Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, January 16, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Csp/201/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116226034
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116226034.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: G. T.Á., L..: XX.X.XXXX, J. R. X, XXX XX G., zastúpeného
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovaným: 1.
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, 2. Technická
univerzita v Košiciach, Letná 9, 042 00 Košice, IČO: 00 397 610, v konaní o zdržanie sa použitia Dohody
o zrážkach zo mzdy, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy žalobcu podľa
dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXX/
LCLXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. dňa 29.10.2009, a to
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody

o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXX/LCLXXXXXXXX
uzavretej medzi žalobcom a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. dňa 29.10.2009.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade žiadna zo strán na náhradu trov konania n e m
á p r á v o .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 12.12.2016 doručenou súdu 16.12.2016 sa žalobca domáha, aby súd vydal rozsudok,
ktorým by žalovanému uložil povinnosť „zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v
Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXX/LCLXXXXXXXX, z 29.10.2009, na výkon zrážok
zo mzdy žalobcu“, a nahradiť mu trovy konania.

2. Súčasťou tohto podania bol aj návrh, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému

v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o
poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXX/LCLXXXXXXXX, z 29.10.2009, na výkon zrážok zo mzdy
žalobcu, do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, a
súčasne žalovanému v 2. rade (pozn. súdu: ktorého označil za žalovaného len v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia) povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o
zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXX/LCLXXXXXXXX,

z 29.10.2009.

3. Žalobca podanie odôvodnil tým, že „žalobou napáda dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou
Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 0365/LCL01091112, z 29.10.2009“. Uviedol, že súčasťou
typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj označená
dohoda uvedená drobným písmom v časti II, bod 5 zmluvného formulára. V čase podpisovanie zmluvy

o poskytnutí spotrebiteľského úveru nemal vedomosť o tom, že s podpisom zmluvy zároveň uzatvára aj
označenú dohodu. Až od svojho zamestnávateľa, z listu z 11.6.2013, ktorý žalovaný v 1. rade predložiljeho zamestnávateľovi 12.11.2013, sa dozvedel, že podpísal aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Napriek
skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, žalovaný v 2.
rade je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť. Žalovaný v 1. rade,

ako veriteľ, výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba
akákoľvek kontrola spotrebiteľskej zmluvy z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole, prípadne či zmluva obsahuje všetky náležitosti,
ktoré v tom čase vyžadoval platný a účinný zákon o spotrebiteľských úveroch.

4. Žalobca ďalej návrh odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade požiadal jeho zamestnávateľa, žalovaného v
2. rade, o vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalobca poukázal na úverovú zmluvu a uviedol, že vykonávaním
zrážok z jeho mzdy by dochádzalo k plneniu na premlčanú pohľadávku. Dohoda umožňuje žalovanému
v 1. rade, aby od neho vymohol plnenia, na ktoré nemá nárok. Žiadosť veriteľa jeho zamestnávateľovi,
žalovanému v 2. rade, o vykonávanie zrážok zo mzdy, preukazuje listom zo dňa 11.6.2013. Ďalej žalobca
poukázal na ust. § 5a ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014 a uviedol, že dohodu o

zrážkach, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy, teda nie je vo forme osobitnej listiny, považuje za absolútne
neplatnú. Uviedol, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení
výškydlhu,alenasubjektívnejpredstaveveriteľaovýškepohľadávkyajejpríslušenstve.Ajkebydohoda
o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, bola platná, tak
podľa jeho názoru, vzhľadom na to, že ňou žalovaný v 1. rade nezohľadňuje premlčanie a ani absenciu

povinných náležitostí úverovej zmluvy, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, obstojí jeho
návrh, aby bolo žalovaným uložené neodkladné opatrenie zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo
mzdy.

5. Na preukázanie týchto skutočností žalobca predložil kópiu zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru

č. XXXX/LCLXXXXXXXX zo dňa 29.10.2009 uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako
veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, podľa ktorej uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške
2.190,- Eur a lehotou splatnosti 36 mesiacov, a v ktorej je v čl. II bod 5. uvedené, že: „Podpisom tejto
zmluvy dlžník výslovne súhlasí, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených
termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy,

banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby
úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať
výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie
ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok
zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho

zákonníka.“Žalobcaďalejpredložilkópiulistužalovanéhov1.rade(jehosplnomocnenca)adresovaného
zamestnávateľovi žalobcu (žalovanému v 2. rade) a označeného ako „Predloženie dohody o zrážkach zo
mzdy platiteľovi mzdy, výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy“ zo dňa 6.11.2013, v ktorom žalovaný v 1.
radevyzývanavykonávaniezrážokzomzdyžalobcuvprospechžalovanéhov1.rade,atoaždoúplného
uspokojenia pohľadávky veriteľa. V tomto liste sa uvádza, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky

zo dňa 25.9.2013 uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako postupníkom a Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. ako postupcom, postúpila Všeobecná úverová banka, a.s. pohľadávku voči žalobcovi a
všetky práva a povinnosti spojené s pohľadávkou na veriteľa, a že žalovaný v 1. rade „eviduje ku
dnešnému dňu voči dlžníkovi pohľadávku vo výške 4.374,58 Eur (pohľadávka je naďalej úročená).“

