Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/286/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204351
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8313204351.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, proti žalovanému
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700, o nevyplatenie
finančných prostriedkov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 5C
171/2013-118 zo dňa 18. 8. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby, vo výroku o zastavení konania o zaplatenie nad

365,86 Eur a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) žalobu zamietol a
konanie v časti o zaplatenie 465,86 Eur zastavil. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy
konania v sume 89,24 Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „V konaní bolo nesporne preukázané, že účastníci uzavreli poistnú zmluvu
za podmienok v nej uvedených. Prílohou tejto poistnej zmluvy sú aj všeobecné poistné podmienky pre
životné poistenie, podľa ktorých platí, že ak nie je na účet poisťovateľa zaplatené následné poistné do
jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, alebo ak bola zaplatená
iba časť poistného, uplynutím tejto lehoty poistenie zaniká, alebo sa zmení na poistenie so zníženou
poistnou cenou bez ďalšieho platenia poistného tzv. redukcia poistnej sumy, ak poistná zmluva spĺňa

podmienky redukcie.

V danom prípade nebolo spochybnené ani to, že žalobkyňa z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov nezaplatila poistné, z dôvodu ktorého v súlade so všeobecnými podmienkami poistnými
bola poistná zmluva č. 0354491649 zmenená ku dňu 19.02.2013 na poistnú zmluvu so zníženou
poistnou sumou. Stav rezervy, podielu na prebytku a dlžného poistného bol k tomuto dňu nasledovný:

rezervu tvorilo 509,97 eur, podiel na prebytku 4,29 eur, dlžné poistné 127,45 eur, odkupný poplatok
12,45 eur, spolu to tvorilo sumu 374,36 eur. Z tejto sumy sa štandardnými princípmi poistnej matematiky
vypočítala redukovaná poistná suma, ktorej výška bola 619,64 eur. Od dátumu začiatku redukovaného
poistenia sa na kapitálovom poistení začala vytvárať rezerva poistného prislúchajúca zníženej poistnej
sume, pričom výška tejto rezervy odzrkadľuje reálny stav poistky. Postupne sa rezerva priblížila k
zníženej poistnej sume na dožitie a na konci poistenia je rovná jej hodnote. S touto rezervou súvisí výška

vyplatenia odkupnej hodnoty, ktorá zohľadňuje aktuálnu hodnotu rezervy poistného a podiel na prebytku.
Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že odkupná hodnota z poistnej zmluvy, ktorú
uzavreliúčastnícikonania,bolavypočítanávsúladesprávnymipredpismi,vsúladesuzavretoupoistnou
zmluvou i všeobecnými podmienkami poistení, ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy a ku dňu zániku zmluvy,
t.j. 28.03.2014 tvorí sumu 365,86 eur. Keďže túto sumu žalovaný počas konania žalobkyni uhradil a
žalobkyňa v tejto časti žiadala konanie zastaviť, súd v tejto časti konanie vo veci zastavil a to v súlade

s ustanovením § 96 ods. 1, 2 O.s.p.Žalobkyňa ničím nepreukázala opodstatnenosť nároku na zaplatenie rozdielu medzi požadovanou
sumou a vyplatenou sumou, t.j. nároku na zaplatenie 94,51 eur. Svoj návrh odôvodnila iba tým, že podľa
jej vedomosti je táto suma predstavujúca odkupnú hodnotu poistnej zmluvy nemenná, s čím však súd

nesúhlasil a preto žalobu v tejto časti zamietol.“

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. V odvolaní okrem
iného uviedla, že výška odkupnej hodnoty bola stanovená pri uzatváraní zmluvy a zmluvy sa majú
dodržiavať. Oznámenie o nezaplatení po zrušení poistnej zmluvy bolo zaslané až v nasledujúcom

roku 2013 v deň, keď oznámila poisťovni, že podáva trestné oznámenie - účtovné obdobie u akciovej
spoločnosti je 1 mesiac zo zákona.

K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok potvrdiť v celom rozsahu.

Odvolací súd preskúmal vec a dospel k záveru, že rozsudok je z dôvodu absencie právneho posúdenia

veci nepreskúmateľný. Nepreskúmateľným je tiež z dôvodu, že nedal odpovede na podstatné argumenty
žalobkyne.

Pod nesprávnym právnym posúdením veci rozumieme podradenie zisteného skutkového stavu
(žalobkyňou tvrdený skutkový stav) pod právne ustanovenia, ktoré sa na tento skutkový stav nevzťahuje

(napr. súd vyhovie žalobe o náhradu škody napriek tomu, že podľa skutkového stavu ide o vydanie
bezdôvodného obohatenia). V predmetnej právnej veci však odvolací súd nemôže prijať záver
o dôvodnosti námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže právne posúdenie veci v
napadnutom rozsudku absentuje.

Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu nie je ďalej zrejmé, ako sa vyrovnal s tvrdením
žalobkyne, že chce iba to, čo jej zo zákona patrí (čl. 93). Rovnako je nepreskúmateľnou otázka, prečo
nie je správne presvedčenie žalovanej cit.: „Obdŕžala som oznámenie žalovaného, ktoré bolo doručené
súdu 9.6.2014, kde vlastne vysvetľuje, akým spôsobom dospel k výpočtu odkupnej hodnoty, avšak s
týmto vysvetlením ja nesúhlasím, pretože žalovaný vychádza zo stavu rezervy, ktorú tvorí každý rok a tá

sa môže meniť, kdežto ja som presvedčená, že zo zmluvy vyplýva, že bola stanovená odkupná hodnota
pri uzatváraní poistnej zmluvy už na začiatku a nepodlieha zmenám.“ (čl. 107). Prvostupňový súd sa bez
ďalšieho v odôvodnení rozhodnutia prebral vyjadrenie žalovaného o výpočte odkupnej hodnoty (čl. 97).

Rozsudky súdov a tribunálov musia dostatočne uviesť dôvody, na ktorých sú založené.“ (napr. Garcia

Ruiz v. Španielsko, § 26) „Národné súdy musia ale vyjadriť s dostatočnou jasnosťou dôvody, na ktorých
založili svoje rozhodnutia“ (napr. Hadjianastassiou v. Grécko, § 33). „Ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p.
je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého imanentnou súčasťou
je aj právo na spravodlivé súdne konanie vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe

ktorých je založené.“ (napr. II. ÚS 410/06 a ďalšie). Súd by pritom nemal byť pri argumentácii obsiahnutej
v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia
podporiť príslušný záver. Povinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody,
na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak
skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08, m. m. III.

ÚS 328/05, III. ÚS 116/06).

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia rozhodnutie súdu musí obsahovať úplne a výstižné
odôvodnenie. V súlade s ním musí súd podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a

spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyrovnať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielenpoukazomnavšetkyskutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,aletiežspoukazomnaprávne
závery, ktoré prijal. Právne závery súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd poskutkovomvymedzenípredmetukonaniapodázrozumiteľnýajasnývýklad,zktorýchustanovenízákona
alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil
zistený skutkový stav.

Prvostupňový súd zastavil konanie vo výške 465,86 Eur, teda v časti ktoré nezodpovedá dispozičnému
úkonu žalobkyne, ktorá žalobu v časti 365,86 Eur vzala späť (čl. 107).

Poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou, keďže

žalobkyňa pri jej uzatvorení nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a žalovaný bol v postavení dodávateľa konajúceho v predmete svojej podnikateľskej činnosti. V
zmysle ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka nesporne platí, že pri pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ustanovenie § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka je dôsledkom zásady zakotvenej v ust. § 43 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorej sú účastníci zmluvného vzťahu pri úprave zmluvných vzťahov povinní odstrániť všetko, čo by

mohlo viesť ku vzniku rozporov. Zvýšené nároky sa v tomto smere pri spotrebiteľských zmluvách kladú
na dodávateľa, ktorý ako profesionál znalý práva mal zmluvné ustanovenia naformulovať tak, aby
zodpovedali ustanoveniam upravujúcim daný zmluvný typ a boli v súlade s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a aby boli presné a jednoznačné. Nesplnenie tohto očakávania
má za následok, že výklad zmluvy sa vykoná v neprospech toho, kto sa mal vyjadriť jasnejšie.

V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 5.8.2008 pod sp. zn. 28Cdo 864/2008
výklad v prospech spotrebiteľa podľa čl. V smernice 93/13/EHS podporuje fakt, že poistné podmienky
pripraví samotný poisťovateľ ako subjekt, ktorý sa na takú činnosť špecializuje, je na ňu odborne
vybavený a poistné podmienky používa opakovane. Opakom tejto nespornej výhody je však faktická

nerovnosť daná tým, že poisťovateľ za pomoci svojho odborného aparátu formuluje svoje poistné
podmienky sám, zatiaľ čo sú možnosti klienta podrobne preskúmať podmienky obmedzené najmä, ak
náklady s tým spojené prevyšujú možný prínos (obdobne rovnako rozsudok Okresného súdu Košice I.
vo veci 39C 183/2007).

Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby, vo výroku o zastavení
konaniaozaplatenienad365,86Euravovýrokuotrováchkonaniaakonepreskúmateľnýprenedostatok
dôvod zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 O.s.p. a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§
221 ods. 1 O.s.p.).

Úlohou prvostupňového súdu v novom konaní bude vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie
odôvodniť tak, že sa vyrovná so všetkými relevantnými námietkami zo strany účastníkov konania.
Rozhodnutie musí pôsobiť presvedčivo tak, ako to vyžaduje ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Súd tiež ex offo
posúdi zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.