Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/234/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114213316
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114213316.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: UK B., spol. s r.o., so sídlom K. XXX/
XX, I., IČO: 35 937 815, zast. JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Zámocká 3
proti žalovanej V. B., bytom W. XXX/XX, K. M., o zaplatenie 477,96 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. januára 2016, č. k. 11C/298/2014-71, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej
domáhal zaplatenia sumy 477,96 eur spolu s príslušenstvom v sume 110 eur a s 5,5%-tným ročným
úrokom z omeškania zo sumy 477,96 eur od 28.09.2013 do zaplatenia. Aktívnu legitimáciu žalobca
odvodil od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská

sporiteľňa, a.s., Bratislava ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. V žalobe uviedol, že žalovaná
uzavrela s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o kreditnej karte,
ktorej predmetom bolo vydanie elektronickej kreditnej karty VISA Classic žalovanej s celkovým
úverovým rámcom vo výške 20.000,- Sk (663,87 eur), ktorého výška bola dodatkom zmenená na
sumu 40.000,- Sk (1.327,76 eur). Žalovaná využila možnosť čerpať úverový rámec, ale podmienky
pre splácanie riadne nedodržala a dostala sa so splácaním dlhu do omeškania, preto Slovenská

sporiteľňa, a.s. odstúpila od zmluvy o kreditnej karte s účinnosťou ku dňu 31.10.2010. Súd po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť. Právny vzťah
medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom a žalovanou posúdil ako spotrebiteľský vzťah a
uzavretú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. S odkazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa zisťoval s úradnej povinnosti, či nárok žalobcu nie je premlčaný. Konštatoval,
že napriek tomu, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu podľa § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka ako nepomenovanú zmluvu a zmluvné strany sa dohodli, že ich vzťah

sa bude spravovať Obchodným zákonníkom, považoval v otázke premlčania práva spravovanie sa
ustanoveniami Obchodného zákonníka za spravovanie sa v neprospech spotrebiteľa, preto v otázke
premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že zmluvné strany si v obchodných podmienkach v
súlade s § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodli možnosť odstúpiť od zmluvy, ktorú aj právny
predchodca v zmysle bodu 10.3 písm. b/ a f/ obchodných podmienok pre kreditné karty využil, keď

žalovanej listom zo dňa 22.10.2010 oznámil, že od zmluvy o kreditnej karte odstupuje, a to s účinnosťou
ku dňu 31.10.2010, nakoľko porušila svoje zmluvné povinnosti. Zrušenie zmluvy je predpokladom pre
použitie pravidla obsiahnutého v § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bola zmluva zrušená,je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V danej veci subjektívna ako
aj objektívna premlčacia doba v zmysle ust. § 107 Občianskeho zákonníka začala plynúť v rovnaký
deň, a to v deň nasledujúci po dni účinnosti odstúpenia od zmluvy, t. j. od 01.11.2010. Posledným dňom

subjektívnej premlčacej doby bol deň 01.11.2012 a posledným dňom objektívnej premlčacej doby bol
deň 01.11.2013. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 12.06.2014 je zrejmé, že žalobca svoje právo
na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil až po uplynutí tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby. Z
uvedených dôvodov žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne,
ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie,
alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol,
že vzhľadom na to, že právny vzťah bol do účinnosti novely zák. č. 102/2014 Z. z. O ochrane
spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo
zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, ktorou bol novelizovaný aj Občiansky zákonník, posudzovaný podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, premlčacia doba bola v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka štyri roky.
Novelou zák. č. 102/2014 Z. z. bolo zmenené ust. § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva.

Predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.04.2015. Vzhľadom na to, že žalobný návrh bol podaný
dňa 12.06.2014 (pred účinnosťou vyššie uvedenej novely), bol podaný včas, t. j. pred uplynutím
premlčacej doby.

3. V lehote na odvolanie doplnil svoje odvolanie o ďalšie dôvody, keď namietal, že od zmluvy je možné

odstúpiť v zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka len za podmienky, že právnym predpisom nie
je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V predmetnej právnej veci však bola medzi účastníkmi
odchylná dohoda, keď v zmysle ustanovenia bodu 10.3 písm. b/ a f/ Obchodných podmienok pre kreditné
karty odstúpením od zmluvy o kreditnej karte nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky. Po
odstúpení od zmluvy si zmluvné strany nebudú vracať plnenia poskytnuté do odstúpenia. Do 15 dní odo

dňa odstúpenia od zmluvy od kreditnej karty je každá zo zmluvných strán povinná splatiť druhej zmluvnej
strane aj všetky nesplatené pohľadávky, ktoré vznikli do odstúpenia. K zrušeniu zmluvy teda nedošlo
od počiatku a nárok žalobcu na vrátenie dlžnej pohľadávky nie je nárokom na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový
poriadok, ďalej len CSP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1

CSP, v zmysle ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

6. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie
žalobcubolopodanépred01.07.2016.Dňa01.07.2016nadobudolúčinnosťzák.č.160/2015Z.z.Civilný
sporovýporiadok,ktorýupravujepostupsúdupriprejednávaníarozhodovanísporov.Civilnýmsporovým

poriadkom bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia odvolací súd v danej veci posudzoval žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona

účinného v čase podania odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - zák. č. 99/1963
Zb. - Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.).

8. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, bolo možné odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p..

9. V preskúmavanej veci žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ (súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a podľa § 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).10. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že

súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené,
prípadne, že neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov strán
sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov
s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

11. Žalobca v odvolaní a v doplnení odvolania vychádza z odlišných skutkových záverov než súd
prvej inštancie a robí z vykonaných listinných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa možnosti
odstúpenia od zmluvy. Zároveň túto okolnosť spolu s možnosťou aplikácie Občianskeho zákonníka aj
na vzťahy vzniknuté pred novelou zák. č. 102/2014 Z. z. považuje za nesprávne právne posúdenie veci
ako dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p..
12. Podľa súdnej praxe sa za nesprávne právne posúdenie považuje mylná aplikácia a výklad právnej

normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno
použiť.

13. Preskúmaním odvolací súd opodstatnenosť uplatnených odvolacích dôvodov nezistil.

14. K námietkam žalobcu je potrebné poukázať predovšetkým na to, že predmetný zmluvný vzťah
vznikol dňa 30.07.2008, keď definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa upravoval Občiansky
zákonník, ako aj zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. V posudzovanej veci uzavretá zmluva, hoci ju účastníci uzavreli ako nepomenovanú zmluvu a
dohodli sa, že ich vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom podľa § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka spĺňa zároveň charakteristiku zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a je nepochybné, že zmluva vykazuje všetky znaky spotrebiteľskej
zmluvy, keďže žalovaná zmluvu podpísala ako fyzická osoba, z obsahu zmluvy je zrejmé, že nepoužila

predmet plnenia na podnikanie a tiež je zrejmé, že pôvodný veriteľ je podnikateľom a že predmet konania
sa týkal jeho podnikateľskej činnosti. Postúpením pohľadávky sa povaha predmetnej právnej veci ako
spotrebiteľskej nezmenila.

16. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy, vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a

nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy, za typické občianskoprávne vzťahy.
Úver je síce absolútnym obchodom a na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu
na povahu účastníkov úverovej zmluvy, avšak predmetná vec sa týka spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je
regulovaná osobitnou právnou úpravou. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma
úver na spotrebu, teda ide o typický občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi

najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy a v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu normu o občianskych právach a nie podnikateľské
právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/20/2009). Uvedené závery a názory akceptoval
aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 19.06.2013, č. k. I. ÚS 402/2013.

17. Je preto potrebné uzavrieť, že vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením so
spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje sa nárok na peňažné plnenie podľa ust. Občianskeho zákonníka, ktoré
sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadne aplikácie ust. § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka aj na vzťahy vzniknuté pred 01.05.2014 odvolací súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej

vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
Obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.18. K ďalšej námietke žalobcu uplatnenej v doplnení odvolania je potrebné uviesť, že bez ohľadu na to,
či uplatnený nárok žalobcu mal byť posudzovaný ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa
§ 457 Občianskeho zákonníka alebo nárok na zaplatenie nesplatených pohľadávok v zmysle bodu 10.3

písm. b/ a f/ Obchodných podmienok pre kreditné karty, nárok žalobcu je premlčaný, pretože aj v zmysle
ust. bodu 10.3 písm. b/ a f/ Obchodných podmienok by bola žalovaná po odstúpení od zmluvy povinná
splniť svoju povinnosť do 15 dní od odstúpenia, t.j. do 15.11.2010. Pri uplatnení trojročnej premlčacej
doby podľa Občianskeho zákonníka tak žalobca aj v prípade akceptovania dohody o nezrušení zmluvy
od počiatku mohol prvýkrát uplatniť svoj nárok na súde dňa 16.11.2010; premlčacia doba by uplynula

dňa 16.11.2013. Žalobca podal žalobu na súde dňa 12.06.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej
doby, preto jeho nárok je premlčaný.

19. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne
správny potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žalovaná náhradu týchto trov neuplatnila a zo spisu jej žiadne
trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).