Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/7/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108200491
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5108200491.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky:

O. Š. A., D.. XX.XX.XXXX, N. U. XX, XXX XX Ž., Š. P. Z., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou
Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 497, proti odporkyni:
C. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX XX Z.D. XXX, Š. P. Z., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr.
Chlapík s. r. o., so sídlom Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, o zaplatenie 3.882,69
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 1.945,85 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
8,5%ročnezosumy1.945,85eurod06.02.2008dozaplatenia,atovšetkodotrochdníodprávoplatnosti

tohto rozsudku.

Konanie o návrhu v časti o zaplatenie sumy 1.922,48 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 1.922,48 eur od 08.01.2008 do zaplatenia zastavuje.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 14,36 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne:
- zo sumy 1.960,21 eur od 08.01.2008 do 05.02.2008 a

- zo sumy 14,36 eur od 06.02.2008 do zaplatenia,
z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 08.01.2008 doručeným Okresnému súdu Žilina
dňa 08.01.2008 voči odporkyni domáhala, aby súd odporkyňu zaviazal zaplatiť jej sumu 117.000,- Sk
(3.883,69 eur) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 117.000,- Sk od podania
návrhu do zaplatenia a súčasne nahradiť jej trovy konania.

Návrh na začatie konania navrhovateľka odôvodnila tým, že spolu s odporkyňou sú podielovými
spoluvlastníčkami nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Z., a to rodinného domu súp. č. XXX
postaveného na pozemku parc. KN č. XXX. Výlučnou vlastníčkou pozemku, na ktorom je tento
rodinný dom postavený, je navrhovateľka. Uvedené právne skutočnosti sú u Správy katastra Žilina
zapísané na LV č. XXX a na LV č. XXX. Predmetné nehnuteľnosti užíva výlučne odporkyňa, pričom
jej ako spoluvlastníčke rodinného domu a výlučnej vlastníčke pozemku neumožňuje vstup na tieto
nehnuteľnosti, a teda nemá možnosť predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a

úžitky a nakladať s ním, ako to predpokladá ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka. S odporkyňou
nikdy neuzavrela nájomnú ani inú zmluvu ohľadom predmetných nehnuteľností, ani jej ich neprenechala
do bezodplatného užívania. Napriek tomu a nesúhlasu s jej konaním odporkyňa tieto nehnuteľnosti
užíva. S odkazom na znenie ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka navrhovateľka ďalejuviedla, že na základe uvedeného je zrejmé, že odporkyňa získala na jej úkor majetkový prospech.
Uplatnená výška bezdôvodného obohatenia vychádza z obvyklého nájomného v danej lokalite, t. j.
zo sumy 13.000,- Sk mesačne, zodpovedajúceho jej spoluvlastníckemu podielu od času, odkedy sa

stala podielovou spoluvlastníčkou a výlučnou vlastníčkou vyššie identifikovaných nehnuteľností, teda
za mesiace január až september 2007. Na písomnú výzvu zo dňa 28.09.2007, ktorou odporkyni
navrhla mimosúdne usporiadanie veci, odporkyňa nijakým spôsobom nereagovala. Tým, že odporkyňa
ako spoluvlastník nehnuteľnosti ich spoločnú nehnuteľnosť výlučne sama užíva, vzniká jej na úkor
navrhovateľky bezdôvodné obohatenie, ktorého vydania sa domáha. Jej bezdôvodné obohatenie vzniká

tým, že rodinný dom súp. č. XXX užíva tak, akoby bola jeho výlučnou vlastníčkou a neužíva ho len
v časti zodpovedajúcej jej spoluvlastníckemu podielu. Taktiež užíva aj pozemok, na ktorom je dom
postavený, hoci tento je výlučným vlastníctvom navrhovateľky . Odporkyňa takto získava neoprávnene
majetkový prospech na jej úkor. V dôsledku nezáujmu odporkyne o mimosúdne usporiadanie veci, je
nútená uplatňovať svoj nárok cestou súdu.
Odporkyňa sa k doručenému návrhu na začatie konania písomne vyjadrila podaním zo dňa 22.02.2008,

