Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4608200154
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4608200154.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: Majetkový Holding, a. s.,
Prievozská 2/A, Bratislava, IČO: 35 823 364, proti povinným: 1/ M. A., nar. XX. XX. XXXX, G. XXXX/
XX, H., 2/ V. A., nar. XX. XX. XXXX, G. XXXX/XX, H., o vymoženie sumy 4.017,99 eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4Er/10/2008 a u súdneho exekútora Mgr. Erika Tótha,

Piaristická 2, Nitra, pod sp. zn. Ex 1321/07, o odvolaní oprávneného zo dňa 08. 11. 2016 proti uzneseniu
Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/10/2008-66 zo dňa 24. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Návrh oprávneného zo dňa 08. 11. 2016 na prerušenie konania z a m i e t a .

Účastníkom konania odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil, povinným v 1. a v 2. rade nepriznal
náhradu trov konania a súdnemu exekútorovi priznal právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 9a ods. 1, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m/, §

200 ods. 5, § 203 ods. 1 a § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov a ustanovení § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 30. 08. 2007 č. k. 1Zm/329/07-14.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dňa 16. 01. 2008 bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie
na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 4.017,99 eur so 6 % ročným úrokom od 26. 05. 2007 do
zaplatenia, zmenkovej odmeny v sume 13,39 eur, trov predchádzajúceho konania v sume 241,78 eur
a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. V priebehu exekučného konania nadobudol dňa 23.
12. 2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým boli zmenené a doplnené niektoré ustanovenia

Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m/, § 58 ods. 5 a § 243f.
Podľa uvedených zákonných ustanovení zavedených do Exekučného poriadku s účinnosťou od 23. 12.
2015, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo
zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať aj rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v
znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú

(§ 39 ods. 4 EP). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a exekučné konanie sa začalo pred 23.12. 2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č.
438/2015 Z. z. (§ 243f ods. 1 EP), t. j. do 22. 01. 2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 EP. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP doplnil v zákonom

stanovenej lehote, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/
EP a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 EP), alebo
rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP). Exekúciu súd zastaví aj v prípade, že oprávnený
návrh podľa § 39 ods. 4 EP v zákonom stanovenej lehote (do 22. 01. 2016) nedoplnil.

5. Oprávnený podaním zo dňa 07. 01. 2016 podaným v zákonnej lehote (súdu bolo podanie doručené
12. 01. 2016) predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243f ods.
1 Exekučného poriadku. Z doplnenia vyplýva, že na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere č.
2750756 7 03 a stavebnom úvere č. 2750756 2 01 zo dňa 27. 06. 2005 poskytol právny
predchodca oprávneného (Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.) povinným úver s tým, že plnenie z úverovej
zmluvy bolo zabezpečené vlastnou blankozmenkou vystavenou povinným v 1. rade a avalovanou

povinnou v 2. rade. Nakoľko povinní neuhrádzali splátky úveru riadne a včas v zmysle podmienok
úverovej zmluvy právny predchodca oprávneného odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval povinných na
vrátenieposkytnutýchúverovýchprostriedkovspríslušenstvom.Keďžepovinnídobrovoľnesvojzáväzok
nesplnili, právny predchodca oprávneného uplatnil v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava V
pod sp. zn. 1Zm/329/07 voči povinným svoj nárok zo zabezpečovacej zmenky, ktorej zmenková suma

zodpovedala výške nesplateného úveru s príslušenstvom. Zmenkový platobný rozkaz je exekučným
titulom na podklade, ktorého je vedené exekučné konanie. Oprávnený v doplnení návrhu zároveň
upozornil, že základný zmluvný vzťah zabezpečený zmenkou nemá charakter spotrebiteľského úveru
v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., je úverom spravujúcim sa ustanoveniami Obchodného zákonníka
a zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a pri vystavení dotknutej zabezpečovacej zmenky a

jej prijatí veriteľom neboli porušené ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných
podmienkach a ani iné právne predpisy upravujúce obmedzenie alebo neprípustnosť zmenky vo vzťahu
so spotrebiteľom platné ku dňu vystavenia zmenky.
K doplneniu návrhu oprávnený predložil zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
22. 06. 2005 (ďalej len zmluva) a odstúpenie od zmluvy zo dňa 07. 09. 2006 adresované

povinným v 1. a v 2. rade s dokladom o doručení povinným v 1. a v 2. rade.

