Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 16, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216206418
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8216206418.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: Alpine Oil and Gas, s.r.o. so sídlom
v Bratislave, Karadžičova 16, IČO: 36 702 722, právne zastúpeného: JUDr. Branislavom Kahancom,
advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Prešove, Vajanského 33, IČO: 42 084 792, proti
žalovaným v rade 1/: E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, v rade 2/: S. F., nar. XX.X.XXXX, bytom

Z. XXX, v rade 3/: O.. D. R., nar. X.X.XXXX, bytom F. H. XX, v rade 4/: R. M., nar. XX.X.XXXX, bytom
v U., H. XX, v rade 5/: J. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 6C/130/2016 - 236 zo dňa
02.01.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa uznesenie.
II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Žalovaným náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení okrem
iného uviedol, že neodkladné opatrenie nemožno nariadiť bez osvedčenia aspoň základných
skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o možnej opodstatnenosti uplatneného práva. Podľa názoru
súdu žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, a to predovšetkým z dôvodu, že

v konaní vo veci tunajšieho súdu vedenom pod sp. zn. 1C/29/2016 nebolo právoplatne rozhodnuté
odvolacím súdom o opravnom prostriedku podanom žalobkyňou (pozn. v tomto konaní žalovanou v rade
1/) proti rozsudku zo dňa 5.10.2016.
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Napadnuté uznesenie považuje za
nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené, založené na nesprávnych skutkových zisteniach a na
nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedol, že prístupová cesta na parcele EKN parc. č. XXXX/

XXX je poľnou cestou, ktorá je verejnou účelovou komunikáciou, čo preukázal listinnými dôkazmi, a
disponuje aj súhlasom nadpolovičnej väčšiny podielových spoluvlastníkov s užívaním cesty na účely
prechodu a prejazdu. Konanie č.k. 1C/29/2016 považuje žalobca za právoplatne skončené, pretože
žalobkyňa (v tomto konaní žalovaná v rade 1/) nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti
rozsudku, rozsudok je teda právoplatný, v dôsledku čoho zaniklo aj predbežné opatrenie. Poukázal
tiež na podstatnú zmenu pomerov a vznik novej hmotnoprávnej situácie (právo všeobecného užívania

prístupovej cesty ako verejnej účelovej komunikácie a súhlas väčšiny spoluvlastníkov). Žalobca má za
to, že dostatočným spôsobom osvedčil skutočnosti, ktoré opodstatňujú priznať žalobcovi požadovanú
právnu ochranu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil neodkladné
opatrenie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie

preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich zust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.
4. Pred nariadením neodkladného opatrenia sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma

sa, či je dostatočne odôvodnený a ďalej sa skúmajú skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah
navrhovaného opatrenia.
5. „V rámci konania o vydanie predbežného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie)
podstatne zúžený v dôsledku: účelu a podstaty predbežného opatrenia, lehoty na rozhodnutie o návrhu,
toho, že súd koná spravidla bez pojednávania a zásadne bez vypočutia účastníkov. Osvedčovanie na

rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie. Nemusí prihliadať na všetky
formality, ako pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné.“ (uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).
6. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre

vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia,
a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné
opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení strany bez osvedčenia aspoň základných skutočností
umožňujúcich prijať záver o potrebe neodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana.
7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj obsahu spisu zistil nasledujúci skutkový
stav:
8. Žalobca sa návrhom zo dňa 02.12.2016 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
uložil žalovaným v rade 1/ až 5/ povinnosť zdržať sa, a to aj prostredníctvom tretích osôb, akýchkoľvek

úkonov smerujúcich k obmedzeniu prechodu peši a prejazdu motorových vozidiel a nákladných vozidiel
žalobcu a ním poverených osôb po parcele EKN parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 11660
m2 zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom území: J., obec: J., okres: T. alebo k bráneniu žalobcovi
užívať za účelom prechodu a prejazdu parcelu EKN parc. č. XXXX/XXX v katastrálnom území: J., ako
aj umiestnenia akýchkoľvek predmetov a motorových vozidiel na parcele EKN parc. č. XXXX/XXX v

