Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Mária Podhorová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/687/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114226223
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114226223.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.
s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr.
Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému T.. T. W., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Y. W. XX, Z., štátny občan SR, o zaplatenie 480,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22.05.2015, č. k. 9C/34/2015-57, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 409,47
Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania v napadnutej časti o zaplatenie 360,49 Eur s 8,5 % ročným

úrokom z omeškania od 27. 09. 2013 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
409,47 Eur s úrokom z omeškania 8,50% ročne zo sumy 409,47 Eur od 27.09.2013 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti (do sumy 480,47 Eur) žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 63,74 Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 14,25 Eur
a trov právneho zastúpenia 49,49 Eur. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi

nachádzajúcimi sa v súdnom spise dospel k záveru, že medzi stranami bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva, kde žalobca má postavenie dodávateľa a žalovaný postavenie spotrebiteľa. Uplatnený nárok
považoval súd za dôvodný len sčasti. Poukázal skutočnosť, že nebolo spochybnené tvrdenie žalobcu
o tom, že žalovaný neuhradil sumu 409,47 Eur na základe vyúčtovaných faktúr za obdobie 2013/05 až
2013/07. Z predložených dôkazov súd vyvodil, že v tejto výške je nárok dôvodný a súladný so zákonom.
Preto mu vyhovel. K ďalšiemu nároku, a to požadovanej náhrady škody vo výške 71,- Eur ako rozdielu
medzipredajnouatrhovoucenoutelekomunikačnéhozariadenia/mobilnéhotelefónuvčasejehopredaja

súd aj s odkazom na judikatúru v obdobných veciach vyvodil, že za škodu nemožno považovať to, čo v
rámcisvojejobchodnejpolitikyžalobcarealizovalvčaseuzatváraniazmluvyadodatkukzmluve.Rozdiel
medzi skutočnou a akciovou cenou poskytnutého zariadenia nie je následkom protiprávneho úkonu
žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi sporovými stranami. To, že žalobca poskytoval
žalovanému benefity (medzi ktorými bolo aj poskytnutie mobilného telefónu so zľavou) neznamená, že
žalovaný neuhrádzaním faktúr spôsobil zároveň žalobcovi ďalšiu škodu. K protiprávnemu zmenšeniu
majetku žalobcu z týchto dôvodov nedošlo, keďže žalovanému predal mobilný telefón za dojednanú

kúpnu cenu. Neexistovala potom príčinná súvislosť v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti na strane
žalovaného so vznikom škody ako majetkovej ujmy na strane žalobcu tvrdenej v žalobe, a to ani v
prípade, ak takéto dojednanie o škode vyplýva z dodatku k zmluve. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z
omeškania, súd konštatoval, že tento nárok je dôvodný, súladný s u st. § 517 ods. 2 OZ a § 3ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Z priznanej istiny potom priznal žalobcovi aj uplatnený
úrok z omeškania, v prevyšujúcej časti požadovaných úrokov z omeškania žalobu zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania

prvoinštančného súdu s tým, že procesný úspech žalobcu v konaní bol vo výške 70,44%, a preto
mu v takomto rozsahu priznal náhradu uplatnených a účelne vynaložených trov konania, ktorú však
s poukazom na znenie § 150 ods. 1 O.s.p. znížil na polovicu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa
považoval špecifikum procesnej situácie, keď zo strany žalobcu išlo o právne administratívne nenáročné
opakované zastupovanie v konaniach v obdobných sporoch, kde právny zástupca používa v podstate

rovnakú právnu argumentáciu. Tieto osobitné okolnosti zohľadnil za účelom zmiernenia tvrdosti zákona,
ktorú by vyvolalo pri rozhodovaní o trovách uplatnenie len základnej zásady úspechu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Nerozporuje skutočnosť, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o pripojení č. H.. Pri určení výšky poplatku
(ceny za služby) by mali byť rozhodujúce zmluva o pripojení, dodatok k zmluve o pripojení a príloha č. 1

k dodatku o pripojení. V žiadnej z nich nie je vymedzené, akým spôsobom bude Orange Slovensko, a. s.
postupovať v prípade prečerpania voľných dát (keďže v jeho prípade ide o služby mobilného internetu).
V súvislosti s predmetnými nezaplatenými faktúrami, ako vyplýva z nich samotných, ide práve o tento
prípad spoplatňovania dát mobilného internetu prečerpaných nad rámec balíčka Orange internet Klasik
+. Konkrétne ide o spornú faktúru č. 5205725410, pri ktorej bol mesačný poplatok (paušál) 16,99 Eur

s DPH a dátové prenosy v SR - zjavne platba za dáta nad rámec balíčka 217,79 Eur s DPH, faktúru č.
5209395897 s mesačným poplatkom (paušál) 16,99 Eur s DPH a dátové prenosy v SR - zjavne platba
za dáta nad rámec balíčka 118,20 Eur s DPH, ako aj faktúra č. 5213064544 s mesačným poplatkom/
paušál 0,- Eur a odpojenie (z dôvodu neplatenia) 19,50 Eur s DPH. Má za to, že podstatná časť dlhu
voči žalobcovi vznikla nezaplatením súm (spoplatnenie dát po prečerpaní voľných dát) vyfakturovaných