v ktorom potvrdila skutkové tvrdenie navrhovateľky, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. Z., a to rodinného domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na parc. KN č.
XXX, zapísanej na LV č. XXX, a to v podiele o veľkosti 1/2. V druhej polovici je spoluvlastníkom
navrhovateľka. Odporkyňa v ďalšom namietala, že tvrdené právo navrhovateľky nemá oporu v dobrých
mravoch a už vôbec nie v zákone. Je spoluvlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti, z čoho jej vyplývajú

v rozsahu svojho podielu práva nehnuteľnosť užívať, brať z neho úžitky, držať a nakladať s ňou. Je
nedôvodné požadovať od nej satisfakciu za výkon jej práva. Skutočnosť, že navrhovateľka neužíva
nehnuteľnosť - rodinný dom nezakladá jej právo požadovať od nej vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, ani žiadneho iného nároku, ktorý má oporu v ustanoveniach
občianskeho práva. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Navrhovateľka nedokázala poukázať konkrétne
ani na jeden z dôvodov, kedy dochádza k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko tento žiaden nie je. O
bezdôvodné obohatenie by išlo v prípade plnenia. Bez právneho dôvodu jej však navrhovateľka v časti
nehnuteľnosti - rodinného domu nič neposkytla. Opätovne zdôrazňuje, že skutočnosť, že navrhovateľka

nehnuteľnosť nechce užívať v rozsahu svojej polovice, nemôže byť na škodu jej osoby. Ani z neplatného
právneho úkonu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol medzi navrhovateľkou a ňou nevznikol žiaden
záväzkovo-právny vzťah. Napokon v danom prípade nejde ani o získanie majetkového prospechu z
nepoctivých zdrojov. Odporkyňa v ďalšom k tvrdeniu navrhovateľky, že spoločnú nehnuteľnosť - rodinný
dom neužíva len v časti zodpovedajúcej jej spoluvlastníckemu podielu, uviedla, že spoluvlastnícky podiel

sa v zmysle Občianskeho zákonníka nechápe ako určitá reálne určená časť spoločnej veci. Vyjadrenie
podielu neznamená, že by bol spoluvlastník výlučne vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci.
Z uvedeného vyplýva, že nemôže užívať nehnuteľnosť v časti zodpovedajúcej jej podielu. Toto nie
je možné reálne uskutočniť. Vo svojich právach je obmedzená tým, že rovnaké obmedzené práva
môže využívať i navrhovateľka, ak sa rozhodne nehnuteľnosť s ňou spoločne užívať. Nakoľko tak

neurobila,nevznikájejžiadennároknavydaniemajetkovéhoprospechu,určitenieztitulubezdôvodného
obohatenia vychádzajúc z obvyklého nájomného. Medzi účastníkmi totiž nedošlo ku vzniku žiadneho
nájomného vzťahu. Odporkyňa v ďalšom poukázala na to, že zo spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
vyplývajú nielen práva, ale aj povinnosti. Navrhovateľka nejaví žiadnu starostlivosť o nehnuteľnosť,
nakoľko táto, ako každá stavba, podlieha opotrebovaniu a skaze vplyvom vonkajších podmienok a času.

Starostlivosť o nehnuteľnosť - rodinný dom ležala po celú dobu na pleciach odporkyne, pričom z jej
strany bolo vykonaných množstvo zásahov, aby sa nehnuteľnosť neznehodnocovala. Tieto zásahy mala
znášať navrhovateľka spoločne s ňou, no nestalo sa tak. Pokiaľ ide o nárok na úhradu za užívanie
nehnuteľnosti - pozemku, na ktorom je nehnuteľnosť - rodinný dom postavená, tento tiež nemôže uznať.
Skutočnosť, že navrhovateľka sa stala vlastníkom tohto pozemku jej nebola známa a to až do doby

doručenia návrhu na začatie konania. Pozemok, na ktorom nehnuteľnosť - rodinný dom stojí bola vo
vlastníctve jej bývalého manžela, ktorý ju nechal časť pozemku pod rodinným domom užívať bez nejakej
finančnej náhrady. O zvyšok pozemku sa starala. Nevedela, že došlo k zmene vlastníckych vzťahov až
do doby, kým jej nebol doručený návrh na začatie konania. Čo sa týka výzvy zo dňa 28.09.2007, tak
o tejto nič nevie. Ak jej ju aj navrhovateľka posielala, tak jej nebola doručená. V ďalšom odporkyňa s

