Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/122/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115226845
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115226845.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek senátu
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom
Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej: C. Z., št. občianka A. republiky, nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
B. XX, o zaplatenie 88,55 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.

20C/446/2015-44 zo dňa 16. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutej p o t v r d z u j e s tým, že o p r a v u j e výrok II.
rozsudku o trovách konania, ktorý správne znie:

„ Žalovaná má právo na plnú náhradu trov konania.“

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom okresný súd zamietol žalobu o zaplatenie 88,55
eur a 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 40,- eur od 10.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 16,70
eur od 10.03.2012 do zaplatenia a zo sumy 38,85 eur od 10.04.2012 do zaplatenia. Žalobkyni priznal
nárok na plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov

dokazovania.

3. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému verejné telekomunikačné služby, na základe
zmluvy o pripojení zo dňa 12.03.2010 v znení dodatku. Na základe predmetnej zmluvy sa právny
predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej elektronické služby v dojednanom rozsahu a
žalovaná sa zaviazala platiť právnemu predchodcovi žalobcu za služby poplatky a cenu podľa cenníka,
určené pre zvolený užívateľský program. Z listinných dôkazov a výsluchu žalovanej bolo preukázané,

že žalovaná užívala poskytované služby a právny predchodca žalobcu si uplatnil na základe faktúr
za poskytnuté služby sumu v celkovej výške 88,55 eur, ktorú žalovaná veriteľovi neuhradila. Práva a
povinnosti pôvodného veriteľa spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. zaniknutej k 1.7.2010 v dôsledku
zlúčenia prevzala spoločnosť Slovak Telekom, a.s.. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
22.11.2013 bola predmetná peňažná pohľadávka proti žalovanej postúpená na žalobcu.

4. Na základe uvedených skutkových zistení okresný súd vzťah medzi stranami sporu právne posúdil
podľa ustanovení zákona č. 610/2003 Z..z. o elektronických komunikáciách, zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, Občianskeho zákonníka, a konštatoval, že zmluva o pripojení je zároveň zmluvouspotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy právny predchodca žalobcu konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy

nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé z
označenia žalovanej v zmluve a dodatku k nej.

5. Posudzujúc nárok žalobcu z hľadiska ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní (§ 101,
§ 110 ods. 1, § 111) a o uznaní dlhu (§ 558), a to na základe § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa, okresný súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný a nie je možné
ho priznať v súdnom konaní. Okresný súd uviedol, že žalovaná bola podľa zmluvy o pripojení povinná
uhrádzať cenu za poskytnuté služby v lehotách splatnosti podľa faktúr vystavených dodávateľom
služieb. Od nasledujúceho dňa mohol veriteľ po prvýkrát vykonať právo (uplatniť ho na súde žalobou).
Z listinných dôkazov vyplýva, že splatnosť faktúry č. 7200728595 na sumu 40,- eur nastala dňa
09.02.2012, premlčacia doba začala plynúť dňa 10.02.2012, a uplynula dňa 10.02.2015, splatnosť

faktúry č. 7201924522 na sumu 16,70 eur nastala dňa 09.03.2012 , premlčacia doba začala plynúť dňa
10.03.2012, a uplynula dňa 10.03.2015, splatnosť faktúry č. 7203120306 na sumu 38,85 eur nastala
dňa 09.04.2012, premlčacia doba začala plynúť dňa 10.04.2012, a uplynula dňa 10.04.2015. Žalobca
žalobu podal na súd dňa 21.12.2015, teda až po uplynutí premlčacej doby.

6. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobca síce predložil uznanie dlhu žalovanou, ktorá potvrdila, že
ho podpísala dňa 27.09.2014, avšak okresný súd ho vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39
Občianskeho zákonníka v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (nekalú
obchodnú praktiku). Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je jednostranný právny úkon
dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj dlh uznáva. Na základe

uznania dlhu dochádza podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka k zastaveniu plynutia pôvodnej
premlčacejdobyanamiestonejododňa,keďdošlokuznaniu,začneplynúťnovádesaťročnápremlčacia
doba. Aby uznanie dlhu malo tieto dôsledky, je nevyhnutné, aby spĺňalo zákonom stanovené podmienky.
Obligatórna písomná forma uznania dlhu splnená bola, taktiež výška dlhu je dostatočne konkretizovaná,
z uznania dlhu je zrejmý dôvod vzniku pohľadávky a sú v ňom uvedené čísla faktúr, teda záväzok