6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zo zmluvy vyplýva, že bola uzavretá medzi: Prvá stavebná
sporiteľňa, a. s. ako veriteľom, povinným ako stavebným sporiteľom - dlžníkom a povinnou v 2. rade
ako spoludlžníkom - ďalším dlžníkom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru

pod číslom 2750756 7 03 vo výške 3.319,39 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých
zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny
medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 2750756 2 01 vo výške 1.991,64 eur s tým, že presná
výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy

zmluvy o stavebnom sporení. Zo zmluvy vyplýva úroková sadzba mimoriadneho medziúveru 6,99 %
ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy, poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 99,58 eur, poplatok za
vyrubenie blankozmenky dlžníkom veriteľovi 16,60 eur, oprávnenie veriteľa vyrubovať dlžníkovi poplatok
za vedenie úverového účtu v zmysle platného Sadzobníka poplatkov (prvý poplatok bol vo výške 13,28
eur). Dlžník sa zaviazal do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení

pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 16,60 eur. Súčasne sa dlžník zaviazal do pridelenia
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 19,35 eur. Dlžník sa tiež zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru
vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/329/2007 vyplýva, že vo veci samej

rozhodol zmenkový súd len na podklade tvrdení navrhovateľa v návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu, a to výlučne na podklade zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred
vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky.

7. Posúdením doplnenia návrhu a predložených listín mal súd prvej inštancie za nepochybné, že

vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. OZ, § 879j OZ), pretože jej
predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov dodávateľom (§ 52 ods. 3 OZ - banka je podnikateľ
a medzi predmety jej činnosti v čase uzavretia zmluvy patrilo poskytovanie úverov) spotrebiteľom (§ 52
ods. 4 OZ - povinní v 1. a v 2. rade sú fyzické osoby a nebolo preukázané, že konali v rámci svojejobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp., že by im úver bol poskytnutý na účel zamestnania,
povolania alebo podnikania). Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ
(banka) používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy vrátane zmluvných

dojednaní, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní
nemohli ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom je teda
typizovanou, štandardnou zmluvou. Na právny vzťah založený zmluvou je tiež potrebné aplikovať zákon
č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné

zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nepochybne zmluva uzavretá medzi
veriteľom a dlžníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento
výklad je v súlade aj s úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04.
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Keďže vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh

na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP), pričom doplnením návrhu mal preukázať, že
vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo, že sa síce vymáha
nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (ďalej aj
základné konanie), bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je

daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP.

8. Oprávnený uvedené skutočnosti nepreukázal, naopak exekučný súd z doplnenia návrhu a
predložených listín zistil, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a tiež to,
že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou

vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu zmenkový súd ani nemal pri rozhodovaní k dispozícii,
rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženej zmenky. Keďže
zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené zmenkou
predloženou k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a rovnako neskúmal ani samotnú
zmenkovú sumu (aké nároky sú v nej zahrnuté), je nepochybné, že v konaní, v ktorom bol vydaný

zmenkovýplatobnýrozkaz(ďalejajlenzákladnékonanie)neboloprihliadanénaneprijateľnépodmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom (§
57 ods. 1 písm. m/ EP). Z akých konkrétnych nárokov pozostáva zmenková suma, ani ďalšie skutočnosti
potrebné pre jej posúdenie (napr. to, akú sumu povinný na úhradu záväzkov zo zmluvy o úvere zaplatil
a na úhradu akých nárokov boli započítané) nemožno zistiť ani z doplnenia návrhu.

