Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/478/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113204180
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113204180.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana

Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľky:
O. W., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom N. XX, XXX XX Z., štátny občan SR, proti odporcovi: Rapid
life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne
zastúpenému MST PARTNERS, s. r. o. so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.
k. 6C/43/2013-143 zo dňa 14.10.2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č. k.
6C/43/2013-205 zo dňa 29.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol vo výroku I. tak, že rozhodcovský rozsudok sp. zn.
2C/929/2012 zo dňa 19.01.2012 vydaný rozhodcom Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41,
Košice, JUDr. Bohumírom Zaujecom v právnej veci žalobcu RAPID life životná poisťovňa a. s., proti
žalovanej O. W., o zaplatenie sumy 58,29 eur a o návrhu na splátkový kalendár, ktorým bola žalovaná
zaviazaná zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 58,29 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-
eur, zrušil v celom rozsahu a odložil jeho vykonateľnosť až do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu
navrhovateľky na jeho zrušenie; výrokom II. okresný súd rozhodol, že po právoplatnosti rozhodnutia

bude právna vec žaloby odporcu zo dňa 02.01.2012 proti navrhovateľke prejednaná v občianskom
súdnom konaní.
Okresný súd dôvodil tým, že ak odporca namietal, že rozhodcovská doložka bola s navrhovateľkou
individuálne dojednaná, čomu má nasvedčovať skutočnosť, že navrhovateľka osobitne podpísala VPP
a osobitne podpísala OZD, v ktorých svojím podpisom potvrdila, že vyjadruje svoju vôľu podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. VPP, tak túto námietku odporcu nepovažoval za dôvodnú.
Podľa názoru okresného súdu za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú

zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi
zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných
strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka
považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby
spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť
svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom
formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom

procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok
sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru okresného
súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v ustanovení §
53ods.2OZ,akoajvustanoveníčl.3ods.2SmerniceRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993.Odporcavšaktakýto spôsob kontraktácie spornej rozhodcovskej doložky v dotknutom prípade nepreukázal (neuniesol
dôkazné bremeno podľa ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 53 ods. 3 OZ,
ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve

sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ
vyvrátiť, ak preukáže opak). Okresný súd poukázal na to, že navrhovateľka ako spotrebiteľ predmetnú
rozhodcovskú doložku prijala už svojím podpisom na poistnej zmluve, keďže týmto návrh odporcu na
uzavretie poistnej zmluvy prijala vrátane VPP, ktoré sa tým stali súčasťou poistnej zmluvy, ako aj svojím
podpisom nasledujúcim ihneď po texte ust. časti XVII. - Záverečné ustanovenia ods. 12 VPP, a to s

poukazom na to, že rozhodcovská doložka bola integrálnou súčasťou (ust. časti XV. - Rozhodcovské
konanie) VPP. Okresný súd mal za to, že odporca použil aj nekalú praktiku, keďže súčasne podpis
spotrebiteľa pod OZD vyjadroval aj jeho súhlas so znením cit. ust. ods. 1 OZD (týkajúceho sa podmienok
zániku poistenia odlišných od znenia ust. časti II. čl. 9 ods. 1 veta prvá VPP), a teda rozhodnutie
priemerného spotrebiteľa pripojiť svoj podpis pod OZD bolo spôsobilé ovplyvniť nielen to, že mohol
vychádzať z domnienky, že záväznosť časti XV. VPP nemôže ovplyvniť, keďže na návrhu poistnej

zmluvy výslovne svojím podpisom potvrdil, že prijíma návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy a rovnako,
že VPP sú súčasťou tejto poistnej zmluvy a ako už bolo vyššie uvedené, že záväznosť časti XV. VPP
už potvrdil svojím podpisom nasledujúcim ihneď za textom ust. časti XVII. - Záverečné ustanovenia
ods. 12 VPP (taktiež to explicitne udáva aj cit ust. časti XVII. ods. 2 VPP), ale aj to, že mal vôľu
dojednať s odporcom ním ponúkaný iný spôsob zániku poistenia, ako bol uvedený v cit. ust. časti

