Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13C/69/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614211760
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614211760.2

Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Katarína Šťastná, v právnej veci žalobcu:
Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 06 22 35, právne zastúpený :
MGA IURIS s.r.o., Pri starej prachárni 10, Bratislava, IČO : 47 233 028 proti žalovanému v 1. rade : S. Č.,
J.. XX.XX.XXXX a žalovanej v 2. rade : N. Č.D., J.. XX.XX.XXXX, Q. G. J., L. U. XXX/XX, o zaplatenie
sumy 129. 646,69€ a 746,44€ s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný 1 a žalovaná 2 sú povinní spoločnej a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 129. 646,69 € spolu
s úrokom z omeškania 5,15% ročne zo sumy 129. 646,69€ od 21.08.2014 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 29. 648,53€ od 04.06.2014 do 21.08.2014, do 1 roka od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný 1 je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 746,44€ spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo
sumy 746,44€ od 04.06.2014 do zaplatenia, do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.06.2014 domáhal, aby súd uložil žalovaným
1,2 spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 29.648,53€ s prísl. a zároveň aby súd uložil
žalovanému 1 zaplatiť žalobcovi sumu 746,44€ s prísl. ako aj nahradiť trovy konania. Svoj nárok si
žalobca uplatnil titulom regresnej náhrady, ktorá bola za žalovaného 1 vyplatená z dôvodu škody na
zdraví spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 23.05.2010 došlo
k dopravnej nehode vozidla Škoda 120L bez EVČ , ktoré viedol žalovaný v 1. rade a pri tejto dopravnej
nehode spolujazdec vozidla Marián Čech utrpel rozsiahle poškodenie zdravia. Prevádzkovateľom
vozidla bol žalovaný v 1. rade a to napriek tomu, že bol v tom čase maloletý. S poukazom na znenie
§9 Občianskeho zákonníka a na to, že žalovaný v 1. rade uzatvoril kúpnu zmluvu na auto asi 6 týždňov
pred dopravnou nehodou za sumu 170,-€ , pričom peniaze na kúpnu cenu si zarobil sám a v tom čase
študoval na Strednej odbornej škole za automechanika, má žalobca za to, že uzavretie kúpnej zmluvy
bolo právnym úkonom primeraným rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej veku v tom čase
maloletého žalovaného v 1. rade. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z výpovedí žalovaných a svedka S.
Č. I. konaniach vedených na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 11C/140/2011 a 1C/5/2011.
Na základe uvedeného žalovaný v 1. rade bol v čase dopravnej nehody vlastníkom motorového vozidla ,
ktorého prevádzkou bola poškodenému S. Č. spôsobená škoda na zdraví a žalovaný v 1. rade tak v
zmysle § 427 a násl. Občianskeho zákonníka zodpovedá poškodenému za túto škodu. Žalovaný v 1.
rade zodpovedá za škodu na zdraví S. Č. nie len ako prevádzkovateľ vozidla, ale aj zo všeobecnej
zodpovednosti za škodu, nakoľko zo znaleckého posudku Ing. Petra Onderuša podaného v konaní sp.
zn. 11C/140/2011 vyplýva, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy žalovaného v 1.
rade a viaceré porušenia pravidiel cestnej premávky. Okrem toho žalobca poukázal na to, že žalovaný
porušil právne predpisy aj v tom, že v čase dopravnej nehody použil vozidlo na jazdu napriek tomu, že ho

nebolo možné prevádzkovať v cestnej premávke z dôvodu, že bolo vyradené z premávky a viedol vozidlo
bez potrebného vodičského oprávnenia, pričom uvedené porušenia taktiež prispeli k vzniku škody na
zdraví poškodeného S. Č.. V zmysle znaleckého posudku MUDr. Miriam Kalinovej vypracovaného v
konaní sp. zn. 11C/140/2011 žalovaný v 1. rade vedel ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky,
keď dňa 23.05.2010 použil vozidlo na jazdu, preto podľa názoru žalobcu žalovaný v 1. rade za škodu
v zmysle § 422 Občianskeho zákonníka zodpovedá.