9. V zmluve v čl. II je uvedené, že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok vo
výške 99,58 eur (3.000,- Sk) a ak vydá dlžník veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 16,60
eur (500,- Sk) a za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného
Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 13,28 eur (400,- Sk)

je splatný podľa platného sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru.
Uvedené poplatky boli dojednané, resp. veriteľom určené, v rozpore s požiadavkou dobrých mravov
na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatkom chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník.
Oprávnený nepreukázal a zo zmluvy ani nevyplýva, za aké konkrétne služby poskytnuté veriteľom má
vlastne dlžník uvedené poplatky platiť. Spracovanie medziúveru zrejme predstavuje ponuku veriteľa,

za akých podmienok je ochotný spotrebiteľovi poskytnúť úver, ale až jej akceptáciou dlžníkom vzniká
zmluvný vzťah. Zmluvné dojednanie o poplatku za spracovanie medziúveru bez uvedenia akýchkoľvek
práv a povinností, pričom nie je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným.
Spracovanie úveru predstavuje prakticky administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho
predmetom podnikania a poplatok tak slúži veriteľovi len na úhradu jeho administratívy a za uplatnenú

protihodnotuniejespotrebiteľoviposkytovanážiadnaslužba,resp.benefit.Rovnakotoplatíajopoplatku
za vedenie úverového účtu. Z dojednania o tomto poplatku tiež nemožno zistiť, aké činnosti, resp.
služby poskytnuté spotrebiteľovi, sú týmto poplatkom spoplatnené. Pre spotrebiteľa je neprijateľné
spoplatňovanie úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie,
ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené poplatky

neboli dojednané individuálne, ale boli veriteľom v zmluve dlžníkovi určené a spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha
sa ešte výraznejšie prejavuje pri poplatku za vydanie biankozmenky, ktorý veriteľ určil dlžníkovi pre
prípad, že mu dlžník vydá biankozmenku. Súd nemá pochybnosti, že vystavenie biankozmenky bolo vprospech veriteľa, ktorý biankozmenku za účelom zabezpečenia úveru dlžníkovi predložil na podpis,
pričom mala byť vystavená ako nevyplnená s tým, že veriteľ sám aj určil podmienky, za ktorých
je oprávnený doplniť chýbajúce údaje na biankozmenke. Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník a

jej vystavením teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak vystavením zmenky
poskytol dlžník veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy, pričom veriteľ mu za to ešte určil
aj zaplatiť poplatok. Súd prvej inštancie považoval zmluvné dojedania o uvedených poplatkoch za
neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy.

10. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené exekúciu podľa § 243f ods. 6, § 57 ods. 1, písm. m/ a § 58
ods. 1 Exekučného poriadku zastavil. Pri rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného
poriadku, podľa ktorého sa v prípade nepreukázania opaku oprávneným, ktorý má dôkazné bremeno,
prezumuje (predpokladá), že vo veci sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm.
m/ EP. Oprávnený nepreukázal, že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. m/ EP, preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP)

a exekúciu zastavil.

11. O trovách konania strán (účastníkov) súd prvej inštancie rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1
CSP, § 262 ods. 1 CSP tak, že povinným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Na náhradu trov
konania by mali právo povinní, pretože zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý doplnením návrhu

na vykonanie exekúcie nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods.
1 písm. m/ EP. Povinným však v konaní trovy nevznikli, preto im náhrada trov konania nebola priznaná.
Keďže povinným náhrada trov konania nebola priznaná, o jej výške podľa § 262 ods. 2 CSP nebude
rozhodované.

12. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvej inštancie rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 200 ods.
5 EP, § 262 ods. 1 CSP tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie.
Exekútor vykonal vo veci exekučnú činnosť, preto má právo na náhradu trov exekúcie, ktoré mu pri jej
vykonávaní vznikli. Exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného (doplnením návrhu na vykonanie
exekúcie nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m/

EP), preto má súdny exekútor právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému - podľa § 203 ods.
1 EP. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 CSP).

13. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

14. Uviedol, že napadnuté uznesenie je nesprávne z dôvodu, že konajúci súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. S poukazom na ust. § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník uviedol, že na
to, aby veriteľ mohol požadovať odplatu za dojednanie úveru, musia byť splnené dve podmienky. Prvou

podmienkou je, že požadovať odplatu za dojednanie úveru môže len veriteľ, ktorý má poskytovanie
úveru ako predmet činnosti a druhou, že odplata za dojednanie úveru musí byť dohodnutá v zmluve, a
to aj jej výška. Právny predchodca oprávneného (Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.) obe tieto podmienky
spĺňal, pričom právo poskytovateľa úveru vyrubovať poplatky za celkové spracovanie úveru a za vedenie
účtu bolo v rámci podnikateľskej činnosti prípustné, v bankovej praxi obvyklé a zároveň neodporovalo

žiadnym zákonným ustanoveniam. Okrem výšky jednotlivých poplatkov uvedených priamo v úverovej
zmluve, bol povinným poskytnutý aj Sadzobník poplatkov pre príslušný rok, a to vrátane poplatku za
vystavenie biankozmenky, ako aj poplatkov za vedenie účtu. Uviedol, že odmieta subjektívne hodnotenie
súdu prvej inštancie, že niektoré poplatky boli dojednané bez hospodárskej ekvivalencie. Išlo o poplatky
za administratívne služby spojené so zabezpečením úveru a vedením úverového účtu, pričom bolo v

bankovej praxi obvyklé, že tieto služby boli uhrádzané formou osobitných poplatkov mimo bežného
úroku. Súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že povinní podpísali úverovú zmluvu dobrovoľne a v
prípade, ak by nesúhlasili s niektorou zo zmluvných podmienok, nikto ich k uzavretiu zmluvy nenútil a
túto nemuseli podpísať. Je v rozpore s princípom právnej istoty, ak právny vzťah u úverovej zmluvy,
vzniknutý v roku 2005 ako tzv. absolútny obchodnoprávny vzťah, v súčasnosti preskúmava súd, a to

ešte vo vykonávacom konaní podľa predpisov občianskeho práva z pohľadu, či sú pre dlžníka výhodné
alebo nie.
V súvislosti so súdom vytknutými poplatkovými povinnosťami oprávnený poukázal na to, že tieto
poplatky už boli zaplatené a povinní mali možnosť sa domáhať voči veriteľovi vrátenia poplatkov v rámcidvojročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, čo však neurobili a teda ich prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je
premlčaný.

Oprávnený ďalej uviedol, že ustanovenia § 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m/ a § 243f
Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z. z., na základe ktorých má exekučný súd právomoc
preskúmavať právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie a pri aplikácii ktorých súd napádaným
rozhodnutím zastavil exekučné konanie vedené pod sp. zn. 4Er/10/2008, sú rozporné s čl. 1 ods. 1, čl.
20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pričom poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS

15/98, PL. ÚS 3/00, PL. ÚS 16/95 a PL. ÚS 16/06.
S poukazom na niektoré ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok uviedol, že formálnym dôsledkom právoplatného súdneho
rozhodnutia je nemožnosť pokračovať v konaní a zaoberať sa vecnou stránkou rozhodnutia (prekážka
res iudicata). Materiálna stránka účinkov právoplatného súdneho rozhodnutia spočíva v jeho záväznosti
pre účastníkov a pre všetky orgány, čo znamená, že právoplatné súdne rozhodnutia by mali plne

rešpektovať aj exekučné súdy. V priamom rozpore s ustanoveniami § 226, § 228, § 230 a § 232 CSP
potom § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m/ a § 243f Exekučného poriadku zakladajú exekučným
súdom sui generis právomoc dodatočne vo vykonávacom konaní vecne preskúmať právoplatné súdne
rozhodnutia, a to mimo rámca základného konania a v ňom zakotvených riadnych a mimoriadnych
opravných prostriedkov. Z ústavnoprávneho hľadiska je neudržateľné, že k opätovnému vecnému