odkazom na znenie ust. § 130 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka uviedla, že oprávnenosť držby je
daná dobromyseľnosťou držiteľa. V čase, za ktorý navrhovateľka žiada vydať bezdôvodné obohatenie,
nevedela, že nehnuteľnosť jej patrí. Pozemok pod rodinným domom užívala s tým, že toto právo
užívania jej patrí. S navrhovateľkou je ochotná uzavrieť nájomnú zmluvu za užívanie tohto pozemku,avšak jej nárok na majetkový prospech neuznáva, pretože jej tieto úžitky podľa uvedeného zákonného
ustanovenia nepatria. Odporkyňa napokon uviedla, že jej je ľúto, že navrhovateľka z dôvodu osobnej
nevraživosti voči jej osobe postupuje s použitím súdu. Je ochotná v budúcnosti pristúpiť na návrhy z

jej strany, pokiaľ tieto budú opodstatnené a bude mať na ne oprávnený nárok. Vzhľadom k uvedenému
odporkyňa navrhovala, aby súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.
Navrhovateľka podaním zo dňa 07.04.2014 uviedla, že ňou uplatnená pohľadávka v celkovej výške
3.883,68 eur (sume 117.000,- eur však zodpovedá po prepočte konverzným kurzom 1 euro: 30,126
Sk zodpovedá suma 3.883,69 eur) jej nároku za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2

k predmetnému rodinnému domu súp. č. XXX odporkyňou v sume 2.814,50 eur a nároku za užívanie
predmetného pozemku parc. KN-C č. XXX odporkyňou v rozsahu zastavanej časti (výmeru tejto časti
navrhovateľka vymedzila v podaní zo dňa 04.04.2014 vo výške 121,2 m2) v 1/2-vici a v celom rozsahu
nezastavanej časti spolu v sume 1.068,18 eur.
Na pojednávaní dňa 05.09.2014 navrhovateľka podaním urobeným ústne do zápisnice o pojednávaní
vzhľadom k tomu, že súčet súm 2.814,50 eur a 1.068,18 eur uvedených v jej podaní zo dňa 07.04.2014

nie je v sume 3.883,68 eur, ale len v sume 3.882,68 eur, zobrala návrh v časti o zaplatenie sumy 1,- euro
s príslušnými úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1,- euro od 08.01.2008 do zaplatenia
späť. Odporkyňa na pojednávaní vyjadrila súhlas so späťvzatím návrhu v tejto časti.
Súd uznesením č. k. 6C/7/2008-141 zo dňa 15.10.2014 konanie o návrhu navrhovateľky v časti o
zaplatenie sumy 1,- euro spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1,- euro od

08.01.2008 do zaplatenia podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 06.11.2014.
Po podaní znaleckého posudku súdom ustanoveným znalcom Ing. Igorom Brezianskym, navrhovateľka
na pojednávaní dňa 11.03.2016 navrhovateľka podaním urobeným ústne do zápisnice o pojednávaní
zobrala návrh na začatie konania v časti o zaplatenie sumy 1.922,48 eur spolu s úrokmi z omeškania

vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.922,48 eur od 08.01.2008 do zaplatenia späť. Súčasne špecifikovala,
že sa v konaní domáha zaplatenia celkovo sumy 1.960,21 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5
% zo sumy 1.960,21 eur od 08.01.2008 do zaplatenia, pričom čo do sumy 1.529,93 eur (1/2 zo sumy
určenej súdom ustanoveným znalcom Ing. Igorom Brezianskym v znaleckom posudku č. 104/2015 ako
všeobecná hodnota nájmu rodinného domu súp. č. XXX za obdobie od 01.01.2007 do 30.09.2007) ide o

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získala odporkyňa užívaním predmetného rodinného
domu súp. č. XXX za obdobie od 01.01.2007 do 30.09.2007 aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
navrhovateľky, ďalej čo do sumy 92,01 eur ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
získala odporkyňa užívaním pozemku parc. KN-C č. XXX v jeho zastavanej časti o výmere 121,2 m2
(suma 92,01 eur zodpovedá pritom 1/2-vici podielu výmery zastavanej časti pozemku parc. KN-C č. XXX