žalobcom bez akéhokoľvek právneho základu. Takéto konanie považuje za neseriózne, nad rámec
zákona, a preto neoprávnené. Pritom pri uzatváraní zmluvy ho pobočkový pracovník spoločnosti C.
W. ústne informoval, že v prípade prečerpania dát tieto sa nespoplatňujú, dôjde len k spomaleniu
rýchlosti.Rovnakozazarážajúceoznačil,žežalobcavžalobenespomenulpodaniepísomnejreklamácie
voči vyfakturovaným sumám, kde tieto dôvody uviedol. Doposiaľ nedostal k tejto reklamácii žiadne

vyrozumenie.Prijejpodaní,keďžesitochcelvydiskutovať,bolinformovanýotom,žeuvedenýpracovník
už v spoločnosti Orange Slovensko, a. s. nepracuje, systém spoplatňovania, či nespoplatňovania
prečerpaných dát, resp. spomalenie internetu sa v priebehu jeho viazanosti niekoľkokrát menil. Takéto
správanie považuje za neseriózne a neférové a požiadavky na platbu za neopodstatnenú čo do výšky.
Z celej sumy, na ktorú bol súdom prvej inštancie zaviazaný, považuje za dôvodné uhradiť z faktúry č.

5205725410 mesačný poplatok 16,99 Eur s DPH a rovnako z faktúry č. 5209395897 mesačný poplatok
16,99 Eur s DPH, za čiastočné obmedzenie poskytnutých služieb 15,- Eur s DPH, teda spolu vo výške
48,98 Eur s DPH spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z tejto sumy od 27.09.2013.
Rozhodnutie o náhrade trov konania prenecháva súdu.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu považoval rozhodnutie okresného súdu za správne. Podľa jeho
názoru žalobca nárok dôsledne skutkovo aj právne odôvodnil a predložil všetky relevantné a na vec
sa vzťahujúce dôkazy. Poukázal na to, že žalobca vznik a existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a
žalobcom nespochybnil, s touto skutočnosťou sa stotožnil. Je teda nepochybné, že dňa 28.02.2011
uzatvoril zmluvu o pripojení č. H. spolu s jej dodatkom a prílohou č. 1 k dodatku. Nesúhlasí s tvrdením

žalobcu,žečasťfakturácietýkajúcasaspoplatneniadátpoprečerpanívoľnýchdátbolauskutočnenábez
právneho základu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických telekomunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange
Slovensko, a. s., ako aj Cenník služieb a informácií o poskytovaných službách tak, ako je to uvedené v
samotnej zmluve. Práve v Cenníku služieb platnom odo dňa 01.01.2011 bolo na strane 14 uvedené, že v

prípade prečerpania predplatených dát v rámci programu Mobilný Orange internet Klasik + (predplatený
objem dát bol 6000 MB), je cena za 1 MB prenesených dát (nad rámec predplatených dát) vo výške
0,010 Eur, a preto má za to, že fakturácia žalobcu v uplatnenej výške bola oprávnená. Tvrdenia
žalovaného o tom, že spoplatňovanie dát prečerpaných nad rámec „balíčka“ nemá žalobca zmluvne
doriešené, sa vzhľadom na vyššie uvedené nezakladá na pravde. Poukázal tiež na článok 6 bod 6.2

písm. b) Všeobecných podmienok, v zmysle ktorých okrem povinností upravených v týchto všeobecných
podmienkach je účastník povinný platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy podľa cenníka, ako aj
cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením článku 11
bod 11.8 všeobecných podmienok. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na písomnú reklamáciu stým, že nedostal o jej vyriešení žiadne vyrozumenie, uviedol, že reklamácia sa týkala staršieho obdobia
2011/09 až 2011/12 a nesúvisí s predmetom tohto konania. Reklamácia bola vybavená a žalovaný bol
o jej výsledku informovaný. Za ďalšie zúčtovacie obdobia žalovaný uhrádzal faktúry žalobcu pravidelne

až do obdobia, za ktoré boli vystavené faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania. Navrhuje rozsudok
ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania

v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario. Rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

5. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že od 01.07.2016 vstúpila do účinnosti nová právna úprava
postupu súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov,
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil dovtedajšiu právnu úpravu - zákon č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení CSP, § 470 ods. 1, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,

popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca si uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie
faktúr špecifikovaných v žalobnom návrhu s tvrdením, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu
poskytnutých služieb vo výške 409,47 Eur vyfaktúrovaných v období 2013/05 až 2013/07. Uplatnil si

teda zaplatenie tejto sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania 8,50% ročne z dlžnej sumy od
27.09.2013, čo bol deň nasledujúci po uplynutí lehoty, ktorú poskytol žalovanému na dodatočné splnenie
povinnosti zaplatiť neuhradené faktúry podľa pokusu o pokonávku zo dňa 12.09.2013. Okrem toho
si uplatnil nárok z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody vo výške 71,- Eur tiež s
uvedeným úrokom z omeškania. Ako písomné dôkazy priložil Zmluvu č. H., Dodatok k zmluve č. H.

zo dňa 28.02.2011, faktúry, pokus o pokonávku, doklad o predajnej cene MT, Všeobecné podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s.

