Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714200909
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714200909.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka
Kohúta a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu BL Telecom collection s.r.o., so sídlom Šoltésovej
14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária, Ul.
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej G. I., nar. XX.X.XXXX, bývajúca v G. U., Ul.
B. XXX, G. U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu spotrebiteľa

HOOS,sosídlomNámestieLegionárov5,Prešov,IČO:42176778,zastúpenýJUDr.IgoromŠafrankom,
advokátom advokátskej kancelárie vo Svidníku, Ul. Sovietskych hrdinov 163/66, o zaplatenie 1.593,05
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/40/2015-159, zo dňa
24.2.2016, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka tak, že nepriznáva
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.

Priznáva žalobcovi vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Poprad sp. zn.
17Ro/33/2014 z 19.5.2014 v plnom rozsahu. Konanie o zaplatenie sumy 1.161,78 eur s 9 % p.a. úrokom
z omeškania od 26.2.2012 do zaplatenia zastavil. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 431,27 eur

s 9 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 133,56 eur od 26.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 159,05 eur
od 26.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 136,16 eur od 26.3.2011 do zaplatenia, s 9,25 % p.a. úrokom z
omeškania zo sumy 2,50 eur od 26.4.2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkov
na strane žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 120,08 eur na účet právneho zástupcu, taktiež
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov konania priznaných vedľajšiemu účastníkovi,
podal včas odvolanie žalobca. Navrhol tento výrok zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi konania na strane
žalovanej trovy konania nepriznať, súčasne zaviazať vedľajšieho účastníka na náhradu trov odvolacieho
konania. Odvolanie odôvodnil v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., pretože rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na neúčelnosť uplatnených a

priznanýchtrovprávnehozastúpeniavedľajšiehoúčastníkanastranežalovanej.Jednýmzpredpokladov
potrebných na vznik nároku na náhradu trov konania je aj účelnosť trov vynaložených na uplatnenie
alebo bránenie práva. Účelnosť sa stotožňuje s pojmom nevyhnutnosť. Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré
sa musia vynaložiť na procesné úkony, ako napríklad na zaplatenie súdnych poplatkov, či hotových
výdavkov. Žalobca mal za to, že trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania, a ktoré
si uplatil vedľajší účastník neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. V tejto súvislosti

poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/91/2012, v ktorom súd uviedol,
že ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov aprávom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na
ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako
zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania

boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Ďalej žalobca poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co/375/13, v zmysle ktorého vedľajší účastník musí byť
uzrozumený s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené
na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave
sp.zn. 9Co/375/2013, v ktorom súd uviedol, že musí vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania

uplatnených účastníkom. Účelnosťou je potrebné rozumieť vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa.
Opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Súd v
tomto rozhodnutí prijal záver, že vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného
predpisu, by mal byť schopný poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na
súde odbornú pomoc sám. Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS/78/03,
v zmysle ktorého nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní

podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú
právnické vzdelanie, súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne
vynaložené, a to práve preto, že vedľajší účastník bol na ochranu spotrebiteľa zriadený, a teda má byť
schopný v spotrebiteľských sporoch spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať. Súd v neposlednom rade
prihliadol na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia na ochranu spotrebiteľa

z vlastného podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty
vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do
konania. Zároveň je súdu z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník paušálne vstupuje do
konaní, v ktorých ako žalobcovia vystupujú určité subjekty, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu
spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka. Pri rozposielaní oznámení o vstupe do konaní a

vyjadrení ide o identické typizované úkony, podľa vzoru, ktoré môžu byť generované aj automatizované,
pričom nemožno v každej jednej veci hovoriť o účelnom vynaložení trov právneho zastúpenia. Takéto
konanie vedľajšieho účastníka nemožno považovať ani za dôkaz o jeho vôli, naplniť cieľ pre ktorý
bolo toto združenie založené. Vyvoláva to skôr dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom združenia,
nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť právneho zástupcu vedľajšieho

