Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/211/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111220432
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111220432.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa D. U., nar. XX. XX. XXXX,
bytomB.XX,XXXXXQ.Q.,zastúpenéhosplnomocnenýmzástupcomMgr.ŠtefanomCesnakom,bytom
Družby 25, 974 01 Banská Bystrica, proti odporkyni T. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, XXX XX S.
nad W., právne zastúpenej JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom ČSA
5, 977 01 Brezno, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe odvolania navrhovateľa i

odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/180/2011-59 zo dňa 24. 05. 2012,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zo dňa 24. 05. 2012 návrh navrhovateľa o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo

na ich náhradu.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľ sa pôvodným návrhom domáhal vrátenia
daru - bytu č. 33 nachádzajúceho sa na 7. poschodí obytného domu so súp. č. XXXX, orientačné číslo
XX, nachádzajúcom sa na B. ulici v Q. Q. na parcele č. KN XXXX, v celosti spolu so spoluvlastníckym
podielom 6332/440571 na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu a spoluvlastníckym
podielom k pozemku parcely č. KN XXXX - zastavaná plocha o výmere 677 m2 o veľkosti podielu

6332/440571, evidovanom na LV č. XXXX pre k. ú. P., (ďalej aj „predmetné nehnuteľnosti“ alebo „sporné
nehnuteľnosti“). V priebehu konania okresný súd pripustil zmenu návrhu tak, že predmetom konania
sa stal návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha určenia, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. Svoj
návrh odôvodnil tým, že darovacou zmluvou zo dňa 15. 11. 2005 daroval predmetné nehnuteľnosti
odporkyni, ktorá je jeho dcérou. Po zavkladovaní vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v
prospech odporkyne sa táto prestala o neho starať, a to napriek skutočnosti, že on je na takúto

starostlivosť odkázaný. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa mu neposkytla požadovanú pomoc, dopustila
sa porušenia dobrých mravov, ktoré je sústavné.
Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru, že uvedenému návrhu navrhovateľa nie je
možné vyhovieť. Mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 15. 11. 2005 k uzatvoreniu
darovacej zmluvy, na ktorej základe odporkyňa nadobudla vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam.
Rovnako zistil (a medzi účastníkmi konania to ani nebolo sporné), že navrhovateľ adresoval odporkyni

výzvu na vrátenie daru listom zo dňa 30. 08. 2011, ktorú navrhovateľka prevzala. Konštatoval, že podľa
ustálenej súdnej praxe dochádza k zániku darovacieho vzťahu na základe dvoch po sebe nasledujúcich
právnych skutočností. Prvou je hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči
darcovi alebo členom jeho rodiny, a druhou jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému.
K zániku darovacieho vzťahu dochádza momentom, keď jednostranný právny úkon príde do sféry
obdarovaného, následne sa obnoví pôvodný právny vzťah a vlastnícke právo darcu k predmetu daru,

obdarovaný sa stane neoprávneným držiteľom a preto je povinný vec vydať. Nakoľko sa vlastnícke
právo darcu obnoví, už tu neprichádza do úvahy určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ Občianskehosúdneho poriadku z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva
darcu. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na možnosť podania žaloby na plnenie podľa § 80 písm. b/
Občianskeho súdneho poriadku. Keďže podľa názoru okresného súdu, na požadovanom určení nemá

navrhovateľ naliehavý právny záujem, jeho návrh z tohto dôvodu zamietol. Na rozhodnutie o trovách
konania aplikoval ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku, keď za dôvody hodné osobitného
zreteľa považoval najmä príbuzenský vzťah účastníkov konania v postavení otca a dcéry.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obidve procesné strany, t.j.

navrhovateľ i odporkyňa.