prieskumu, a teda k opätovnému vecnému prejednaniu už právoplatne skončenej veci dochádza mimo
rámca základného konania, vo vykonávacom konaní. Je zrejmé, že právna úprava obsiahnutá v zákona
č. 438/2015 Z. z. zakladá vzájomný nesúlad medzi dvoma normami do tej miery, že oslabuje reálnu
uplatniteľnosť právnych noriem a osobitne právnu istotu ako základný atribút právneho štátu, pričom
uviedol, že ustanovenia zákona č. 438/2015 Z. z. sú v rozpore s čl. I ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR

a s čl. 6 Dohovoru.
Upozornil na to, že z č. I. ods. 1 Ústavy SR možno ako jeden z princípov materiálneho právneho štátu a v
ňom inkorporovanej právnej istoty odvodiť aj všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov,
pričom opätovne poukázal na nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. PL. ÚS 16/95. Ustanovenie § 243f
zákonač.233/1995Z.z.vznenízákonač.438/2015Z.z.odporujezákazuretroaktivityaprincípuprávnej

istoty.Zákonodarcasasnažilformálnelegitimizovaťzásahdoúčinkovprávoplatnýchsúdnychrozhodnutí
tým, že zákonom č. 438/2015 Z. z. zároveň doplnil do ustanovenia § 228 ods. 1 OSP nové písm. g/, na
základe ktorého mohol účastník konania napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu návrhom na obnovu
konania aj v prípade, že právoplatné rozhodnutie súdu bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla

alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená, pričom sa prejavila nekoncepčnosť a
nesystematickosť prijatých zmien. Je nepochybné, že napadnutá právna úprava zasahuje nielen do
základného práva veriteľov na súdnu ochranu, ale tiež jednoznačne zasahuje aj do vlastníckych práv
veriteľov.
Oprávnený s ohľadom na právny stav platný do 23. 12. 2015 uviedol, že sa domnieva, že právoplatné

súdne rozhodnutie je nemenné a záväzné pre všetky orgány a že jeho judikovanému nároku bude
poskytnutá súdna ochrana v zmysle č. l. 46 Ústavy SR aj vo vykonávacom konaní. Exekučný
súd nerešpektoval zákonom garantovanú záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť exekučného titulu a
nerešpektoval v ústave zakotvené základné princípy právneho štátu ako princíp právnej istoty a zákazu
retroaktivity, pričom nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval

svoje procesné práva na nútený výkon právoplatného súdneho rozhodnutia vo vykonávacom konaní v
takejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýprocesatiežkporušeniuprávanasúdnuochranu.

15. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Oprávnený zároveň navrhol, aby
konajúci súd podal v zmysle čl. 125 Ústavy SR a § 37 a nasl. zákona č. 38/1993 Z. z. o Ústavnom súde

Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu ustanovení § 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1,
písm. m/ a § 243f Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 a čl. 46
ods. 1 Ústavy SR a toto konanie do času rozhodnutia Ústavného súdu prerušil.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej

len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné, pretorozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 24. 10. 2016 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne
správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
Zároveň odvolací súd rozhodol i o návrhu oprávneného zo dňa 08. 11. 2016 (ktorý bol súčasťou

podaného odvolania) na prerušenie konania.

17. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 18. 12. 2007,
kedy bol súdnemu exekútorovi od právneho predchodcu oprávneného doručený návrh na vykonanie
exekúcie zo dňa 14. 12. 2007 na základe exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu

Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30. 08. 2007 č. k. 1Zm/329/07-14. Následne súdny exekútor Mgr.
Erik Tóth podaním zo dňa 08. 01. 2008 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcienazákladevyššieoznačenéhoexekučnéhotitulu.Súdprvejinštanciepoverenímzodňa16.01.
2008 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného titulu.
Dňa 07. 06. 2012 bol súdu prvej inštancie od súdneho exekútora doručený návrh zo dňa 16. 12. 2009
na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, o ktorom rozhodol uznesením zo dňa

07. 06. 2012 č. k. 4Er/10/2008-54 tak, že pripustil, aby z konania vystúpil oprávnený (Prvá stavebná
sporiteľňa, a. s.) a na jeho miesto vstúpil nový oprávnený (Majetkový Holding, a. s.).
Dňa 12. 01. 2016 bolo súdu prvej inštancie od oprávneného doručené doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie zo dňa 07. 01. 2016. Dňa 24. 10. 2016 sudca súdu prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie,
ktorým exekúciu zastavil, povinným v 1. a 2. rade nepriznal náhradu trov konania a súdnemu exekútorovi

priznal právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

18. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia
exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje

k povinnosti alebo postihuje majetok.
19. Podľa § 243f (prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia) ods. 1, 3, 4, 5, 6
Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomvčaserozhodovaniaexekučnéhosúdu,vexekučnýchkonaniach,
ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh

na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m/.
Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o
pokračovaní exekúcie.

