Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 7, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010417
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3117010417.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.

Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. júna 2017 prejednal
odvolanie prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovanej

O. Z.

nar. XX.X.XXXX v R., trvale bytom J. X. č. XXXX/XX, prechodne bytom M. G. č. XX, t.č. v ÚVV a ÚVTOS
Ilava,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/39/2017 zo dňa 25.4.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o
treste odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine sa obžalovaná o d- s u d z u j e podľa § 172
ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák. s poukazom na § 39 ods. 1, ods. 2 písm.

b) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Výroky o ochrannom dohľade, protitoxikomanickom liečení ústavnou formou a prepadnutia veci
zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/39/2017 zo dňa 25.4.2017 bola obžalovaná O. Z.

uznaná vinnou z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2
písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., pretože od presne neustáleného obdobia,
minimálne však od mesiaca mája 2016 do 9.11.2016 od nezistenej osoby a následne od bratov X. N. a
X. N. neoprávnene kupovala psychotropnú látku metamfetamín (pervitín), ktorú prechovávala v mieste
prechodnéhobydliskavTrenčínenauliciM.G.č.XXivosobnommotorovomvozidlezn.O.T.,evidenčné
číslo G., presne nezistené množstvo použila pre vlastnú potrebu a presne nezistené množstvo predala

viacerým, najmenej štyrom osobám na rôznych miestach v G. a to B. F. za sumu 15-20 € za jednu dávku,
W. L. za sumu 10-30 € za jednu dávku, O. N. za sumu 10 € za jednu dávku a X. O. za sumu 10-20 € za
jednu dávku, pričom pri prehliadke osobného motorového vozidla zn. O. T. striebornej metalízy ev. číslo
G. dňa 9.11.2016 dobrovoľne vydala 1 kus zatavenej striekačky so zeleným piestom, ktorá obsahovala4.743 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 54 % hmotnostných, ktoré množstvo
zodpovedá najmenej 64-256 obvykle jednotlivým dávkam drogy, pričom metamfetamín je v zmysle
zákona č. 139/1998 Zb. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II.

skupiny psychotropných látok.

Bola za to odsúdená podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), n), o) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák. s
poukazom na § 39 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej uložil ochranný
dohľad na dobu jeden rok. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd obžalovanej zároveň uložil ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Podľa § 60 ods. 1 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd uložil
prepadnutie vecí: 16 ks injekčných striekačiek, 1 ks injekčná striekačka s ihlou, 1 ks plastové vrecko,
1 ks digitálna váha čiernej farby, 1 ks občiansky preukaz na meno X. E., 1 ks vodičský preukaz na
meno X. E..

Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý
odvolaním prokurátorky, ktoré najprv zahlásila na hlavnom pojednávaní tak, že toto smeruje proti výroku
o treste v neprospech obžalovanej. Následne prokurátorka odvolanie podrobne písomne odôvodnila.
Prokurátorka vytýkala výroku o treste v rozsudku súdu prvého stupňa najmä chybu v tom, že bolo

nedôvodne použité moderačné oprávnenie v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. Pochybenia prokurátorka videla
aj v zaradení obžalovanej do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Prokurátorka
urobila výklad ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom dospela k záveru, že súd prvého stupňa neuviedol
žiadne výnimočné okolnosti, prípadne mimoriadne pomery páchateľky, ktoré by vyznievali v jej prospech
a ktoré by mali význam pre mimoriadne zníženie trestu. Podľa názoru prokurátorky samotné priznanie

obžalovanej a vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. nepredstavuje žiadnu mimoriadnu
okolnosť, ktorá by v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. odôvodňovala zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej
sadzby. Zákonodarca tým, že pri za vinu jej kladenom trestnom čine určil vysokú trestnú sadzbu, vyjadril
typovú závažnosť tohto pre spoločnosť vysoko škodlivého trestného činu. Uložením len nízkeho trestu
odňatia slobody nedochádza k naplneniu funkcie trestu, či v rozsahu generálnej prevencie, ako ani k

zabezpečeniu ochrany spoločnosti. Takýto trest nie je spôsobilý odradiť páchateľov od trestnej činnosti
drogového charakteru, ktorá ohrozuje životy a zdravie veľkého počtu ľudí. Taktiež namietla výrok o
zaradení obžalovanej do ústavu na výkon trestu, ktorý nezohľadňuje spáchanie obzvlášť závažného
zločinu, pretože obžalovaná mala byť zaradená do maximálneho stupňa stráženia. Prokurátorka navrhla
zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. vo výroku o treste s tým,

aby odvolací súd postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol o uložení trestu odňatia slobody
obžalovanej podľa § 172 ods. 2, § 38 ods. 2,3,8, § 36 písm. l/,n/,o/, Tr. zák. na dolnej hranici trestnej
sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, za súčasného
uloženia ochranného dohľadu v trvaní 1 rok, a trestu prepadnutia veci, ako aj uložiť jej ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zotrvala prokurátorka na svojom odvolaní. Obžalovaná
navrhla odvolanie prokurátorky zamietnuť ako nedôvodné.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že z
podnetu odvolania prokurátorky je potrebné upraviť len výrok o treste odňatia slobody, pričom odvolanie
prokurátorky proti výroku o treste podané v neprospech obžalovanej, nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna

chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por.

K vytýkaným chybám v odvolaní prokurátorky, týkajúcim sa výroku o treste, uvádza senát odvolacieho
súdu nasledovné. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom prokurátorky v tom, že použitie ustanovenia

§ 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu prichádza do úvahy len v dôsledku „výnimočných“
okolností prípadu, prípadne „mimoriadnych“ pomerov páchateľa. Takéto vymedzenie okolností prípadu a
pomerov páchateľa obsahovalo pôvodné ustanovenie § 40 Tr. zák., účinného od 1.1.1962. V súčasnostiplatné a účinné ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu už takéto vymedzenie
okolností prípadu ani pomerov páchateľa neobsahuje.