7. Zo spisu je ďalej zistené, že okresný súd uznesením č. k. 9C/34/2015-51 zo dňa 16.04.2015 doručil

žalovanému žalobu spolu s prílohami a uložil mu povinnosť v lehote 15 dní sa k veci písomne vyjadriť s
tým, aby uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva,
označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 114 ods. 3, veta prvá O.s.p.), poučil ho o práve
uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, o vyjadrenie sa, či súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia
pojednávania, ďalej ho poučil o možnosti odročenia pojednávania v zmysle § 119 ods. 1, 2 O.s.p.. V bode

10 poučil žalovaného o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo musí označiť skôr,
ako súd vyhlási skončenie dokazovania pred rozhodnutím vo veci samej. Vo veci, kde sa nenariaďuje
pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr,
súd neprihliada (§ 120 ods. 4 O.s.p.). Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom
len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.. Okrem toho v uvedenom uznesení bolo dané aj ďalšie

poučenie napr. o možnosti rozhodnúť v drobných sporoch, o plynutí lehôt, o možnosti na zastupovanie
Centromprávnejpomoci,omožnostipožiadaťooslobodenieodsúdnehopoplatkuprisplneníuvedených
podmienok, o povinnosti dať návrh na náhradu trov konania, o spôsobe doručovania. Toto uznesenie
bolo doručené žalovanému dňa 20.04.2015, čo vyplýva z doručenky založenej k č. l. 52. Do dňa
verejného vyhlásenia rozhodnutia dňa 22.05.2015 žalovaný nesplnil uloženú povinnosť zaslať písomné

vyjadrenie, súd rozhodol na základe dôkazov v spise tak, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého
rozsudku.

8. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

9. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a v čase, kedy

podal žalovaný odvolanie - zákon č. 99/1963 Zb. - § 205a ods. 1 skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej
odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

10. Pri porovnaní uplatnenia tzv. práva novôt v odvolacom konaní je zrejmé, že v novej právnej úprave

ide o úpravu prísnejšiu, nové prostriedky procesnej obrany a procesného útoku je potrebné zásadne
uplatniť pred súdom prvej inštancie, inak sa strana sporu zbavuje možnosti ich uplatnenia v odvolacom
konaní. V novej úprave už nie je podmienka uplatnenia práva novôt v dôsledku chýbajúceho poučenia,
ako tomu bolo za platnosti Občianskeho súdneho poriadku (§ 205a ods. 1, písm. c) - odvolateľ nebol
riadne poučený podľa § 120 ods. 4).

11. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že súd prvej inštancie riadne poučil
žalovaného o povinnosti uviesť všetky skutočnosti a predložiť alebo označiť všetky dôkazy pred tým,
ako súd vyhlási skončenie dokazovania pred rozhodnutím vo veci samej, v prípade nenariadenia
pojednávania najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia s tým, že na dôkazy predložené a označené neskôr

súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a O.s.p.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd musí konštatovať, že žalovaný nesplnil povinnosť vyjadriť sa
k žalobe v lehote určenej súdom, vyjadrenie nezaslal ani do verejného vyhlásenia rozhodnutia. Preto

odvolací súd na jeho odvolanie, v ktorom tvrdí neexistenciu nároku na spoplatnenie internetových
dát nad rámec dohodnutého balíčka, nemohol prihliadnuť, pretože nešlo o takú skutočnosť a taký
dôkaz, ktorý by bez svojej viny nebol mohol žalovaný predložiť už pred súdom prvej inštancie do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci. Keďže tento dôvod bol v podstate jediným dôvodom, pre ktorý napadol
žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie, nemal odvolací súd dôvod preskúmavať správnosť vyúčtovania

poskytnutých služieb a posudzovať dôvodnosť nároku na zaplatenie v zmysle cenníka služieb, prípadne
v zmysle uzavretej zmluvy, dodatku k nej a prílohy k dodatku, ako to uvádza žalovaný. Tým, že žalovaný
nesplnil povinnosť zaslať k žalobe písomné vyjadrenie a argumentovať spôsobom, ktorým neskôr
argumentoval v podanom odvolaní, zbavil sa sám možnosti, aby súd mohol posudzovať jeho obranu,
pretože tieto odvolacie dôvody nebolo možné v odvolaní použiť vzhľadom na ust. § 366 CSP, resp. §

205a O.s.p. platného a účinného v čase podania odvolania.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil, a to v napadnutej časti výroku o zaplatenie sumy 360,49 Eur s 8,5% ročným úrokom
z omeškania od 27.09.2013, pretože v zostávajúcej časti (48,98 Eur s príslušným úrokom z omeškania)

žalobca rozsudkom uloženú povinnosť nerozporoval a túto uznal za dôvodnú.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím ust. §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

15. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.