Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 11, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010381
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010381.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému E. L., nar. XX.X.XXXX
v X., trvale bytom Y., Ku D. XX, okres X., trestne stíhanému pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2
písm. a/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. mája 2017, prejednal odvolania prokurátora
Okresnej prokuratúry Prievidza a obžalovaného E. L. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn.

3T/91/2016 zo dňa 11. novembra 2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania obžalovaného E. L. a prokurátora zamietajú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/91/2016 zo dňa 11. novembra 2016 bol obžalovaný E.
L. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe,
že dňa 7.7.2015 v čase asi o 6.10 hod. viedol po ceste I. triedy č. 1/50, smerom z obce Dolné Vestenice

do mesta Nováky, okres Prievidza, motorové vozidlo zn. J. L., EČ: X. rýchlosťou asi 96 km/hod. a v
priestoroch oproti Reštaurácii Majer pri prejazde križovatkou a mieste, kde je dopravnou značkou „Zákaz
predchádzania“ predchádzal pred ním idúce osobné motorové vozidlo zn. M. M EČ: J. ktoré viedla ako
vodička X. Z. a potom, čo táto začala odbočovací manéver vľavo, na miesto ležiace mimo cesty, na
parkovisko pred reštauráciou Majer, prednou časťou vozidla Peugeot Boxer pri jej predchádzaní narazil
do ľavej bočnej časti vozidla zn. Citröen C3, ktoré sa už nachádzalo v protismernom jazdnom pruhu,

následkom čoho vozidlo zn. Citröen C3 otočilo a narazilo zadnou časťou do autobusovej zastávky, čím
porušil ustanovenie § 3 odsek 2 písmeno b) Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho utrpela poškodená X. Z. zranenie, na následky ktorých
na mieste dopravnej nehody zomrela.

Za to bol odsúdený podľa § 149 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák. k trestu odňatia slobody v

trvaní 3 roky nepodmienečne, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák., § 38 ods.
2 Tr.zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v
trvaní 33 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. okresný súd poškodenú A.. R. B. s nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení
bol napadnutý odvolaním obžalovaného, ktoré podal do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po
vyhlásení rozsudku. Proti citovanému rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote písomne
odvolanie aj prokurátor v neprospech obžalovaného, smerujúce proti výroku o uloženom treste zákazu
činnosti.

Vpísomnýchdôvodochodvolaniaprokurátorvúvodepoukázalnavýrokovúčasť napadnutéhorozsudku
a na to, že samosudkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila s tým, že pri ukladaní trestu zohľadnilavšetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie v trestnej veci a uložený trest považuje za zákonný,
primeraný a spravodlivý, ktorý v dostatočnej miere splní účel trestu tak z pohľadu generálne prevencie,
ako i individuálnej prevencie. Pokiaľ sa jedná o uložený nepodmienečný trest, k tomuto prokurátor

nemá výhrady. Nesúhlasí však s rozsudkom vo výroku o treste zákazu činnosti, ktorý bol uložený
obžalovanému a ktorý prokurátor považuje za mierny. Prokurátor považoval za potrebné uviesť, že
obžalovaný s motorovým vozidlom, ktoré viedol, nereagoval na vozidlo, ktoré viedla poškodená, nakoľko
poškodená pri vojdení do križovatky mu nevytvorila náhlu ani nepredvídateľnú prekážku. Obžalovaný
mal možnosť tejto dopravnej nehode zabrániť, a to plynulým brzdením, čím by nebol narazil do vozidla,

alebo keby chcel vozidlo poškodenej predísť, mal ho možnosť predísť z pravej strany tak, ako to ukladá
zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, nakoľko bol tam vytvorený priestor na takéto predchádzanie a
nebolobydošlokdopravnejnehode.Zvlášťtrebauviesť,žeobžalovanývozidlopoškodenejpredchádzal
v križovatke, kde je plná čiara a kde je umiestnená aj dopravná značka zákaz predchádzania. K
dopravnej nehode došlo v protismernom jazdnom pruhu, keď sa už poškodená nachádzala s vozidlom,
a to prednými kolesami mimo vozovky, za pruhom označujúci okraj vozovky, protismerného jazdného

pruhu. Keby bol obžalovaný pribrzdil alebo ubral plyn a bol by pokračoval v jazde so svojím motorovým
vozidlo ďalej vo svojom jazdnom pruhu a nebol by predchádzal poškodenú v rozpore so zákonom
a bol by s vozidlom pokračoval v jazde vo svojom jazdnom pruhu, vozidlá by sa boli minuli tak, že
poškodená by s vozidlom bola plynulo odbočila na miesto ležiace mimo cesty a obžalovaný by bol
pokračoval so svojím vozidlo plynulo ďalej, čo potvrdili aj znalci z odboru cestná doprava. Vzhľadom k

tak závažným porušeniam pravidiel cestnej premávky zo strany obžalovaného došlo k tak závažnému
a nenahraditeľnému následku, vyhasnutiu ľudského života a vzhľadom na narastajúcu trestnú činnosť
na úseku cestnej dopravy samosudkyňa pri ukladaní trestu zákazu činnosti podľa názoru prokurátora
nepostupovala v súlade s ustanovením § 34 ods. 1, 4 Tr.zák. aj vzhľadom na generálnu prevenciu, osobu
páchateľa, dôvody a spôsob spáchania skutku, mal byť obžalovanému uložený prísnejší trest zákazu

