Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/147/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214207978
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7214207978.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. F.
nar. X.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice na návrh otca N. F. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v R. na ul. R. č. XXX/XX toho času A. č.
XX u RNDr. F. za účasti matky A. F. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v R. na ul. R. č. X o zníženie výživného,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 11.3.2015 č.k. 27P 83/2014-81 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok a znížil výživné na sumu rovnajúcu sa 30 % životného minima na
nezaopatrené dieťa. Poukázal na to, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a citoval
§ 78 ods. 1, §75 ods. 1, § 62 ods. 2 Zákona o rodine a poukázal na to, že súd pri rozhodovaní o jeho
návrhu sa obmedzil len na zmenu pomerov, ktorá nastala u maloletej, avšak nevzdal do úvahy, že žije z
dávok v hmotnej núdzi ako bezdomovec, nevlastní žiaden majetok a má zdravotné ťažkosti. Poukázal na
to, že v dôsledku úplnej platobnej neschopnosti, ktorá je výsledkom nemožnosti uhrádzania výživného,

ktoré je určené právoplatným rozsudkom, mu bolo exekútorom odobrané aj vodičské oprávnenie, čo mu
znemožňuje nájsť si zamestnanie, preto vzhľadom na jeho možnosti a majetkové pomery nie je schopný
prispievať na výživu maloletého vyššou sumou ako minimálnym výživným.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázala
na to, že predchádzajúca úprava výživného nadobudla právoplatnosť 29.11.2013, kde boli zohľadnené
potreby maloletého, ale aj schopnosti a majetkové pomery povinného. Uviedla, že otec si vyživovaciu

povinnosť riadne ani včas neplní. Doposiaľ neuhradil dlžné výživné 1.398,33 € za obdobie od 1.2.2012
do 28.2.2013 ani dlžné výživné 773,40 € za obdobie od 1.3.2013 do 31.10.2013. Otec pre neplnenie
vyživovacej povinnosti bol aj trestne stíhaný a trestné stíhanie bolo zastavené, pretože výživné za
obdobie od novembra 2013 do novembra 2014 vyrovnal, avšak v súčasnosti naďalej neuhrádza riadne
a včas výživné pre maloletého, preto exekúcia naďalej trvá a v dôsledku toho mu bol zadržaný vodičský
preukaz, avšak vodičom z povolania nie je, preto nie je existenčne odkázaný na vodičský preukaz.
Uviedla, že pokiaľ v odvolaní otec poukazuje na svoje zdravotné ťažkosti, tieto vierohodným spôsobom

nepreukázal. Má vedomosť o tom, že otec je videný často v špinavých pracovných montérkach, čo
zrejme poukazuje na tú skutočnosť, že pracuje a od roku 1998 je dobrovoľne nezamestnaný a pracoval
len brigádnicky. Na úrade práce sa zaevidoval až 15.6.2012 účelovo, keďže mu bol doručený návrh na
zvýšenie výživného. Otec má stredoškolské technické vzdelanie s maturitou, preto by nebol problémpre neho nájsť si primerané zamestnanie a bol majiteľom vlastného bytu v R., ktorý daroval svojmu
bratovi, teda bezdomovcom sa stal účelovo. Všetky tieto okolnosti už však boli známe pri vynesení
rozsudku sp.zn. 8CoP 154/2013. Naopak na strane maloletého došlo k podstatným zmenám, stal sa

žiakom strednej školy, v súvislosti s čím sú jeho odôvodnené potreby zvýšené aj nákupom školských
pomôcok, ako aj zabezpečovaním voľnočasových aktivít, kultúrnych a spoločenských podujatí. Otec o
syna sa nezaujíma a nad rámec určeného výživného ničím a neho neprispieva.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §
156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil

ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na
všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd
sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu

konania na súde prvého stupňa. Odvolací súd dodáva, že odôvodnené potreby mal. Z. sa neustále
zvyšujú v dôsledku jeho rastu, školskej dochádzky, pričom matka zabezpečuje jeho odôvodnené potreby
tak, ako vznikajú, teda poskytuje mu stravu, ošatenie, bývanie, zabezpečuje jeho potreby pre školskú
dochádzku, pričom rovnakú povinnosť má aj otec dieťaťa. Súd prvého stupňa správne aplikoval ust.
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno

zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenou pomerov v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie výrazná zmena
tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú
a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú

rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1
Zákona o rodine. Práve ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine zaradilo majetkové pomery povinného medzi
všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv.
potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že
povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje

dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa
tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery, ako aj
na tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného. Rozhodujúcim kritériom
teda bude príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, ak by riadne využíval svoje schopnosti. Súd
prvého stupňa preto správne porovnával pomery účastníkov v čase prechádzajúcej úpravy výživného

so súčasnými pomermi a vykonaným dokazovaním má preukázané, že od posledného rozhodnutia
súdu o vyživovacej povinnosti mal. Z. navštevoval 8. ročník základnej školy a otec bol nezamestnaný
minimálne 10 rokov, nebol evidovaný na úrade práce pred podaním návrhu a evidoval sa až počas
súdneho konania, nedošlo k zmene pomerov, ktoré by odôvodnili zníženie vyživovacej povinnosti otca.
Jediná zmena pomerov nastala na strane otca, ktorý bol vo výkone väzby pre trestné činy, ktoré spôsobil

porušením zákona a z toho dôvodu nemal príjem. Súd uvedené protizákonné konania otca správne ako
dôvodzníženiavýživnéhonerešpektoval,lebosiichzavinilsám,pretonávrhzamietol.Taktiežzlistinných
dôkazov,ktorétvoriaobsahspisu,jepreukázané,žeotecjenaďalejvedenývevidenciinezamestnaných,
avšak dávky v hmotnej núdzi mu boli z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odňaté z dôvodu, že
v lehote od doručenia výzvy nepreukázal požadované skutočnosti a nezúčastnil sa na vykonávaní

pracovných činností. Otec uviedol, že žije z príležitostných prác, z triedenia farebného kovu a šrotu,
naďalej býva v garáži a naďalej kontroluje čerpadlo pre Magistrát Košice bez finančnej náhrady, avšak
prvostupňový súd zistil, že tieto skutočnosti boli otcom uvádzané aj v čase posledného rozhodovania
súdu o vyživovacej povinnosti, a teda neuviedol okrem výkonu väzby žiadnu inú skutočnosť, ktorú by vzmysle § 78 ods. 1 súd zhodnotil ako zmenu pomerov, naopak na strane maloletého došlo k podstatnej
zmene pomerov od septembra 2013, keď nastúpil na strednú odbornú školu. Odvolací súd zdôrazňuje,
ževýživnémáprednosťpredinýmivýdavkamipovinnéhorodičaaplnenievyživovacejpovinnostirodičov

k deťom predstavuje v zmysle § 62 Zákona o rodine ich prvoradú zákonnú povinnosť, preto je rodič
povinný usmerniť svoje výdavky tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a je povinný
využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu. Z toho dôvodu ani
odvolací súd nemohol prihliadať na skutočnosť, že otec je dlhodobo bez príjmu, pričom dávky v hmotnej
núdzi mu boli úradom práce, sociálnych vecí a rodiny odňaté z dôvodu, že v lehote doručené výzvy

nepreukázal požadované skutočnosti a nezúčastnil sa ani na vykonávaní pracovných činností. Výdavky
mal. Z., ktorého odôvodnené potreby vzhľadom na jeho vek a školskú dochádzku sú značne zvýšené
najmä tým, že je žiakom strednej školy, je vo veku blízkom dospelosti, kedy je všeobecne známou
skutočnosťou, že odôvodnené potreby detí v tomto veku sú mnohonásobne vyššie ako u dospelého
človeka aj s prihliadnutím na tú okolnosť, že od predchádzajúcej úpravy výživného ubehlo obdobie
dvoch rokov, pričom jeho osobnú starostlivosť zabezpečuje matka, ktorá skutočnosť sa zohľadňuje

pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti a dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a
nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj a dobrovoľne si voči nemu plní vyživovaciu povinnosť, preto
sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec v návrhu odvoláva, najmä s prihliadnutím
na tú okolnosť, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná
suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom k týmto potrebám patria výživa

vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace s jeho zdravotným
stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Rozsudok
súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je

logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania (§ 157 ods. 2 O.s.p.), v
dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa presvedčivé, preto ani odvolací súd nemal
pochybnosti o správnosti zamietnutia návrhu, pretože súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery
účastníkov a odvolací súd dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom
prípade neboli splnené zákonné podmienky pre zníženie výživného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.