 437 Obchod. zák., ku ktorému nevyhodnotil žalovaným

vznesenú námietku o nedostatku preukázania upozornenia na úmysel odstúpiť od zmluvy a o s tým
spojené poskytnutie primeranej lehoty na odstránenie vád ako vyžaduje § 437 ods.5 Obchod. zák.

10. Súd prvej inštancie ďalším rozsudkom č.k. 15Cb/141/2009-361 zo dňa 27.01.2016, ktorý je
predmetom tohto odvolacieho konania, návrh v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení uviedol, že nárok

žalobcu na vrátenie kúpnej ceny vo výške 9.959,18 eur s príslušenstvom oproti vydaniu veci žalobcom
žalovanému nie je dôvodný.

11. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie preukázalo, že žalobca ako príjemca leasingu a
spoločnosťVBLEASINGSK,spol.sr.o.,Nám.1.Mája11,Bratislavaakoposkytovateľleasinguuzatvorili

dňa 17.03.2008 Leasingovú zmluvu č. LZF/09/70115, predmetom ktorej bol prenájom motorového
vozidla Ford Fiesta 1,25i Duratec. Dňa 17.03.2011 bolo po splnení podmienok leasingu bolo prevedené
vlastnícke právo k predmetnému vozidlu na žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.03.2011.

12. Žalobca v konaní uvádzal, že vozidlo malo vadu, ktorú reklamoval u žalovaného a ktorá sa

prejavovala samovoľným stáčaním vozidla do pravej strany, preto požiadal žalovaného o jej odstránenie.
Súd mal za preukázané, že žalobca opakovane ústne reklamoval vadu vozidla, preto žalovaný
skontroloval a nastavil geometriu kolies. Existenciu vytýkanej vady žalobca preukazoval i tým, že bol
dňa 08. a 09. decembra 2008 s vozidlom aj v servise v Nitre, v ktorom mu opätovne nastavovali
geometriu kolies, dohustili pneumatiky a vymenili zadnú nápravu s tým, že vada je odstránená. Vada

stále pretrvávala, preto dňa 17.03.2009 bol žalobca aj v servise v Bánovciach nad Bebravou, kde začali
s opravou ním uvádzanej vady, ale pretože sa nemohol dostaviť nasledujúci deň na pokračovanie v
oprave, vozidlo mu bolo vrátené a na jeho žiadosť bola na zákazkový list vyznačená technikom servisu
poznámka „závada pretrváva!“ Následne žalobca od zmluvy odstúpil, lebo vada mu odstránená nebola.

13. Z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za zrejmé, že žalobca si odstúpenie od zmluvy
ako nárok pri podstatnom porušení zmluvy nezvolil, ale žiadal o odstránenie vady vozidla. Takto
uplatnený nárok už nemôže bez súhlasu žalovaného meniť, preto konanie žalobcu a následnéodstúpenie od kúpnej zmluvy posudzoval podľa ustanovení zákona upravujúcich nepodstatné porušenie
zmluvy a skúmal, či žalobca pred odstúpením od zmluvy dodržal postup v zmysle Obchodného
zákonníka a upozornil žalovaného na úmysel od zmluvy odstúpiť, keď žalovaný takýto postup zo strany

žalobcu popieral a na jeho nedodržanie poukazoval.

14. Žalobca súdu v konaní nepredložil dôkaz, že predtým, ako odstúpil od zmluvy so žalovaným, ho
na úmysel od zmluvy odstúpiť upozornil a poskytol mu dodatočnú primeranú lehotu na odstránenie vád
tovaru. Tvrdenia žalobcu, že na úmysel od zmluvy odstúpiť žalovaného upozornil súčasne s tým, ako mu

vytkol vady vozidla, súd nemohol akceptovať, pretože takéto upozornenie žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal a ani neuviedol, akú lehotu žalovanému mal na odstránenie vád poskytnúť.

15. Žalovaný existenciu vady vozidla popieral. Na vozidle vykonával servisné kontroly a bežnú údržbu
podľa želania zákazníka, kontroloval i riadenie , pretože žalobca tvrdil, že vozidlo samovoľne stáča
doprava, ale takúto skutočnosť nezistil , o čom žalobcu informoval a tento uvedené nenamietal, ani

žiadnu reklamáciu pre vadu vozidla nepodal. Problém pri riadení považoval žalovaný za subjektívny
pocit žalobcu.

