Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716201994
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5716201994.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci navrhovateľky: I. S., rod. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, M., zast. advokátom JUDr. Jaroslavom Hujíkom, so sídlom N. X, M.,
proti osobe, ktorá je povinná platiť príspevok na výživu: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, B.
8, zast. spoločnosťou AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o. so sídlom A. Pietra 10645/17, Martin, IČO: 50
157892,vkonaníourčeniepríspevkunavýživurozvedenejmanželky,oodvolanínavrhovateľkyaosoby,
ktorá je povinná platiť príspevok na výživu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17C/17/2016-130
zo dňa 08. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17C/17/2016-130 zo dňa 08. septembra 2016 potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil M. S., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľky ako rozvedenej manželky sumou 80,00 Eur mesačne počnúc dňom 23.02.2016 vždy
do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred (výrok I.). Zameškaný príspevok na výživu rozvedenej
manželky za obdobie od 23.02.2016 do 30.09.2016 v sume 578,66 Eur uložil M. S. povinnosť splácať
v pravidelných mesačných splátkach po 20,00 Eur splatných spolu s bežnou splatnosťou príspevku na

výživurozvedenéhomanžela(výrokII.).Vozvyškusúdnávrhzamietol(výrokIII.).Žiadnemuzúčastníkov
nepriznal súd právo na náhradu trov konania (výrok IV.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania, doručeným
súdu dňa 23.02.2016, domáhala určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky vo výške 100,00
Eur mesačne počnúc mesiacom február 2016, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým,
že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 20P/97/2014-131 zo

dňa 13. januára 2015 a zároveň bolo rozhodnuté o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom
na čas po rozvode tak, že maloletý R., nar. XX.XX.XXXX a maloletý Q., nar. XX.XX.XXXX, boli zverení
do jej osobnej starostlivosti a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletého R. v sume
100,00 Eur mesačne a na maloletého Q. v sume 65,00 Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti výroku
o rozvode manželstva. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.01.2015. Po rozvode manželstva
poberala rodičovský príspevok vo výške 203,00 Eur mesačne a nárok naň zanikol dňa 08.04.2015.
Následne bola evidovaná ako nezamestnaná, nie je však poberateľkou sociálnych dávok ani dávky v

hmotnej núdzi. Maloletý R. trpí psychickou hyperkinetickou poruchou výrazného stupňa a musí byť v
celodennej starostlivosti navrhovateľky, a teda nemôže byť umiestnený v školskej družine. Zabezpečuje
prepravu dieťaťa do školy a po vyučovaní dieťa musí vyzdvihnúť zo školy, ktorá situácia jej znemožňujezamestnať sa. Spolu s deťmi býva v rodinnom dome svojej matky, ktorej prispieva na výdavky s bývaním
sumou 177,00 Eur mesačne.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu
Martin sp.zn. 20P/97/2014 zo dňa 13.01.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.01.2015, bolo
manželstvo účastníkov rozvedené. V súčasnosti účastníci nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka
býva v rodinnom dome so svojou matkou, ktorej prispieva sumou 177,00 Eur mesačne na náklady
v súvislosti s energiami. Z potvrdenia MUDr. K. V., odbornej lekárky pedopsychiatrickej ambulancie

vyplynulo, že maloletý R. je v tejto ambulancii evidovaný pre hyperkinetickú poruchu výrazného
stupňa, pričom odporúčaná je individuálna integrácia a individuálna asistencia pri výuke. Naviac
dieťa je postihnuté úplnou stratou sluchu, jeho zdravotný stav si vyžaduje celodennú pomoc matky
s tým, že toto dieťa nemôže navštevovať ani školskú družinu, čím má matka mimoriadne sťažené
možnosti zamestnať sa. Poberá opatrovateľský príspevok a bola vyradená z evidencie uchádzačov
o zamestnanie. Navrhovateľka okrem opatrovateľského príspevku vo výške 244,59 Eur nemá žiaden

príjem, poberá prídavky na deti vo výške 47,04 Eur a otec prispieva na výživu maloletých detí aktuálne
výživným v celkovej výške 210,00 Eur mesačne. Príjem rodiny navrhovateľky s dvoma maloletými deťmi
tak predstavuje sumu 501,63 Eur. Predloženými dokladmi bolo preukázané, že súhrn nevyhnutných
mesačných výdavkov dosahuje sumu 363,83 Eur, pričom zostane navrhovateľke suma 137,80 Eur,
ktorou musí pokryť výdavky na potraviny, hygienu, ošatenie pre rodinu jednej dospelej osoby a dvoch

maloletých detí. Z uvedených zistení bolo preukázané, že navrhovateľka z dôvodu nepriaznivého
zdravotného stavu staršieho syna R., ktorý je postihnutý úplnou stratou sluchu a trpí hyperkinetickou
poruchu výrazného stupňa, si vyžaduje celodennú pomoc matky, a teda bola preukázaná kvalifikovaná
miera odkázanosti navrhovateľky na príspevok na výživu rozvedeného manžela. Bývalí manželia sa
nedohodli na poskytovaní príspevku, o čom svedčí aj samotné vyvolanie súdneho sporu. Navrhovateľka

v konaní tvrdila, že príčinou rozvratu manželstva bolo požívanie alkoholu zo strany bývalého manžela.
Táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom rozporovaná. Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové
pomery bývalého manžela, súd mal preukázané, že jeho priemerný mesačný príjem plynúci zo zárobku
predstavoval sumu 777,46 Eur netto. Nevyhnutné mesačné výdavky predstavovali v súhrne sumu
420,13 Eur, pričom súd nezobral do úvahy výdavky, ktoré si M. S. uplatňoval, napríklad jeho osobné

poistenie, nadmieru vysoký paušál na telefón vo výške 40,00 Eur mesačne, súd taktiež neuznal
splácanie úveru, ktorý čerpal za účelom vyporiadania BSM, a to z dôvodu, že mu zostala celá
nehnuteľnosť, pričom navrhovateľke bola vyplatená polovica z ceny tejto nehnuteľnosti. Po odrátaní
nevyhnutných mesačných výdavkov zostáva M. S. suma 357,33 Eur, ktorá má slúžiť na zabezpečenie
potravín, hygienických potrieb a ošatenia jeho samého ako dospelej osoby. Z uvedených zistení ustálil,