Navrhovateľ v odvolaní žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a jeho
návrhu o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vyhovel, eventuálne, aby rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolania uviedol, že súhlasí
s konštatovaním okresného súdu v tom, že ak darca uplatní svoje právo na vrátenie daru, čo on aj

urobil, zanikne právny vzťah z darovania priamo zo zákona a to dňom, kedy bola výzva darcu doručená
obdarovanému. Týmto dňom sa darca stáva späť vlastníkom predmetu darovania. Dnes platný zákon
však nestanovuje ako sa má dar vrátiť. Ak obdarovaný nesúhlasí s vrátením daru, darca musí svoj
nárok uplatniť na súde. V danom prípade to tak urobil aj on. Keďže obdarovaná nebola a ani nie je
ochotná sporné nehnuteľnosti na neho previesť, bol nútený podať návrh na určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, pretože až určovací výrok súdu je
podkladom pre zápis vlastníckeho práva darcu k sporným nehnuteľnostiam. Rozhodnutie súdu v danom
prípade nezakladá vznik vlastníckeho práva darcu, ale je len právnym titulom pre zápis vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykoná záznamom podľa § 34 zákona č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj „Katastrálny

zákon“). Podľa jeho názoru, jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, nakoľko
odporkyňa odmieta uzavrieť zmluvu o vrátení daru, alebo úkon, ktorý k vráteniu daru smeruje. Poukázal
pritom na to, že naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku je daný
aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie podľa § 80 písm. b/ Občianskeho súdneho
poriadku.

Odporkyňa podala odvolanie výlučne proti výroku, ktorým okresný rozhodol, že žiaden z účastníkov
konanianemáprávonanáhradutrovkonania.Poukázalanaskutočnosť,žeakoodporkyňabolavkonaní
plne úspešná a preto mal súd o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a priznať jej trovy konania v uplatnenej výške 406,08 EUR. Zdôraznila, že jej otec (navrhovateľ)

nemal dôvod domáhať sa vrátenia daru, a že žalobu voči nej podal opätovne, keď pôvodný návrh bol
vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 7C/207/2007, ktoré konanie bolo pre spätvzatie
návrhu zastavené. Z uvedených dôvodov preto žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
vo výroku o trovách konania zmenil a priznal jej trovy prvostupňového konania vo výške 406,08 EUR.
Zároveň žiadala, aby jej priznal i trovy odvolacieho konania vo výške 37,51 EUR.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej v texte aj „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa
obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o

osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (ďalej aj „Katastrálny zákon“), kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a
popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom

práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva,
ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku
vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať
najmenej päť rokov.Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej

len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Záznam
je úkon správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv
k nehnuteľnostiam. Poznámka je úkon správy katastra, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo

pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na
zánik práv k nehnuteľnostiam (§ 5 ods. 1 až 3 Katastrálneho zákona).

Podľa § 34 ods. 1 prvá veta Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré
vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej
dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj

práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu
alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho
územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ sa svojim návrhom (po

ostatnej úprave petitu) domáhal určenia, že je vlastníkom sporných nehnuteľností, a to z dôvodu, že
darovacou zmluvou zo dňa 15. 11. 2005 previedol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na
odporkyňu, ktorá však od zavkladovania tejto zmluvy do katastra nehnuteľností sa voči nemu (ako
darcovi) správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Okresný súd návrh navrhovateľa nepovažoval za
dôvodný pre neexistencie naliehavého právneho záujmu na ňom požadovanom určení (že je vlastníkom

sporných nehnuteľností). Svoj názor pritom odvodil z úvahy, že nakoľko k navráteniu vlastníctva darcu k
predmetudarudošloužokamihom,keďbolaodporkynidoručenávýzvanavrhovateľa(darcu)navrátenie
daru, žaloba o určenie vlastníctva navrhovateľa (darcu) neprichádza do úvahy, pretože navrhovateľ má
možnosť domáhať sa vrátenia daru žalobou na plnenie (§ 80 písm. b/ O. s. p.).

Odvolací súd sa však s uvedeným názorom prezentovaným okresným súdom nemohol stotožniť. Možno
síce súhlasiť s jeho východiskovým argumentom vysloveným v súlade s ustálenou judikatúrou, že k
zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 OZ dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych
skutočnostiach, a to hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo
členom jeho rodiny a jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému, a teda, že

za predpokladu, že obe tieto právne skutočnosti nastali, dochádza k obnoveniu vlastníckeho práva darcu
okamihom doručenia jednostranného právneho úkonu obdarovanému, avšak možnosť darcu opätovne
realizovať svoje vlastnícke právo k predmetu darovacej zmluvy (právo vec držať, užívať a s touto vecou
nakladať) závisí od toho, či bola predmetom darovania hnuteľná alebo nehnuteľná vec a či obdarovaný
s obnovením vlastníckeho práva darcu (a s vrátením daru do dispozičnej sféry darcu) súhlasí alebo nie.