Z obsahu znenia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nepochybne vyplýva: „...že pre mimoriadne
zníženie trestu pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom svedčia všetky také
okolnosti prípadu alebo zistené pomery páchateľa (prípadne ich kombinácia), ktoré by pre páchateľa
znamenali neprimeranú prísnosť trestu, ak by bol uložený v rámci trestnej sadzby ustanovenej Trestným
zákonom...“.

K správnemu odôvodeniu použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu súdom
prvého stupňa, senát odvolacieho súdu najmä dodáva, že vyhlásenie obžalovanej podľa § 257 ods. 1
písm. b/ Tr. por. pri obzvlášť závažnom zločine, kde dolná hranica trestnej sadzby je 10 rokov, je takou
okolnosťou prípadu (obžalovaná sa prakticky vzdáva spravodlivého súdneho procesu - kontradiktórnosti
vykonávania dôkazov na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k výroku o vine), kedy trest odňatia slobody

v minimálnej výmere 10 rokov môže byť neprimerane prísny.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal so súhlasom
prokurátorky vyhlásenie obžalovanej o tom, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Prvostupňový súd síce vzhľadom na túto a ďalšie okolnosti prípadu správne pri ukladaní trestu aplikoval

ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, následne však pochybil, pokiaľ
priznal obžalovanej aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n) Tr. zák., a to napomáhanie pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, v tomto prípade súdu. V takomto prípade prišlo k
dvojitému pričítaniu tejto okolnosti v prospech obžalovanej. Podľa názoru odvolacieho súdu, keďže u
obžalovanej v prvom rade nielen z dôvodu vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní, ale aj vzhľadom

na ďalšie okolnosti prípadu, a to že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná, trestnej činnosti sa
dopustila vo veľmi mladom veku, kedy zrejme z nerozvážnosti, a aj z neschopnosti vďaka nízkemu
veku a nedostatku životných skúseností nebola schopná domyslieť následky takto závažnej, vysoko
spoločensky nebezpečnej trestnej činnosti, prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.
zák. o mimoriadnom znížení trestu, nebolo v súlade so zákonom medzi poľahčujúcimi okolnosťami

pričítať aj ustanovenie § 36 písm. n) Tr. zák.

V ďalšom rade je potrebné zohľadniť, že obžalovaná od začiatku konania napomáhala orgánom činným
v trestnom konaní, pomáhala usvedčiť členov organizovanej skupiny, čo býva zriedkavé najmä pri
drogovej trestnej činnosti, vedomá si následkov takéhoto jej rozhodnutia aj po prípadnom výkone trestu

odňatiaslobody.UvedenévyplynulozuzneseniaNárodnejkriminálnejagentúryPZovzneseníobvinenia
členom zločineckej skupiny zo dňa 07.03.2017, ako ďalším páchateľom drogovej trestnej činnosti. Na
rozdiel od súdu prvého stupňa však toto napomáhanie obžalovanej odvolací súd považoval za potrebné
vyhodnotiť podľa ustanovenia § 39 ods. 2 písm. b) Tr. zák. a nie iba podľa ustanovenia § 36 písm. o) Tr.
zák. Odvolací súd dospel k záveru, že podiel obžalovanej, ktorá z vnútra zločineckej skupiny usvedčila

jej členov, považoval za taký, ktorý významnou mierou prispel k objasneniu ďalšej trestnej činnosti.

Napokon sa odvolací súd nestotožnil ani s názorom prokurátorky pokiaľ namietala zaradenie odsúdenej
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd prvého stupňa správne odôvodnil tento
svoj výrok rozsudku tým, že obžalovaná nevykazuje takú mieru narušenia, pre ktorú by bolo potrebné

ju zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Senát odvolacieho súdu dopĺňa,
že uvedené jednoznačne vyplynulo zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia
psychiatrie. Znalec uviedol, že obvinená netrpí duševnou chorobou v pravom slova zmysle, zistil u nej
syndróm závislosti na pervitíne a disociálnu poruchu osobnosti, ktorá však nie je chorobným procesom.
Obžalovaná nie je pre spoločnosť z psychiatrického hľadiska nebezpečná, ak bude abstinovať, a preto

jej navrhol uložiť liečenie ústavnou formou.

Odvolací súd sa preto so správnosťou výroku o zaradení obžalovanej do minimálneho stupňa stráženia
stotožnil, pričom pre takéto zaradenie obžalovanej do „miernejšieho“ ústavu, ako tomu malo byť podľa
§ 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., svedčí najmä tá okolnosť, že obžalovaná doposiaľ vo výkone trestu

odňatia slobody nebola. Nie je preto nevyhnutne potrebné hneď prvýkrát na jej prevýchovu pôsobiť v
najprísnejšom ústave na výkon trestu.Na základe vyššie uvedených pochybení súdu prvého stupňa odvolací súd preto podľa § 321 ods. 1
písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa výrok o treste odňatia slobody
a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci rozsudkom sám.

Po úprave výroku o treste v zmysle nápravy už uvedených pochybení súdu prvého stupňa a podľa
platných ustanovení Trestného zákona odvolací súd rozhodol tak, že uložil obžalovanej trest odňatia
slobody v najnižšej možnej výmere 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Odvolací súd považoval obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere 5

rokov nepodmienečne za postačujúci s ohľadom na zásady generálnej aj individuálnej prevencie.
Ostatné výroky rozsudku súdu prvého stupňa zostali týmto rozsudkom nedotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.