6. Podľa § 124 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) každé podanie sa posudzuje podľa jeho
obsahu.
Podľa § 127 ods. 1 písm. d) CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa
uvedie čo sa ním sleduje.
Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.
Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä oa) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

8. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj

nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom
vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Predmet konania teda
určujúopísanéskutkovéokolnostiažalobnýnávrhtak,abybolozrejméočomanaakomzáklademásúd
rozhodnúť, pričom právna kvalifikácia nie je povinná, a i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná.

9. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako
by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň
stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť.
Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky,
rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je

síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne
vymedzených prípadoch (teraz § 216 ods. 2 CSP), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska
obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale
neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými
prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení,

ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku
svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady.
Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby
zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom
výkonu rozhodnutia.

10. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 (pozn. súdu: teraz § 131 a 132 CSP)
nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho
výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak
žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového

stavu domáha (pozn. súdu: obdobne v súčasnosti ust. § 129 ods. 1 CSP z hľadiska úplnosti podania
vo veci samej alebo návrhu na naradenie neodkladného opatrenia požaduje len, aby bolo zrejmé, čo sa
ním sleduje). Petit žaloby, tak ako ho žalobcovia formulovali, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska
obsahového. Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný
petit žaloby, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel

(rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/219/2007 z 30.júla 2008).

11. Zákon pritom pre žalobu nepredpisuje prísne formálne náležitosti z hľadiska jej úpravy a striktného
odlíšenia skutkový tvrdení a vyjadrenia toho, čoho sa žalobca domáha (žalobného návrhu), a preto aj
pri jej posudzovaní treba vždy vychádzať z celého jej obsahu, ktorý je v nej nepochybne vyjadrený, a

ktorý tak celkovo určuje predmet konania a to, čo žalobca sleduje a čoho sa domáha.

12. Vzhľadom na to, že sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou (súd je viazaný žalobou,
teda tým, ako žalobca vymedzil predmet konania), je nárok uplatnený žalobou vymedzený opísaním
rozhodujúcich skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom), pričom právna kvalifikácia nároku,

i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná. Súd je preto pri rozhodovaní viazaný nie tým,
ako účastník konania skutkový stav právne posudzuje, ale tzv. skutkom, ako bol vymedzený v žalobe;
iba pokiaľ by priznal plnenie z iného skutkového základu, než ako bol žalobcom vymedzený a na
ktorého základe požaduje plnenie uvedené v žalobnom petite, rozhodol by súd o inom nároku, nežako ho žalobca urobil predmetom konania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1934/2001,
publikovaný v: Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek, R 78/2004).

13. Možno povedať, že v danom prípade žaloba neoplýva precíznosťou, najmä čo sa týka výrazových
prostriedkov v nej, ktorými žalobca vyjadruje čo sleduje a čoho sa domáha (najmä výraz zdržať sa
„použitia dohody“, a to predovšetkým z hľadiska obsahu pojmu „použitie“, ktorého sa má žalovaný v
1. rade v súvislosti s dohodou zdržať, a ktorý v tomto kontexte nielen že nemá legálnu definíciu, ale
ani všeobecne zaužívaný konkrétny právny obsah). Z celého jej obsahu a popisovaného skutku je však

zrejmé, že žalobca v tomto súdnom konaní sleduje a domáha sa súdnej ochrany toho, aby žalovaný v 1.
rade v žiadnom rozsahu (absolútne) po neobmedzený čas (navždy) nijako nikdy neuplatňoval označenú
dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú „žalobou napáda“, teda v zmysle ust. § 137 CSP ekvivalentne aby
sa rozhodlo o tom, že žalovaný v 1. rade nemá právo na zrážky zo mzdy. Slová o povinnosti zdržať
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobca napáda, treba v kontexte žaloby považovať za
vyjadrovací spôsob, ktorým sa má na mysli rozhodnutie o tom, že žalovaný nemá právo na zrážky zo

mzdy (z hľadiska abstrahovania predmetu konania podobne porovnaj rozsudok NS SR, sp. zn. 1 Cdo
11/97, R 6/1999 - podľa ktorého slová "určenie hranice" treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým
tak účastníci, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z
vlastníkov susedných pozemkov patrí.)

