Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/157/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214224791
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7214224791.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. Ž. nar.
XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
dieťaťa rodičov Mgr. Q. Ž. nar. X.X.XXXX bývajúcej v S. na O. ul. č. XXXX/X zastúpenej JUDr. Tatianou
Vorobelovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Bajzovej ul. č. 2 a B. Ž. nar. XX.X.XXXX bývajúceho
v S. na X. K. č. XXX/X zastúpeného JUDr. Viktóriou Birošovou advokátkou so sídlom v Košiciach na
Rázusovej ul. č. 1 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice
II z 10.4.2015 č.k. 27P 275/2014-56 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. U. naposledy určené
rozsudkom Okresného súdu Košice II z 23.8.2010 č.k. 28C 153/2009-108 zo 130 € na 180 € mesačne
od 17.9.2014 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
matke maloletej. Dlžné výživné za obdobie od 17.9.2014 do 30.4.2014 vo výške 371,71 € zaviazal otca
uhradiť matke maloletej do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie otec z

dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa a zvýšil výživné pre mal. U. na 150 € mesačne od 17.9.2014 a dlžné výživné mu
povolil splácať v mesačných splátkach po 30 € počnúc právoplatnosťou rozsudku, alternatívne navrhol,
aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie. Namietal, že
súd prvého stupňa sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s majetkovými pomermi oboch rodičov
maloletej, najmä so zmenou majetkových pomerov na strane matky, ktorej pomery sa od poslednej
úpravyvýživnéhozlepšiliavsúčasnostijejejživotnáúroveňvyššiaakojeho.Zvykonanéhodokazovania

vyplynulo, že príjem matky sa od poslednej úpravy výživného zvýšil o 184,92 € a jeho príjem len
nepatrne o 35,53 €. Vyjadril názor, že potrebu zvýšenia výživného je nutné odôvodniť nielen zvýšenými
nákladmi na potreby dieťaťa, ale aj podstatnou zmenou majetkových pomerov na strane povinného
rodiča. Na základe skutkového stavu preukázaného v konaní na súde prvého stupňa je možné vyvodiť
záver, že u neho nedošlo k relevantnému zlepšeniu jeho majetkových pomerov, práve naopak, jeho
pomery sa v dôsledku finančného vysporiadania s navrhovateľkou po rozvode zhoršili, pretože bol
nútený zabezpečiť si svoje bývanie a domácnosť. Ďalej namietal, že matka maloletej žiadnym spôsobom

nepreukázala svoje tvrdenia ohľadom nákladov na úhradu potrieb maloletej. Súd prvého stupňa zvýšil
výživné s prihliadnutím na značný fyzický vývoj maloletej, avšak podľa jeho názoru je možné nakupovať
oblečenie pre maloletú na dámskom aj detskom oddelení za obdobné ceny, preto táto skutočnosť
nemôže byť dôvodom pre zvýšenie výživného. Súd prvého stupňa sa s uvedenými skutočnosťami,ako aj jeho vyjadrením, že s návrhom matky nesúhlasí, riadnym spôsobom nevysporiadal, a preto
rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa zákonom stanovené požiadavky na odôvodnenie rozsudku
vyplývajúce z 157 ods. 2 O.s.p.. Vyjadril názor, že na základe zisteného skutkového stavu neboli splnené

zákonné podmienky pre zmenu rozhodnutia o výživnom. Pokiaľ by však súd dospel k záveru, že je
daná potreba zvýšenia výživného, uvedené by malo primeraným spôsobom zodpovedať zlepšeniu jeho
príjmu. Vzhľadom na to, by prichádzalo do úvahy zvýšenie výživného najviac o 30 € mesačne. Ďalej
namietal povinnosť zaplatiť dlžné výživné do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože súd prvého
stupňa sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s jeho majetkovými pomermi a možnosťami, pretože aj

pri určovaní povinnosti zaplatiť dlžné výživné, rovnako ako pri určovaní bežného výživného je potrebné
vychádzať z majetkových pomerov, schopností, možností povinného rodiča. Pokiaľ by na uvedené súd
prvého stupňa prihliadal, bolo by vhodnejšie umožniť mu splatiť dlžné výživné v mesačných splátkach
po 30 €.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že od rozvodu s otcom maloletej sa snaží zabezpečiť pre

ich dieťa všetko potrebné tak, aby aspoň v materiálnej rovine nepociťovalo skutočnosť, že nevyrastá v
úplnej rodine. Mesačné výdavky na potreby ich dcéry značne prevyšujú sumu 360 €, z ktorej má otec
prispievať polovičnou čiastkou, okrem iného aj vzhľadom na skutočnosť, že navštevuje gymnázium.
Z uvedeného dôvodu sa snažila neustále si v zamestnaní zvyšovať kvalifikáciu druhou atestáciou a
získavaním kreditov, ktoré však majú iba obmedzenú časovú platnosť. Tieto je nutné obnovovať, aby si