V prípade, že sa jedná o vec hnuteľnú a obdarovaný s vydaním takejto veci súhlasí, k vráteniu
veci (predmetu daru) dôjde spravidla neformálnym dobrovoľným úkonom obdarovaného spojeným s
odovzdaním veci darcovi (traditio) s tým, že obdarovaný týmto úkonom rešpektujúc vlastnícke právo
darcu k predmetu darovania, sa dobrovoľne zrieka právnej či faktickej moci nad touto vecou v prospech

jej vlastníka - darcu. Ak však obdarovaný s vrátením hnuteľnej veci (predmetu daru) nesúhlasí, darca sa
môže domáhať jej vrátenia (viď. zákonné znenie § 630 OZ: „darca sa môže domáhať vrátenia daru...“)
žalobou o vydanie veci (rei vinicatio), chrániacou vlastníka veci, ktorému síce svedčí vlastnícke právo k
veci, ale ho nemôže riadne realizovať pretože nemá túto vec vo svojej moci. Uvedená žaloba ma pritom
charakter žaloby na plnenie (§ 80 písm. b/ O. s. p.), ktorej petit pasívne legitimovanému subjektu ukladá

povinnosť vec zadržiavanú bez právneho dôvodu vlastníkovi (t.j. darcovi) vydať v presne stanovenej
lehote. Právoplatný rozsudok vyhovujúci takejto žalobe je po uplynutí paričnej lehoty vykonateľný a
povinnosť z neho vyplývajúca vymožiteľná spôsobom podľa § 186 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (t.j. odobratím takejto veci povinnému súdnym exekútorom
a jej odovzdaním oprávnenému).

Iná je však situácia v prípade nehnuteľností, kde platí, že vlastnícke práva k nim sa obligatórne
zapisujú do katastra nehnuteľností (§ 1 ods. 1 Katastrálneho zákona). V tomto prípade, ak obdarovaný
s vydaním veci darcovi súhlasí, príslušná správa katastra zapíše vlastnícke právo darcu k predmetudaru záznamom na základe jednostrannej písomnej výzvy darcu na vrátenie veci a na základe písomnej
akceptácie tohto jednostranného prejavu darcu obdarovaným. Uvedený právny úkon obdarovaného,
že s vrátením daru darcovi súhlasí je nevyhnutný z toho dôvodu, že (ako už bolo uvedené vyššie)

jedným z predpokladov zániku darovacieho vzťahu je hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným
voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Posúdenie, či k porušeniu dobrých mravov došlo však nespadá
do kompetencie správy katastra, preto správa katastra môže vychádzať výlučne z akceptácie písomnej
výzvy na vrátenie daru obdarovaným (ktorou de facto obdarovaný súhlasí, že dobré mravy hrubým
spôsobom porušil) alebo z deklaratórneho rozhodnutia súdu, z ktorého vyplýva, že došlo k obnoveniu

vlastníckeho práva darcu. Ak obdarovaný obnovu vlastníckeho práva darcu namieta, a teda odmietne
akceptovať jeho výzvu na vrátenie daru, z dôvodov uvedených vyššie príslušná správa katastra
nemôže len na základe písomnej výzvy darcu na vrátenie daru vlastnícke právo darcu k predmetu
daru záznamom zapísať. Darcovi teda neostáva iná možnosť len sa obrátiť zo svojim návrhom na
súd. Svoj žalobný petit však nemôže koncipovať podľa doslovného znenia § 630 OZ, a teda žiadať o
vrátenie (alt. o vydanie) veci žalobou na plnenie (§ 80 písm. b/ O. s. p.) tak, ako to uviedol vo svojom