katastrálnom území: J., a povinnosť strpieť prechod peši a prejazd motorových vozidiel a nákladných
vozidiel žalobcu a ním poverených osôb po predmetnom pozemku. Návrh okrem iného odôvodnil tým,
že žalobca je subjektom oprávneným na výkon ložiskového geologického prieskumu v prieskumnom
území stanovenom Ministerstvom životného prostredia SR, pričom žalovaní v rade 1/ až 5/ mu bránia v
prístupe k pozemku, na ktorom má byť realizovaný prieskum, a to tým, že blokujú prístupovú poľnú cestu

nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. EKN XXXX/XXX (ďalej len „prístupová poľná cesta“). Naposledy
sa tak stalo 15. až 17. novembra 2016, kedy v obci J. na križovatke miestnej komunikácie a prístupovej
poľnej cesty osobne vlastným telom a odstavením motorových vozidiel znemožnili žalobcovi a jeho
obchodným partnerom prejazd po prístupovej poľnej ceste.
9. K čestným vyhláseniam svedkov k udalostiam v k.ú. J. v dňoch 15. až 17. novembra 2016

predložených žalobcom dňa 20.12.2016 je potrebné uviesť, že skutočnosti uvedené v predmetných
vyhláseniach nie je možné bez ďalšieho skúmania považovať za preukázané, a to vzhľadom na
existenciu pochybností o možnej zaujatosti týchto svedkov, nakoľko ide o zamestnancov, resp. osoby
prepojené so žalobcom. Odvolací súd má tiež isté pochybnosti o identifikácii tam prítomných osôb
svedkami, t.j. odkiaľ svedkovia poznali mená a priezviská aktivistov. K čestným vyhláseniam odvolací

súd ďalej považuje za potrebné dodať, že tieto popisujú jednorazové udalosti z 15. až 17. novembra
2016. Taktiež nemožno prehliadnuť, že štyri z celkového počtu šiestich čestných vyhlásení nie sú
podpísané. Päť čestných vyhlásení podali osoby inej štátnej príslušnosti ako slovenskej, teda možno
odôvodnene predpokladať, že neovládajú slovenský jazyk. Samotný priebeh udalostí je napísaný v
anglickom jazyku, ale označenie „Čestné prehlásenie“ ako aj výpoveď v úvode listu v znení: „čestne

prehlasujem, že som bol svedkom nasledujúcich udalostí v katastrálnom území J.“ a v závere listu
v znení: „Prehlasujem na svoju česť a svedomie, že vyššie uvedené je úplné a pravdivé opísanie
skutkového stavu, ktorého som bol osobne svedkom“, sú napísané v slovenskom jazyku, čo vzbudzuje
značné pochybnosti o tom, či tieto osoby vedeli, že ide o čestné vyhlásenie a o jeho význame. V čestnom
vyhlásení svedka E. P. (č.l. 234 súdneho spisu) je navyše ako obdobie, kedy došlo k popisovaným

udalostiam uvedený dátum 15. až 17. Október (k udalostiam malo dôjsť v novembri). Všetky vyššie
uvedené skutočnosti spochybňujú dôveryhodnosť predložených čestných vyhlásení ako dôkazného
prostriedku.10. Ďalším argumentom žalobcu, ktorým sa snaží podporiť a preukázať svoje tvrdenie o práve užívať
prístupovú poľnú cestu je súhlas nadpolovičnej väčšiny jednotlivých podielových spoluvlastníkov. K
tomuto argumentu odvolací súd len stručne uvádza, že žalobca predložil súdu súhlas od 99 podielových

spoluvlastníkov s užívaním predmetného pozemku a súhlas Slovenského pozemkového fondu, ktorý
vykonáva správu v LV č. XXXX pod B/X, B/XX, B/XX, B/XX, B/XX, B/XX, B/XX, B/XXX, B/XXX, B/
XXX, B/XXX, B/XXX, B/XXX pod por. č. XXX (celkový počet podielových spoluvlastníkov 216), avšak
len súhlas preukázaných 53 podielových spoluvlastníkov (ktorých súčet spoluvlastníckych podielov
predstavuje cca 28,8 %) je udelený priamo žalobcovi. Ostatní spoluvlastníci udelili súhlas s užívaním

pozemku nie žalobcovi, ale spoločnosti Cesty Smilno, s.r.o., jej štatutárnym orgánom, zamestnancom,
splnomocneným zástupcom a dodávateľom. Slovenský pozemkový fond udelil súhlas žalobcovi aj
spoločnosti cesty Smilno, s.r.o. Žalobca nepreukázal, že by sa súhlas udelený spoločnosti cesty Smilno,
s.r.o. vzťahoval aj na neho, a teda ani že disponuje súhlasom väčšiny podielových spoluvlastníkov s
užívaním sporného pozemku.
11. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj v odvolaní podporuje svoje tvrdenia