Za škodu podľa názoru žalobcu zodpovedá aj žalovaná v 2. rade, ktorá je matkou žalovaného v 1. rade
a ako jeho zákonný zástupca zanedbala nad ním náležitý dohľad, keď zanedbala akýkoľvek primeraný
dozor nad žalovaným v 1. rade vo vzťahu ku kúpe a aj následnému použitiu vozidla, ktorého prevádzkou
došlo k škode na zdraví S. Č.. Žalovaní 1,2 žili v spoločnej domácnosti , pričom vzhľadom na vek
žalovaného v 1. rade a to, že s vedomím a súhlasom žalovanej 2 nadobudol do vlastníctva pojazdné
motorové vozidlo, hoci nemal potrebné vodičské oprávnenie a ani vek potrebný na jeho udelenie, na to,
že žalovaná 2 neprejavila žiaden záujem o to, čo žalovaný 1 s vozidlom robí, a na to, že neurobila žiadne
opatrenie na zabránenie toho, aby žalovaný 1 mohol vozidlo použiť, konala mimoriadne ľahkovážne a
nezodpovedne, a preto zanedbala náležitý dohľad, preto v zmysle § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zodpovedá za vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne so žalovaným 1.

Žalovaný 1 ako prevádzkovateľ vozidla , prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda, neuzatvoril
so žiadnym poisťovateľom poistnú zmluvu , predmetom ktorej by bolo povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené mal
poškodený S. Č. právo uplatniť si nárok na odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
priamo voči žalobcovi, za ktorú by inak zodpovedal žalovaný1 spolu so žalovanou 2. Poškodený si právo
na odškodnenie voči žalobcovi uplatnil a ako vyplynulo zo znaleckého posudku znaleckej organizácie
Lege Artis vypracovaného v konaní sp. zn. 1C/5/2011, tak poškodenému bola pri dopravnej nehode
dňa 23.5.2010 spôsobená škoda na zdraví, pričom výška náhrady za bolesť zodpovedá ohodnoteniu
2.163,75 bodmi, t.j. celkovo vo výške 32.219,-€ a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
zodpovedá ohodnoteniu 13.440 bodmi, t.j. celkovo vo výške 206.708,-€. Žalobca má za to, že poškodený
S. Č., ktorý je bratom žalovaného 1, spoluzavinil vznik škody aj jej rozsah, pretože vedel, že žalovaný 1
nie je držiteľom vodičského oprávnenia, napriek tomu však nastúpil do vozidla, ktoré žalovaný 1 viedol
a v čase dopravnej nehody nebol pripútaný bezpečnostným pásom, ktorým bolo vozidlo vybavené.
Vzhľadom na okolnosti prípadu má žalobca za to, že poškodený S. Č. spoluzodpovedal za škodu v
rozsahu 70% a po prešetrení uplatnených nárokov žalobca zaplatil poškodenému náhradu škody na
zdraví v celkovej výške 71.677,63€.

Zároveň v dôsledku poskytnutia zdravotnej starostlivosti S. Č. vynaložila zdravotná poisťovňa Dôvera
náklady v celkovej výške 20.723,36€ a v súlade s § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004Z.z. má
právo na ich náhradu voči osobe, ktorej zavineným protiprávnym konaním došlo k úrazu, resp. inému
poškodeniu zdravia poistenca verejného zdravotného poistenia. Vzhľadom k tomu, že k poškodeniu na
zdraví S. Č. došlo v dôsledku protiprávneho konania žalovaného 1, je náklady zdravotnej poisťovne
povinný uhradiť on, pričom v súlade s §4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. je nárok na túto úhradu
krytý rozsahom poistenia . Spoločnosť Dôvera bola oprávnená uplatniť si svoj nárok na náhradu voči
žalobcovi, čo aj urobila a žalobca dňa 25.04.2013 nahradil spoločnosti Dôvera časť preukázaných
nákladov vo výške 746,44€ . Zvyšná časť nákladov bola premlčaná.

Nakoľko vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda na zdraví poškodenému S. Č. , nebolo
poistené, zodpovedajú za vzniknutú škodu žalovaní 1,2 a keďže žalobca túto škodu za nich zaplatil, má
tak voči žalovaným ako solidárnym dlžníkom v súlade s § 24 ods. 7 prvej vety zákona č. 381/2001Z.z.
nárok na náhradu toho, čo za nich plnil poškodenému S. Č.. Žalobca plnil poškodenému S. Č. vo výške
71.677,63€ a týmto návrhom si uplatňuje náhradu tohto plnenia s tým, že v konaní sp. zn. 11C/140/2011
si voči žalovaným uplatnil náhradu plnenia z toho istého titulu vo výške 42.079,10€ ( postih vyplatenej
časti odškodnenia za bolesť vo výške 9.084,90€ a postih časti odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 32.944,20€ ) a jedná sa o tie časti odškodnenia, ktoré boli poškodenému zaplatené
dňa 26.01.2011 resp. 16.08.2011, preto si z uvedeného dôvodu v tomto konaní uplatňuje náhradu vo
výške 29.648,53€.