činnosť viesť motorové vozidlá všetkého druhu. Preto prokurátor navrhol, aby krajský súd podľa § 322
ods. 3 Tr.por. zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste zákazu činnosti a uložil obžalovanému
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu pri strede trestnej sadzby.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v úvode písomných dôvodov odvolania poukázal na

výrokovú časť napadnutého rozsudku s tým, že nepovažuje za správnu právnu kvalifikáciu jeho skutku
podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. a zároveň nesúhlasí s druhom a výmerou uloženého trestu.
V prvom rade sa obžalovanému nejaví ako správne v jeho prípade použitie právnej kvalifikácie jeho
skutku podľa § 149 ods. 1, 2 Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr.zák. Podľa jeho
názoru,ženiekaždénesplneniepovinnostivodičavcestnejpremávkejemožnépovažovaťzaporušenie

dôležitej povinnosti v zmysle § 138 písm. h/ Tr.zák., a tým odôvodňovať použitie kvalifikovanej skutkovej
podstaty uvedenej v odseku 2 § 149 Tr.zák. Za porušenie dôležitej povinnosti je potrebné považovať
len také porušenie, ktoré podstatne zvyšuje závažnosť daného činu pre spoločnosť, a tým odôvodňuje
aj použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty daného trestného činu. Obhajoba je v danom prípade
toho názoru, že zavinené porušenie povinnosti uloženej zákonom, ktorého následkom je usmrtenie

inej osoby, je trestným zákonom postihované už v základne skutkovej podstate prečinu usmrtenia
podľa § 149 Tr.zák. Použitie ustanovenia § 149 ods. 2 Tr.zák. v spojení s § 138 písm. h/ Tr.zák.
musí byť preto odôvodnené podstatne závažnejším porušením dôležitej povinnosti, ktorej nedodržanie
je obvykle spojené ešte so závažnejšími následkami pre spoločnosť. Obhajoba je toho názoru, že v
danom prípade nie je správne obžalovanému dávať za vinu porušenie dôležitej povinnosti v zmysle §

149 ods. 2 písm. a/ Tr.zák., nakoľko obžalovaný porušil len všeobecnú povinnosť vodiča uvedenú v
ustanovení § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z., ale v danom prípade správnejšie a primerané je
použitie ustanovenia § 149 ods. 1 Tr.zák. Obhajoba ďalej uviedla, že nepovažuje uložený trest odňatia
slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne za primeraný. Takto uložený trest je neprimerane prísny a
nie je v súlade ani s účelom trestu, ani so zásadami pre ukladanie trestu a v konečnom dôsledku

je pre obžalovaného kontraproduktívny. Okresný súd sa pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne
neriadil všetkými zásadami ukladania trestov, uvedenými v § 34 Tr.zák. a nezvážil všetky v nich uvedené
skutočnosti v porovnaní s možnosťami ukladania trestov danými Trestným zákonom. S poukazom na
znenie ustanovenia § 34 ods. 1, 4 Tr.zák. je obhajoba toho názoru, že okolnosti prípadu, ako aj pomery
obžalovaného a možnosti jeho nápravy a tiež potreba ochrany spoločnosti umožňujú a odôvodňujú

uloženie iného trestu odňatia slobody, ako v trvaní 3 roky nepodmienečne. V danom prípade úplne
postačí uloženie podmienečne odloženého trestu odňatia slobody so stanovením dostatočne primeranej
skúšobnej doby za súčasného uloženia dostatočne dlhého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkéhodruhu.Kombináciatýchtodvochtrestovzabezpečíakonápravupáchateľa,takpotrebuochranyspoločnosti tým, že sa zabráni obžalovanému v možnosti viesť motorové vozidlá po dostatočne dlhú
dobu a zároveň v priebehu dlhej skúšobnej doby sa bude správanie obžalovaného precízne kontrolovať,
prípadne aj v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom. Obžalovaný je mladý človek, ktorý má