o práve prechodu a prejazdu prístupovou poľnou cestou aj tým, že ide o verejnú účelovú komunikáciu.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“),
pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na
a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie.
13. Podľa § 6 ods. 1 veta prvá cestného zákona, premávku na pozemných komunikáciách upravujú

osobitné predpisy; v ich medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým
spôsobom na účely, na ktoré sú určené (ďalej len „všeobecné užívanie“). Užívateľ sa musí prispôsobiť
stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo
znečisťovať.
14. Podľa § 22a písm. a) bod 4 cestného zákona, cestný správny orgán a obec v rozsahu svojej

pôsobnosti uložia pokutu do 33 190 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie
podľa osobitných predpisov, ak používa pri veľkých stavbách, ťažobných prácach alebo pri terénnych
úpravách vyžadujúcich stavebné povolenie alebo iné povolenie podľa osobitných predpisov pozemnú
komunikáciu, ktorej stavebno-technické vybavenie nezodpovedá požadovanej premávke.
15. Ak sa žalobca odvoláva na to, že prístupová poľná cesta je verejnou účelovou komunikáciou, tak

je potrebné poukázať na to, že cestný zákon ustanovuje určité obmedzenia pri užívaní komunikácií.
Pri užívaní komunikácií sa užívateľ musí prispôsobiť ich stavebnému a dopravno-technickému stavu,
čo sa odvolaciemu súdu v tomto prípade nejaví za splnené, a to vzhľadom na stav poľnej cesty
(ide len o pomerne úzku cestu uprostred ornej pôdy vysypanú makadamom) a hmotnosť a objemnosť
strojov a motorových vozidiel slúžiacich na realizáciu geologického ložiskového prieskumu. Navyše

používanie komunikácie, ktorej stavebno-technické vybavenie nezodpovedá požadovanej premávke je
možné sankcionovať pokutou, z čoho vyplýva, že ide o protiprávne konanie, ktoré by súd nariadením
neodkladného opatrenia v podstate odobril.
16. Podľa čl. 20 ods. 1 veta prvá a druhá Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

17. V demokratickom a právnom štáte, ktorým Slovenská republika bezpochyby je, patrí vlastnícke
právo medzi základné ľudské práva, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky. Ústava SR
ako najvyšší zákon v štáte v čl. 20 každému priznáva právo vlastniť majetok. V zmysle čl. 12 ods. 1
Ústavy SR je vlastnícke právo neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Obsahom
vlastníckeho práva je právo vlastníka predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a

úžitky a nakladať s ním. Je teda výlučne v kompetencii a právomoci vlastníka rozhodnúť o tom, či a ako
bude predmet svojho vlastníctva využívať, samozrejme len v súlade s právnymi predpismi a dobrými
mravmi. Iné obmedzenia výkonu vlastníckeho práva môžu byť stanovené len právnymi predpismi.
18. Podľa § 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

19. Podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v
naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho
vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.
20. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento

účel a za náhradu.
21. Z citovaných ustanovení Ústavy SR a Občianskeho zákonníka vyplýva, že zasiahnuť, resp. obmedziť
vlastnícke právo ako právo absolútne je síce možné, avšak len za splnenia určitých podmienok.Podmienky ustanovené v čl. 20 Ústavy SR a v ust. § 128 Občianskeho zákonníka v danom prípade
naplnené nie sú.
22. Tieto podmienky možno vo všeobecnosti zhrnúť nasledovne: v nevyhnutnej miere a na nevyhnutnú

dobu, vo verejnom záujme, za primeranú náhradu, na základe zákona, ak účel nemožno dosiahnuť inak.
Tieto podmienky sú v čl. 20 ods. 4 Ústavy a ust. § 128 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka stanovené
kumulatívne, čo znamená, že ak nie splnená čo i len jedna z nich, nemožno vlastnícke právo obmedziť,
ani do neho inak zasiahnuť.
23. V danom prípade nie sú naplnené podmienky, za splnenia ktorých by mohol žalobca obmedziť