že je v schopnostiach a možnostiach, aby bývalý manžel platil príspevok rozvedenej manželke vo výške
80,00 Eur mesačne. Súd priznal príspevok odo dňa podania návrhu, t.j. dňom 23.02.2016. Následne
vyčíslil zameškaný príspevok ku dňu rozhodovania súdu, ktorý povolil M. S. splácať v pravidelných
mesačných splátkach po 20,00 Eur mesačne spolu s bežnou splátkou príspevku na výživu rozvedenej
manželky. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 72 Zákona o rodine. Vo zvyšku súd návrh

navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa
domáhala jeho zmeny tak, že odvolací súd uloží M. S. povinnosť prispievať na jej výživu ako rozvedenej
manželky sumou 100,00 Eur mesačne počnúc dňom 23.02.2016 a zároveň budú jej priznané trovy

konania pred súdom prvej inštancie, ako i trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Mala za to, že
je v možnostiach a schopnostiach bývalého manžela prispievať na jej výživu sumou 100,00 Eur, ako sa
to domáhala návrhom na začatie konania. Z predpisu služieb dodávaných do bytu k 01.07.2016 OSBD
Martin vyplýva, že M. S. hradí mesačne za tieto služby 138,04 Eur a nie 155,00 Eur ako ustálil okresný
súd. Nie je rozhodujúca tá skutočnosť, že tento má založený trvalý príkaz na služby vo výške 155,00

Eur mesačne. Aktuálne M. S. neplatí, tak ako v minulosti, poplatok za elektrinu vo výške 33,00 Eur,
ale len 17,00 Eur. Uvedený výdavok vyplýva zo súhrnu výdavkov, ktoré predložil súdu k 08.09.2016.
Podľa výpisu z účtu za obdobie od 01. apríla 2016 do 31. mája 2016 vyplýva, že dňa 16. mája 2016
platil za elektrickú energiu 16,50 Eur, za káblovú televíziu 9,13 Eur, za plyn 9,00 Eur. Z priemerného
čistého mesačného zárobku zisteného súdom vo výške 777,46 Eur, nevyhnutné mesačné výdavky

nepredstavujú potom sumu 420,13 Eur ako ustálil súd prvej inštancie, ale sumu 172,67 Eur, pričom s
výživným na maloleté deti vo výške 210,00 Eur je potom suma nevyhnutných výdavkov 382,67 Eur. Aj pri
zohľadnení primeraných výdavkov na telefón, suma výdavkov nepresahuje sumu 400,00 Eur. Vzhľadom
nauvedenéjepodľanázoruodvolateľkyprimerané,abyboloprispievanénajejvýživusumouo20,00Eurvyššou, než rozhodol súd prvej inštancie. Dala do pozornosti, že v priemernom zárobku je zohľadnený aj
príspevok zamestnávateľa na stravu, ktorú mu zamestnávateľ zabezpečuje v zamestnaní. M. S. má teda
v dôsledku toho znížené výdavky na stravu. Pri určení výšky príspevku je potrebné zohľadniť aj zvýšené

náklady, ktoré musí navrhovateľka vynakladať v súvislosti so starostlivosťou o deti a zabezpečovaním
ich potrieb, ako aj v súvislosti so zabezpečovaním nákladov súvisiacich s ich bývaním a jej bývaním.
K odvolaniu pripojila predpis mesačnej platby za byt účinný od 01.07.2016 vo vzťahu k M. S., prehľad
transakcií na účte M. S. za obdobie od 01.04.2016 do 31.05.2016, prehľad nákladov navrhovateľky
a maloletých detí, taktiež doklady preukazujúce príjmy navrhovateľky a jej evidenciu na Úrade práce,

sociálnych vecí a rodiny Prievidza, doklady týkajúce sa zdravotného stavu maloletého R. a v súvislosti
s tým rozhodnutie o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím vo výške 244,69 Eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2016.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie M. S. ako osoba povinná platiť príspevok na výživu
rozvedenej manželky. Nestotožnil sa so závermi a rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko mal

za to, že napadnutý rozsudok je v rozpore so zákonom, v rozpore s ust. § 72 Zákona o rodine,
keďže tam vymedzené zákonné podmienky na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela
neboli v danom konaní preukázané. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 120/2010
zo dňa 12.05.2010, v zmysle ktorého žalobný návrh navrhovateľky bol podaný predčasne a súd
prvej inštancie ho mal zamietnuť. Navrhovateľka nepreukázala žiadnym relevantným dôkazom, že

bývalého manžela vyzvala na uzavretie dohody ohľadom príspevku. V súvislosti s vyššie uvedeným
nálezom ústavného súdu poukázal na ust. § 220 CSP a zdôraznil, že súd sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe súdov a odôvodnenie rozsudku neobsahuje dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
V ďalšej časti odvolania poukázal na to, že súd v danom prípade postupoval spôsobom, akým sa
postupuje pri určení manželského výživného v zmysle § 71 Zákona o rodine, čo je vyživovacia