ešte celý život pred sebou a k svojmu životu pristupuje zodpovedne. V danom prípade však zo strany
obžalovaného sa nejednalo o hrubú nedbanlivosť alebo nejaké flagrantné porušenie povinnosti vodiča
dopravnéhopriestupku,čipredpisovvcestnejpremávke,apretobysúdnemalautomatickypristupovaťk
uloženiuveľmiprísnehonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody.Niejemožnéjehokonanievyhodnotiť
za tak závažné, aby bolo nevyhnutné mu uložiť hneď nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3

rokov. Závažný spôsobený následok v podobe smrti inej osoby je už priamo zahrnutý ako základný znak
danej skutkovej podstaty prečinu a sám o sebe nie je dôvodom na to, aby bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody. Na základe vykonaného dokazovania a ustáleného skutkového stavu je obhajoba
názoru, že konanie obžalovaného je potrebné správnejšie posúdiť podľa § 149 ods. 1 Tr.zák, ako to
urobil súd prvého stupňa. Na základe uvedeného obhajoba navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, e/ Tr.por. a aby podľa §

322 ods. 3 Tr.por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného uzná za vinného z prečinu usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1 Tr.zák. a zároveň mu uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú
skúšobnú dobu za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu
na primeranú dobu. Správanie obžalovaného počas plynutia skúšobnej doby je možné kontrolovať aj
dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaných odvolaní na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných

chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutých
výrokov rozsudku, odvolací súd na základe preskúmania veci nezistil v postupe okresného súdu

existenciu chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania. Odvolací súd tiež konštatuje, že v dôvodoch
podaných odvolaní obžalovaného a prokurátora ani nie je nenamietaná existencia takých procesných
chýb v postupe okresného súdu, ktoré by zakladali dôvod pre zrušenie napadnutých výrokov rozsudku
okresného súdu.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu, senát odvolacieho súdu sa nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie obžalovaného a prokurátora,
uvedenej v podaných odvolaniach.

Z hľadiska postupnosti sa odvolací súd primárne zaoberal preskúmaním správnosti odvolaním

obžalovaného napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o vine obžalovaného. Z odôvodenia
odvolania obžalovaného vyplýva, že v tejto časti bola obžalovaným namietaná správnosť právneho
posúdenia zistených skutkových okolností súdom prvého stupňa. Podstata argumentácie obhajoby
spočívala v tom, že v danom prípade obžalovaný porušil len všeobecnú povinnosť vodiča uvedenú v
ustanovení § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z., nie dôležitú povinnosť v zmysle § 138 písm. h/ Tr.zák. a

v danom prípade je správnejšie a primerané použitie ustanovenia § 149 ods. 1 Tr.zák. S argumentáciou
obhajoby v tejto časti sa odvolací súd nemohol stotožniť.

Hoci ustanovenia Trestného zákona konkrétne nedefinujú, čo možno považovať za porušenie dôležitej
povinnosti v zmysle § 138 písm. h) Tr. zák., odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že

podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe za dôležitú povinnosť možno všeobecne považovať povinnosť,
porušenie ktorej za danej situácie spravidla v značnej miere zvyšuje najmä nebezpečenstvo pre ľudský
život a zdravie. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci okresným súdom správne ustálený
obžalovaným nerešpektovaný dopravným značením určený zákaz predbiehania vozidla poškodenej v
mieste činu jednoznačne vykazuje vyššie uvedené pojmové znaky porušenia dôležitej povinnosti, teda

povinnosti, zvyšujúcej za danej situácie v značnej miere nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie.
Správnosť týchto úvah podporuje aj skutočnosť, že poškodená v danom prípade prišla o život. V
súvislosti s uvedenými úvahami odvolací súd považuje za potrebné tiež dodať, že podľa jeho názoru
predbiehanie v cestnej doprave, ktorá cestná doprava už vo svojej podstate sama osebe vzhľadom narýchlosti predstavuje nebezpečenstvo pre život a zdravie jej účastníkov, je jedným z najnebezpečnejších
manévrov aj v miestach, kde je to povolené. Preto predbiehanie v mieste, kde je to zakázané, je
možné považovať za konanie, hraničiace s hazardérstvom vo vzťahu k zabezpečeniu ochrany života

a zdravia účastníkov cestnej premávky. Túto úvahu podporuje aj samotné znenie ustanovenia § 137
ods. 2 písm. n) zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.
z.“, ak nie je uvedené inak), ktoré definuje predchádzanie iného vozidla v mieste, kde je to zakázané,
ako porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Z uvedených dôvodov odvolací súd
považoval za správne a zákonné právne posúdenie správne zisteného skutku vo výrokovej časti

napadnutého rozsudku okresného súdu o vine obžalovaného.
Na základe preskúmania správnosti výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uložených
trestoch, odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaného a prokurátora v tejto časti nie sú
dôvodné.