rodinným domom, t. j. výmery 121,2 m2 a celkovej výmery pozemku parc. KN-C č. XXX, t. j. výmery 344
m2 na celkovej sume všeobecnej hodnoty nájmu pozemku parc. KN-C č. XXX za obdobie od 01.01.2007
do 30.09.2007 vo výške 522,28 eur; 1/2 x 121,2 m2 / 344 m2 x 522,28 eur = po zaokrúhlení na celý
eurocent92,01eur)anapokončodosumy338,27eurideonároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,
ktoré získala odporkyňa užívaním pozemku parc. KN-C č. XXX v jeho nezastavanej časti o výmere 222,8

m2 (suma 338,27 eur zodpovedá pritom podielu výmery nezastavanej časti pozemku parc. KN-C č. XXX,
t. j. výmery 222,8 m2 a celkovej výmery pozemku parc. KN-C č. XXX, t. j. výmery 344 m2 na celkovej
sume všeobecnej hodnoty nájmu pozemku parc. KN-C č. XXX za obdobie od 01.01.2007 do 30.09.2007
vo výške 522,28 eur; 222,8 m2 / 344 m2 x 522,28 eur = po zaokrúhlení na celý eurocent 338,27 eur).
Odporkyňa na pojednávaní dňa 11.03.2016 vyjadrila svoj súhlas aj s týmto späťvzatím časti návrhu

navrhovateľky.
Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach v dňoch 10.05.2013, 11.02.2014,
04.04.2014, 05.09.2014 a 11.03.2016, pričom pojednávanie dňa 11.03.2016 odročil podľa ust. § 156
ods. 2 O.s.p. na deň 31.03.2016, na ktorom vyhlásil tento rozsudok.
Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľky v spore, túto zhrnul jej právny zástupca vo svojom záverečnom

vyjadrení na pojednávaní dňa 11.03.2016, v ktorom uviedol, že má za to, že pri dôslednom a zákonnom
hodnotení vykonaného dokazovania bude nesporne preukázané, že nehnuteľnosti, ku ktorým sa
viaže jednak výlučné vlastnícke právo navrhovateľky, t. j. pozemok a dom, ku ktorému sa viaže jej
spoluvlastnícke právo, užívala v čase kritickom a presne špecifikovanom v návrhu na začatie konania
výlučneodporkyňaačlenoviajejdomácnostianavrhovateľke,akospoluvlastníčketohtorodinnéhodomu

a výlučnej vlastníčke pozemku neumožnila vstup na tieto nehnuteľnosti, teda jej zabránila vo výkone jej
práva vlastníctvo držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním ako to predpokladá ust. §
123 Občianskeho zákonníka. Takýmto postupom odporkyne prakticky vznikol nárok navrhovateľke na
vydanie bezdôvodného obohatenia.Pokiaľ ide o argumentáciu odporkyne v spore, túto zhrnul jej právny zástupca vo svojom záverečnom
vyjadrení na pojednávaní dňa 11.03.2016, v ktorom zdôrazňoval, že v celom konaní nebol zo strany
navrhovateľky predložený alebo inak vyprodukovaný jediný relevantný dôkaz o tom, že odporkyňa

užívala predmetný rodinný dom nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Tvrdenia navrhovateľky
o tom, že sa viackrát pokúšala dostať do tohto rodinného domu, že jej bol znemožnený vstup na
pozemok a vstup do rodinného domu, je vyslovene účelový. V tejto súvislosti poukazuje odporkyňa na
výpoveď svedka Š. Š. zo dňa 04.04.2014, ktorý bol v kritickom čase manželom navrhovateľky a ktorý
v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a jej deťmi žil. Tento sa vyjadril, že za celý čas nemal žiadnu

vedomosť o tom, že navrhovateľka by sa bola domáhala užívať predmetnú nehnuteľnosť v rozsahu jej
spoluvlastníckeho podielu. Ďalej poukázal na svedecké výpovede G. A. a F. A. zo dňa 11.02.2014, kde
z týchto výpovedí oboch svedkov zreteľne a evidentne vyplýva nepravdivosť, účelovosť ich tvrdenia.
Občiansky zákonník dáva dostatok priestoru dotknutému spoluvlastníkovi domáhať sa svojich práv, ak
sú tieto práva dotknuté. V danom prípade navrhovateľka ani jedinou písomnou výzvou nepožiadala
o umožnenie užívať tento rodinný dom, ani jedinou písomnou výzvou neupozornila odporkyňu, že