Voči žalovanému 1 si žalobca zároveň uplatňuje náhradu nákladov zaplatených zdravotnej poisťovni
Dôvera vo výške 746,44€, pretože škoda na zdraví S. Č. vznikla bola spôsobená jeho zavineným
protiprávnym konaním.

Nárok na náhradu plnenia si žalobca uplatnil u žalovaných listom zo dňa 23.05.2014 s tým, že im umožnil
zaplatiť túto náhradu do 03.06.2014. Keďže žalovaní nesplnili svoj záväzok, dostali sa do omeškania a
žalobca si zároveň uplatňuje aj úroky z omeškania z dlžných súm počnúc od 4.6.2014.
Podaním doručeným dňa 04.12.2014 žalobca žiadal zmenu žalobného petitu tak, že žalovaní v 1. a
v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 129.646,69 € spolu s úrokom z
omeškania 5,15% ročne z tejto sumy od 21.08.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške
5,25% ročne zo sumy 29.648,53 € od 04.6.2014 do 21.08.2014. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku
na účet jeho právneho zástupcu. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 746,44 eur
spolu s 5,25% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 4.6.2014 do zaplatenia. Žalovaný v 1. rade
je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho
právneho zástupcu.

Návrh na zmenu žalobného návrhu žalobca odôvodnil tým, že v zmysle rozsudku tunajšieho súdu sp.
zn. 1C/5/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/428/2013 poškodený
S. Č. spoluzodpovedá za jemu škodu v rozsahu 30%. Žalobca zaplatil poškodenému ako náhradu
škody celkom sumu 239.596,67€, z toho dňa 26.01.2011 sumu 9.084,90€ ( odškodnenie bolesti ), dňa
16.08.2011 sumu 32.944,20€ ( odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia ), dňa 26.08.2011
sumu 11.530,47€ ( odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia ), dňa 14.06.2013 sumu
18.118,06€ ( náhrada za bolesť vo výške 580,57€ a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
17.537,49€) , dňa 21.07.2014 sumu 167.919,07€( za bolesť 12.887,83€ a za sťaženie spoločenského
uplatnenia 155.031,24€ ). Žalovaní dňa 20.08.2014 zaplatili žalobcovi sumu 110.000,-€ zodpovedajúcu
časti jeho práva na postih, z ktorého časť žalobca uplatnil v tomto konaní. Žalovaní tak z nároku na
postih v celkovej výške 239.646,69€ zaplatili žalobcovi sumu 110.000,-€ a zostávajúcu časť práva na
postih vo výške 129.646,69€ nezaplatili.

Súd uznesením zo dňa 28.01.2015, právoplatným dňa 23.04.2015 pripustil zmenu žalobného návrhu.

Žalovaní k návrhu, ani k jeho zmene, nezaslali súdu žiadne písomné vyjadrenie.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a
obsahom listinných dôkazov, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav :

Žalobca na pojednávaní v celom rozsahu trval na podanom návrhu.

Obaja žalovaní uviedli , že žalovanú sumu sú ochotní uhradiť. Poukázali, že právnym zástupcom JUDr.
Hencovským, ktorý ich zastupoval v iných konaniach, boli uvedení do omylu, pretože im opakovane
tvrdil, že peniaze, ktoré dostane syn S. , nebudú musieť nikomu vracať. Teraz však už sú informovaní a
peniaze sú ochotní vrátiť. Čiastočne už dlžnú sumu zaplatili a potom, čo získajú späť peniaze od JUDr.
Hencovského, ktorému dali za právne služby sumu 70.000,-€, uhradia žalovanú sumu. Celú záležitosť
sa budú snažiť vyriešiť čo najskôr, aby peniaze mohli vrátiť čím skôr.

Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 1C 5/2011 zo dňa 3.7.2013 , právoplatný dňa 11.07.2014 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach súd zistil, že Slovenská kancelária poisťovateľov v tomto
konaní v procesnom postavení žalovaného, bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi, poškodenému S. Č.,
J.. XX.XX.XXXX sumu 167.919,07 € spolu s úrokom z omeškania 9% ročne v lehote do 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom bolo konštatované, že žalobcovi bolo odpočítané spoluzavinenie
vo výške 30%.

Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11C/140/2011 zo dňa 26.03.2014 súd zistil, že Slovenská kancelária
poisťovateľov v procesnom postavení žalobcu podala voči totožným žalovaným žalobu na zaplatenie
sumy 42.079,10€ titulom regresnej náhrady , ktorá bola za žalovaného vyplatená z dôvodu škody na
zdraví spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 6.813,57€ spolu s ročným úrokom z omeškania 9,25% od 2.5.2011 do

zaplatenia , a to do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd zaviazal žalovaných spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 24.708,15€ spolu s ročným úrokom z omeškania 9% od 28.2.2012
do zaplatenia, a to do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol
a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov a Slovenská
republika nemá právo na náhradu trov znaleckého dokazovania. V čase vyhlásenia tohto rozsudku ,
konanie vo veci sp. zn. 11C/140/2011 nebolo právoplatne ukončené z dôvodu podaného odvolania a
spis sa nachádzal na Krajskom súde v Košiciach.

Konanie vedené pod sp. zn. 11C/140/2011 bolo vedené medzi totožnými účastníkmi konania aj z
totožného dôvodu ako predmetné konanie s tým, že v konaní sp. zn. 11C/140/2011 si žalobca uplatnil
regresný nárok zo súm vyplatených poškodenému dňa 26.01.2011 a 16.08.2011 .

Z odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11C/140/2011 súd zistil, že vykonaným dokazovaním mal súd
preukázané, že dňa 23.5.2010 došlo medzi Obcou Henclová a Obcou Nálepkovo, v časti zvanej
Zahájnica na ceste č. III/54615 k dopravnej nehode, kde žalovaný v l. rade riadil osobné motorové
vozidlo značky Škoda 120L EČ: N.-XXX M., a po výjazde z mierne pravotočivej zákruty na rovnom
úseku cesty v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim schopnostiam a vbehnutia líšky na
vozovku sa dostal do protismeru a narazil do zábradlia mostu a následne s vozidlom zišiel mimo
vozovku do priekopy. Spolujazdcovi, bratovi S. Č., spôsobil ťažké zranenia a to trieštivú zlomeninu
tretieho a štvrtého hrudného stavca s porušením miechy, zlomeninu lebky, zlomeninu prvého krčného
stavca, hrudnej kosti a pomliaždenie pľúc. Tento si náhradu škody titulom bolestného a sťaženia
spoločenského poškodenia uplatnil priamo voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov, keďže motorové
vozidlo bolo bez poistenia. Slovenská kancelária poisťovateľov poskytla poškodenému z garančného
fondu poistné plnenie v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom
znení. Napriek výzvam na náhradu poskytnutého poistného plnenia voči žalovaným 1,2 títo nereagovali,
preto si žalobca nárok následne uplatnil žalobou. Žalobca uplatnil titulom náhrady bolestného sumu
9.134,90 Eur a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 32.944,20 Eur. Žalovaní namietali
výšku náhrady bolestného, pretože Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. titulom bolestného priznala
poškodenému náhradu 9.084,90 Eur a nie žalovanú sumu. Výška sťaženia úhrady spoločenského
uplatnenia sporná nebola. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že nárok žalobcu je
dôvodný avšak u bolestného iba do jeho skutočnej výšky 9.084,90 Eur. Nepriznal žalobcovi nárok na tzv.
externé náklady vo výške 50,- Eur, pretože ich dôvodnosť ani vynaloženie žalobca riadne nepreukázal
a ani ich nie je možné uplatniť v rámci bolestného. Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia súd považoval za nesporný a dostatočne preukázaný a preto ho akceptoval v žalovanom
rozsahu. Čo sa týka žalovanej v 2. rade, právny zástupca žalovaných v konaní spochybňoval jej
pasívnu legitimáciu v spore, dôvodnosť žaloby vo vzťahu k jej osobe, jej solidárnu zodpovednosť spolu
so synom. Táto podľa jeho názoru dohľad nad v tom čase maloletým synom nezanedbala, pretože
nebolo z jej strany možné ho nepretržite sledovať a kontrolovať. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu R 4/1970. Súd však neakceptoval argumenty právneho zástupcu žalovaných a bol toho názoru,
že v tomto prípade boli splnené predpoklady zodpovednosti ako na strane dozerajúcej matky, tak
i na strane syna, nad ktorým sa dozor vykonával. Žalovaná v 2. rade argumentovala, že s kúpou
motorového vozidla najprv nesúhlasila a na kúpu auta dala synovi súhlas až následne, pretože sa
domnievala, že mu to môže pomôcť pri štúdiu, keďže študoval na SOŠ odbor automechanik. V tejto
súvislosti je súd nútený konštatovať, že už fakt že žalovaná v 2. rade umožnila mal. synovi bez
vodičského oprávnenia kúpu motorového vozidla, možno hodnotiť ako maximálnu nezodpovednosť.
Ak tak však už učinila mala následne prioritne venovať zvýšenú pozornosť kontrole, pretože v dosahu
dvoch dospievajúcich chlapcov sa ocitlo pojazdné motorové vozidlo. Mohla predpokladať, že synovia
budú mať tendenciu si auto vyskúšať, šoférovať ho, hoci aj len v blízkosti ich bydliska. Žalovaná v 2.
rade nevykonala žiadne opatrenia týkajúce sa zamedzeniu dispozície syna s kľúčmi od vozidla i od
garáže, tieto boli voľne dostupné všetkým členom rodiny. I skutočnosť, že žalovaný v 1. rade vykonával
na vozidle rôzne úpravy, napr. montáž reproduktorov, svedčí o tom, že auto mal v úmysle použiť, pretože
je málo pravdepodobné, že ich montoval za účelom počúvania reprodukovanej hudobnej produkcie v
garáži. O tom, že žalovaný " sa s bratom opakovane doma na aute bez problémov povozili", svedčí
jeho výpoveď pri pohovore so znalkyňou. V neprospech žalovanej v 2. rade vyznieva i fakt, že auto
malo namontované cudzie evidenčné číslo, ktoré si Matej vypožičal od tety, ale i skutočnosť, že napriek
tomu, že obaja synovia prespali mimo miesta svojho bydliska, matka nepreverila či už telefonickým
dotazom na ktoréhokoľvek z nich, príbuzných ku ktorým išli, alebo priamo vykonaním fyzickej kontroly
vozidla v garáži, ako sa do susednej obce dopravili. Svojím benevolentným postojom sa tak nepriamo