Vychádzajúc z dôvodov odvolania obžalovaného v tejto časti odvolací súd konštatuje, že obžalovaný,

odhliadnuc od namietanej správnosti právneho posúdenia skutku aj vo vzťahu k ukladaniu trestu,
namietal neprimeranosť uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému v zmysle §
321 ods. 1 písm. e) Tr. por. Odvolací súd sa ani s touto argumentáciou obhajoby nestotožnil.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri ukladaní nepodmienečného trestu obžalovanému

správneposúdilajkritériapreukladanietrestu,uvedenévustanovení§34ods.4Tr.zák.Ajpodľanázoru
odvolacieho súdu z hľadiska spôsobu spáchania predmetného trestného činu z výsledkov vykonaného
nevyplývažiadnaskutočnosť,ktorábyaspoňčiastočneospravedlňovalaporušeniezákazupredbiehania
zo strany obžalovaného. V súvislosti s uvedeným odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že
povinnosti v doprave, uložené zákonom, smerujú k ochrane členov spoločnosti a ich porušenie v zásade

znamená porušenie zákonných práv iných. Ak sa teda obžalovaný v danom prípade odhodlal porušiť
dôležitú povinnosť v zmysel § 138 písm. h) Tr. zák., musel si byť vedomý, že tým začína v zákonom
neprípustnej forme ohrozovať nielen seba, ale aj iných. V danom prípade podľa výsledkov vykonaného
dokazovania obžalovaný konal bez akéhokoľvek rozumného dôvodu, pričom podľa zistených okolností
prípadu nedbal na zvýšenú opatrnosť a nevynaložil všetko možné úsilie, aby v čase, keď už porušoval

zákaz predbiehania, bol schopný predísť nežiaducim následkom, hroziacim z porušenia uvedeného
zákazu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že aj vodiči vozidiel so zvláštnymi výstražnými
zvukovými znameniami alebo svetlami podľa § 40 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. majú oprávnenie
nedodržiavať povinnosti ustanovené zákonom len za podmienky, že majú zapnuté výstražné zariadenia
a sú pritom povinní dbať potrebnú opatrnosť, aby neohrozili iných účastníkov cestnej premávky. V

danom prípade obžalovaný pri porušení dôležitej povinnosti nielenže nevystríhal poškodenú pred tým,
že porušuje svoju zákonnú povinnosť, ale podľa záverov oboch znaleckých posudkov nevynaložil ani
všetko objektívne možné úsilie pre to, aby s bezodkladným maximálne možným spomalením zabránil
zrážke (aj podľa záverov znalca Ing. J. mal obžalovaný najskôr zvoliť vyhýbací manéver a až následne
začať brzdiť).

S poukazom na ďalšie kritériá podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. ani následok činu - smrť poškodenej - nesvedčí
v prospech obžalovaného aj napriek tomu, že tento následok je súčasťou skutkovej podstaty trestného
činu, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný vinným. V tejto súvislosti odvolací súd nemôže
opomenúť, že ide o neodstrániteľný následok, ku ktorému by zjavne nedošlo, nebyť porušenia zákonnej

povinnosti obžalovaného konaním, hraničiacim s hazardérstvom, ku ktorému v danej situácii nebol daný
žiadny rozumný a ani logický dôvod. K uvedenému následku došlo tiež v dobe, kedy jednou z primárnych
úloh v rámci členských štátov Európskej únie je vykonať všetko preto, aby došlo k zníženiu počtu úmrtí v
rámcicestnejdopravy.Zuvedenýchdôvodovjeodvolacísúdtohonázoru,žeanipohnútkaobžalovaného
porušiť zákaz predbiehania a samotné, zjavne neopatrné konanie obžalovaného bezprostredne pred

zrážkou motorových vozidiel nesvedčí v prospech obžalovaného.

Vychádzajúc z uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom uložený trest odňatia
slobody nepodmienečne, i keď sa môže javiť ako prísny, nie je možné v danom prípade považovať
za neprimeraný v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. Preto odvolací súd nepovažoval odvolanie

obžalovaného ani v časti, smerujúcej proti výrokom o uloženom treste odňatia slobody, za dôvodné.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, smerujúce proti výmere okresným súdom uloženého trestu zákazu
činnosti, vzhľadom na uložený trest odňatia slobody, počas ktorého bude nad správaním obžalovanéhovykonávaný permanentný dohľad a rovnako bude na neho aj výchovne pôsobené, ktoré pôsobenie
vzhľadom na vek obžalovaného tiež bude mať za úlohu viesť ho náprave v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.,
odvolacísúdsanestotožnilsnázoromprokurátora,podľaktoréhobyobžalovanémuuloženýtrestzákazu

činnosti v súhrne s uloženým trestom odňatia slobody vykazovali znaky neprimeranosti v zmysle § 321
ods. 1 písm. e) Tr. por. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že aj odvolanie prokurátora
nie je v tomto prípade dôvodné.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na

vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolania prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné,
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.