je vymedzený takým spôsobom, že nie je zameniteľný s iným dlhom. Podľa názoru okresného súdu
však predložené uznanie dlhu nevyvolalo právom predpokladané účinky, t.j. začatie plynutia novej 10
ročnej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka , pretože ide o nekalú obchodnú
praktiku v zmysle § 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže zo strany
žalobcu bolo žalovanej ako spotrebiteľovi predložené na podpis uznanie dlhu bez náležitého poučenia

o následkoch uznania dlhu čo do začatia plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby. Hoci je v uznaní
dlhu uvedené vyhlásenie dlžníka, že si je vedomý právnych následkov spojených s uznaním dlhu, ide
o formulárové ustanovenie, ktoré vopred pripravil žalobca, pričom žalovaná na pojednávaní nevedela
uviesť,čoznamenápremlčanieauviedla,ženebolapoučenáonásledkochuznaniadlhuosobou,ktorýju
navštívil v domácnosti a dal jej na podpis túto listinu. Žalovaná sa ocitla v nepriaznivej príjmovej situácii,

ona ako aj jej manžel prišli o zamestnanie, stratili zdroj príjmu a podľa jej vyjadrenia listinu podpísala,
lebo jej bolo zo strany zástupcu žalovaného povedané, že ju má podpísať, ak sa chce vyhnúť exekúcii.
Listinu podpísala bez toho, aby ju pred tým prečítala. Ide teda o situáciu, kedy sa spotrebiteľovi, ktorý
nie je schopný splatiť svoj dlh, na podpis predkladá listina s uznaním dlhu s vysvetlením zo strany
veriteľa, že je ju potrebné podpísať, aby sa dlžník vyhol exekúcii. Takéto konanie zo strany veriteľa

je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a priviedlo žalovanú ako spotrebiteľa k rozhodnutiu,
že s cieľom vyhnúť sa exekúcii jej majetku podpíše listinu, ktorú by nebola podpísala, ak by jej veriteľ
dostatočne vysvetlil nepriaznivé následky uznania dlhu čo do predĺženia následnej možnosti vymáhať
dlh od žalovanej. Nekalé obchodné praktiky sú podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. zakázané.

7. Proti tomuto rozsudku žalobca podal včas odvolanie. Deklaroval uplatnenie odvolacieho dôvodu
spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť
a uplatnený nárok mu priznať.

8. Svoje odvolanie odôvodnil poukazom na písomné uznanie dlhu žalovanou zo dňa 27.09.2014, v

ktorom žalovaná uznala dlh vzniknutý titulom nezaplatenej ceny za telekomunikačné služby poskytnuté
právnym predchodcom žalobcu čo do dôvodu a výšky. Predmetné uznanie bolo podpísané žalovanou,
má písomnú formu, je v ňom uvedená kauza vzniku dlhu, výška dlhu a aj prísľub žalovanej dlh zaplatiť.
Žalovanápodpísanieuznaniedlhunespochybnila.Poukázalnanázorprávnejteórie,podľaktoréhotrebazdôrazniť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako
obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti (Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol.,
Občanský zákoník I., § 1 - 459, Komentář, 1. vydanie, Praha, C.H.,Beck, 2008, s. 408). Aj v článku

Vybrané aspekty rozhodcovského konania sa uvádza, že spotrebiteľ vie čítať a písať a má venovať
zvýšenú pozornosť tomu, čo podpisuje. Podporne odkázal aj na vyjadrenie generálnej advokátky vo veci
C-453/10 prejednávanej Súdnym dvorom EÚ, ktorá kladie dôraz na zodpovednosť spotrebiteľa, ktorý
si má pred uzavretím zmluvy zvážiť jej obsah a nespoliehať sa len na ochrannú ruku štátu. Zmyslom
ochrany spotrebiteľa podľa jeho názoru nemôže byť dosiahnutie stavu, že spotrebiteľ nebude musieť