odôvodnení okresný súd. Ako už totiž odvolací súd dôvodil vyššie, vlastnícke právo darcu k predmetu
daru, sa (za predpokladu, že došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov zo strany obdarovaného
voči darcovi alebo členom jeho rodiny a za predpokladu, že darca obdarovaného na vrátenie daru
vyzval) obnovuje už okamihom, keď jednostranný prejav vôle darcu, ktorým obdarovaného žiada o
vrátenie daru, došiel do sféry obdarovaného. Toto vlastnícke právo darcu tak nemožno do katastra

nehnuteľností zapísať vkladom, ktorý má právotvorné účinky, a teda ním vznikajú, zanikajú alebo sa
menia práva k nehnuteľnostiam, ale len záznamom plniacim evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv
na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Vychádzajúc z uvedeného, nakoľko podľa § 34
ods. 1 Katastrálneho zákona, sa vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zanikli alebo zmenili
sa zo zákona zapisujú do katastra nehnuteľností záznamom na základe verejných alebo iných listín,

spôsobilou verejnou listinou na zápis vlastníckeho práva darcu k predmetu darovania formou záznamu
je len také rozhodnutie súdu (rozsudok), ktoré opätovný vznik vlastníckeho práva darcu deklaruje.
Uvedeným súdnym rozhodnutím je však len taký rozsudok súdu, ktorý vo svojom výroku deklaruje, že
darca je vlastníkom predmetu daru, a to z dôvodu, že len výrok právoplatného rozsudku je záväzný
pre účastníkov a pre všetky orgány (§ 159 ods. 2 O. s. p.). Preto ak by sa darca domáhal vrátenia

predmetu daru, ktorým je nehnuteľnosť, žalobou na plnenie a bol by v konaní úspešný, výrok rozsudku, v
ktorom by sa obdarovanému uložila povinnosť nehnuteľnosť (ktorá bola predmetom daru) darcovi vydať,
by nebol do katastra nehnuteľností zapísateľný, a to aj napriek skutočnosti, že v takomto prípade by
si konajúci súd otázku vlastníctva k nehnuteľnosti musel vyriešiť prejudiciálne. Z toho dôvodu možno
dospieť k záveru, že nakoľko vlastnícke právo darcu k predmetu daru, ktorým je nehnuteľnosť, a ktoré

nadobudol na základe jednostrannej výzvy adresovanej obdarovanému, je možno zapísať do katastra
nehnuteľností len na základe takého rozsudku súdu, ktoré takéto vlastníctvo darcu deklaruje, a preto v
tomto prípade to navrhovateľ môže dosiahnuť výlučne určovacou žalobou tak, ako to ostatnou úpravou
petitu aj realizoval. Nakoľko je v takomto prípade určovacia žaloba jediným prostriedkom spôsobilým
dosiahnuť súlad právneho stavu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a stavu vlastníckeho práva

fakticky zapísaného v katastri nehnuteľností, darca má na uvedenom určení v každom ohľade naliehavý
právny záujem. Pokiaľ teda okresný súd výrokom vo veci samej zamietol návrh navrhovateľa z dôvodu,
že navrhovateľ mal možnosť domáhať sa vrátenia daru (sporných nehnuteľností) žalobou na plnenie, a
teda nemá naliehavý právny záujem na určení že je ich vlastníkom, možno konštatovať, že okresný súd
vec nesprávne právne posúdil. Preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, len výrok rozsudku

okresnéhosúduvovecisamejspolusosúvisiacimvýrokomotrováchkonaniapodľa§221ods.1písm.h/
O.s.p.zrušiťavecmuvrátiťnaďalšiekonaniearozhodnutie.Zuvedenéhodôvodusapotomužodvolací
súd nezaoberal odvolaním odporkyne, ktoré smerovalo výlučne proti výroku o trovách prvostupňového
konania.

Nakoľko v prejednávanej veci medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že darca obdarovanej doručil
výzvu na vrátenie daru, úlohou okresného súdu (v priebehu ďalšieho konania) bude skúmať druhý
zákonný predpoklad zrušenia darovacieho vzťahu, a to, či zo strany odporkyne došlo k hrubému
porušeniu dobrých mravov voči navrhovateľovi alebo členom jeho rodiny. Následne okresný súd
vyhodnotí vykonané dokazovanie a rozhodne vo veci v súlade so zákonom, s tým, že v novom

rozhodnutí rozhodne o trovách celého, teda aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.