16. V konaní bolo na základe pokynu odvolacieho súdu vykonané znalecké dokazovanie, bol vyhotovený
znalecký posudok znalcom Ing. Lehmanom, ktorý z analýz meraní vyvodil záver, že rozdiel v

uhle príklonu medzi pravou a ľavou stranou prednej nápravy definovaný nesprávnymi rozmermi
upevňovacích bodov karosérie v spojení s horným závesom pravého predného kolesa má z najväčšou
pravdepodobnosťou vplyv na nesprávne smerové vedenie vozidla (samovoľné stáčanie vozidla vpravo).
Strata smerového vedenia vozidla je do odstránenia rušivého vplyvu trvalá zmena jazdných vlastností
vozidla, s ktorou musí vodič pri vedení vozidla počítať. Z technického hľadiska nie je možné jednoznačne

určiť, kedy k uvedenej vade prišlo a vizuálnou kontrolou častí skeletu karosérie neboli pozorovateľné
žiadne známky viditeľných poškodení po havárii či náraze vozidla, čo by naznačovalo skutočnosti, že
vzniknutá odchýlka rozmerov karosérie je z času jej výroby. Znalecké dokazovanie ale preukázalo, že
vozidlo má vadu, ktorá pretrváva a ktorú žalovaný neodstránil.

17. Žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil a žiadal o vrátenie kúpnej ceny oproti vráteniu vozidla. Z
uvedeného je teda zrejmé, ako to vyplýva aj z posledného rozhodnutia odvolacieho súdu, že žalobca si
nezvolil odstúpenie ako jeden z možných nárokov uvedených pri podstatnom porušení zmluvy, ale žiadal
o odstránenie vady. Na zmenu uplatneného nároku žalovaný nedal súhlas, a tak následné odstúpenie
súd posudzoval podľa úpravy platnej pre nepodstatné porušenie zmluvy a vzhľadom na námietku

žalovaného skúmal, či žalobca pred odstúpením od zmluvy postupoval v súlade s ustanoveniami
Obchodného zákonníka a upozornil žalovaného na úmysel od zmluvy odstúpiť. Žalobca však v konaní
nepredložil dôkaz, že predtým ako odstúpil od zmluvy, žalovaného na takýto úmysel upozornil a poskytol
mu dodatočnú primeranú lehotu na odstránenie vád tovaru, preto neobstoja ani jeho tvrdenia, že v
čase, keď prvýkrát vytkol žalovanému vadu, ho súčasne upozornil, že od zmluvy, ak vadu neodstráni

odstúpi, čo žiadnym spôsobom nepreukázal a žalovaný to popieral. Z údajného upovedomenia ani
nevyplýva, akú lehotu mal žalobca na odstránenie vady žalovanému poskytnúť. Súd vyhodnotil v konaní
zistené a účastníkmi preukázané skutočnosti a skonštatoval, že i keď vozidlo má vadu, žalobca požiadal
žalovaného o jej odstránenie. Žalovaný existenciu vady popieral a žalobca bez súhlasu žalovaného
nemohol zmeniť voľbu medzi nárokmi z vád tovaru. Súd prvej inštancie v priebehu celého konania nárok

posudzoval podľa §437 Obchod. zák. ako nárok z porušenia zmluvy nepodstatným spôsobom, preto
dospel k záveru, že žalobca bez splnenia povinnosti vyžadovanej ust.§ 437 ods. 5 Obchod. zák. nemohol
platneodstúpiťodzmluvyatedamuaninevznikolnároknavráteniepožadovanéhoplnenia-kúpnejceny.

18. Z hľadiska právneho posúdenia súd vychádzal z Obchodného zákonníka, ktorého ustanovenia

aplikoval, keď konkrétne odkázal na § 409, § 437 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Obchod. zák., podľa ktorých vyhodnotil
splnenie podmienky vyžadovanej pre odstúpenie od zmluvy v spojení s § 344 Obchod. zák. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal odvolací súd,

aby uvedené rozhodnutie zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Dôvody odvolania založil na ust. §
205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., ku ktorému skonštatoval, že konanie jednoznačne preukázalo, že vozidlo
trpí vadou, ktorá bráni jeho riadnemu užívaniu a súd žalobu zamietol iba pre nedodržanie formálneho
postupu, ktorý vyžaduje právna úprava uvedená v § 437 ods. 5 Obchod. zák., a žalovanému neoznámilúmysel odstúpiť od zmluvy a neurčil dodatočnú lehotu na odstránenie vady. Takéto rozhodnutie považuje
odvolateľ za svojvoľné, nesprávne, vzájomne si odporujúce. Zotrval na tvrdení, že vozidlo má vadu, ktorá
zakladá dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Dodanie vadného vozidla je podstatným porušením zmluvy a

