Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/297/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210218309
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2210218309.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek

senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľa: ENTRO, spol. s
r. o., Bratislava, Čajakova 15, IČO: 17 326 796, zastúpený advokátkou JUDr. Luciou Danišovičovou,
Bratislava, Drieňová 1/D, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa a.s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO:
00 151 653, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu JUDr. Martina Hermanovského,
súdneho exekútora, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Moskovská 18, o zaplatenie 318,37
eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
6C/362/2010-194 zo dňa 10. februára 2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

O náhrade trov konania na odvolacom súde rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 318,37
eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 22.09.2012 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 451 ods. 1 a 2, §
456 a § 517 ods. 2 OZ. Skutkovo rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním výsluchom konateľa

navrhovateľa, odporcu a vedľajšieho účastníka, ako aj predloženými listinnými dôkazmi, najmä spisom
exekučného konania oprávneného Faktoring Slovenskej sporiteľne a.s. proti povinnému U. H. - O.,
ktoré bolo vedené na exekútorskom úrade JUDr. Martina Hermanovského, ako aj ďalšími pripojenými
listinnými dôkazmi, vypočul navrhnutých svedkov. Dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a povinným
U. H. došlo na základe protokolov o zapožičaní k uzatvoreniu zmluvného vzťahu. Obsahom protokolov
bola dohoda účastníkov o zapožičaní špecifikovaného tovaru. Jednoznačne bolo preukázané, že
vlastníkom týchto vecí, ktoré boli na dražbe hnuteľných vecí povinného U. H. v dňoch 02.08.2010 a

09.09.2010 odpredané, bol navrhovateľ. Na strane odporcu teda došlo k bezdôvodnému obohateniu, z
toho dôvodu návrhu navrhovateľa vyhovel.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie odporca. Súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keďže z protokolov
o zapožičaní vlastnícke právo navrhovateľa k predmetným veciam nevyplýva. Dôkazom o vlastníckom

práve navrhovateľa nie sú ani faktúry ani iné doklady predložené navrhovateľom. Pri súpise majetku
súdnym exekútorom ani povinný H. ani jeho zamestnanci neoznačili exekútorom spísané veci ako
patriace tretej osobe. Tvrdenie navrhovateľa, že súdny exekútor uvoľnil iné spísané veci zo súpisu
majetku, ktoré neboli predané na dražbe, je irelevantné. Súd dospel k nesprávnemu záveru, že na straneodporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu a toto obohatenie je povinný vydať. Ak bol navrhovateľ
v rozhodnom čase vlastníkom predmetných vecí, mal procesné prostriedky podľa právneho poriadku,
ktoré nevyužil a nezabránil vykonaniu dražby a vydraženiu predmetných vecí. Súd sa nevyporiadal s

interpretáciou aplikácie § 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Navrhovateľ návrh podal až po vykonaní
dražby, hoci o termíne konania dražby vedel. Po vykonaní dražby veci prestali byť predmetom exekúcie,
preto ich vylúčenie navrhovateľ už nemohol uplatňovať. Odporca navrhoval, aby odvolací súd rozsudok
Okresného súdu Dunajská Streda zmenil, návrh zamietol a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi
trovy konania.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne. V konaní bolo
nad všetky pochybnosti preukázané, že vlastníkom vecí, vydražených v rámci exekúcie na majetok
povinného U. H. - O. bol navrhovateľ a nie povinný. Pre rozhodnutie súdu bol rozhodujúci fakt, že
obsahom zmluvného dojednania medzi navrhovateľom a povinným nebol prevod vlastníckeho práva k
veciam, vlastníkom bol stále navrhovateľ. Navrhovateľ neuvádzal, že niektorý k z účastníkov konania

porušil svoje zákonné povinnosti. Na úkor navrhovateľa sa v tomto prípade obohatil odporca bez toho,
aby mal k tomu akýkoľvek právny dôvod. Navrhovateľ svoje práva uplatňoval voči pasívne legitimovanej
osobe správne, riadne a včas, v súlade so zákonom. Poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ sa
podaním návrhu domáhal vydania len výťažku z dražby za vydražené veci, nie skutočnej hodnoty vecí.
Výťažok z dražby predstavuje len zlomok skutočnej hodnoty vydražených vecí. Na ostatné dôvody

odvolania dáva rozsudok súdu prvého stupňa v odôvodnení jednoznačne odpovede. Súd sa vysporiadal
so všetkými relevantnými okolnosťami, myšlienkový postup súdu viedol k výroku rozsudku, je ucelený,
logický a preskúmateľný. Navrhoval, aby súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil, domáhal sa práva
na náhradu trov konania v odvolacom konaní za jeden úkon právnej služby

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustan. §
212 ods. 1 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa je vecne správny.

Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).

Odvolacísúdvovecirozhodolpodľa§214ods.2O.s.p.beznariadeniaodvolaciehopojednávaniatak,že

rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol podľa §
115a bez nariadenia pojednávania a nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o
konanievoveciachporušeniazásadyrovnakéhozaobchádzania,anariadeniepojednávanianevyžaduje
ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) po preskúmaní napadnutého
rozsudku a predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom
rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec
správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto poukazuje.

Pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku, odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa právne závery prvostupňového súdu vo veci, preto s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného

vyhotovenia rozsudku.

Z výsledkov dokazovania a z odôvodnenia odvolania nemožno vyvodiť dôvod, pre ktorý by sa odvolací
súd mal odchýliť od záverov prvostupňového súdu a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.Keďže prvostupňový súd napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, zároveň sa
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie, odvolací súd

s týmto odôvodnením súd plne stotožňuje.

Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 289/08 z 05.11.2008 skutočný vlastník
exekvovanej nehnuteľnosti sa môže od oprávneného v exekúcii domáhať vydania výťažku z predaja
tejto veci ako náhrady za odňatie jej práva k vydraženej veci. Znamená to, že skutočnosť, že vlastník

exekvovanej veci sa nedomohol vylúčenia veci z exekúcie z akéhokoľvek dôvodu, má právo, je
oprávnený sa domáhať výťažku z predaja veci.

Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. CPJF 79/72 zo dňa 11.01.1974,
ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR. Podľa právnej vety tohto
rozhodnutia nepodanie návrhu na vylúčenie hnuteľných vecí, hotových peňazí a iných vecí, u ktorých

nedochádza pri súdnom výkone rozhodnutia k predaju, z výkonu rozhodnutia podľa ustanovenia § 267
ods. 1 O.s.p. nevylučuje možnosť žalovať veriteľa (oprávneného pri súdnom výkone rozhodnutia) na
plnenie z neoprávneného majetkového prospechu.

Napriek skutočnosti, že toto rozhodnutie sa týka súdneho výkonu rozhodnutia a neoprávneného

majetkového prospechu, je využiteľné a aplikovateľné aj na preskúmavaný prípad.

Aj keď zákon priznáva tretej osobe možnosť podať návrh na vylúčenie veci z exekúcie, nevylučuje sa tým
úprava Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie a teda aj podanie návrhu
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Patria sem i prípady bez právneho dôvodu, napríklad, keď ten,

kto plnenia prijíma je síce veriteľom, ale poskytuje ten, kto nie je tomu povinný a nie je teda dlžníkom.
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka by mohla byť
vylúčená len v prípade, ak by to stanovil zákonný predpis, avšak takého predpisu niet.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa
samostatným uznesením, keďže s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. o náhrade trov konania
na súde prvého stupňa napadnutým rozhodnutím nerozhodol.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.