vlastnícke právo podielových spoluvlastníkov tým, že bude užívať ich pozemok. V prvom rade, žalobca
sa snaží o užívanie pozemkov bez náhrady. Otázne tiež je, či neexistuje iná prístupová cesta k
pozemkom, na ktorých sa má vykonať geologický ložiskový prieskum. Žalobca síce v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že ide o jedinú prístupovú cestu, toto svoje tvrdenie však
súdu nepreukázal. V konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov č.k. 1C/29/2016 dokonca uviedol, že
predmetná problematická parcela je jedinou rozumnou a najmenej obmedzujúcou príjazdovou cestou

k lokalite geologického prieskumu, z čoho možno vyvodiť, že nejde o jedinú prístupovú cestu, čím by
nebola naplnená ani požiadavka o nemožnosti dosiahnutia účelu iným spôsobom. O splnení podmienky
nevyhnutnej doby má odvolací súd taktiež pochybnosti a nemôže sa k nej relevantne vyjadriť, nakoľko
žalobca nepreukázal na akú dobu bolo vydané rozhodnutie o určení prieskumného územia. Žalobca
predložil do spisu Rozhodnutie o predĺžení doby platnosti prieskumného územia zo dňa 09.07.2014,

ktorým bola doba platnosti prieskumného územia predĺžená do 01.08.2016. Žiadne iné rozhodnutie o
predĺžení doby platnosti nepredložil. Rovnako možno polemizovať aj o splnení podmienky, ktorou je
verejný záujem a to najmä vzhľadom na to, že verejnosť, ochrancovia životného prostredia a aktivisti
proti tomuto prieskumu protestujú.
24. Vlastníci pozemku EKN parc. č. XXXX/XXX sú vlastníkmi aj poľnej cesty, ktorá sa na

pozemku nachádza, keďže nejde o stavbu v zmysle stavebného zákona. Vzhľadom na Ústavou
garantovanú ochranu vlastníckeho práva, jeho význam a právnu silu, ako aj nesúhlas časti podielových
spoluvlastníkov s užívaním predmetu ich vlastníctva žalobcom, tvrdenie žalobcu, že má právo užívať
príjazdovú poľnú cestu ako verejnú účelovú komunikáciu, neobstojí.
25. Podľa § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou

počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
26. Odvolací súd zastáva názor, že v prípade prechodu po verejnej účelovej komunikácii, ktorá je vo
vlastníctve podielových spoluvlastníkov a s prechodom vyjadrí nesúhlas hoc aj jeden spoluvlastník a
osoba, ktorá má záujem o prechod nedisponuje súhlasom väčšiny podielových spoluvlastníkov (§ 139

ods. 2 OZ) sa nemôže s úspechom domáhať uloženia povinnosti spoluvlastníkovi nehnuteľnosti strpieť
jeho vstup a prechod neodkladným opatrením.
27. V demokratickom právnom štáte je úlohou súdov vždy poskytnúť ochranu súkromnému vlastníctvu, a
v odôvodnených prípadoch aj vtedy, keď nastane kolízia medzi súkromným vlastníctvom a všeobecným
záujmom (v tomto prípade záujmom všeobecného užívania poľnej cesty). Európsky súd pre ľudské

práva v prípade Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike naznačil, že je
potrebné zaoberať sa otázkou, či medzi všeobecným záujmom a záujmom individuálnym je dosiahnutá
spravodlivá rovnováha. V zmysle rozsudku ESĽP treba brať ohľad aj na to, či v tom - ktorom prípade sú
zákonné ustanovenia zlučiteľné s právom vlastníka na pokojné užívanie majetku.
28. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 9. 1.

2008, sp. zn. II. ÚS 268/06, kde okrem iného Ústavný súd konštatoval: Ústavně konformní omezení
vlastnického práva je možné pouze ve veřejném zájmu, na základě zákona a za náhradu, přičemž
míra a rozsah omezení musí být proporcionální ve vztahu k cíli, který omezení sleduje, a prostředkům,
jimiž je omezení dosahováno. Tam, kde jedna z těchto podmínek nuceného omezení vlastnického
práva absentuje (například zákon nepředpokládá poskytnutí kompenzace za jeho omezení), jedná se o