podľa neho mal súd vec posudzovať a to pri zohľadnení právnej úpravy uvedenej v ust. § 345 Obchod.
zák., podľa ktorej bolo rozumné zo strany predávajúceho žalovaného predvídať, že žalobca nebude
mať pri porušení zmluvy, ktoré spočíva v predaji vozidla s vadou záujem na plnení. Žiadal, aby súd vzal
do úvahy, že žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, trpí vážnymi diagnózami, podobne
ako jeho manželka, musia pravidelne navštevovať zdravotnícke zariadenia i mimo svojho bydliska, a

kúpnu zmluvu so žalovaným uzatvoril žalobca s úmyslom zakúpiť si ekonomicky dostupné a spoľahlivé
vozidlo, aby mohol absolvovať cesty do nemocníc, o čom žalovaný vedel. Keď žalobca zistil, že na
vozidle sa vyskytuje vada, ktorá spôsobuje, že je nebezpečné v cestnej premávke, túto reklamoval u
žalovaného a podľa § 436 ods. 1 písm. d) Obchod. zák. chcel od zmluvy odstúpiť, čím teda prejavil a
oznámil svoju vôľu. Na naliehanie žalovaného, ktorý ho presviedčal, že sa jedná o drobnú vadu, ktorú
mu bezplatne odstráni, žalobca so súhlasom žalovaného (§ 436 ods. 2 veta druhá Obchod. zák.) zmenil

voľbu pôvodného nároku a podľa § 436 ods. 1 písm. b) Obchod. zák. žiadal, aby mu vadu spočívajúce
v samovoľnom zatáčaní vozidla do strany pri vyššej rýchlosti odstránil žalovaný opravou. Žalobca teda
postupovalvsúladesozákonom,riadnevykonalvoľbunárokuaspôsobuvybavovaniareklamácieztitulu
vady vozidla a keďže žalovaný nebol schopný ani po opakovaných pokusoch odstrániť pretrvávajúcu
vadu, pre ktorú nemohol žalobca vozidlo užívať, podľa § 436 ods. 2 veta štvrtá Obchod. zák. od zmluvy

odstúpil.Žesajednaloopodstatnéporušeniezmluvyvyplývaizozáverovodvolaciehosúduvyslovených
v rozhodnutí č.k. 21Cob/210/2014-350, čo potvrdzuje, že odvolací súd aplikoval na vec § 436 ods.
3 Obchod. zák., pretože akékoľvek zamýšľanie sa nad absenciou voľby nároku zo strany žalobcu by
malo význam iba v prípade určenia zákonného ustanovenia /§ 436 alebo § 437/ pri porušení zmluvy
podstatným spôsobom, inak by v prípade, ak by sa v tejto veci jednalo o porušenie zmluvy nepodstatným

spôsobom bolo absolútne nadbytočné a nedôvodné.

20. Odvolateľ v odvolaní hodnotil i argumentáciu Krajského súdu v Trnave, ktorý vo veci rozhodoval
ako súd odvolací a ku ktorej uviedol, že ju akceptoval i súd prvej inštancie a podľa ktorej žalobca si
pri reklamácii nemal zvoliť voľbu nároku ako pri podstatnom porušení zmluvy, ktorým je i odstúpenie

od zmluvy, ale žiadal o odstránenie vady, v dôsledku čoho je potrebné vady vozidla posudzovať
tak, ako by sa jednalo o porušenie zmluvy nepodstatným spôsobom. Takúto argumentáciu ale označil
odvolateľ za vzájomne si odporujúcu, pretože tak pri podstatnom ako i nepodstatnom porušení zmluvy
zákon umožňuje zvoliť si odstránenie vád opravou tovaru, pričom pri podstatnom porušení zákon hovorí
výslovne o odstránení vád opravou a pri nepodstatnom porušení o odstránení ostatných vád, preto

ak súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je potrebné posudzovať podľa ustanovení platných pre
nepodstatné porušenie zmluvy je takýto názor bez opory v zákone. Ak by žalobca nebol vykonal
žiadnu voľbu nároku a nežiadal žalovaného o odstránenie vady vozidla je nelogické, aby žalovaný sám
z vlastnej iniciatívy vykonával i keď bezúspešne opravy vozidla, ak o to žalobca nežiadal. Uvedené
skutočnostipotvrdzujú,ževozidlomávadu,ktorábránijehoriadnemuužívaniu,čímdošlokpodstatnému