účastníka v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Ďalej žalovaný v odvolaní poukázal na to, že
vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov a hlavnou
náplňou jeho činnosti je ochrana spotrebiteľov, má zákonom priznané zvýhodnené postavenie voči
ostatným občianskym združeniam už tým, že v konaní nemusí preukazovať právny záujem na výsledku
sporu. Uvedené procesné právo zákon viaže iba na občianske združenie, ktorého hlavnou činnosťou

je ochrana práv spotrebiteľa z dôvodu ich odbornej pripravenosti a zákonného splnomocnenia na
zastupovanie spotrebiteľov v správnom a súdnom konaní v zmysle § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie,
za účelom ktorého bolo založené, či už v súdnom alebo správnom konaní. Zámerom zákonodarcu
pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými, bolo umožnenie, aby mohli

vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a
chrániť ich práva a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľu spotrebiteľské združenia vyplýva, že
dané združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne
služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Ak by nebola potrebná odborná
pripravenosť spotrebiteľského združenia, mohlo by poskytnúť predmetnú ochranu aj iné občianske

združenie zastúpené právnym zástupcom rovnako ako spotrebiteľské združenie. Žalobca poukázal
aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co/375/13, v ktorom súd vyslovil požiadavku,
aby združenie bolo spôsobilé bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom poskytovať aktívnu
pomoc spotrebiteľovi, a to vrátane kvalifikovanej právnej pomoci. Žalobca uviedol, že nepopiera ústavne
zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených

trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky, a z tohto
dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho
zastúpenia, priznáva, že žalovanej neposkytol pomoc pri ochrane jej práv ako spotrebiteľa, čo je jeho
základným poslaním. Z uvedeného vznikajú pochybnosti o účelnosti a dôvodoch vstupu vedľajšieho
účastníka do konania, ktorý už pri vstupe do konania bol zastúpený advokátom, hoci ešte nevedel o

akú právnu vec ide. Sám vedľajší účastník neposkytoval ochranu práv žalovanej ako spotrebiteľovi, na
základe čoho mal pri vstupe do konania zákonom priznané favorizované postavenie medzi ostatnými
združeniami. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v súčasnosti existuje veľký počet rozhodnutí, ktoré sa
týkajú obdobných konaní a nič nebráni vedľajšiemu účastníkovi, aby vstúpil do konania bez právnehozástupcu a jednoducho by poukázal na súvisiace rozhodnutia. Nie je potrebné právne zastupovanie a
trovy, ktoré vznikli sú len účelové. Podľa jeho názoru ide len o hromadný vstup združení na ochranu
spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky,

zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom
otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných
trov konania. Žalobca ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co/375/13,
v zmysle ktorého z úradnej činnosti je známe, že všetky úkony vedľajšieho účastníka po obsahovej
aj formálnej stránke predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré vedľajší

účastník využíva bez väčších obmien aj v iných súdnych konaniach. Paušálny vstup Občianskeho
združenia slovenských spotrebiteľov AZ do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia
týmto združením označené subjekty, bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov
vedľajšieho účastníka nepovažuje ani odvolací súd za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ stanovený
v čl. III Stanov Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov. Žalobca poznamenal, že vedľajší
účastník, odborne spôsobilý subjekt, vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia

týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle
od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Vedľajší účastník,
teda do konania nepriniesol žiaden prínos, vo svojom vyjadrení, ako aj v mnohých iných konaniach
žiadal návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku, bez vzťahu
ku konkrétnemu prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z

úradnej povinnosti. Žalobca ďalej zdôraznil potrebu súhlasu účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania, i na prostriedky poskytované štátom na podporu ochrany spotrebiteľa.