povinnosť medzi manželmi. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd porovnával životnú úroveň
účastníkov konania. Pokiaľ však ide o príspevok na výživu rozvedeného manžela, ide o príspevok,
ktorý je diametrálne odlišný od manželského výživného. Ide len o zabezpečenie primeranej výživy
pre toho z bývalých manželov, ktorý nie je schopný sám sa živiť a nie o zabezpečenie rovnakej
životnej úrovne rozvedených manželov tak, ako to bolo počas trvania manželstva. Výšku príspevku

na výživu rozvedeného manžela určujú len nevyhnutné potreby rozvedeného manžela, ktorý nie je
schopný sám sa živiť. Súd v danom konaní mal skúmať len nevyhnutné potreby navrhovateľky, nie
potreby maloletých detí, čo je predmetom samostatného konania. V zmysle ustálenej judikatúry je
zrejmé, že schopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť neurčujú iba jeho zárobkové schopnosti
a možnosti, ale aj jeho majetkové pomery. Pochopiteľne súd v rámci úvahy, či a v akej miere je

nevyhnutná výživa rozvedeného manžela zabezpečená z vlastného majetku, prihliadne aj na celkové
pomery rozvedeného manžela, druh majetku a jeho účel, na ktorý je určený. Súd v danom konaní vôbec
nebral do úvahy finančné prostriedky vyplatené bývalým manželom navrhovateľke dňa 29.04.2016
vo výške 27.000,00 Eur za účelom vyporiadania BSM, a teda vôbec neprihliadal v danom konaní
na celkové pomery navrhovateľky. Nevyhnutná výživa navrhovateľky tak môže byť zabezpečená z

jej vlastného majetku (vyplatené finančné prostriedky vo výške 27.000,00 Eur). Súd sa tiež v konaní
nevysporiadal so skutočnosťou, že v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a jej matkou a maloletými
deťmi žije aj druh matky navrhovateľky, ktorý nepochybne prispieva aj na náklady bývania a spoločnej
domácnosti. Navrhovateľka v konaní uviedla, že starší syn R. si vyžaduje celodennú starostlivosť a
nemôženavštevovaťškolskúdružinu.Vuvedenejsúvislostidaldopozornosti,ženavrhovateľkavkonaní

nepreukázala, že sa aspoň pokúšala nájsť si prácu na kratší pracovný čas (napr. potvrdenie o účasti
na pohovore). Navrhovateľka teda nepreukázala relevantným spôsobom, že ju nechcú zamestnať na
kratší pracovný čas a jej tvrdenia ostali iba v rovine deklarácií pred súdom. Súd taktiež nesprávne
vyhodnotil jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Poukázal najmä na to, že súd nepovažoval
za nevyhnutný výdavok splácanie úveru, ktorý si zobral za účelom vyporiadania BSM a poistenie úveru.

Daný hypotekárny úver bol účelovo viazaný na vyplatenie navrhovateľky z BSM a ak by ho nesplácal,
banka by začala výkon záložného práva a on by prišiel o strechu nad hlavou. Zabezpečenie bývania
je základnou potrebou dôstojného života a výdavky súvisiace s bývaním je nutné považovať za účelne
vynaložené výdavky, ktoré musí pravidelne vynakladať. Svoj príjem v práci dosahuje náročnou a po
fyzickej stránke ťažkou prácou a to s maximálnym úsilím. Tento prístup k práci prinesie viac peňazí

do jeho domácnosti, no na druhej strane sa to odzrkadľuje na jeho únave a vyčerpaní. Odvolateľ je
ťažko zdravotne postihnutý, má kožné ochorenie (psoriazis vulgaris, generalizovanú formu postihujúcu
celý povrch tela - bez období zlepšenia) a miera funkčnej poruchy bola stanovená na 60 %. Navyše
mu bol odňatý s účinnosťou od 01.07.2016 príspevok 17,21 Eur mesačne na kompenzáciu zvýšenýchvýdavkov súvisiacich s hygienou a opotrebením šatstva, teda o tento príspevok prišiel pri nezmenenom
zdravotnom stave. K príčinám rozvratu manželstva medzi účastníkmi konania uviedol, že navrhovateľka
odišla od bývalého manžela, odsťahovala sa aj s deťmi ku svojej matke do Prievidze, pričom on sa

nechcel rozvádzať, chcel udržať manželstvo, ale sa to nepodarilo. Pokiaľ aj navrhovateľka uvádzala, že
príčinourozvratumanželstvabolopožívaniealkoholuzjehostrany,tátoskutočnosťnebolavrozvodovom
konaní preukázaná. V rozsudku sp.zn. 20P/97/2014 zo dňa 13.01.2015 sa nenachádza formulácia,
že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že príčinou rozvratu manželstva bolo požívanie
alkoholu zo strany M. S.. Bol to dôvod, ktorý uviedla v rozvodovom konaní navrhovateľka. K odvolaniu

pripojil rozsudok OS Prievidza č.k. 9P/25/2016-123 zo dňa 07.09.2016, ktorým bolo zvýšené výživné na
maloleté deti na sumu 210,00 Eur mesačne.

6. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu protistrany uviedla, že nezodpovedá skutočnosti tvrdenie
z odvolania, že pred podaním návrhu na súd nepožiadala bývalého manžela o predmetný príspevok.
Listom zo dňa 05.02.2015 bývalého manžela písomne vyzvala, aby jej prispieval ako rozvedenej

manželke na výživu podľa § 72 Zákona o rodine a upozornila ho, že v prípade, ak jej návrh odmietne,
alebo naň nebude reagovať, podá návrh na súd. Na písomnú výzvu advokáta nereagoval, pri osobných
stretnutiach v súvislosti s prevzatím si detí reagoval vždy tak, že na príspevok môže zabudnúť a nič
platiť nebude. Vo výzve požadovala príspevok vo výške 50,00 Eur mesačne, v návrhu na začatie
konania žiadala príspevok vyšší, pretože medzičasom stúpli jej výdavky. Dala do pozornosti, že bývalý

manžel námietku predčasnosti žaloby až do podania odvolania nikdy nevzniesol, pretože si bol vedomý,
že ho na platenie príspevku opakovane vyzývala osobne a taktiež písomne, pričom všetky jej výzvy
buď odmietol alebo na ne nereagoval. K námietke z odvolania, že nie je daný dôvod na priznanie
príspevku, pretože je schopná sama sa živiť, poukázala na dôvodovú časť napadnutého rozsudku.
Okresný súd sa s touto námietkou vznášanou už počas konania pred súdom prvej inštancie zaoberal,

vyhodnotil ju s poukazom na to, že sa celodenne stará o spoločné dieťa, ktoré je ťažko choré, o čom
opätovne pripojila potvrdenie odborného lekára MUDr. V. zo dňa 08.11.2016. Zabezpečuje potrebnú a
nevyhnutnú starostlivosť o dieťa, ktorá jej bráni zabezpečovať si prostriedky pre život iným spôsobom,
než prostredníctvom opatrovateľského príspevku a príspevku na výživu od bývalého manžela. Maloletý
R. býva hospitalizovaný a v čase hospitalizácie má opätovne zvýšené výdavky minimálne s cestovným,

keďže dieťa vyžaduje jej návštevy aj počas hospitalizácie. Pokiaľ ide o argumentáciu odvolateľa týkajúcu
sa vyplatenia prostriedkov z titulu vyporiadania BSM, dala do pozornosti právny názor súdu prvej
inštancie, s ktorým sa stotožnila a ktorý aj prezentovala v konaní. Peňažné vyrovnanie jej slúži na to,
aby mohla zabezpečiť vhodné bývanie pre seba, ako aj pre maloleté deti, a preto uvedené prostriedky
nemôže minúť na bežnú spotrebu. Bývanie u svojej matky označila za dočasné, pretože bola nútená

od bývalého manžela odísť pre nadmerné požívanie alkoholu a z toho vznikajúcu agresivitu voči nej.
Pokiaľ ide o náklady na bývanie, uviedla, že v dome sú vedené dve domácnosti, ktoré sú oddelené,
t.j. navrhovateľka s deťmi tvorí jednu domácnosť so samostatnými výdavkami a matka spolu so svojím
partnerom tvoria druhú domácnosť, ktorej náklady hradia spoločne. Naviac, matka navrhovateľky je
invalidná a z dôvodu nízkeho príjmu uhrádza náklady spolu so svojím partnerom. Ak bývalý manžel

poukazoval na to, že si mala nájsť prácu na kratší pracovný čas, zdôraznila, že bola evidovaná ako
nezamestnaná na úrade práce a sama ani prostredníctvom úradu práce sa jej nepodarilo zabezpečiť
zamestnanie na skrátený pracovný úväzok. Doklad o evidencii a o vyradení z evidencie na úrade práce
priložila ako dôkaz k návrhu. K námietke odvolateľa, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť
súdom stanovený príspevok, poukázala na odôvodnenie napadnutého rozsudku a ďalej zdôraznila, že

výdavky súvisiace s ochorením syna R. sa stále zvyšujú, čím sa ovplyvňujú aj jej výdavky, keďže tieto
musí hradiť z jej príjmu bez ohľadu na to, či výživné na deti postačuje na úhradu všetkých výdavkov
detí. Maloletého R. musí neustále usmerňovať, mať nad ním dohľad, nie je možné ho nechať ani chvíľu
bez dozoru, čo predpokladá sústavnú starostlivosť a pozornosť. Kožné ochorenie bývalého manžela
vzhľadom na jeho pracovné zaradenie nespôsobuje obmedzenie jeho pracovnej aktivity, nespôsobuje

obmedzenie jeho príjmov. V súvislosti s úvahami o správaní sa v súlade s dobrými mravmi poukázala
práve na správanie sa bývalého manžela, ktoré je v rozpore so základnými morálnymi pravidlami, a to
nielen vo vzťahu k nej, ale aj vo vzťahu k chorému dieťaťu, keď jej bývalý manžel odmietol pomôcť pri
zabezpečení hospitalizácie maloletého R., hoci bol informovaný o veľmi zlom zdravotnom stave, ktorý
bolužnezvládateľnýnielenvškole,aleajvdomácomprostredí,ubližovalajmladšiemusynovi.Zatakejto

situácie bývalý manžel odmietol jej pomôcť pri prevoze R. do nemocnice, musela syna v takomto stave
prepravovať autobusmi a trikrát musela prestupovať, pričom bývalý manžel má k dispozícií motorové
vozidlo. Otec sa o deti nezaujíma, a preto námietky vychádzajú len z jeho vlastnej neinformovanosti,
neochote zaujímať sa o deti. K poslednej námietke týkajúcej sa príčin rozvratu manželstva uviedla,že dôvodom podania návrhu na rozvod bola agresivita zo strany bývalého manžela, ktorá vyplynula
z toho, že začal vo zvýšenej miere požívať alkohol, uprednostňovať svoje záujmy pred rodinou, čo
spôsobilo napokon odcudzenie sa a stratu citového vzťahu k bývalému manželovi. Súd v rozvodovom

konaní konštatoval, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a manželstvo nemôže plniť svoj
spoločenský účel. Ak by súd k takémuto záveru nedospel, nepochybne by nebol manželstvo rozviedol.
To,žeobajapovyhlásenírozsudkuvzdalisaprávapodaťodvolanie,spôsobilo,žerozhodnutieorozvode
neobsahuje podrobné odôvodnenie. Treba však vychádzať z obsahu dokazovania vykonaného pred
súdom, z ktorého dokazovania v žiadnom prípade nemožno ustáliť záver, že by priznanie príspevku

na jej výživu bolo v rozpore s dobrými mravmi. K vyjadreniu pripojila výzvu bývalému manželovi
realizovanú prostredníctvom advokátskej kancelárie zo dňa 05.02.2015 na poskytovanie príspevku
rozvedenej manželky podľa § 72 Zákona o rodine, kópiu podacieho lístka, ktorým bola výzva bývalému
manželovi zasielaná doporučeným listom, potvrdenie týkajúce sa hospitalizácie syna R., potvrdenie
pedopsychiatrickej ambulancie, kópie pokladničných dokladov.