by užívala rodinný dom nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Tieto tvrdenia, alebo takéto
dôkazy neboli zabezpečené. Až v septembri 2007 podala výzvu o zaplatenie ušlého nájomného, čo len
dokumentuje tú skutočnosť, že navrhovateľka chcela len dosiahnuť peňažný príjem bez akéhokoľvek
vecného dôvodu na užívanie týchto nehnuteľností. Žalobný návrh bol podaný v roku 2008, vinou
navrhovateľky nedostatočného žalobného návrhu, nepodloženej výšky požadovaného nároku, trval celý

tento spor až dodnes. Odporkyňa sa ničím nepodieľala na takýchto prieťahoch v konaní a teda až
v konečnom závere znaleckým posudkom muselo byť určené a preukázaná skutočnosť, že žalobný
návrh navrhovateľky tak, ako bol podaný v roku 2008, bol vonkoncom neopodstatnený a odporkyňa
nebola povinná rešpektovať takýto návrh. Ďalej uviedol, že úrok z omeškania je súčasťou istiny a úrok z
omeškania nemôže byť priznaný od roku 2008, ale od doby, keď sa viaže na príslušnú uplatnenú istinu.

Tedanapojednávanídňa11.03.2016bolauplatnenáistinavcelkovejustálenejvýškeaúrokzomeškania
sa môže viazať len od tohto uplatnenia a nie spätne do minulosti. Právny zástupca navrhovateľky tak
žiadal návrh navrhovateľky aj v časti, na ktorej napokon zotrvala, zamietnuť.
Súd tak vo veci vykonal dokazovanie účastníkmi predloženými a označenými listinnými dôkazmi,
výsluchom účastníkov, svedkov: Š. Š. Z.., R. Š., F. A. a G. A. a napokon v konaní ustanoveným

znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Igorom
Brezianskym.
Z listinných dôkazov, ako zo znaleckého posudku podaného znalcom Ing. Igorom Brezianskym vyvodil
nasledovné skutkové zistenia.
Podľa výpisov z katastra nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 07.03.2007 a zo dňa 28.05.2013 vedeného

(v tom čase) Správou katastra Kysucké Nové Mesto pre k. ú. Z. (na č. l. 64 a 65 spisu), v časti A LV
bola evidovaná stavba rodinného domu súp. č. XXX postavená na parc. KN-C č. XXX, pričom v časti
B LV boli evidovaní ako podieloví spoluvlastníci: pod B1 navrhovateľka v podiele o veľkosti 1/2, a to
titulom nadobudnutia: kúpna zmluva č. S. XXXX/XX zo dňa 03.01.2007 pod položkou výkazu zmien
3/07 a pod B2 odporkyňa v podiele o veľkosti 1/2, a to titulom nadobudnutia: rozsudok Okresného súdu

Čadca spis. zn. 5C/8/2000 pod položkou výkazu zmien 2/07 až do dňa 09.02.2009, kedy bol pod B2
ako podielový spoluvlastník v jej podiele veľkosti 1/2 zapísaný Š. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Z. Č.. XXX, a to titulom nadobudnutia: kúpna zmluva č. S. XX/XXXX zo dňa 09.02.2009 pod položkou
výkazu zmien 17/09.
Podľa výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 28.05.2013 vedeného (v tom čase) Správou

katastra Kysucké Nové Mesto pre k. ú. Z. (na č. l. 66 spisu), v časti A LV bol evidovaný pozemok parc.
KN-C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 344 m2, pričom v časti BL bola ako výlučný
vlastník evidovaná pod B1 navrhovateľka, a to titulom nadobudnutia: kúpna zmluva č. S. XXXX/XX zo
dňa 03.01.2007 pod položkou výkazu zmien 3/07.
Na kúpnej zmluve uzavretej dňa 12.12.2006 medzi predávajúcim Š. Š., nar. 07.07.1954 a

navrhovateľkou ako kupujúcou, ktorej predmetom prevod výlučného vlastníckeho práva predávajúceho
k pozemku parc. KN-C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 344 m2, nachádzajúceho sa v
k. ú. Z., evidovaného na LV č. XXX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 na rodinnom dome súp.
č. XXX postaveného na pozemku parc. KN-C č. XXX, nachádzajúcom sa v k. ú. Z., evidovaného na LV
č. XXX na kupujúcu (nachádza sa v kópii spisu bývalého Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra

Kysucké Nové Mesto) je vyznačené rozhodnutie Správy katastra Kysucké Nové Mesto č. S. XXXX/
XX zo dňa 03.01.2007 o povolení vkladu vlastníckeho práva navrhovateľky do katastra nehnuteľnosti
k predmetu prevodu.Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 13C/16/2009-149 zo dňa 28.06.2011, ktorý podľa doložky na
ňom vyznačenej nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7/
Co/344/2011-182 zo dňa 09.01.2013 dňa 27.02.2013 (na č. l. 149 pripojeného spisu Okresného súdu

Žilina spis. zn. 13C/16/2009), rozhodol vo veci navrhovateľa Š. Š., nar. XX.XX.XXXX proti odporkyni
O. Š. A. - navrhovateľke v prejednávanej veci o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, že
návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu
súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. KN-C č. XXX, nachádzajúceho sa v k. ú. Z., evidovaného
na LV č. XXX v podiele o veľkosti 1/2 a výlučným vlastníkom pozemku parc. KN-C č. XXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 344 m2, nachádzajúceho sa v k. ú. Z., evidovaného na LV č. XXX, zamietol.
V odôvodnení tohto rozsudku na str. 6 Okresný súd Žilina (na túto časť odôvodnenia v rámci ňou
produkovaného dôkazu poukazovala navrhovateľka) uviedol, že je tiež nutné uviesť, že neuveril tvrdeniu
navrhovateľa, že predmetnú kúpnu zmluvu si riadne neprečítal, nakoľko nemal okuliare a toto tvrdenie
vyhodnotil ako účelové a nevierohodné.
Podľa potvrdenia OO PZ Žilina - západ ČTS: ORP-397/PPz99 zo dňa 19.04.1999 (na č. l. 48 spisu)

navrhovateľka vykonala trestné oznámenie o vyhrážaní odporkyňou a jej synom Š. Š..
Podľa potvrdenia OO PZ Žilina - západ č. ORP-P-358/OPP-Z-2001 zo dňa 12.04.2001 (na č. l. 48 spisu)
navrhovateľka vykonala trestné oznámenie o vyhrážaní Š. Š. O.. Toho dňa v stánku.
Podľa vyjadrenia Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, OO PZ Žilina - západ zo dňa 30.05.2013 (na č. l.
68 spisu) boli spisy z konaní vedených pod spis. zn. ČTS: ORP-397/PPz99 a ORP-P-358/OPP-Z-2001

skartované.
Listom zo dňa 04.05.2000 (na č. l. 49 spisu) označeným ako „Výzva“ adresovaným V. Š., Š. Š. O.., A.
Š.G. a B. C., všetci bydliskom Z. XXX Š. Š., nar. XX.XX.XXXX vyzýval adresátov listu, aby nevstupovali,
nevyužívali a nepoškodzovali majetok, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, a to pozemok parc. KN č.
XXX, k. ú. Z., evidovaný na LV č. XXX, trvalé porasty - 6 kusov ovocných stromov, pričom prístupová

komunikácia k nehnuteľnosti - rodinnému domu č. XXX, ktorý je na uvedenom pozemku postavený,
je zabezpečená betónovým chodníkom. Zároveň adresátov vyzýval k tomu, aby dali celý pozemok
do pôvodného stavu, t. j. na celej časti ho zatrávnili a odstránili všetky odpadky a iné na ňom sa
nachádzajúce veci, ktoré tam nemajú čo robiť. Neželá si, aby i toho roku znovu na tomto pozemku
zasadili zeleninu a iné poľnohospodárske plodiny slúžiace ku konzumácii tak, ako to urobili proti jeho

vôli i v roku 1999. Napokon adresátov listu vyzval, aby si neprivlastňovali úrodu z ovocných stromov a
nepoužili ju pre vlastnú spotrebu tak, ako to urobili i minulý rok 1999. Podľa poštových podacích lístkov
(na č. l. 49 rub spisu) bola listová zásielka Š. Š. adresovaná V. Š., Š. Š. O.., A. Š. a B. C. podaná na
poštovú prepravu dňa 05.05.2000.
Listom zo dňa 28.09.2007 (na č. l. 7 spisu) adresovaným odporkyni a označeným ako „Výzva na vydanie