II. čl. 9 ods. 1 veta prvá VPP. Podľa okresného súdu súčasne správanie priemerného spotrebiteľa
mohlo ovplyvniť aj to, že podpis osoby oprávnenej konať za odporcu sa nachádzal až za OZD a
rovnako až za OZD sa nachádzalo vo VPP miesto pre uvedenie mena a priezviska poistníka a číslo
jeho občianskeho preukazu. Okresný súd poukázal na obsah výpovede navrhovateľky ako účastníka
konania, v ktorej navrhovateľka uviedla, že jej v podstate nič sprostredkovateľka poistenia, konajúci

za odporcu nevysvetľovala, nepovedala jej, že prípadné spory by sa mali riešiť arbitrážou a toto ani
navrhovateľka nevedela, keďže VPP ani nečítala vzhľadom k tomu, že sprostredkovateľka všetko jej
vysvetlilaztejpreňulepšejstránkyananičjuneupozornila,pričomjejdávalajednotlivédokumenty,ktoré
následne navrhovateľka podpisovala tak, ako jej sprostredkovateľka ukázala. Odporca tak neprodukoval
v konaní žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že rozhodcovská doložka bola v dotknutom prípade

s navrhovateľkou individuálne dojednaná, čím by uniesol dôkazné bremeno. Na základe uvedeného
okresný súd vychádzal z toho, že sporná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka nebola v
danom prípade individuálne dojednaná. Odporca nijakým spôsobom nepreukázal, že navrhovateľku
informovalododatkochkVPP.Taktiežsúdpoukázalnato,ževčasedatovaniaDodatku2kVPP(atýmaj
Dodatku 4 k VPP) bola už zmluva podľa tvrdení odporcu vzhľadom k nezaplateniu poistného zaniknutá,

preto dodatky č. 2 a 4 k VPP nemohli už u zaniknutej zmluvy spôsobiť žiadne účinky. Najdôležitejším
pre okresný súd bol fakt, že pokiaľ by bolo ust. časti XV. VPP v jeho pôvodnom znení neprijateľnou
zmluvnoupodmienkou(t.j.individuálnenedohodnutouaspôsobujúcouznačnúnerovnováhuvprávacha
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa),t.j.vzmyslecit.ust.§53ods.5OZabsolútne
neplatnouzmluvnoupodmienkou,nemohlodôjsťdodatkamič.2a4VPPkukonvalidáciitejtoneplatnosti.

Dotknuté ustanovenia Dodatkov 2 a 4 k VPP tak podľa názoru okresného súdu nepredstavovali nič iné,
len akúsi dodatočnú snahu odporcu o konvalidáciu prípadne súdom judikovanej absolútnej neplatnosti
spornej rozhodcovskej doložky.
Pokiaľ ide o druhý predpoklad neprijateľnosti zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 veta prvá OZ), okresný
súd dospel k záveru, že táto podmienka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri posúdení (ne)prijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky
(rozhodcovskej doložky) okresný súd vychádzal z hodnotiacich kritérií stanovených v ust. čl. 4 ods. 1
Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v zmysle ktorých nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti
súvisiace s uzavretím zmluvy, v dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na

inú zmluvu, na ktorej je závislá. Ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 bolo v
zásade transformované do znenia ust. § 53 ods. 9 OZ, ktoré s účinnosťou od 01.03.2010 priniesla novela
OZ zákon č. 575/2009 Z. z. (ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku ide o ust. § 53 ods. 11 Občianskeho
zákonníka v znení zákona č. 106/2014 Z. z.). Uvedené hodnotiace pravidlo tak možno z dôvodu
nepriamych účinkov smernice vo vzťahu k vnútroštátnemu právu SR (vnútroštátny súd aj správny orgán

sú povinné vykladať vnútroštátne právo čo najviac v zmysle znenia a cieľov smernice, aby sa dosiahol
smernicou sledovaný výsledok) aj napriek jeho priamemu nezakotveniu v právnom poriadku SR v čase
uzavretia poistnej zmluvy medzi účastníkmi (28.04.2008) aplikovať aj v dotknutom prípade. Z uvedeného
hodnotiaceho pravidla možno nepochybne vyvodiť, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky savykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky,
nie podľa okolností, ktoré boli v čase (t. j. ktoré nastali až následne po čase uzavretia zmluvy), kedy
došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky. Okresný súd, vychádzajúc z uvedeného

hodnotiaceho kritéria v kontexte nastolenej otázky, či sporná zmluvná podmienka spôsobovala značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, poukazuje na to, že
sporná rozhodcovská doložka bez najmenších pochybností a jednoznačne vyžadovala od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (uvedené vyplýva priamo zo znenia
ust. časti XV. ods. 1, 2 a 3 VPP, ako aj zo znenia ust. ods. 2 OZD). Len táto skutočnosť v kontexte