14. Uplatnený nárok pritom žalobca odvodzuje z toho, že žalovaný v 1. rade ako veriteľ výšku dlhu
(zabezpečovaného dohodou) sám jednostranne diktuje, dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za
absolútne neplatnú, a „aj keby dohoda o zrážkach zo mzdy bola platná“ vzhľadom na to, že ňou žalovaný
v 1. rade nezohľadňuje premlčanie a ani absenciu povinných náležitostí úverovej zmluvy, čo spôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, obstojí jeho návrh.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas

Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

16. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho
vydanie a potrebu, aby boli pomery strán sporu neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo

(bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP, resp. do jeho zrušenia - ak odpadnú
dôvody pre ktoré bolo nariadené podľa § 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho,
že strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto neodkladnej ochrany jej
bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia
právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno

dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. V danom prípade mal súd na základe žalobcom uvádzaných a osvedčených skutočností za
to, že je potrebné neodkladne upraviť pomery strán. Žalobca pre potreby vydania neodkladnéhoopatrenia zatiaľ postačujúco osvedčil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá má byť ich právnym
podkladom, a voči účinkom ktorej sa domáha ochrany, je neurčitá - nešpecifikuje určite a zrozumiteľne
zabezpečovanú pohľadávku spôsobom umožňujúcim (podľa tohto dvojstranného právneho úkonu -

dohody) jej nepochybné určenie vrátane jej výšky (k tomu pozri v zmysle ust. § 853 ods. 1 OZ
primerane ust. § 151c ods. 1 OZ), teda hodnotu zabezpečovaných pohľadávok alebo presné pravidlá
pre ich určenie, čo je v zmysle ust. § 551 ods. 1 OZ nevyhnutná obsahová náležitosť tohto právneho
úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), s následkom jej absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 OZ.
Pri dvojstranných právnych úkonoch (ktorými dohody o zrážkach zo mzdy nepochybne sú) je obsah

právnehoúkonuaprávapovinnostíznehovyplývajúcichurčovanývždysúhlasnýmprejavomvôleoboch
strán, ktorý tak musí pokrývať všetky jeho zložky, vrátane jeho predmetu a určenia jeho rozsahu. Dohoda
o zrážkach zo mzdy, ak má vyvolávať konkrétne právne účinky, preto nemôže byť rámcová (nemôže
určovať neobmedzené zabezpečenie akýchkoľvek pohľadávok, resp. „všetkých“ bližšie neurčených
„pohľadávok banky voči dlžníkovi“), a (minimálne v častiach, ktoré subsidiárne neurčuje právny predpis)
musí určovať konkrétny rozsah práv a povinností z nej vyplývajúcich. Z ustanovenia § 551 ods. 1 OZ

upravujúceho dohodu o zrážkach zo mzdy, ako aj logiky a účelu tohto inštitútu, ktorý má vymedzovať
vzájomné práva a povinnosti v situácii, keď sa dlžník na základe dohody vzdáva určitej časti svojich práv
na budúcu mzdu v prospech zabezpečenia určitej pohľadávky (teda nie neobmedzene a neurčite, ale
len do určitej výšky zabezpečovanej hodnoty) teda vyplýva, že táto pohľadávka musí byť vymedzená
objektívne určite a zrozumiteľne tak, aby jej výška nebola závislá len od výkladu jednej strany (veriteľa),

ale bola určená určitým a zrozumiteľným obsahom dohody o zrážkach zo mzdy (v opačnom prípade by
sa tak dostávala do závislosti od výkladu jednej strany). Podľa názoru súdu je preto neprípustné, aby
pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou, tak ako je tomu v tomto prípade, boli
vymedzené všeobecne a neurčito tak, že veriteľ je „oprávnený požadovať od zamestnávateľa dlžníka
vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok“ voči dlžníkovi. Takéto

neurčité dojednanie je neplatné. Z jeho slovného znenia sa skutočne javí (bez uvedenia konkrétnej
hodnoty alebo výšky zabezpečovanej pohľadávky), že veriteľ výšku dlhu zabezpečovaného dohodou
podľa svojho dodatočného uváženia sám jednostranne diktuje.