udržala príjem, ktorý sa jej vďaka ich získaniu podarilo zvýšiť, na čo otec poukazuje v odvolaní. Ďalším
dôvodom, pre ktorý má príjem, na ktorý otec poukazuje, je, že vykonáva práce naviac, teda v čase svojho
osobného voľna, a to konkrétne ako vedúca dvoch krúžkov v škole. Možnosť vykonávať vyššie uvedenú
prácu, je viazaná iba na obdobie daného školského roka a nie je isté, že túto možnosť bude mať aj v
ďalšom období. Otec v odvolaní viackrát zdôrazňuje, že rodičia by sa mali podieľať na starostlivosti o

svoje dieťa podľa svojich možností, majetkových pomerov a svojich schopností. Z jeho strany je však
starostlivosť o ich dcéru minimálna až žiadna. Otec o maloletú neprejavuje záujem, nechodieva s ňou
na žiadne výlety a nijako inak sa vo svojom voľne maloletej nevenuje.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa

správnych ustanovení Zákona o rodine a správne a zákonne vo veci rozhodol, preto ho podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa obsahové náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.,
pričom je potrebné zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia, čím je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp.
právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka
konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za
porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.

Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že zo
zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku vyplýva, že pri rozhodovaní o výživnom
v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce
pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1
Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených

potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho
rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne
je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potrebysúvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na
budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje
život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým

od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má
výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené
potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ
nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne
náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú

nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné
osobitne dokazovať, dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré
vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd
povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných,
rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady
a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výživné

nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

V tomto prejednávanom prípade matka neuvádzala žiadne nadštandardné potreby maloletej, ktoré by
vybočovali z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky,
ktoré sú všeobecne známou skutočnosťou a o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Je

nepochybné, že od predchádzajúcej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná rozsudkom o rozvode
manželstva rodičov maloletej, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.10.2010, odôvodnené potreby maloletej
sa niekoľkokrát zvýšili, jednak v dôsledku jej veku a rastu, ako aj v dôsledku nástupu na stredoškolské
štúdium. Aj napriek zvýšeniu príjmu matky o 184,92 € a príjmu otca len o 35,53 € mesačne si
matka plní vyživovaciu povinnosť k maloletej jednak osobnou starostlivosťou o dieťa primeranou jeho

veku a spontánne a dobrovoľne uhrádza zvýšené odôvodnené potreby maloletej, teda jej podiel na
uspokojovaní odôvodnených potrieb dieťaťa je podstatne vyšší ako podiel otca. Zároveň je potrebné
podotknúť, že pre zvýšenie výživného v dôsledku zvýšenia odôvodnených potrieb dieťaťa nie je
nevyhnutným predpokladom aj zvýšenie príjmov rodičov. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s
odvolacou argumentáciou otca, že u neho práve naopak došlo k zhoršeniu majetkových pomerov v

dôsledku finančného vysporiadania BSM, keďže bol nútený zabezpečiť si svoje bývanie, nakoľko z
dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že byt, ktorý rodičia maloletej vlastnili, predali
a finančné prostriedky si rozdelili. Skutočnosť, že matka má možnosť bývať v byte svojich rodičov (za
ktorý ale uhrádza všetky náklady spojené s bývaním), a teda nemusela si zabezpečiť bývanie formou
hypotekárneho úveru, nemožno hodnotiť tak, že jej majetkové pomery sú lepšie. Navyše v súlade s ust.

§ 62 ods. 5 Zákona o rodine súd nemôže prihliadať na splátky úverov, pretože výživné je prednostnou
pohľadávkou a zabezpečenie výživy detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je prvoradou povinnosťou
rodičov, po splnení ktorej môžu uhrádzať aj ďalšie náklady, ktoré nemajú charakter nevyhnutných
životných výdajov. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, aj pokiaľ ide o splatnosť
dlžného výživného, pretože z ust. § 160 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na

plneniealebopovoleniesplátokumožňujesúdu,abysámnezávislenanávrhuúčastníkovkonaniazvážil,
či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá,
na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj
povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného,
prípadnečijemožnéodnehospravodlivožiadaťstrpenieplneniavsplátkachalebovdlhšejakozákonnej

lehote. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému podľa § 160 ods. 1 O.s.p.
v konaniach týkajúcich sa výživného a predovšetkým výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé
sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej
výživné slúži a s prihliadnutím na zvýšenú ochranu poskytovanú maloletému dieťaťu. Odvolací súd
nezistil žiadne závažné okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné povinného zvýhodňovať splátkami a lehotu

90 dní na úhradu dlžného výživného považoval za dostatočnú na to, aby si povinný otec zabezpečil
finančné prostriedky na jeho úhradu a zároveň určenie tejto dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehoty
neprimerane neznevýhodní oprávnené maloleté dieťa. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že
ani matka maloletej nebola pri upokojovaní potrieb dieťaťa zvýhodnená možnosťami splátok a musela
ich uspokojovať tak, ako priebežne vznikali.

O trovách odvolacieho konania súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania
nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.