taktiež pričinila o tragédiu, ktorá skončila ťažkým zdravotným postihnutím staršieho syna a doživotnou
psychickou traumou mladšieho syna a ktorá v konečnom dôsledku postihla celú rodinu. Na základe
uvedeného súd konštatoval, že žalovaná v 2. rade zanedbala nad žalovaným v 1. rade náležitý
dohľad a teda zodpovedá za škodu spolu s ním solidárne. V snahe zmierniť vplyv nepriaznivých
dôsledkov nehody na rodinu žalovaných, keďže zo strany žalovaného v 1. rade išlo o neúmyselné
spôsobenie škody, v súlade s princípom spravodlivosti, súd pristúpil k zníženiu náhrady škody na zdraví.
Prihliadol pri tom na celkové osobné i majetkové pomery žalovaných. Žalovaný v 1. rade bol v čase
nehody študentom strednej školy, bez akýchkoľvek finančných prostriedkov a situácia sa nezmenila ani
v súčasnosti, pretože je nezamestnaným, sociálne odkázaným, do veku 25-tich rokov bez nároku na
dávku v hmotnej núdzi. Žalovaná v 2. rade je v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poškodeného
syna poberateľkou zaopatrovacieho príspevku a rodinných prídavkov na 2 maloleté deti spolu vo výške
250,- Eur mesačne. Celodenne sa teda stará a zabezpečuje zaopatrovací servis nie len pre plnoletého
zdravotne postihnutého syna Mariána, ale aj o ďalšie dve maloleté deti pochádzajúce zo súčasného
vzťahu a v konečnom dôsledku i o plnoletého syna Mateja, keďže tento je bez prostriedkov. Ani jeden zo
žalovaných nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. S poukazom na uvedené
skutočnosti bol súd toho názoru, že v tomto prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na
strane žalovaných, na základe ktorých je možné výšku náhrady na zdraví moderovať a znížil výšku
priznanej náhrady o jednu štvrtinu t.j. zo sumy náhrady bolestného 9.084,90 Eur na sumu 6.813,57
Eur a sťaženia spoločenského uplatnenia 32.944,20 Eur na sumu 24.708,15 Eur tak ako je to uvedené
vo výroku rozsudku. V závere súd konštatoval, že aspoň takýmto spôsobom je možné rodine, ktorá
je už aj tak doživotne postihnutá následkami nehody, pomôcť zmierniť negatívnu finančnú bilanciu,
navyše ak uvedené krátenie žalobcu nijak citeľne nezasiahne a garančný fond z ktorého bola náhrada
čerpaná je vytvorený tretími osobami, nami všetkými - platiteľmi zákonného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. O trovách konania súd rozhodol s poukazom
na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu účastníkom konania nepriznal. Po zvážení všetkých
okolností prípadu i pomerov účastníkov konania, konštatoval, že na strane oboch žalovaných existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa a splnili podmienky na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Žalovaný v 1. rade je bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, pretože je nezamestnaným, sociálne
odkázaným, do veku 25-tich rokov bez nároku na dávku v hmotnej núdzi. Žalovaná v 2. rade je v
dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poškodeného syna poberateľkou zaopatrovacieho príspevku
a rodinných prídavkov na 2 maloleté deti spolu vo výške 250,- Eur mesačne. Žalobca bol síce nútený
uplatniť svoje právo žalobou, aby sa mu do budúcna nárok nepremlčal, avšak nie z dôvodu odmietavého
postoja žalovaných 1,2 k jeho nároku a plneniu. Obaja prejavili nad škodovou udalosťou ľútosť, pretože
v konečnom dôsledku ňou bola postihnutá celá ich rodina, prejavili i ochotu dlh uhradiť, avšak vzhľadom
na jeho výšku a ich príjmové pomery toto v súčasnosti objektívne nie je v ich možnostiach.