neústavní porušení vlastnického práva. V takových případech lze ústavně konformně omezit vlastnické
právopouzesesouhlasemvlastníka,protoexistuje-livzákoněveřejnoprávníinstitutomezujícívlastnické
právo, aniž by s tímto omezením spojoval poskytnutí náhrady, je nezbytnou podmínkou jeho ústavní
konformity souhlas vyjádřený vlastníkem. Tak je tomu v případě tzv. veřejně přístupných účelových
komunikací definovaných v ustanovení § 7 odst. 1 zákona č. 13/1997 Sb., o pozemních komunikacích,

v jejichž případě je vlastnické právo omezeno tím, že vlastník musí strpět obecné užívání pozemku jako
komunikace (§ 19 zákona) a umožnil na něj veřejný přístup. Zákon o pozemních komunikacích však toto
omezení nespojuje s poskytnutím finanční náhrady. S ohledem na shora uvedené lze tedy konstatovat,
že jeho jediný ústavněkonformní výklad je ten, že s takovým omezením vlastnického práva musívlastník příslušného pozemku souhlasit. Vedle nezbytného souhlasu vlastníka je podmínkou veřejného
užívání soukromého pozemku též existence nutné a ničím nenahraditelné komunikační potřeby. Z
dnešníchhledisekposuzovánílegitimníchomezenízákladníchprávsetotižjednáonezbytnoupodmínku

proporcionality omezení. Zjednodušeně řečeno, existují-li jiné způsoby, jak dosáhnout sledovaného cíle
(zajištění komunikačního spojení nemovitostí), aniž by došlo k omezení vlastnického práva, je třeba
dát před omezením vlastnického práva přednost těmto jiným způsobům. Z uvedeného nálezu vyplývá
mimo jiné i nutná podmínka pro to, aby se mohlo jednat o veřejně přístupnou účelovou komunikaci,
a to souhlas vlastníka pozemku s užíváním komunikace. Jak vyplývá z dosavadní soudní judikatury

(viz např. rozsudek Nejvyššího sondu ze dne 15. 11. 2000, sp. zn. 22Cdo 1868/2000, rozsudek
Nejvyššího soudu ze dne 7. 10. 2003, sp. zn. 22 Cdo 2191/2002, rozsudek Nejvyššího správního
soudu ze dne 27. 10. 2004, č. j. 5 As 20/2003-64, etc.), zákon o pozemních komunikacích je třeba
vykládat v souladu s čl. 11 odst. 4 Listiny základních práv a svobod tak, že veřejně přístupná účelová
komunikace může vzniknout proti vůli vlastníka dotčeného pozemku pouze za poskytnutí kompenzace
(náhrady). Jestliže však vlastník s jejím zřízením souhlasil, jsou jeho soukromá práva v takovém

případě omezena veřejnoprávním institutem obecného užívání pozemní komunikace, které nemůže
být vyloučeno jednostranným úkonem vlastníka, jenž takový souhlas udělil, ani jeho právními nástupci
(rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 21. 2. 2006, sp. zn. 22 Cdo 1173/2005). Jestliže vlastník pozemku
v minulosti, kdy pozemek začal sloužit jako účelová komunikace, s tímto nevyslovil nesouhlas, jde o
účelovou komunikaci, vzniklou ze zákona. Stačí, aby vlastník strpěl užívání pozemku jako komunikace,

v případě nesouhlasu musí jít o aktivní jednání.
29. Odvolací súd má za to, že ani tu žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, resp.
neosvedčil svoje oprávnenie užívať prístupovú poľnú cestu napriek jeho tvrdeniu, že ide o verejnú
účelovú komunikáciu. Na margo uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobcom predložené
vyjadrenia obce J. a Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR nie sú záväzné akty.

Navyše Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vo svojom stanovisku uviedlo len to,
že predmetnú poľnú cestu možno považovať za účelovú komunikáciu bez konkretizácie, či ide o verejnú
alebo neverejnú účelovú komunikáciu.
30. Marginálne odvolací súd poznamenáva, že žalobca súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by mu
opätovne bola predĺžená platnosť prieskumného územia. Podľa žalobcom predloženého rozhodnutia

mu platnosť uplynula dňa 01.08.2016 (č.l. 26 spisu), teda momentálne by žalobca nemal žiaden právny
záujem ani dôvod na užívaní prístupovej cesty.
31. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§
387 ods. 1 CSP).
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 a ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť,
že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovaným žiadne preukázateľné trovy nevznikli.
33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Strany, ktorým sa ukladá povinnosť, môžu podať žalobu vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže

týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy
spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení
zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.