3. Vedľajší účastník vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Pokiaľ žalobca považoval uplatnené

trovy za neúčelne vynaložené, vedľajší účastník poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4MCdo/16/2014, ktorý skúmanie neúčelnosti náhrady trov konania zhodnotil nasledovne: „Pojem účelný
je nevyhnutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním pred
nadbytočnými, či nadmernými nákladmi Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie
je možné prostredníctvom uvedeného termínu vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska

právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v
konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať
tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že
sa mohol v konaní brániť sám“. Ďalej poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 84/2014,
v ktorom Ústavný súd SR dodal, že za účelne vynaložené trovy konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

možno pokladať iba také, ktoré museli byť procesnou stranou nevyhnutne vynaložené na to, aby
mohla riadne obhajovať svoje porušené, alebo ohrozené subjektívne právo na príslušnom súde. Trovy
konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za
vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Iba v celkom výnimočných
situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania,

ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. V danej veci však podľa názoru Ústavného
súdu SR zo strany sťažovateľky o prípad zneužitia práva na zastúpenie advokátom nešlo. Vedľajší
účastník osobitne poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 14Co/11/2013, v ktorom súd
uviedol, že pokiaľ v súvislosti so vstupom a účasťou v konaní vznikli vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania, má aj vedľajší účastník podľa výsledku konania právo na náhradu účelne vynaložených trov

konania, vrátane trov spojených s jeho právnym zastúpením. Účelnosť trov vynaložených na právnu
pomoc možno vyvodiť z čl. 47 Ústavy SR. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba
považovať za účelne vynaložené trovy. Rovnaký právny názor bol vyslovený aj Najvyšším súdom ČR
vo veci 3Cz/13/1969. K posúdeniu účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajší účastník poukázal aj na
Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 457/2014 z 15.10.2014. Podľa názoru vedľajšieho účastníka

by nemala byť prehliadnutá skutočnosť, že konateľom žalobcu je N.. C. Š. a žalobca má sídlo na
Šoltésovej 14, Bratislava. Žalobcu zastupuje advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so
sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, s advokátmi ako členmi N.. S. G. a N.. C. Š., C... Žalobca podáva na
súdy Slovenskej republiky masovo formulárové žaloby proti spotrebiteľom, ktorými v mnohých prípadoch
uplatňuje plnenia z neprijateľných, a teda absolútne neplatných zmluvných podmienok. V drvivej väčšine

vecí, v ktorých bol vedľajší účastník činný sa mu podarilo spotrebiteľov pred plneniami z neprijateľných
zmluvných podmienok ochrániť. Jediným efektom takéhoto zastupovania je len účelové navyšovanie
trov konaní. Pokiaľ žalobca tvrdí, že združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom,
ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva,tak aj žalobca disponuje osobou na poste riaditeľ pre právne a korporátne záležitosti, čo podľa logiky
vyjadrení žalobcu znamená, že nie je dôvod vymáhať nezaplatené faktúry prostredníctvom špičkovej
advokátskej kancelárie a mal by tieto úkony vykonávať sám. K tvrdeniu žalobcu, ktorým konštatuje, že

v uvedenom prípade sám vedľajší účastník neposkytoval ochranu práv žalovanému ako spotrebiteľovi,
vedľajší účastník uviedol, že pri správnom pochopení inštitútu vedľajšieho účastníctva a správnom
pochopení právneho zastúpenia by nemalo byť sporné, v akom postavení vystupuje vedľajší účastník na
strane žalovaného a v akej pozícii a vo vzťahu k nemu vystupuje jeho právny zástupca. Pomoc v pozícii
vedľajšieho účastníka poskytuje spotrebiteľovi bezpochyby vedľajší účastník a robí tak v súdnom konaní

v zastúpení právnym zástupcom. V časti prínosu vstupu vedľajšieho účastníka do konania, vedľajší
účastník zdôraznil to, že poukázal na rozhodnutia, ktorými bola predmetná zmluvná pokuta určená za
neplatnú, nakoľko ešte ani teraz všetky súdy žalobu v tejto časti nezamietajú. Konštatovaním, že súd
má povinnosť ex offo posudzovať neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve, žalobca len dáva najavo,
že o tejto povinnosti vie, napriek tomu plošne, na všetkých súdoch Slovenskej republiky, si uplatňuje
plnenia z neprijateľných a absolútne neplatných zmluvných pokút. Vedľajší účastník nesúhlasil ale ani s

argumentáciou nedostatku súhlasu so vstupom do konania, ani s argumentáciou týkajúcou sa podpory
štátom.

4. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v

konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané 13.4.2016, teda predo dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania
a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. Na základe týchto dôvodov odvolací súd preskúmal vec v zmysle §

212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

5.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdprvejinštanciezapreukázané,žežalobapočiastočnomspäťvzatí
v časti uplatnenej zmluvnej pokuty je dôvodná. Z dokazovania vyplynulo, že právny predchodca

žalobcu na základe uzatvorenej zmluvy o pripojení poskytoval žalovanej služby prostredníctvom
verejnej telefónnej siete, a táto doteraz žalobcovi neuhradila cenu za poskytované služby vyfakturované
žalobcom, spolu vo výške 431,27 eur. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
predmetnej sumy. Pokiaľ ide o trovy konania, súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď žalovaná mala
procesný úspech v konaní, a to v časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, t.j. o zaplatenie zmluvnej

pokuty. V prevyšujúcej časti mal úspech žalobca. Vzhľadom na prevažujúci úspech žalovanej, v zásade
mala táto právo na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu medzi úspechom 73 % (1.161,78 eur) a
neúspechom 27 % (431,27 eur), t.j. v rozsahu 46 %. Žalovaná náhradu trov konania neuplatnila, a preto
jej súd túto nepriznal. Súd priznal v rozsahu 46 % náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovanej, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 61,41 eur,

a to za prípravu a prevzatie veci a vyjadrenie z 28.1.2016. Ďalej za 2 úkony právnej služby po 30,71 eur
za odvolanie z 2.9.2014 a vyjadrenie z 25.1.2015, k tomu 2x režijný paušál po 8,04 eur, 1x režijný paušál
po 8,39 eur a 1x režijný paušál po 8,59 eur, k tomu DPH vo výške 43,46 eur, spolu vo výške 261,05
eur, a to v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, z ktorej sumy priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane

žalovanej 46 %, t.j. 120,08 eur.

6. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že vedľajší účastník oznámil vstup do konania podaním zo dňa
27.2.2014, v ktorom žiada o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Z uvedeného je zrejmé,
že už v tomto štádiu bol vedľajší účastník zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko,

a teda aj to, že do konania vstúpil bez toho, aby mal akúkoľvek vedomosť o charaktere sporu. V
ďalšom priebehu sa uskutočňovali úkony len ohľadne toho, či vstup vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej je prípustný a až žiadosťou vedľajšieho účastníka zo dňa 5.1.2016 tento opätovne žiadal o
zaslanie žaloby. Dňa 8.2.2016 bolo súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby v časti zmluvnej pokuty
vo výške 1.161,78 eur a dňa 18.2.2016 bolo doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka vo veci, v

ktorom zdôvodňoval, z akého dôvodu je treba žalobu zamietnuť v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo
výške 1.161,78 eur. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že v predmetnej veci zastúpenie vedľajšieho
účastníka advokátom nebolo účelné. Vedľajší účastník sa dal zastúpiť advokátom v čase, kedy nemal o
veci žiadnu vedomosť a ani o jej zložitosti, ktorá by prípadne vyžadovala právne zastúpenie. Z vyjadreniavedľajšieho účastníka, ktoré došlo súdu 18.2.2016 vyplýva, že tento sa nedostaví na pojednávanie a
súhlasí s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Za
takejto situácie vedľajší účastník by svoju úlohu spočívajúcu v pomoci žalovanej v postavení spotrebiteľa

mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastúpenie a požiadavke
rozumnosti by zodpovedal taký postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na konkrétnu námietku
týkajúcusanedôvodnostižaloby,ktorúbypotomsámvpostavenívedľajšiehoúčastníkapoužilvsúdnom
konaní.

7. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o
náhrade trov vedľajšieho účastníka tak, že tomuto nepriznal náhradu trov prvostupňového konania.

8. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný, a preto mu v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.

9. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).