Zo znaleckého posudku č. 48/2013 vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria, MUDr. Máriou Kilianovou, súd zistil, že Matej Čech netrpel a ani netrpí toho
času duševnou chorobou ani duševnou poruchou. Dňa 23.5.2010 mal rozumovú a vôľovú zložku svojej
osobnosti rozvinutú do takej miery, že vedel ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky pri použití
motorového vozidla v tento deň na jazdu, pri ktorej spôsobil dopravnú nehodu.

Zo znaleckého posudku č. 58/2013 vypracovaného znalcom v odbore doprava cestná, Ing. Petrom
Onderušom, súd zistil, že technickou príčinou dopravnej nehody bola neprimeraná rýchlosť jazdy
vlastnostiam a technickému stavu vozidla, nesprávna korekcia riadenia - prudké natočenie riadenia
vozidla pri neprimeranej rýchlosti jazdy a nevyhovujúci technický stav vozidla v premávke na pozemných
komunikáciách. Brzdná súprava vozidla mala nesúmerný brzdný účinok , čo je závadou spôsobujúcou
nebezpečné chovanie vozidla pri intenzívnom brzdení. Nejednalo sa však o náhlu technickú závadu,
teda vodič mal možnosť o tejto závade vedieť. Obhliadkou nebola zistená technická závada, ktorá by
mohla vzniknúť počas jazdy náhle, a ktorá by bola príčinou vzniku nehodového deja. Znalec poukázal
na to, že keďže vozidlo nemalo pridelené evidenčné číslo - bolo vyradené z evidencie, nebolo spôsobilé
premávky na pozemných komunikáciách. V závere uviedol, že vodič mal možnosť zabrániť zrážke
reagovaním zhodne ako v čase nehody (stočením riadenia a brzdením) ak by sa pohyboval v čase
reakcie nižšou rýchlosťou ako 75 km/h, kedy by zastavil s vozidlom pred miestom nárazu do zábradlia
mostovej konštrukcie, alebo mal možnosť zabrániť nárazu aj z pôvodnej rýchlosti jazdy ak by nestočil
riadenie vozidla, čím by toto malo možnosť udržať sa na vozovke.

Zo znaleckého posudku č. 1/2013 vypracovaného znaleckou organizáciou LEGE ARTIS s.r.o. súd zistil,
že bodové vyjadrenie odškodnenia za bolesť poškodeného S. Č. bolo vo výške 2.163,75 bodov a bodové
ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo vo výške 13.440, 0 bodov.

Z uznesenia ORPZ Úradu justičnej a kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi , ČVS: ORP-342/OVK-
SN-2010 súd zistil, že vyšetrovateľ odložil vec podozrenia z prečinu z ublíženia na zdraví vo vzťahu k
poškodenému S. Č., ktorého skutku sa dopustil S. Č. tak, dňa 23.5.2010 v čase okolo 9.45 hod. došlo
medzi Obcou Henclová a Obcou Nálepkovo v časti zvanej Zahájnica na ceste č. III/54615 k dopravnej
nehode, kde žalovaný v l. rade riadil osobné motorové vozidlo značky Škoda 120L EČ: N.-XXX M. a po
výjazde z mierne pravotočivej zákruty na rovnom úseku cesty v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy
svojim schopnostiam a vbehnutia líšky na vozovku sa dostal do protismeru a narazil do zábradlia mostu a
následne s vozidlom zišiel mimo vozovku do priekopy. Spolujazdcovi, Mariánovi Čechovi, spôsobil ťažké
zranenia a to trieštivú zlomeninu tretieho a štvrtého hrudného stavca s porušením miechy, zlomeninu
lebky, zlomeninu prvého krčného stavca, hrudnej kosti a pomliaždenie pľúc z toho dôvodu, že trestné
stíhanie nebolo prípustné, pretože bolo podmienené súhlasom poškodeného a tento nebol daný.