porušeniu zmluvy, žalobca vadu reklamoval a už pri prvej reklamácii oznámil žalovanému úmysel od
zmluvy odstúpiť, i keď nakoniec pristúpil na odstránenie vady opravou vozidla. Vadu ale žalovaný nebol
schopný odstrániť, preto žalobca dôvodne od zmluvy odstúpil a legitímne sa domáha vrátenia kúpnej
ceny oproti vráteniu vozidla zakúpeného. Aj v prípade, ak by žalobca nezvolil nárok z vád a na vec
by sa aplikovalo ust. § 437 Obchod. zák. a to porušenie zmluvy nepodstatným spôsobom, opätovne

je preukázané, že žalobca splnil všetky zákonné a formálne postupy pre odstúpenie od zmluvy, keď
žalovaného hneď pri prvej reklamácii upozornil na vôľu od zmluvy odstúpiť, v prípade ak vadu žalovaný
neodstráni. Na podporu týchto tvrdení odvolateľ zdôraznil, že na pojednávaní konanom na súde prvej
inštancie dňa 01.12.2011 výslovne uviedol, že žalovanému úmysel odstúpiť od zmluvy z dôvodu vady
vozidla oznámil už pri prvej reklamácii, súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou nezaoberal, ani ju

neskúmal, a žalovaný ju žiadnym spôsobom nenamietal a nespochybňoval a urobil tak až v čase,
keď súd kvalifikoval vadu vozidla ako porušenie zmluvy nepodstatným spôsobom a začal sa zaoberať
otázkou oznámenia úmyslu odstúpiť od zmluvy. Uvedené svedčí o pravdivosti tvrdení žalobcu v tom
smere, že žalovaného na vôľu odstúpiť od zmluvy upozornil, pričom v začiatku konania bola táto otázka
z hľadiska zisťovania stavu bez akéhokoľvek významu, ale žalovaný zmenil svoj postoj a začal tvrdiť, že

žalovaný o odstúpenie od zmluvy nikdy nežiadal, čo svedčí o účelnosti takéhoto tvrdenia. Žalovaný za
účelom zmarenia nároku žalobcu zavádza ak tvrdí, že vozidlo je bez vád, pričom znalec tieto tvrdenia
vyvrátil a znaleckým dokazovaním je preukázané, že vozidlo nie je spôsobilé k riadnemu užívaniu v
cestnej premávke, je nebezpečné, čo ale žalovaný označuje za subjektívne pocity.21. Odvolateľ má za to, že odvolací súd by mal hodnotiť i pravdivosť tvrdení v porovnaní s účelovosťou
výpovedí a prihliadnuť i na správanie sa účastníkov v konaní na začiatku súdneho sporu, vziať do úvahy

okolnosti u žalobcu, ktorý vozidlo potrebuje vzhľadom na svoj zdravotný stav a žalovaný mu odmietol
vydať akékoľvek potvrdenie o vykonávaní opráv, čím mu sťažil možnosť uplatniť si nároky zodpovednosti
za vadu, ale táto skutočnosť nemôže byť hodnotená v neprospech žalobcu, ktorý nedisponuje z toho
dôvodu potrebnou dôkaznou dokumentáciou. Súd prvej inštancie rozhodnutie založil i na tvrdení, že
žalobca nemohol od zmluvy odstúpiť, ak neposkytol žalovanému lehotu na opravu vozidla, pričom nie

je zrejmé, akú lehotu mu mal poskytnúť, takýto argument nemá oporu v zákone, keď zákon hovorí iba
o upozornení na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení primeranej dostatočnej lehoty, čím sa stanovuje
alternatívavykonaniaupozorneniazhľadiskačasuazoskutkovéhostavujezrejmé,žežalobca uvedené
predpoklady pre odstúpenie od zmluvy splnil, keď žalovaného na úmysel odstúpiť od zmluvy upozornil
hneď pri prvej reklamácii v apríli 2008 a od zmluvy odstúpil pre nemožnosť plnenia až vo februári 2009.

22. Žalovaný, ktorému bolo odvolanie doručené na vyjadrenie sa nevyjadril.

23. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z
prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak

niejeustanovenéinak, platítentozákonajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnostia
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu
okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, a že sa použije na všetky konania a to i na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd

prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým
bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli
vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti
tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať
daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude

posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej
veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3
ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., a to v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p.
aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na
dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.