bezdôvodného obohatenia“ vyzývala právna zástupkyňa navrhovateľky JUDr. Eva Hagarová, advokát
odporkyňu v mene navrhovateľky na zaplatenie sumy 117.000,- Sk do 15 dní od doručenia tohto listu na
základe toho, že zo skutočností zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXX, k. ú. Z. vyplýva, že navrhovateľka
je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. KN-C č. XXX v
podiele o veľkosti 1/2 a výlučnou vlastníčkou pozemku parc. KN-C č. XXX, pričom tieto nehnuteľnosti

nadobudla prevodom nehnuteľností dňa 03.01.2007. Ďalej právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla,
že predmetné nehnuteľnosti výlučne užíva odporkyňa, pričom navrhovateľke neumožňuje vstup na tieto
nehnuteľnosti, hoci je ich výlučnou vlastníčkou a spoluvlastníčkou a teda táto nemá možnosť predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, ako to predpokladá ust. §
123 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného je nespochybniteľným, že na úkor navrhovateľky

odporkyňa získala bezdôvodné obohatenie vo výške 9 x 13.000,- Sk, spolu tak 117.000,- Sk, ktorá
predstavuje obvyklé nájomné v danej lokalite zodpovedajúce jej spoluvlastníckemu podielu, a to za
mesiace január až september 2007, t. j. od času, od ktorého je navrhovateľka výlučnou vlastníčkou a
spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností. Podľa poštového podacieho lístku (na č. l. 47) bola listová
zásielka právnej zástupkyne navrhovateľky adresovaná odporkyni podaná na poštovú prepravu dňa

28.09.2007.
OdporkyňaprostredníctvomprávnehozástupcuAdvokátskejkancelárieJUDr.PavolKuric,JUDr.Andrea
Sunik, s. r.o. listom zo dňa 11.04.2008 (na č. l. 74 spisu) adresovaným navrhovateľke oznamovala, že je
zrejmé, že súdne spory len stupňujú napäté vzťahy a neriešia uvedený problém (veci spoluvlastníckych
vzťahov účastníčok) v celosti. Ďalej bolo v liste uvedené, že vzhľadom k tomu, že odporkyňa užíva

nehnuteľnosť - rodinný dom už dlhodobo a vykonala na nej úpravy a rekonštrukcie, navrhuje zrušenie
podielového spoluvlastníctva a finančné vyrovnanie podielu navrhovateľky. V prílohe listu odporkyňa
pripojila návrh dohody.Navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne JUDr. Evy Hagarovej reagovala na list právneho
zástupcu odporkyne zo dňa 11.04.2008 listom zo dňa 22.04.2008 (na č. l. 72 spisu), v ktorom
oznamovala právnemu zástupcovi odporkyne, že predložený návrh dohody o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva je pre ňu neakceptovateľný. Navrhovateľka citovala zo znenia ust. čl. 2 bod
2 dohody: „Vzhľadom k tomu, že medzi zmluvnými stranami nie je vôľa deliť sa o užívanie predmetnej
nehnuteľnosti, pristúpili...“. K uvedenému uviedla, že vôľa deliť sa o užívanie predmetnej nehnuteľnosti
absentuje len u odporkyne, ktorá hoci je podielovou spoluvlastníčkou, z užívania predmetu podielového
spoluvlastníctva paritnú spoluvlastníčku vylučuje. Navrhovateľka tak súhlasila s dohodou o zrušení a

vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníčok, avšak v inej podobe, v zmysle ktorej by sa práve
ona stala výlučnou vlastníčkou domu súp. č. XXX.
Z prílohy znaleckého posudku Ing. Pavla Rašku, znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností zo dňa 24.10.2007 (listinný dôkaz na č. l. 128) označenej ako „Technický nákres podlaží
rodinného domu v mierke 1:100“ vyplýva, že plocha 1. nadzemného podlažia (poschodia) rodinného
domu súp. č. XXX je o rozmeroch 12,00 m x 10,10 m, t. j. 121,2 m2. Ďalej je z tohto technického

nákresu zrejmé, že v 1. prízemné podlažie (prízemie) je členené na zádverie, z ktorého sa vchádza do
chodby, z ktorej sa vchádza do kuchyne skladu (komory), kúpeľne s práčovňou, WC a kotolne, Súčasne
je súčasťou tohto podlažia aj v dome vstavaná garáž. Z chodby 1. prízemného podlažia vedú na chodbu
1. nadzemného podlažia dvojramenné schody. 1. nadzemné podlažie je členené na chodbu, z ktorej sa
vchádza do 5 obytných izieb, kúpeľne a WC. 1. nadzemné podlažie má z dvoch izieb balkón po jednej