7. V doplňujúcom podaní doručenom súdu dňa 07.12.2016 navrhovateľka uviedla, že pokiaľ je syn
R. hospitalizovaný, dochádza ku kráteniu opatrovateľského príspevku. I keď je dieťa hospitalizované,
zvyšujú sa jej výdavky na cestovné, musí dieťa navštevovať a doučovať ho z predmetov, pretože nechce,
aby opakoval ročník. Pokiaľ ide o syna Q., tento navštevuje materskú škôlku, nakoľko prostredie s
maloletým bratom R. v domácom prostredí je aj pre syna Q. problémové. Syn Q. medzi deťmi v škôlke

márôzneaktivity,krúžky,pripravujesanabudúcuškolu.Návštevamaterskejškôlkyjedôležitázhľadiska
jeho ďalšieho aj mentálneho vývoja. Tvrdenie bývalého manžela, že nemá dostatok prostriedkov nielen
na zvýšené výživné pre deti, ale ani na príspevok na jej výživu, nie je pravdivé, pretože od detí má
informácie,žekompletnerekonštruujebyt,zakupovalsidobytunovýnábytok,sedaciusúpravu,televízor
a podobne, deťom povedal, že si ide kúpiť nové auto.

X. M. S. ako osoba povinná platiť príspevok na výživu bývalého manžela vo vyjadrení k odvolaniu
navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka opakovane poukazuje na skutočnosti, ktoré už predniesla v
konaní pred okresným súdom, pričom odvolanie je založené prevažne na jej subjektívnej nespokojnosti
s rozhodnutím a postupom súdu pri vyhodnocovaní skutkových okolností veci. Dal do pozornosti, že

navrhovateľka prostredníctvom určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela snaží sa dosiahnuť
kompenzáciu chýbajúceho príjmu pre ňu samú, na zabezpečenie jej potrieb, pričom si neuvedomuje,
že príspevok slúži na úhradu len odôvodnených a primeraných potrieb bývalého manžela a nie na
kompenzáciu životnej úrovne tak, aby táto bola rovnaká ako u bývalého manžela. Zdôraznil, že
navrhovateľka spája dve samostatné konania o zvýšenie výživného na maloleté deti a o určenie

príspevku na výživu rozvedeného manžela. Snaží sa dorovnávať svoje hospodárenie a potrebu príjmu
bez toho, aby chápala podstatu a zmysel oboch plnení a síce, že výživné na maloleté deti slúži na
pokrytie ich potrieb a príspevok na jej výživu má slúžiť na úhradu len odôvodnených a primeraných
potrieb a nie na dorovnávanie jej životnej úrovne. Opakoval, že je ťažko zdravotne postihnutý, má
kožné ochorenie a pritom pracuje v trojzmennej prevádzke, pretože nemá inú možnosť ako zarobiť

financie. Jeho zárobkové pomery dokladoval potvrdením zamestnávateľa, ktorý mu prispieva na stravu
počas zmeny, čo mu ukladá priamo Zákonník práce. Pokiaľ by odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie a vyhovel odvolaniu navrhovateľky, bolo by to pre neho extrémne zaťažujúce. V ostatnom
poukázal na svoje odvolanie zo dňa 25. októbra 2016 a tam prezentujúce argumenty.

9. K vyjadreniu navrhovateľky a k doplneniu vyjadrenia M. S. uviedol, že nemá vedomosť o tom, že
by obdržal list, ktorým by ho navrhovateľka vyzývala pred začatím konania o platenie príspevku na
výživu rozvedeného manžela. Pokiaľ riešili dohodu o vyporiadaní BSM, navrhovateľka ani jej právny
zástupca nespomenuli nárok na vyplácanie príspevku a až do súdneho konania nemal vedomosť,
že sa chce navrhovateľka takéhoto príspevku domáhať. V ďalšom uviedol, že navrhovateľka sa vo

svojich podaniach vyjadruje k jej zvýšeným výdavkom na starostlivosť o deti, pričom tieto výdavky
vynakladané na deti sú štandardné, nie neprimerane vysoké. Deti u matky nemajú žiadny sociálny
kontakt s inými deťmi, rovesníkmi, pretože čas trávia len s matkou a starou matkou. Navrhovateľka
vo vyjadrení popisovala nové skutočnosti preukazujúce údajné zhoršenie zdravotného stavu syna R.,
ktorý bol 6 týždňov hospitalizovaný. O tejto skutočnosti sa dozvedel len cez sms správu, nevedel, kedy