svoj záväzok pre uplynutie času splniť, a preto ani predĺženie lehoty na vymáhanie pohľadávky, ktoré
nastáva v prípade uznania dlhu priamo zo zákona, nemôže byť samé osebe v jeho neprospech. Bez
ohľadu na to, či žalovaná vedela alebo nevedela o premlčaní uznávaného nároku, táto skutočnosť
nemá absolútne žiaden vplyv na plynutie zákonom nastolenej premlčacej lehoty v prípade uznania dlhu.
Uznaním dlhu dochádza podľa §110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka k plynutiu novej 10-
ročnej premlčacej doby bez ohľadu na to, či žalovaný, ktorý svoj dlh uznal, v čase uznania vedel alebo

nevedel o premlčaní pohľadávky. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn.
3Cz/6/ 68 zo dňa 27.02.1968, ktorý konštatoval, že z § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka
nevyplýva, že by nebolo možné uznať dlh premlčaný, pričom uznanie má svoje účinky a je platné, aj
keď ide o dlh premlčaný aj keď uznávajúci o premlčaní nevedel. Taktiež poukázal aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Odo/934/2005 zo dňa 20.08.2007, ktorý dospel k rovnakému záveru.

Neexistuje pritom žiaden rozumný logický dôvod pre odklonenie sa od konštantnej judikatúry v tomto
smere. Podporne poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn . 24Co/47/2013 zo dňa
29.01.2014. Na základe riadneho platného písomného uznania dlhu žalovanou došlo zo zákona k
založeniu plynutia novej premlčacej doby. Uplatnený nárok potom nie je premlčaný.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný
postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015

Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V
zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať
pojednávanie. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok okresného súdu je vo veci samej

je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

13. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

14. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací
súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

15. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len

ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.17. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere
okresného súdu ( § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) v otázke premlčania uplatneného nároku.

19. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

20. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako
aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,

v ktorom sa okresný súd vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými
v prvoinštančnom konaní. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti
považujezapreukázanéaktorénie,ktorédôkazyvykonal,zktorýchvychádzalaakoichvyhodnotilaako
vec právne posúdil. Krajský súd zistil, že v odvolacom konaní žalobca neuviedol žiadne nové skutkové
či právne argumenty, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

21. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu uvádza krajský súd
nasledovné skutočnosti:

22. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu, že nárok žalobcu považoval za premlčaný vzhľadom na

to, že uznanie dlhu žalovanou zo dňa 27.09.2014 považoval za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v
zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zakázaná. Vychádzajúc z uvedeného,
splatnosť faktúry č. 7200728595 na sumu 40,- eur nastala dňa 09.02.2012, premlčacia doba začala
plynúť dňa 10.02.2012, a uplynula dňa 10.02.2015, splatnosť faktúry č. 7201924522 na sumu 16,70 eur
nastala dňa 09.03.2012 , premlčacia doba začala plynúť dňa 10.03.2012, a uplynula dňa 10.03.2015,

splatnosť faktúry č. 7203120306 na sumu 38,85 eur nastala dňa 09.04.2012, premlčacia doba začala
plynúť dňa 10.04.2012, a uplynula dňa 10.04.2015. Žalobca žalobu podal na súd dňa 21.12.2015, teda
až po uplynutí premlčacej doby.

23. Žalobca v odvolaní namieta, že uznanie dlhu žalovanou predstavuje platný právny úkon, v dôsledku

ktorého došlo k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

24. Preskúmaním veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd prvej inštancie postupoval správne,
keď konštatoval, že uznanie dlhu žalovanou zo dňa 27.09.2014 je nekalou obchodnou praktikou, ktorá
je v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zakázaná a je teda absolútne

neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho nárok žalobcu nebolo
možné v konaní priznať z dôvodu jeho premlčania.

25. Faktom zostáva, že zákonná trojročná premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka) pre nároky
žalobcu vyplývajúce z jednotlivých faktúr uplynula pred podaním žaloby na súd, tak, ako konštatoval

okresný súd.

26. Na uvedenom závere súdu nemohlo nič zmeniť ani listina - uznanie dlhu zo dňa 27.09.2014,
predložená v konaní žalobcom. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť svojej pohľadávky podpisom
uznania dlhu krajský súd zhodne s okresným súdom vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, pretože

boli naplnené zákonné znaky tohto právneho inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane
žalobcu (dodávateľa) i potenciálne riziko, že toto správanie naruší správanie žalovanej (spotrebiteľa).

27. Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka,
ktorý musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré Občiansky zákonník vyžaduje pre právne úkony (§ 34 a nasl.

Občianskeho zákonníka); musí mať písomnú formu a platia preň požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti
(§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ako aj to, že ho môže urobiť len osoba, ktorá má na taký úkon
spôsobilosť (§ 38 Občianskeho zákonníka). Ak má mať uznanie dlhu právne účinky, musí byť v súlade
s ust. § 558 Občianskeho zákonníka z hľadiska formálnych aj materiálnych náležitostí, čo znamená, žemusí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť
presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.
28. Uznanie dlhu zo dňa 27.09.2014 však predstavuje formulár, vopred vytvorený žalobcom, do ktorého

sa len vpísali údaje o konkrétnej osobe dlžníka a o konkrétnom záväzku, ktorého obsah žalovaná ako
spotrebiteľ nemohla ovplyvniť. Žalobca, ktorého v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno, netvrdil
a nepreukázal, že by text dohody tvorila žalovaná, respektíve že by jednotlivé dojednania dohody
boli s ňou individuálne dojednané. Skutočnosť, že žalobca v rámci spotrebiteľského vzťahu predložil
žalovanej - spotrebiteľovi na podpis uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka bez toho, aby

v konaní akýmkoľvek spôsobom preukázal, že žalovanú zodpovedajúcim spôsobom poučil o právnych
následkoch takéhoto uznania, zakladá vo vzťahu medzi účastníkmi výrazný nepomer v neprospech
spotrebiteľa, a preto je dôvodné domnievať sa, že došlo k porušeniu generálnej klauzuly v zmysle
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka . Celá situácia, keď zástupca žalobcu žalovanej pri podpise
uznania uviedol, že listinu má podpísať, ak sa chce vyhnúť exekúcii ( ktoré tvrdenie žalovanej žalobca
nespochybnil). nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo

vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne
očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi
alebo všeobecnej dobrej viere uplatňovanej v odbore jeho činnosti. Zo správania žalobcu je možné
potom vyvodiť, že jeho cieľom je získať peňažné prostriedky od spotrebiteľa akýmkoľvek spôsobom.
Z uvedených dôvodov mal i krajský súd za to, že uznanie dlhu zo dňa 27.09.2014 je neplatným

právnym úkonom z dôvodu jeho rozporu so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Takýto nekalý
postupžalobcunemožnopodporiťsúdnymrozhodnutím,zaväzujúcimdlžníka-žalovanúplatiťpremlčaný
dlh. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 3Cz/6/ 68 zo dňa
27.02.1968, Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Odo/934/2005 zo dňa 20.08.2007, Krajského súdu v
Trnave sp.zn. 24Co/47/2013 zo dňa 29.01.2014, tieto sa netýkajú relevantnej otázky posúdenia platnosti

právneho úkonu - uznania dlhu, ale otázky plynutia premlčacej doby za predpokladu existencie platného
uznania dlhu v prípade, že dlžník má vedomosť o premlčaní uznávaného dlhu, a teda na ne krajský
súd neprihliadal.

29. Záver okresného súdu o tom, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný je potom vecne

správny a odvolacia námietka žalobcu v tomto smere nebola spôsobilá privodiť v prospech neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

30. Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

31. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

32. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že v napadnutom rozsudku vo výroku II. o trovách konania

došlo pri jeho písomnom vyhotovení k chybe v písaní v tom smere, že právo na plnú náhradu trov
konania má žalobkyňa, hoci z odôvodnenia rozsudku je zrejmé ( a tak bol i rozsudok napokon dňa
16.11.2016 vyhlásený), že právo na plnú náhradu trov konania okresný súd priznal úspešnej žalovanej.
Krajský súd túto chybu odstránil opravou tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

33. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSPtak,žepriznalnároknaichnáhraduvychádzajúczozásadyúspechuvodvolacomkonanížalovanej.

34. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovanej rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na § 251 Civilného sporového poriadku okresný súd.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).