znenia cit. ust. čl. 3 ods. 3 v spojení s ust. bodu 1 písm. q) Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993, ako aj cit. ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ spôsobuje absolútnu neplatnosť spornej
rozhodcovskej doložky podľa cit. sut. § 53 ods. 5 OZ. Okresný súd však považoval za potrebné
uviesť, že sporná rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ totiž v zmysle spornej rozhodcovskej doložky
získal v podstate výlučný jednostranný vplyv v prípade akéhokoľvek sporu vyvolaného dotknutou

poistnou zmluvou (či už vedeného ako žalobcom zo strany dodávateľa alebo spotrebiteľa) na výber
rozhodcu, ako aj na spôsob vedenia rozhodcovského konania (dokonca mal možnosť sám kreovať
rozhodcovský súd, jeho štatút a rokovací poriadok - procesné pravidlá na prejednávanie a rozhodovanie
sporov pred týmto rozhodcovským súdom). Uvedená nerovnováha sa následne prejavila napokon aj
v dotknutom prípade, kedy spotrebiteľ (navrhovateľka) sa o spore pred konkrétnym rozhodcovským

súdom (rozhodcom) dozvedel až z doručeného napadnutého rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý mal
charakter platobného rozkazu.
Okresný súd tak po vykonanom prieskume platnosti dotknutej rozhodcovskej doložky dospel k záveru,
že táto je absolútne neplatná (§ 53 ods. 4 OZ), a teda, že v prejednávanej veci je daný dôvod podľa
ust. § 40 ods. 1 písm. c) ZRK. Preto návrhu navrhovateľky vyhovel a zrušil navrhovateľkou napadnutý

rozhodcovský rozsudok.
Zároveň v súlade s ust. § 43 ods. 1 ZRK vyslovil, že po právoplatnosti tohto rozsudku bude v konaní
pokračovať a vec žaloby odporcu zo dňa 02.01.2012 bude prejednaná v občianskom súdnom konaní.
Okresný súd vzhľadom na závery, ktoré viedli k jeho rozhodnutiu o zrušení napadnutého
rozhodcovskéhorozsudku,potompodľacit.ust.§40ods.2vetadruházákonač.244/2002Z.z.rozhodol

o odložení vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku rozhodcovského, a to až do času,
kedy bude právoplatne rozhodnuté vo veci návrhu navrhovateľky o zrušenie napadnutého rozsudku.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odporca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že
prvostupňový súd vec nesprávne právne kvalifikoval, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Zastáva názor, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, keďže
navrhovateľka podpísala nielen poistnú zmluvu, ale osobitne aj VPP rovnako, ako aj osobitné zmluvné
dojednania k poistnej zmluve. Odporca dal navrhovateľke na výber, či osobitné zmluvné dojednania
príjme, alebo nie a tým bol naplnený základný zmysel a účel ustanovenia § 53 ods. 2 OZ. Poukázal

tiež na to, že navrhovateľka podpísala záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý rovnako
potvrdzuje, že tretia osoba, odlišná od poisťovne, pri osobnom stretnutí pred uzavretím poistenia
vyčerpávajúco informovala navrhovateľku o všetkých okolnostiach súvisiacich s poistením. Keďže
rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, nie je možné hovoriť o neprijateľnej podmienke. Pre
nikoho nemohol byť technický problém a ani časový, prečítať si 10 riadkov pred tým, než umiestni pod

tieto riadky svoj podpis na znak súhlasu s obsahom týchto 10 riadkov. Podstatné v danom prípade nie
je, ktorá strana podmienku formulovala a ani pohnútky strán, ktoré ju dojednali, ale len to, že existuje
právo oboch strán podmienku individuálne odmietnuť, prijať alebo modifikovať, a to v dôsledku ich
osobitného dojednania. V danom prípade teda navrhovateľka mohla (ako poistník) viazanosť dohodou
o rozhodcovskom konaní ovplyvniť nepodpísaním osobitných zmluvných dojednaní. Namieta tiež, že v

danej veci okresný súd odmietol výsluch svedka, a to zamestnanca odporcu, ktorý by vysvetlil spôsob
uzatvárania poistnej zmluvy. A preto je zrejmé, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím spôsobil vadu odňatia
možnosti odporcu konať pred súdom. Okrem toho poukázal na nutnosť zohľadnenia 19-teho bodu
Smernice 93/13/EHS v posudzovanom prípade. V zmysle tohto bodu potom v dôsledku priameho účinku

Smernice, nepodliehajú súdnemu prieskumu podmienky obsiahnuté v poistných zmluvách, čo je zrejmé
aj z vyjadrenia NBS. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného
súdu tak, že návrh zamietne v celom rozsahu.K odvolaniu sa navrhovateľka nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok na

základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., okresný súd vyhovel
žalobnému návrhu navrhovateľky v celom rozsahu a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) postupom v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného
súdu potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p..

Podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľaustanovenia§219ods.1O.s.p.,odvolacísúdrozhodnutiepotvrdí,akjevovýrokuvecnesprávne.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia vyššie citovaného zákonného
ustanovenia, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného

súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Krajský súd dodáva, že v prípade aplikácie
ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. nie je žiaduce, aby boli zopakované tie vecne správne závery, ktoré
sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu, ako aj správne posúdenie, pretože práve za
použitia ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. je postačujúce, ak vo vzťahu k odvolacím dôvodom sa len na
zvýraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu zdôraznia podstatné a rozhodné skutočnosti a

okolnosti.UvedenýpostupazáverkrajskéhosúdujeajvsúladesuznesenímÚstavnéhosúduSRsp.zn.
IV. ÚS 350/2009 zo dňa 8. 10. 2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a
odvolaciehosúdunemožnoposudzovaťizolovane,pretožeprvostupňovéaodvolaciekonaniezhľadiska
predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008). Tento právny
názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných

súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli
vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným

spôsobom opísal priebeh konania, výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy,
ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Naopak, rozsudok vyčerpávajúcim spôsobom
zodpovedal všetky právne relevantné otázky, ktoré súviseli s uplatneným nárokom. Pri výklade aplikácie

právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich
účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Je výlučne na
ťarchu odvolateľa, že vo vzťahu k žiadnemu z vecných argumentov, na ktorých okresný súd založil svoje
meritórne zamietajúce rozhodnutie, nepredložil relevantnú, respektíve akúkoľvek protiargumentáciu.
Nakoľko odvolacie dôvody odporcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe

okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú
správnosť v rozhodnutí vo veci samej), tento potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým stavom zisteným okresným súdom, vrátane jeho právnych
záverov. Rozhodcovská doložka bola súčasťou VPP uzatvorených v rámci zmluvy, a to vo formulárovej
podobe. Už podpisom samotnej zmluvy navrhovateľka prijala aj rozhodcovskú doložku tak, ako to

správne ustálil prvostupňový súd. Rovnako správne prvostupňový súd ustálil, že dojednanie obsiahnuté
v spotrebiteľskej zmluve, ktorým sa zaviaže spotrebiteľ, v danom prípade navrhovateľka, že všetky
spory vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní, je neprijateľnou
podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 OZ. Aj podľa odvolacieho súdu neprijateľnosť zmluvnej
podmienky mohla byť vyvrátená iba tak, že odporca preukáže individuálne dojednanie takejto doložky,

avšak v danom konaní takéto skutkové zistenia preukázané neboli.

K odvolacej námietke odvolateľa o tom, že okresný súd nevypočul navrhnutého svedka JUDr. V. O. a
tým odňal odporcovi možnosť konať pred súdom, odvolací uvádza, že táto je nedôvodná, nakoľko nieje povinnosťou súdu vykonať všetky dôkazy navrhované účastníkmi konania. Súd pritom vychádzal z
vykonaného dôkazu VPP a jeho častí, podstatných pre rozhodnutie s tým, že zároveň sa vyporiadal s
nevykonaním navrhovaného dôkazného prostriedku náležitým spôsobom, keď dôvodil tým, že výpoveď

navrhovaného svedka mala preukázať prax odporcu spočívajúcu v tom, že ak zo strany poistníka
nedošlo k podpisu OZD, odporca prejav vôle plne akceptoval a k uzavretiu rozhodcovskej doložky
nedošlo. Preto správne ustálil, že ak z obsahu poistnej zmluvy, resp. VPP priamo vyplýva záväzok
odporcu podrobiť sa aj časti XV. VPP, nemôže na dôvodnosti návrhu na výsluch tohto svedka nič zmeniť
odporcom tvrdená prax pri nepodpísaní OZD poistníkom.

Za tejto situácie, ak súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, potom správne
rozhodol o odklade jeho vykonateľnosti.

Odvolací súd záverom konštatuje, že po zrušení rozhodcovského rozsudku je povinnosťou súdu konať o
veci odporcu proti navrhovateľke podľa ustanovenia § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Tento

následok nastáva priamo zo zákona, preto nie je nevyhnutné, aby osobitným výrokom túto skutočnosť
vyslovil súd konajúci o návrhu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Takýto výrok má len deklaratórny
charakter.
O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.