Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2308210802
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2308210802.12

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Cyril Orešanský - Rotap tlačiareň, s miestom
podnikania Skladová 7393/5/A, 917 01 Trnava, IČO: 11 757 523, právne zast.: RK LEGAL, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavovo námestie 17, 811 02 Bratislava, proti odporcovi: NAVI
GRAFs.r.o.,sosídlomTrenčianska47,82109Bratislava,IČO:36560367,zast.:JUDr.VítPačes,bytom
Pečnianska 15, 851 01 Bratislava, o zaplatenie 34 747,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti

rozsudku Okresného súdu v Galante č.k.13Cb/113/2008-639 zo dňa 23.09.2014, v spojení s opravným
uznesením č.k.13Cb/113/2008-662 zo dňa 09.12.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa č.k.13Cb/113/2008-639 zo dňa 23.09.2014 v spojení s
opravným uznesením č.k.13Cb/113/2008-662 zo dňa 09.12.2014 z r u š u j e a vec mu vracia na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.07.2008, sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 34 747,53 Eur (1 046 804,10.-Sk) s príslušenstvom z titulu
neuhradených faktúr za nájomné v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.06.2006,
náhrady nákladov v súvislosti s uvedením priestorov do pôvodného stavu, úhrad za energie a
polygrafickú činnosť.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že medzi ním a odporcom došlo dňa 01.06.2006 k uzavretiu
zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorou navrhovateľ prenechal odporcovi ako nájomcovi do
užívania nebytový priestor nachádzajúci sa v priestoroch navrhovateľa. Nájomca mal dané priestory
používať na účely polygrafickej výroby. Podľa čl. V ods. 2 zmluvy o nájme súčasťou nájomného nebola

úhrada za spotrebu elektrickej energie prípadne iných režijných nákladov. Odporca krátko po uzavretí
zmluvy začal mať problémy s platobnou disciplínou, prestal platiť resp. platil so značným oneskorením
platby nájomného a úhrad za energie spojené s užívaním predmetu nájmu. Dlh odporcu sa neustále
zväčšoval, preto navrhovateľ ukončil s odporcom nájomný vzťah výpoveďou, ktorá bola odporcovi
doručená dňa 30.11.2006. V zmysle zmluvy o nájme bola stanovená výpovedná lehota 3 mesiace, teda
nájomný vzťah zanikol dňom 28.02.2007. Zánik nájomného vzťahu odporca rešpektoval. Zostali však

nevysporiadané záväzky odporcu z titulu neuhradených faktúr za nájomné za mesiace január február
2007, a úhrad za energie za mesiace september, október, november, december 2006, január 2007.
Uviedol, že okrem vyššie uvedeného nájomného vzťahu bol medzi nimi aj vzťah založený zmluvou
o dielo uzavretou ústnou formou, na základe ktorej si odporca pravidelne u navrhovateľa objednával
tlač polygrafických výrobkov, ktoré tento ďalej predával svoji obchodným partnerom. Navrhovateľ
požadovaný tovar v stanovenom množstve a kvalite vždy vyrobil a odporcovi riadne odovzdal. Odporca

dielo vždy riadne prevzal a v priebehu času bol pravidelne v omeškaní so splnením svojich záväzkov
uhradiť cenu za vyrobené polygrafické výrobky. Poukázal na pripojené faktúry ako aj penalizačnú faktúruzo dňa 31.01.2007, ktorou navrhovateľ vyfakturoval odporcovi úroky z omeškania z titulu oneskorenej
úhrady faktúr od konca roka 2005. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že v súvislosti s pretrvávajúcimi
problémami s úhradou peňažných záväzkov zo strany odporcu navrhovateľ dňa 12.12.2006 pristúpil

k realizácii zádržného práva ohľadom hnuteľných vecí patriacich odporcovi ako nájomcovi. Účelom
uvedeného kroku bolo zabezpečiť jeho pohľadávky, ktoré neboli splácané a zároveň prinútiť odporcu
k ich úhrade, nakoľko navrhovateľ riadne platil dodávateľom energií, avšak tieto platby od odporcu už
nemal uhradené. Z uvedených dôvodov oznámil odporcovi dňa 13.12.2006 realizáciu zádržného práva.
Výkon zádržného práva ukončil dňa 18.12.2006 a v tento deň umožnil odporcovi aj disponovať so svojimi

vecami. Uviedol, že v súvislosti s ukončením nájmu a odovzdaním priestorov mu vnikli problémy s
tým, že priestory boli odovzdané v značne poškodenom stave, zámerne boli poškodené elektrozvody
a odmontované elektrické hodiny, ktoré patrili navrhovateľovi. V tejto súvislosti bol navrhovateľ nútený
vynaložiť náklady na úpravu daného priestoru, aby tento bol užívania schopný a v súvislosti s týmto
uhradil navrhovateľ C. L. sumu 92 233,60 Sk, ktorú si voči odporcovi uplatňuje aj titulom náhrady
škody. Odporca odmontoval aj podružné hodiny na meranie spotrebnej elektrickej energie v prenajatých

priestoroch v hodnote 26 060 Sk, ktoré však vrátil navrhovateľovi. Odporca tiež žiadal od navrhovateľa,
aby mu tento na vlastné náklady vybudoval v prenajatých priestoroch kúpeľňu a WC. Navrhovateľ v
dobrej viere, že nájomný vzťah bude trvať dlhšiu dobu tieto miestnosti vybudoval a náklady na tieto
úpravy stáli 68 067,50 Sk, ktoré boli dodávateľovi týchto prác Ing. D. I. riadne uhradené. Nakoľko k
uskutočneniu týchto prác došlo výlučne na požiadanie odporcu a tento svojim konaním zapríčinil zánik