syn nastupuje na hospitalizáciu a už vôbec neodmietol navrhovateľku so synom do Kremnice odviesť,
pretože navrhovateľka ho o to ani nepožiadala. So synom R. trávil všetok čas, ktorý mu bol umožnený,
do nemocnice mu telefonoval, navštívil ho aj osobne. Nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľky, že sa
neinformujeosynovzdravotnýstav,pretožejevpravidelnomtelefonickomkontaktespediatričkouMUDr.R. a dohodol si aj osobné stretnutie s MUDr. V.. Ohradil sa voči tvrdeniu, že by bol voči deťom agresívny,
resp. neakceptoval R. ochorenie. Za deťmi pravidelne dochádza do Prievidze autom, čím mu vznikajú
zvýšené náklady na cestovanie. Deťom kupuje darčeky, robí im narodeninové oslavy. Nespochybnil

tvrdenie, že byt, v ktorom býva, postupne prerába, pretože bol v pôvodnom stave a nutne potreboval
rekonštrukciu, čo robí zväčša svojpomocne. Snaží sa najmä o zariadenie detskej izby pre deti, s čím mu
pomohli rodičia. Opätovne namietal údajný dôvod rozvodu manželstva a tvrdenia navrhovateľky označil
za nepravdivé. Faktom však je, že navrhovateľka sa rozhodla opustiť odporcu a podala návrh na rozvod.
Súd manželstvo rozvádzal v štádiu, kedy navrhovateľka s deťmi niekoľko mesiacov žila v Prievidzi, deti

tam navštevovali školu a škôlku, a tak on už len súhlasil s rozvodom bez toho, aby sa viedlo dokazovanie
o príčinách rozvratu manželstva a dôvodoch, ktoré k tomu viedli. V ostatnom poukázal na ním podané
odvolanie.

10. Navrhovateľka na vyjadrenie M. S. reagovala podaním doručeným súdu dňa 31.01.2017. Zotrvala na
obsahu svojho odvolania a doterajších vyjadrení a písomných podaní vo veci, v ktorých uviedla pravdivé

skutkové tvrdenia. Zotrvala na tvrdení, že manželstvo s M. S. bolo rozvedené z dôvodu nadmerného
požívania alkoholu, teda dôvodne v záujme ochrany nej, ako aj v záujme maloletých detí. Musela ujsť
zo spoločnej domácnosti a v dôsledku nemravného konania bývalého manžela žije aj s dvoma deťmi
v provizóriu bez vlastného bytu, na ktorý si musí sporiť, pretože finančné prostriedky z vyporiadaného
BSM jej neumožňujú kúpiť byt, aby mohla s deťmi samostatne bývať. Zdravotný stav maloletého R. a

starostlivosťonehojejneumožňujúzamestnaťsa.Bývalýmanželtedazavinilsúčasnúveľmizlúsociálnu
situáciu a bolo by z hľadiska záujmov detí nezodpovedné, aby finančné prostriedky z vyporiadaného
BSM minula a nezabezpečila by im primerané bývanie. Súčasný stav bývania nevyhovuje ani jej a nie
je ani v záujme detí, preto sa snaží zabezpečiť vlastné bývanie. Pokiaľ vo svojich podaniach rozoberala
okolnosti starostlivosti o maloleté deti, bolo to len z dôvodu, aby vytvorila celkový obraz o tom ako

žije, aké výdavky musí hradiť, aby s deťmi prežili. Bývalý manžel zľahčuje ochorenie maloletého R., a
tak zo subjektívneho pohľadu aj zľahčuje jej povinnosti, ktoré zo starostlivosti o takto choré dieťa pre
ňu vyplývajú. Bývalý manžel dokonca nevyužíva ani určený rozsah styku ako by mohol. Preverovala
tvrdenia bývalého manžela o tom, že sa zaujímal u lekárov o zdravotný stav R., na čo jej príslušnými
lekármi bolo potvrdené, že sa o syna ani telefonicky ani osobne nezaujímal, iba jedenkrát telefonovala

jeho matka. O spôsobe jej prístupu k synovi nemôže otec detí vedieť, pretože s nimi nebýva, nemá
vedomosti o tom, akú starostlivosť synovi venuje a aký prístup k nemu má. Lekári, ktorí syna liečia, nikdy
nemali žiadne výhrady voči jej prístupu k výchove syna. Pri výchove postupuje v súlade s doporučeniami
a liečebnými metódami, ktoré jej prezentujú lekári i výchovná poradkyňa. V súvislosti s informáciami o
zmenách v jeho byte uviedla, že byt bol počas trvania manželstva kompletne prerobený a nevyžadoval

žiadne ďalšie úpravy. Chcela tým len poukázať na nehospodárnosť vynakladania výdavkov zo strany
bývalého manžela, ktorý pre seba zabezpečuje nadštandardné bývanie, pričom ona s deťmi žije v
provizóriu a nemôže si dovoliť bez dosporenia použiť finančné prostriedky z BSM na kúpu bytu, pretože
tieto nepostačujú a úver jej nikto nedá. Návrh na príspevok rozvedenej manželky je prostriedkom na to,
aby sa mohla riadne venovať starostlivosti o ťažko chorého syna R., aby sa jeho psychické ochorenie

podchytilo v čo najskoršom štádiu, aby sa účinne liečilo, aby účinne využívala všetky doporučenia
lekárov a školy v záujme zlepšenia jeho zdravotného stavu.

11. Na toto vyjadrenie navrhovateľky M. S. nereagoval.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

13. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených

dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).14.Nadoplneniepovažovalsúddruhejinštanciezapotrebnéreagovaťnaodvolacienámietkyúčastníkov
formulované v podaných opravných prostriedkoch.

15. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že dňa 23.02.2016 podala navrhovateľka na Okresný súd
Martin návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky dôvodiac, že nie je schopná sa
samostatne živiť a príjem bývalého manžela je taký, že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať
na jej výživu sumou 100,00 Eur mesačne. Z obsahu spisového materiálu tiež vyplýva, že rozsudkom
OkresnéhosúduMartinč.k.20P/97/2014-131zodňa13.01.2015bolomanželstvoúčastníkovrozvedené

a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.01.2015.

