Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 10, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Csp/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416208174
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416208174.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, zastúpený
advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica proti žalovanému:
J. S., K.. XX.X.XXXX, I. V. Ž. K. Z., W. XXX/XX, o žalobe na zaplatenie sumy 95 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 95 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
počítaný od 14.2.2017 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd čo do zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 95 € s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne od 21.10.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že medzi
stranami sporu došlo dňa 19.9.2015 k vzniku právneho vzťahu, na základe ktorého veriteľ poskytol
dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 95 €, o čom žalobca predkladá výpis z bankového účtu.
Predpokladom vzniku právneho vzťahu bola registrácia žalovaného na adrese internetového sídla
žalobcu www.pozickomat.sk, za účelom zriadenia užívateľského účtu, v ktorom žalovaný uviedol, svoje

nezameniteľné identifikačné údaje spolu s číslom účtu, na ktorý žiada poukázať finančné prostriedky.
Žalobca uviedol, že Zmluva sa mu nezachovala. Od žalovaného nepožaduje odplatu, ani úhradu iných
poplatkov a nákladov. Žiada iba vrátenie požičanej istiny.

2.Právny zástupca žalobcu sa pojednávania nariadeného na deň 10.4.2017 nezúčastnil, svoju neúčasť
ospravedlnil súhlasiac s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti.

3.Na pojednávanie určené na termín 10.4.2017 sa žalovaný nedostavila, súd mu doručoval predvolania
na adresu trvalého pobytu uvedenú v Registri obyvateľov, odkiaľ sa vrátila nedoručená zásielka, s
tým, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Súd žalovanému doručoval predvolanie aj na adresu
zamestnávateľa. Žaloba s prílohami a poučením bola žalovanému riade doručená. K veci sa písomne
nevyjadril, tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe nerozporoval. Súd konal v jeho neprítomnosti.

4.Podľa § 1 ods. 3 písm. f Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je
úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur;5.Podľa § 1 ods. 8 toho istého zákona ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov. 5)

6.Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky

a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou
bankou Slovenska,

7.Podľa § 24 ods. 1 toho istého zákona na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods.

9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

8.Podľa § 2 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie
a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne

prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,
d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,

povolania alebo podnikania.

9.Podľa § 8 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene
adoplneníniektorýchzákonov,právaspotrebiteľaustanovenétýmtozákonomnemožnovopredzmluvne
vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na

diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a
ustanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností
dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

10.Podľa § 13 ods. 3 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na
právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.

11.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

13.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

14.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

15.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.16.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci, určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

17.V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čo do
istiny dôvodná.

18.Žalobca tvrdil, že zo žalovaným bol v právnom vzťahu, v zmysle ktorého mu poskytol finančné

prostriedky vo výške 95 €. Túto skutočnosť preukázal výpisom z účtu zo dňa 21.9.2015 s menom Q. Y..
Žalovaný uvedené skutočnosti nerozporoval.

19.Na základe doteraz citovaných právnych predpisov je zrejmé, že medzi stranami sporu došlo k
uzavretiu Zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, pričom poskytovanie pôžičiek je
formou podnikateľskej činnosti žalobcu, a tento je v zmysle Zákona č. 129/2010 Z. z., ustanovenia §

2 písm. c/ tzv. iným veriteľom. Zákon priamo vo svojom § 24 ods. 1 uvádza, že na iných veriteľov a
na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými
veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15
až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2
až 8, § 23 a 25.

20.Sporná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na
spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti, teda na právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa

názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené
v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne
vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo
obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú

systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na záväzkový právny vzťah žalobcu a žalovanej aplikoval
súd ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Ustanovenie § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné
vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice,

podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované
touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z
uvedeného§52ods.1Občianskehozákonníka),alenavšetkyzmluvy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ.

21.Predmetná Zmluva nie je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko

povinnou náležitosťou zmluvy o úvere (§ 497 v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka) je
povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, čo v prejednávanom
prípade preukázané nebolo.

22.Keďže žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 95 € a súdu nebol predložený

žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný uhradila žalobcovi čo i len časť poskytnutej sumy, rovnako
ako nebolo predložené žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok
žalovaného zaplatiť poskytnutú sumu zanikol prípadne iným spôsobom než splnením. Súd preto žalobe
žalobcu v tejto časti vyhovel.

23.Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 95€ počítaný od 14.2.2017 do zaplatenia. Pri určení výšky úroku
z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu
14.2.2017 (prvý deň omeškania žalovanej s dlžnou sumou) predstavovala 0,05 % ročne (0,05 % + 5 % =
5,05%),žalobcovitakvznikloprávonaúrokzomeškaniavovýške5,05%ročne.Súdžalobcovinepriznal

žiadaný úrok omeškania od 21.10.2015, čiže odo dňa nasledujúceho po dni poukázania ním tvrdeného
bezdôvodného obohatenia. Súd je toho názoru, že v danej veci nedošlo k bezdôvodnému obohatenia
žalovaného. Žalobca poskytol žalovanému finančnú pôžičku, pričom súdu nevedel preukázať, kedy
bola uvedená pôžička splatná, nakoľko ako sám uviedol Zmluva sa mu nezachovala. Žalobca súdunepredložil ani predžalobnú výzvu na úhradu, ktorú by žalobca zasielal žalovanému. Súd preto priznal
žalobcovi úrok z omeškania odo dňa doručenia žaloby žalovanému, čiže odo dňa 14.2.2017. Vzhľadom
na to súd čo do zvyšku uplatneného úroku (od 21.10.2015 do 13.2.2017 ) zamietol.

24.Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov do meškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len
„nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, keďže záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol po
tomto dátume.

25.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26.Žalobca bol v konaní úspešný, neúspech mal len nepatrnej časti úroku z omeškania, preto mu súd
priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).