18. Podporne a pre úplnosť súd dodáva, že v kontexte ochrany spotrebiteľa (§ 5b zák. č. 250/2007

Z.z.), s poukazom na ust. § 53 ods. 1 a 5 OZ a možnosť žalovaného na primeranú reakciu pred
rozhodnutím súdu vo veci samej sa zatiaľ tiež javí, že dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť tiež
považovaná za neplatnú ako neprijateľná zmluvná podmienka spôsobujúca značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď jej všeobecná formulácia
neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie jeho pohľadávky aj v časti, v ktorej môže byť sporná, pričom

spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a od takého
postupu môže byť dodatočnými neprimeranými nákladmi a ťažkosťami aj odradený.

19. Keďže v prejednávanom prípade je konanie vo veci samej vedené o určenie, že žalovaný v 1. rade
nemá právo na zrážky zo mzdy, a vzhľadom na vyššie uvedené je pravdepodobné, že výkon a ďalšie

plnenie z tejto dohody o zrážkach zo mzdy je neoprávnené, a bez dočasnej ochrany formou nariadeného
neodkladnéhoopatreniabymohlodôjsťksituácii,žesapozíciažalobcuďalejzhoršíakbyzamestnávateľ
na základe dohody o zrážkach zo mzdy (dokiaľ ho žalovaný v 1. rade podľa svojho dodatočného
uváženia sám nezastaví) tieto vykonával, súd má za to, že boli dostatočne osvedčené dôvody potreby
okamžitej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Ak je pritom mzda zdrojom obživy žalobcu,

neoprávnene vykonávané zrážky môžu citeľne ovplyvniť jeho život a spôsobiť mu ujmu, a na druhej
strane žalovanému v 1. rade, ktorý je podnikateľom, a ktorého predmetom podnikania podľa výpisu z
obchodného registra je okrem iného aj faktoring a forfaiting, a leasing spojený s financovaním, podľa
názoru súdu pozastavenie vykonávania zrážok na dočasnú dobu nezasiahne do jeho práv neprimerane
závažným spôsobom, a preto nepovažoval súd požadovaný rozsah neodkladného opatrenia zdržať sa

použitia dohody o zrážkach zo mzdy (ktorý vo výroku, zachovajúc zrejmú podstatu a zmysel žalobcom
sledovaného účelu formulačne upravil tak, aby bol určitý a zrozumiteľný) ani za zjavne neprimeraný,
a žalovanému uložil povinnosť dočasne do právoplatného skončenia konania vo veci samej zdržať sa
uplatňovania zrážok zo mzdy žalobcu.

20. Žalobca za stranu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ako žalovaného v 2. rade označil
svojho súčasného zamestnávateľa, ktorý podľa žalobcu na podklade napadnutej dohody o zrážkach
zo mzdy vykonáva zrážky z jeho mzdy v prospech žalovaného v 1. rade, a voči ktorému sa domáha
iba vydania neodkladného opatrenia zdržať sa vykonáva zrážok zo mzdy (na neobmedzenú dobu).Keďže dohoda o zrážkach zo mzdy sa, tak ako bolo uvedené vyššie, javí ako neplatná a žalobca nemá
inú možnosť ako ich inak zastaviť, súd za účelom dovŕšenia zmyslu potrebnej bezodkladnej úpravy
pomerov žalobcu vyhovel jeho návrhu aj v tejto časti a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať

sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na podklade napadnutej dohody. Toto neodkladné opatrenie v
tejto časti bude trvať, dokiaľ nebude zrušené (§ 330 ods. 1 CSP argumentum a contrario). Žalovaný v
2. rade podľa dispozície žalobcu v ďalšom konaní stranou sporu vo veci samej nie je.

21. O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade súd rozhodoval v zmysle

ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Podľa§251CSPtrovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Konanie medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade sa vydaním neodkladného opatrenia končí, a preto
bolo potrebné rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania medzi nimi, keďže však žalobca si podľa
obsahu žaloby voči žalovanému v 2. rade žiadne konkrétne práva vo veci samej (podľa ktorých by bolo
možné určovať pomer jeho úspechu vo veci) a ani náhradu trov konania neuplatňoval, a rovnako tak

žalovaný v 2. rade voči žalobcovi doposiaľ žiadne svoje práva v konaní nebránil, a teda ani žiadne s
tým súvisiace výdavky potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči žalobcovi mu podľa
obsahu súdneho spisu nevznikli, žiaden z nich právo na náhradu trov konania vo vzťahu medzi nimi
nemá.

23. Pokiaľ ide o trovy konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, vzhľadom na to, že v
tomto prípade ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania a týmto rozhodnutím
sa konanie medzi nimi nekončí, o nároku na náhradu trov celého konania vrátane nároku na náhradu
trov konania o neodkladnom opatrení medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade rozhodne súd s poukazom
na ust. § 262 ods. 1 O.s.p. v rozhodnutí, ktorým sa konanie medzi nimi skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach
podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).