16. Zánikom manželstva zanikajú všetky osobné a osobno-majetkové práva a povinnosti manželov.
Zaniká teda aj vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá má manželom zabezpečiť
zásadne rovnakú životnú úroveň. Solidarita ako charakteristický znak manželských vzťahov sa ale
môže v obmedzenej podobe preniesť aj do času po zániku manželstva za podmienok určených v

ust. § 72 Zákona o rodine. V zmysle odporúčaní európskej legislatívy (odporúčanie Výboru ministrov
Rady Európy členským štátom o zabezpečení po rozvode č. 1/1989) by ale mali členské štáty Rady
Európy vychádzať z princípu ekonomickej nezávislosti oboch manželov po rozvode a uprednostňovať
v právnej úprave zabezpečenie uspokojovania potrieb bývalých manželov v prvom rade spravodlivým
vysporiadaním nárokov zo spoločného majetku, resp. priznaním primeraného dielu z majetku druhého

manžela. Alimentačná povinnosť by mala byť po zániku manželstva skôr výnimkou. Zohľadniť pri
vysporiadaní majetku a stanovení povinnosti výživného vinu na rozvrate sa neodporúča.

17. Zákon o rodine v ust. § 72 upravuje vznik povinnosti rozvedeného manžela prispievať na výživu
bývalému manželovi, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Oprávnenému bývalému manželovi vznikne

právo na zabezpečenie primeranej výživy. Ide o samostatný nárok s rozdielnymi podmienkami na
jeho priznanie a s rozdielnym rozsahom, než je to pri nároku na vzájomnú vyživovaciu povinnosť za
trvania manželstva. Výška príspevku na výživnom na rozvedeného manžela pritom nemá zabezpečiť
rovnakú životnú úroveň ako je to v prípade manželov. Preto musí súd vychádzať z iných kritérií než v
konaní o určenie manželského výživného. Oprávneným pre priznanie príspevku na výživu podľa ust.

§ 72 Zákona o rodine je bývalý manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Táto neschopnosť môže
vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane oprávneného. Medzi subjektívne
patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania
z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa do troch rokov veku, resp. staršie dieťa, ak
vyžaduje nepretržitú opateru, alebo faktická nemožnosť umiestniť dieťa do zariadenia poskytujúceho

dennú starostlivosť v danom mieste, alebo faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste
zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam. Schopnosť bývalého manžela živiť sa sám
sa však neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych zárobkových možností, ale aj od jeho
majetkových pomerov. Súd prihliada na množstvo a druh jeho majetku a tiež na účel, na ktorý je
určený. Zásadne nemožno žiadať od oprávneného manžela, aby pre zabezpečenie prostriedkov na

výživu rozpredával ten majetok, ktorý mu slúži na uspokojovanie jeho primeraných životných potrieb
(bytové zariadenie, oblečenie a pod.). Taktiež nemožno prihliadať na to, že rozvedený manžel poberá
sociálny, invalidný alebo iný dôchodok, a to ani vtedy, ak mu bol priznaný z toho dôvodu, že jeho
výživa nie je zabezpečená výživným od iných osôb. Nie je opodstatnený taký výklad zákona, ktorý
prenáša zodpovednosť za zabezpečenie výživy z bývalého manžela, ktorý na jeho poskytovanie

má prostriedky, na spoločnosť. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni
bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľovi (hoci aj výrazne) klesla
životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva, a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže
zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu, ako za trvania manželstva. Jedinou
relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť.

Životná úroveň bývalých manželov sa neskúma ani neporovnáva. Nemožno skúmať a porovnávať
ani životnú úroveň navrhovateľa počas manželstva a po jeho rozvode. Dokazovanie súdu na strane
oprávneného sa obmedzuje len na porovnanie jeho možností, schopností, majetkových pomerov
a primeraných potrieb (koľko finančných prostriedkov mesačne potrebuje na zabezpečenie svojej
primeranej výživy a či je v jeho schopnostiach, resp. možnostiach si samostatne takéto množstvo

finančných prostriedkov zabezpečiť). Ak súd zistí, že nie je objektívne alebo subjektívne v možnostiach
rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený
manžel má možnosti prispievať mu na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného
zabezpečené v primeranej miere. Povinným je druhý bývalý manžel. Tento príspevok nemá maťcharakter sankčného výživného, súd ho preto nemôže priznať len preto, že druhý manžel nepochybne
alebo prevažne rozvrat manželských vzťahov zavinil. Z hľadiska rozhodovania súdu o príspevku na
výživu rozvedeného manžela je relevantné to, z akých dôvodov došlo k rozvratu manželstva len s

ohľadom na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia by súd právo na príspevok
nepriznal, ak by to odporovalo dobrým mravom, a to ani v prípade, ak by bola splnená podmienka
odkázanosti na strane navrhovateľa a zároveň aj podmienka schopnosti poskytovať príspevok na strane
odporcu. Miera nároku na príspevok je daná primeranosťou, nie nevyhnutnosťou výživy.