Podľa § 39 ods. 4 vyššie citovaného zákona, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 57 ods. 1, písm. m/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak
m/rozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúcie,bolovydanévkonaní,vktoromsauplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,

2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

20. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase
rozhodovaniaodvolaciehosúdu,aktopovahavecinevylučuje,vkonanípodľatohtozákonasaprimerane
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.Podľa§36ods.5vyššiecitovanéhozákona,akosobitnýzákon4c)neustanovujeinak,exekučnékonanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať žalobu na obnovu exekučného konania.

4c) Napríklad zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z.

21. Podľa § 162 ods. 1, 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), súd konanie

preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

22. V predmetnom exekučnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu

Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30. 08. 2007 č. k. 1Zm/329/07-14 vydaného na podklade
predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v
zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015 v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného

poriadku povinnosť v určenej lehote doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

23. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku,
nakoľko oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Z doplneného
návrhu vyplýva, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný príslušným súdom na základe oprávneným

predloženej zmenky, ktorú vystavil povinný v 1. rade (a povinná v 2. rade túto zmenku ako ručiteľ
podpísala) v prospech oprávneného (Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. - pôvodný oprávnený) v súvislosti s
poskytnutím peňažných prostriedkov na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zo dňa 22. 06. 2005. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá za následok
pokračovanie v exekučnom konaní, ako sa oprávnený mylne domnieva.

24. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť
preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1, písm. m/ Exekučného
poriadku. Túto povinnosť si súd prvej inštancie splnil, keď si vyžiadal spis Okresného súdu Bratislava V
sp. zn. 1Zm/329/2007 a na základe dôkazov predložených oprávneným v spojení s vyžiadaným spisom

dospel k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul - zmenkový
platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu
nepreukázal. Pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu

dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (ust. § 243f ods.
4). Súd prvého stupňa preto správne podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku exekúciu
zastavil.25. Oprávnený v podanom odvolaní navrhol zároveň prerušiť exekučné konanie za účelom podania
návrhu na začatie konania Ústavnému súdu Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu ust. 39 ods.
4, § 44 ods. 2, § 57 ods.1, písm. m/ a § 243f Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1, čl. 20 a čl. 46 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky. Tento oprávneným uvádzaný dôvod prerušenia konania zodpovedá ust.
§ 162 ods. 1, písm. b/ CSP.
V zmysle tohto zákonného ustanovenia exekučný súd preruší exekučné konanie, ak súd (teda nie
účastník konania) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o
súlade právnych predpisov a v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie

konania. Ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP) sa primerane použijú i na konanie podľa
zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania odvolacieho
súdu, teda i na exekučné konanie (ust. § 9a Exekučného poriadku). S poukazom na ust. § 36 ods.
5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť,
čo znamená, že Exekučný poriadok výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem

zákonom stanovených prípadov (napr. podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z.), medzi ktorými ani
príkladom nie je uvedený OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, resp. CSP v znení účinnom
od 01. 07. 2016.

Prerušiť konanie podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP možno len vtedy, ak k záveru - že všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, so zákonom alebo s
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná - dospel súd, a nie účastník konania. Z
uvedených dôvodov potom odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, nakoľko
nezistil dôvod na takýto postup.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust.§255ods.1CSPtak,žeúčastníkomnáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,pretožeoprávnení
nemal v tomto konaní úspech a povinným v 1. a v 2. rade preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevznikli a ani si žiadne neuplatnili.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

28. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.