Z výzvy právneho zástupcu žalovaných JUDr. Hencovského zo dňa 27.6.2010 súd zistil, že žalobca
bol vyzvaný na odškodnenie náhrady škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 172.
872,- Eur, a k uzavretiu dohody o vyrovnaní vo výške 84436,- Eur v lehote do troch mesiacov od
doručenia výzvy v prospech poškodeného. Výzvou zo dňa 13.09.2010 právny zástupca žalovaných
JUDr. Hencovský vyzval žalobcu na zaplatenie sumy 35.345,-Eur titulom bolestného.

Zo správy od Allianz Slovenskej poisťovne a.s. zo dňa 25.01.2011 súd zistil, že právnemu zástupcovi
žalovaných JUDr. Hencovskému bolo oznámené, že z poverenia žalobcu poukážu S. Č. bolestné vo
výške 9.084,90 Eur. Uvedená suma bola poukázaná na účet poškodeného dňa 25.01.2011.

Zo správy od Allianz Slovenskej poisťovne a.s. zo dňa 25.8.2011 súd zistil, že žalobcovi bolo oznámené,
že z jeho poverenia vybavili poistnú udalosť a poukázali S. Č. náhradu škody vo výške 44.474,67 Eur,
náklady na vonkajšie služby 50,- Eur a 10%-tný poplatok za spracovanie 751,51 Eur, t.j. celková suma
k úhrade bola vo výške 45.276,18 Eur, ktorá bola na účet poškodeného poukázaná dňa 25.8.2011.

Z výpisu účtu Slovenskej kancelárie poisťovateľov, vedeného vo VÚB banke Bratislava bolo zistené,
že dňa 14.6.2013 bola v prospech účtu JUDr. Hencovského odoslaná finančná čiastka 18.118,06 Eur.
Podľa likvidačnej správy VII. číslo ŠU : 57103 sa jednalo o doplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia
vo výške 17.537,49Eur a doplatenie bolestného vo výške 580,57 Eur, spolu suma 18.118,06Eur za
škodu spôsobenú S. Č..

Zo žiadosti o úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť spoločnosti Dôvera adresovanej
žalobcovi dňa 18.03.2013 súd zistil, že zdravotná poisťovňa žiadala žalobcu náhradu vynaložených
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi S. Č. v sume 20.723,36Eur , ktoré vznikli
v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného 1 pri dopravnej nehode dňa 23.05.2010.
Žiadosť obsahovala aj podrobný rozpis úkonov poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

Z oznámenia Allianz Slovenská poisťovňa zo dňa 23.04.2010 adresovaného zdravotnej poisťovni
Dôvera súd zistil, že z poverenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov poukážu na náhradu škody za
náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť sumu vo výške 746,44Eur za náklady od 06.04.2011.
Náklady za poskytnutú starostlivosť za obdobie od 12.07.2010 do 31.03.2011 nenahradili z dôvodu
premlčania nároku. Allianz Slovenská poisťovňa listom zo dňa 25.04.2013 zároveň oznámila žalobcovi,
že poistnú udalosť vybavila a nároky poškodeného uhradila v sume 746,44Eur. Podľa výpisu z účtu
predmetná suma vo výške 746,44Eur bola z účtu Allianz Slovenská poisťovňa uhradená dňa 24.04.2013
a z účtu žalobcu na účet Allianz Slovenská poisťovňa bola uhradená dňa 30.04.2013.

Výzvou zo dňa 23.05.2014, doručenou dňa 28.05.2014, žalobca vyzval žalovaných k úhrade sumy
29.648,53Eur do 03.06.2014.

Výzvou zo dňa 23.05.2014 žalobca vyzval žalovaného 1 k úhrade sumy 746,44 Eur do 03.06.2014.
Žalovaný si zásielku s výzvou neprevzal v odbernej lehote.

Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie súd zistil, že z účtu žalobcu bola dňa 21.07.2014 poukázaná na
účet JUDr. Antona Hnecovského suma 167.919,07Eur s variabilným symbolom VS152011/SS/KS558.

Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie súd zistil, že na účet žalobcu bola dňa 20.08.2014 pripísaná suma
110.000,-Eur od platiteľa Mariána Čecha, ktorý zároveň podpísal prehlásenie, že uvedenú sumu zaplatil
za svojho brata , žalovaného 1 a matku, žalovanú 2 ako časť plnenia pohľadávky práva postihu, ktoré
vzniklo žalobcovi voči žalovaným 1,2 z dôvodu poskytnutia poistného plnenia za škodu spôsobenú pri
dopravnej nehode dňa 23.05.2010, pričom uvedenú sumu zaplatil so súhlasom žalovaných.

Výzvou zo dňa 25.07.2014, doručenou dňa 04.08.2014, žalobca vyzval žalovaných k úhrade sumy
167.919,07 Eur do 10.08.2014.

Podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou
zodpovedá za škodu nim spôsobenú ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky;
spoločne a nerozdielne s nim zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad nim dohľad. Ak ten, kto spôsobí
škodu pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť
jeho následky, zodpovedá z a škodu ten, kto je povinný vykonávať nad nim dohľad. Podľa ods. 2
citovaného ustanovenia zákona kto je povinný vykonávať dohľad zbaví sa zodpovednosti ak preukáže,
že náležitý dohľad nezanedbal.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení, kancelária poskytuje z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú
zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa
ods. 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody
proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/20001 Z.z. kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. b, na náhradu toho, čo za neho plnila.

Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na
základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti, zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo
v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému
poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom mal súd nárok žalobcu v plnom rozsahu
preukázaný, pričom tomuto konaniu predchádzali dve konania na tunajšom súde vedené pod sp.
zn. 1C/5/2011 a 11C/140/2011, kde bol podrobne zisťovaný skutkový stav a výsledky dokazovania z
týchto konaní je podľa názoru súdu možné plne použiť aj v tomto konaní, nakoľko sa týkajú totožných
účastníkov, totožnej dopravnej nehody a nárokov z nej plynúcich. Novým nárokom v tomto konaní
bol nárok na náhradu sumy 746,44Eur titulom náhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť,
ktorého dôvodnosť mal súd v plnom rozsahu preukázanú žalobcom predloženými listinnými dôkazmi.
Poškodenému S. Č. bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, pričom k poškodeniu jeho zdravia došlo v
dôsledku dopravnej nehody spôsobenej žalovaným 1. Žalovaní nárok žalobcu nijako nespochybňovali a
potvrdili, že žalovanú sumu majú záujem čo najskôr uhradiť. Súd považoval nárok žalobcu za nesporný
a dostatočne preukázaný, preto návrhu v celom rozsahu vyhovel. Lehotu na plnenie určil súd tak, aby
vzhľadom na výšku plnenia mali žalovaní reálnu možnosť zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom k tomu, že súd považoval nárok žalobcu za dôvodný, priznal mu právo na náhradu zákonných
úrokov z omeškania a to po márnom uplynutí lehoty na plnenie v zmysle výzvy žalobcu zo dňa
23.05.2014 na úhradu plnenia 29.648,53 Eur a 746,44Eur ako aj v zmysle výzvy zo dňa 25.07.2014
na úhradu plnenia 167.919,07Eur, tak ako to požadoval žalobca po doručení zmeny žaloby a uznesenia
o jej pripustení.

Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a boli priznané odo dňa nasledujúceho po uplynutí
lehoty na plnenie. V čase 4.6.2014 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,25% , zvýšená o
5 percentuálnych bodov tak predstavuje výšku 5,25% ročne. V čase 21.8.2014 bola výška základnej
úrokovej sadzby ECB 0,15%, zvýšená o 5 percentuálnych bodov tak predstavuje výšku 5,15% ročne.

Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník ,ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol všetky skutočnosti a dôkazy pri prvom
úkone, ktorý mu patril.; to neplatí, , ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Žalobca si uplatnil od žalovaných náhradu trov konania a keďže bol v konaní plne úspešný, vznikol
mu nárok na ich náhradu. Súd však mal za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré nemusí súd výnimočne náhradu trov konania priznať. Tieto okolnosti vidí súd najmä
v tragickom dôsledku celej udalosti na rodinu žalovaných, nakoľko žalovaný 1 spôsobil vážnu škodu
na zdraví s doživotnými následkami svojmu bratovi, pričom tieto následky nesie celá rodina. Žalovaný
1 aj jeho poškodený brat boli v čase dopravnej nehody maloletými a následky tejto udalosti si ponesú
už navždy. Súd taktiež poukazuje na nepriaznivú sociálnu situáciu žalovaných, ktorá bola podrobne
uvedená v odôvodnení rozsudku sp. zn. 11C/140/2011. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd
žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Košiciach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.