18. Okresný súd spoľahlivo zisťoval dôvody, pre ktoré vznikla odkázanosť navrhovateľky na príspevok
na výživu rozvedeného manžela, skúmal dôvody sociálnej odkázanosti navrhovateľky, ako aj postoj
navrhovateľky v riešení jej životnej situácie. Ak teda z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo,
že navrhovateľka z dôvodu starostlivosti o maloletého R. nie je schopná zapojiť sa do pracovného
procesu, hoci aj len na čiastočný úväzok a jej jediným príjmom je peňažný príspevok za opatrovanie
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je maloletý R., vo výške 244,59 Eur, možno

konštatovať, že navrhovateľka nie je schopná sama sa primerane živiť. Maloletý R. je liečený
pedopsychiatrom pre kombináciu hyperkinetickej poruchy výrazného stupňa a autistického vývinu -
Aspergerov syndróm, trpí poruchou sluchu. Maloletý je odkázaný na opateru fyzickej osoby - matky
pre psychické problémy, ako aj obojstranné postihnutie sluchu (nosí obojstranne načúvací aparát),
čím je značne sociálne obmedzený, nie je sebaobslužný, vyžaduje si celodennú pomoc. Vzhľadom

na zdravotný a psychický stav maloletého R. navrhovateľka nemôže dieťa umiestniť po skončení
vyučovania do školskej družiny, dieťa musí po skončení vyučovania vyzdvihnúť a venovať sa mu aj v
popoludňajších hodinách, ktoré skutočnosti sú relevantnými z hľadiska splnenia zákonných podmienok
pre priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky.

19. Ako už bolo konštatované vyššie, dôvodom na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela
nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov, ani skutočnosť, že navrhovateľke klesla životná
úroveň. Vychádzajúc z preukázaných potrieb navrhovateľky, jej osobných a majetkových pomerov,
odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, ktorý určil výšku príspevku v sume 80,00
Eur mesačne. Ak navrhovateľka v odvolaní argumentovala zvýšenými nákladmi v súvislosti s výživou

maloletých detí, na tieto okolnosti nebolo možné prihliadať, keďže nároky detí na výživné boli riešené
v samostatnom konaní.

20. K námietkam z odvolania povinného bývalého manžela odvolací súd prioritne uvádza, že pri
rozhodovaní o návrhu rozvedeného manžela sa zisťuje, či dôvody na jeho priznanie existujú od času

podania návrhu na začatie konania, prípadne či medzičasom do dňa jeho rozhodovania nezanikli. Pokiaľ
ust.§72ods.2Zákonaorodineuvádza,žerozsahpríspevkunavýživurozvedenéhomanželaurčujesúd
v prípade, ak sa bývalí manželia na poskytovaní príspevku nedohodli, otázka, či k takejto dohode došlo
alebo nie, sa posudzuje ku dňu podania návrhu na začatie konania. Pokiaľ rozvedený manžel doručil
súdu návrh na určenie rozsahu príspevku a bývalý manžel v tomto čase príspevok neposkytuje, alebo

tento poskytuje v nižšej výške, než akú žiada rozvedený manžel v návrhu, je úplne zrejmé, že bývalí
manželiasaorozsahupríspevkunedohodli.Vtakomprípadejepovinnosťousúdurozsahpríspevkuurčiť
rozhodnutím, a to aj v prípade, ak podaniu návrhu na začatie konania nepredchádzala výzva bývalému
manželovi na poskytovanie príspevku. Pretože ust. § 72 ods. 2 Zákona o rodine takýmto spôsobom
okresný súd aplikoval, je zrejmé, že pri jeho aplikácii nevybočil zo zákonného rámca a nevykladal dané

ustanovenie v rozpore s jeho účelom a zmyslom. S takýmto postupom sa stotožnil aj odvolací súd,
pričom svoje názory opiera o uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 385/2013-12 zo dňa 10. júla
2013. Nad rámec odvolací súd ďalej uvádza, že pokiaľ navrhovateľka doručenie predžalobnej výzvy
preukazovala v odvolacom konaní a uvedenú skutočnosť neprezentovala pred súdom prvej inštancie,
uvedená okolnosť nemá za následok nesprávnosť záverov okresného súdu, ktorý aj bez preukázania

uvedenej skutočnosti rozhodol o určení príspevku na výživu rozvedenej manželky.

21. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že výživa navrhovateľky môže byť zabezpečená
z jej vlastného majetku, a to z vyplatených finančných prostriedkov vo výške 27.000,00 Eur, ktorými
navrhovateľka disponuje z titulu vyporiadania BSM a môže ich použiť na svoju výživu. Nemožno žiadať

od navrhovateľky, aby pre zabezpečenie prostriedkov na svoju výživu spotrebovala finančné prostriedky,
ktoré by mali slúžiť na zabezpečenie bytových potrieb navrhovateľky a maloletých detí, keďže po
vyporiadaní BSM zostal odvolateľovi byť a má tak na rozdiel od navrhovateľky otázku bývania vyriešenú.
Po odrátaní nevyhnutných výdavkov zárobkové pomery odvolateľa umožňujú platiť navrhovateľkesúdom určený príspevok na výživu rozvedenej manželky, a to aj pri zohľadnení zdravotných problémov,
s ktorými má odvolateľ pravidelné mesačné náklady.

22. V danej veci odvolací súd vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného
dokazovania. S prihliadnutím na uvedené zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nezistil dôvod
na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou
citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú
dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ako je to

vyjadrené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Úvahy okresného súdu v prejednávanej veci neboli
ľubovoľné, ale vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu a zodpovedali skutočnostiam, ktoré
boli v konaní zistené. Vyhodnotenie a závery súdu prvej inštancie neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní
preukázané, ani v rozpore s formálnou logikou. Naviac okresný súd výsledky vyhodnotenia dôkazov
zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku a dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval
za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil

(§ 220 ods. 2 CSP).

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil,
keď vyhodnotil odvolania účastníkov ako nedôvodné. Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť
rozsudku vo výroku o trovách konania, ktoré odôvodnil ustanovením § 52 CMP. Dôvody pre aplikáciu §

55 CMP neboli v konaní tvrdené a ani preukázané.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP.

25. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu. (§ 77 CMP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).