nájomného vzťahu, navrhovateľ si uplatňuje i úhradu týchto nákladov. Nakoľko odporca sa dostal s
uhradením istiny do jej neuhradením do doby splatnosti do omeškania, uplatnil si navrhovateľ aj úrok
z omeškania.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, nájomnou zmluvou, výpisom
zo živnostenského registra navrhovateľa, výpisom z obchodného registra odporcu, zoznamom
neuhradených faktúr za nájomné a úhrad za energie, výpoveďou a záznamom z rokovania, zoznamom
neuhradených faktúr za polygrafickú činnosť, oznámením o realizácii zádržného práva, oznámením o
ukončení zádržného práva, listami odporcu, uznesením Krajského súdu v Trnave, faktúra na montáž

hodín, potvrdenie o podaní trestného oznámenia, faktúry č. 4/2005, 040/2007 spolu s dokladmi o úhrade,
list navrhovateľa zo dňa 08.03.2007 spolu s odpoveďou odporcu, fotodokumentáciou o poškodení
objektu, upomienkou zo dňa 02.11.2007, výzvou právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 19.12.2006,
prehľadom neuhradených faktúr, zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.11.2004, záznamom
o rokovaní navrhovateľa s odporcom, výpoveďami svedkov C. A., D. G., Q. G., A. H., Mgr. C. C., Q. F., K.

L., znaleckým posudkom Q. F. a na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok
navrhovateľa na zaplatenie nájomného vo výške 86 335 Sk a úhradu za spotrebu el. energie a zemného
plynu vo výške 606 662 Sk je dôvodný. Pokiaľ sa týka nároku navrhovateľa na úhradu nákladov, ktoré
vynaložil v súvislosti s uvedením poškodených priestorov do pôvodného stavu súd tento nárok vzhľadom
na spornosť faktúry zo dňa 28.06.2007 nepriznal. Súd prvého stupňa považoval za dôvodne uplatnený

aj nárok navrhovateľa v súvislosti s výkonom polygrafickej činnosti pre odporcu. Zároveň súd zaviazal
odporcu aj k zaplateniu úrokov z omeškania za jednotlivé priznané nároky.

Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie, v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok je
nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Z napadnutého rozsudku nie je
možné zistiť, z čoho sa istina 32 488,10 Eur skladá. V časti rozsudku, v ktorej súd rozhodol o povinnosti
platiť úroky z omeškania sa vôbec nedá zistiť, o aké nároky sa jedná. Uviedol, že súd prvého stupňa na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd považoval za dôkaz, že

nárok navrhovateľa musí byť uznaný, ale nevyhodnotil zákonom uloženú podmienku, že uznanie dlhu
musí byť vykonané písomne. Súd si nesprávne vysvetlil rozdiel medzi záložným a zádržným právom
k veciam vneseným. Rozhodnutie taktiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd
nerozhodol o každom z uplatnených nárokov samostatne. Uplatnené nároky vôbec skutkovo nesúvisia a
súd neodkázal na žiadnu normu hmotného práva, podľa ktorej bola navrhovateľ povinný súdu preukázať

uplatnený nárok.Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení
sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o dôvodnosti odvolania odporcu.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na opätovné pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý aj napriek
tomu, že odvolací súd mu spis bez rozhodnutia o odvolaní prípisom zo dňa 18.11.2014 vrátil za účelom
vykonania opravy výrokovej časti rozsudku, tento nedostatok neodstránil.

Súd prvého stupňa síce v zmysle pokynu odvolacieho súdu vydal opravné uznesenie
č.k.13Cb/113/2008-662 zo dňa 09.12.2014, avšak výrok napadnutého rozsudku v časti označenia osoby
povinnej zaplatiť istinu s príslušenstvom opravil tak, že sa vypúšťa " Odporca je povinný zaplatiť
odporcovi ....." a vkladá sa " Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi".(?) Súd prvého stupňa tak

namiesto odporcu uložil povinnosť zaplatiť istinu s príslušenstvom navrhovateľovi. Z uvedeného vyplýva,
ževýrokrozsudkujeajpovydaníopravnéhouznesenianevykonateľnýavzhľadomnanesúladvýrokovej
časti s odôvodnením je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.

Odvolací súd považoval za dôvodnú aj námietku odvolateľa týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozsudku,
nakoľko z odôvodnenia tohto rozsudku nie je zrejmé akým spôsobom súd prvého stupňa určil istinu
vo výške 32 488,10 Eur. V odôvodnení sa súd prvého stupňa síce zaoberal jednotlivými nárokmi
navrhovateľa avšak stanovenie ich výšky je neprehľadné a zmätočné. To isté platí aj o určení výšky
úrokov z omeškania za jednotlivé nároky. Odvolaciemu súdu nie je zrejmá ani aplikácia ustanovenia

§ 151a Občianskeho zákonníka v súvislosti s uplatnením zádržného práva, nakoľko inštitút zádržného
práva je upravený v ust. § 151s a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa sa taktiež náležite
nevysporiadal s otázkou započítania jednotlivých pohľadávok, ktoré mali zaniknúť pred vyhlásením
rozsudku.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,aletiežspoukazomnaprávnezávery,ktoréprijal.Účelom
odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie

súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí
byť preskúmateľné.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu z vyššie uvedenými

kritériami je zrejmé, že prvostupňový súd sa s nimi s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu
dôsledne neriadil.

Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.

s. p., keď postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle
§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.. Napriek tomu, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, tieto
dôkazy nevyhodnotil, rovnako sa nevysporiadal s námietkami odporcu. Vzhľadom na skutočnosť, že súd
prvého stupňa nepostupoval v prejednávanej veci podľa uvedených zákonných ustanovení odvolací súdnapadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní vytýkané nedostatky odstrániť, vysporiadať sa s
námietkami odporcu a rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodniť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.