Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215813
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814215813.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v exekučnej veci oprávneného T., s.r.o., so sídlom
F., T. č. XX, K. : XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou S. T., s.r.o., so sídlom
F., J. 4, proti povinnému K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt W., o vymoženie istiny vo výške
342,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k.

15Er/3297/2014-17, zo dňa 13. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie s poukazom na § 104 ods. 1
O.s.p.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žeoprávnenýsadomáhalprotipovinnémuvykonaniaexekúcie
pre vymoženie istiny vo výške 342,53 eura s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým

je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.,
sp.zn. SR 1065/06 zo dňa 16.05.2006, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa
12.06.2006 a vykonateľnosť dňa 15.06.2006. Súdny exekútor JUDr. C. V., PhD. dňa 27.08.2014 doručil
súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z úradnej činnosti mal súd prvej inštancie
preukázané, že exekúcia vedená pod sp.zn. 15Er/1802/2006 (EX 590/06) v prospech oprávneného: T.,
s.r.o., K.: XX XXX XXX, so sídlom T. XX, F., proti povinnému: K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.R. U.

X/X, W., bola v minulosti vyhlásená za neprípustnú a zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza
č.k. 15Er/1802/2006-23 zo dňa 12.04.2011 podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu
rozporu exekučného titulu so zákonom a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 2CoE/89/2011-37 zo dňa 21.12.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2012.
Exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR

1065/06 zo dňa 16.05.2006. Okresný súd Prievidza v odôvodnení uznesenia č.k. 15Er/1802/2006-23 zo
dňa 12.04.2011 okrem iného uviedol, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach
zmluvy o úvere podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54
Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS
(výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva) kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je
zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní, a teda je neplatná. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom
právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na
ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie
vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. Súd v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci vyhlásil

za neprípustnú a zastavil. Z uvedeného je teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod sp.zn.
15Er/1802/2006 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie avo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp.
časť nároku oprávneného voči povinnému. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá
vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a §

104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná.
Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté,
pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie
ústavnoprávnej zásady ne bis in idem. Keďže v tomto exekučnom konaní sp.zn. 15Er/3297/2014 je
podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok,

v súvislosti s ktorým už súd prvej inštancie vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 15Er/1802/2006-23 zo
dňa 12.04.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvej inštancie
pre prekážku rozhodnutej veci toto exekučné konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto
fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie

poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
vydanieuzneseniaozamietnutínávrhunavydaniepoverenia.Vpredmetnejvecivšaksúdprvejinštancie
o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým
uznesením o zastavení exekúcie. Zastával názor, že danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval
ust. 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní

nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie
podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., aplikovať
zásadu rei iudicatae. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa
mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého
obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda zrejmé, že exekučné konanie

nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v dôsledku čoho akékoľvek
skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal
na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako
vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom

konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd
tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý

verejný záujem.

5. Po podaní odvolania žalobcom v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho
konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /
ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa

ktorého súd prvej inštancie posudzoval procesné podmienky vedúce k zastaveniu konania.

6. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. civilný
sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).10. Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

11. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

12. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. C.

V. dňa 24.5.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. zo dňa 16.05.2006, sp. zn. SR 1065/06, ktorý podľa vyznačenej doložky mal
nadobudnúť právoplatnosť dňa 12.06.2006 a vykonateľnosť dňa 15.06.2006. Napadnutým uznesením
súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní je podkladom
pre vymoženie pohľadávky oprávneného ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už

Okresný súd Prievidza vo svojom skoršom rozhodnutí zo dňa 12.04.2011, č.k. 15Er/1802/2006-23 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.12.2011, č.k. 2CoE/89/2011-37, jednoznačne
konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že za týchto
podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104
ods. 1 O.s.p.

13. Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom
toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne
iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho

(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104
ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

14. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky

rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

15. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. (účinného
do 30.06.2016) vyplývalo, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate
totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku
podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný
exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. vspojenísust.§251ods.4O.s.p. (aj podľa §161 ods. 1, 2 CSP). Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný
poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by
upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods.
3 O.s.p. (zhodne § 230 CSP), ktoré výslovne

zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie
rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v
exekučnom konaní.

16. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý

jepredmetomkonania,spoluspríslušenstvomtohtonároku.Vexekučnomkonaníjepredmetomkonania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnomkonaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi
tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 12.04.2011,
č.k. 15Er/1802/2006-23 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.12.2011, č.k.

2CoE/89/2011-37,ktorýmexekúciuzastavilpodľa§57ods.1písm.g/Exekučnéhoporiadkuspoukazom
na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvej inštancie
k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku
oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o
nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo

prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd zastáva právny
názor, že uvedené založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť
pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení
exekučného konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).