24. Podľa § 470 C.s.p.
(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

25. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok),
podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími
dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho
nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani
dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd

oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože
strany o to nepožiadali.

26. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku
Čl.2
1) Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a
účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

(2) Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
(3) Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak,
každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
Čl.6

(1) Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu.
(2) Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho

postavenia.
Čl.8
Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

27. Žalobca podal odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil a vyhodnotil skutkový stav
(§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p.).

28.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,akoajkonanie,ktoréjehovydaniu

predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

29. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na odvolacie námietky

odvolateľa sa odvolací súd v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu, ktorú podradil pod odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ktorý sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne,
čo znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a
ktoré sú nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového

zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné skutočnosti,
prípadnezistenýmskutočnostiamprisudzoval inýprávnyvýznam.Skutkovézistenievtedynezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom
k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia,
ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo z hľadiska
závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia

dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 - 135 O.s.p. V
tejto súvislosti žalobca v odvolaní namieta, že súd nesprávne zhodnotil žalobcom uplatnený nárok z vád
zakúpeného vozidla, pretože žalobca po tom, ako vadu zistil, ju neodkladne u žalovaného reklamoval.
Dodaním vozidla s vadou ale žalovaný kúpnu zmluvu porušil podstatným spôsobom, pretože žalovaný
vedel, na aký účel bude žalobca vozidlo využívať, preto mu malo byť z okolností týchto potrieb zrejmé,

že žalobca nebude mať záujem na kúpe pri takejto vade. Žalovanému vôľu od zmluvy odstúpiť oznámil
pri reklamovaní vady, teda postupoval podľa § 436 ods. 1 písm. d) Obchod. zák., ale na naliehanie
žalovaného zmenil voľbu svojho nároku na odstránenie vád opravou ako predpokladá § 436 ods. 1 písm.
b) Obchod. zák. .30. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že tvrdené skutočnosti ale odvolateľ v konaní nepreukázal
a zo skutkových zistení vykonaných súdom prvej inštancie nevyplynuli. Žalobca z nedostatku dôkazov

svojho tvrdenia vinil žalovaného, pretože mu nevydal potvrdenie o reklamácii, aby jej včasnosť a voľbu
nároku mohol súdu preukázať, k čomu ale odvolací súd uvádza, že právny vzťah medzi účastníkmi
je posudzovaný podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý takúto povinnosť neukladá a bolo
na strane žalobcu konať tak, aby sa v budúcnosti a i v prípade súdneho sporu nedostal do situácie,
že nebude spôsobilý v konaní svoj postup preukázať. Pasivita žalobcu ako strany sporu nemôže byť

hodnotená v jeho prospech, čo vyplýva tak z čl. 2 ako i z čl. 6. a čl. 8 Základných princípov Civilného
sporového poriadku, ktoré sú citované vyššie.

31. Odvolací súd sa zaoberal aj obsahom rozhodnutia odvolacieho súdu č.k. 21Cob/210/2014-350
vydanom v súdenej veci z ktorého ale nevyplýva, že by odvolací súd na vec aplikoval ust. § 436 ods.3
Obchod. zák. ako nesprávne uvádza odvolateľ, keď zdôrazňuje znenie posledného odseku rozsudku na

str. 5. Príslušná časť odôvodnenia svedčí o opaku, kedy odvolací súd vyslovil, že nie je preukázané, že
by si žalobca zvolil ako nárok z vady tovaru odstúpenie od zmluvy, ako tomu je pri podstatnom porušení
zmluvy.

32. Zohľadnenie zdravotného stavu žalobcu tiež nie je dôvodom, ktorý by jeho dôkaznú situáciu menil,

preto postup a výsledné rozhodnutie nemožno považovať za formálne, ako tvrdí odvolateľ.

33. Z dokazovania nie je preukázaný dôvod, na základe ktorého mal prvoinštančný súd posudzovať
vadu vozidla ako podstatné porušenie zmluvy a naviac takéto posúdenie vyplýva i z § 345 ods.2
Obchod. zák., na ktorý síce súd prvej inštancie nepoukázal, ale žalobca ho dotaraz ani nenamietal .

34. Pre odvolací dôvod uvedený podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového
stavu, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym

právnymposúdenímvecíjeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav. Nesprávnymprávnym
posúdením veci teda je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce použil správny
právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil
nesprávne právne závery.

35. Odvolací súd opätovne ako vo svojich predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach v tejto veci
konštatuje, že predmetom sporu je dôvodnosť nároku žalobcu na vrátenie kúpnej zmluvy oproti
povinnosti vrátiť zakúpené motorové vozidlo, pri aplikovaní právnej úpravy uvedenej v Obchodnom
zákonníku. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nesporne vyplynulo, že žalobca

reklamoval u žalovaného vadu a to samovoľné stáčanie vozidla do pravej strany, ktorú ústne opakovane
u žalobcu reklamoval a opakovane žiadal o jej odstránenie.

36. K odvolacej námietke súvisiacej s polemikou o odstránení vád opravou ako je uvedené v znení §
436 ods. 1 písm. b) Obchod. zák. a v odstránení ostatných vád tovaru, ako znie § 437 ods. 1 Obchod.

zák. odvolací súd uvádza, že ostatnými vadami tovaru sa myslia vady faktické i právne. V danej veci
sa jedná o vady faktické, ktoré sa odstraňujú opravou. Odvolacia námietka je s poukazom na uvedené
irelevantná.

37. Tak z vykonaného dokazovania a právneho posúdenia predchádzajúcich rozsudkov vydaných

súdom prvej inštancie v tejto veci ako i z odôvodnenia i samotného odvolania odvolateľa vyplýva,
že nárok uplatňovaný žalobcom bol stále posudzovaný ako nárok z vád pri nepodstatnom porušení
kúpnej zmluvy, na ktorú právnu úpravu v odôvodneniach rozhodnutí súd i poukazoval. Dokazovanie
preukázalo a to bez ohľadu na tvrdenie žalovaného, že vozidlo má vadu, teda došlo k porušeniu
povinnosti žalovaným, ktorý neplnil riadne. Obchodný zákonník umožňuje strane, voči ktorej bola

povinnosť porušená odstúpiť od zmluvy , ako jeden z možných dôsledkov porušenia povinnosti, ale
postup pri odstúpení závisí od toho, či ide o podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy. Žalobca
v konaní nepreukázal, že žalovanému bez zbytočného odkladu oznámil odstúpenie od zmluvy a stratil
okamžite záujem na plnení, ale vozidlo žiadal opraviť, čo preukazuje i skutočnosť, že navštívil viaceréopravovne, teda nemal záujem na okamžitom odstúpení od zmluvy ale o odstránenie vady opravou
vozidla. Na základe uvedeného a ďalšieho konania žalobcu zisteného z dokazovania je odvolací súd
názoru, že v tejto veci došlo k nepodstatnému porušeniu zmluvy. Treba zdôrazniť, že ani pri tomto

posúdení žalobca právo na odstúpenie zmluvy nestratil , len sa zmenil postup pre jeho uplatnenie,
ako je upravené v § 437 Obchod. zák.. Žalobca teda je povinný poskytnúť preukázateľným spôsobom
dodatočnú primeranú lehotu žalovanému na odstránenie vady a až po jej márnom uplynutí môže od
zmluvy odstúpiť, ako vyplýva z právnej úpravy uvedenej v § 437 ods. 3 a ods. 5 Obchod. zák. Povinnosť
poskytnúť primeranú lehotu vyplýva zo zákona a nie na vôli oprávnenej strany. Zo strany žalobcu

nebol takýto postup dodržaný, čo namietol i žalovaný, účinky odstúpenia od zmluvy tak nenastali, pre
nesplnenie podmienok a preto nebol splnený ani predpoklad k tomu, aby bolo možné žalobe priznať
úspech.

38. V závere odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď v rozhodnutí na
všetky nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam a objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia, pričom poukazuje odvolací súd i na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 329/04, podľa ktorého súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým stavom a právnym názorom
účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania
implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať všetky jeho návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie dal odpoveď
na všetky relevantné otázky, ktoré súviseli s predmetom súdnej ochrany strán sporu, rozhodnutie
je zrozumiteľné, vychádza zo zisteného skutkového stavu a odvolací súd ho podľa § 387 ods. 1,

2 C.s.p. potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením prvoinštančného rozhodnutia na
ktoré poukazuje a v odôvodnení tohto rozhodnutia sa vyporiadal aj s podstatnými tvrdeniami, na ktoré
poukazoval odvolateľa.

39. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., ale

úspešnémužalovanémunáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,pretožetrovyodvolaciehokonania
mu v tomto odvolacom konaní žiadne nevznikli.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).