strane obvodového múru domu. Z fotodokumentácie ako ďalšej prílohy znaleckého posudku je zrejmé,
žepreddomomsanachádzapredzáhradkaspríjazdovoucestoukugaráži.Tátobolavčasevyhotovenia
fotodokumentácie udržiavaná. Rovnako z tejto fotodokumentácie vyplýva, že v čase jej vyhotovenia sa
v kúpeľni - práčovni na prízemí domu nachádzali veci, ako aj automatická práčka.
SúdomustanovenýznalecIng.IgorBreziansky,znaleczodborustavebníctvo,odvetviepozemnéstavby,

odhad hodnoty nehnuteľností podal v konaní znalecký posudok č. 104/2015 zo dňa 31.08.2015, ktorým
určil všeobecnú hodnotu nájmu rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. KN-C č. XXX, k. ú. Z.
za obdobie od 01.01.2007 do 30.09.2007 vo výške 3.059,86 eur a všeobecnú hodnotu nájmu pozemku
parc. KN-C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 344 m2, k. ú. Z. za obdobie od 01.01.2007 do
31.09.2007 vo výške 522,28 eur. V časti 2.3 znaleckého posudku (str. 12 znaleckého posudku) znalec

uviedol, že vzhľadom k úlohe v zmysle uznesenia, ktorou je určiť všeobecnú hodnotu nájmu samostatne
prerodinnýdomasamostatneprepozemok,jevšeobecnáhodnotanájmustaviebvypočítanáakorozdiel
celkovej všeobecnej hodnoty nájmu (stavieb a pozemku) stanovenej metódou priameho porovnania a
všeobecnej hodnoty pozemku podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. prílohy č. 3 odsek G. Z bodu 2.4.1
(str. 16 znaleckého posudku) vyplýva, že znalec v danom prípade stanovil všeobecnú hodnotu nájmu

rodinného domu súp. č. XXX s pozemkom parc. KN-C č. XXX za dané obdobie vo výške 3.582,14 eur,
pričom z tejto sumy určil percentuálny podiel pozemku na celkovom nájme v hodnote 14,58 %, ktorému
tak zodpovedá všeobecná hodnota nájmu výlučne pozemku parc. KN-C č. XXX za dané obdobie vo
výške 522,28 eur, pričom tak rozdielu sumy 3.582,14 eur a sumy 522,28 eur zodpovedá suma 3.059,86
eur, ktorá zodpovedá všeobecnej hodnote nájmu rodinného domu súp. č. XXX za dané obdobie.

Z informatívnej kópie z katastrálnej mapy (príloha znaleckého posudku ustanoveného znalca Ing. Igora
Brezianskeho č. 104/2015; na č. l. 209 spisu) vyplýva, že rodinný dom súp. č. XXX je situovaný
na pozemku parc. KN-C č. XXX tak, že sa z pohľadu z južnej strany pozemku nachádza na ľavom
okraji pozemku, pričom je ďalej situovaný tak, že cca 1/3 výmery pozemku zodpovedá nezastavanej
časti pozemku rodinným domom pred týmto rodinným domom. Ďalej je z tejto informatívnej kópie z

katastrálnej mapy a časti 2 bodu 2.1 znaleckého posudku (str. 6 znaleckého posudku) zrejmé, že
predmetný pozemok z jeho južnej strany bezprostredne susedí spoločnou hranicou s pozemkom parc.
KN-C č. XXX, na ktorom sa nachádza miestna asfaltová komunikácia, ktorá tvorí prístup k rodinnému
domu. Jednak z fotodokumentácie zo dňa 09.06.2015 ako prílohy k znaleckému posudku (na č. l.
218 spisu), ako aj rovnako z fotodokumentácie znaleckého posudku Ing. Pavla Rašku vyplýva, že

pozemok parc. KN-C č. XXX je od pozemku parc. KN-C č. XXX oddelený oplotením, v ktorom sa
nachádza dvojkrídlová bránka pre motorové vozidlá, od ktorej vedie príjazdová cesta ku vstavanej
garáži v rodinnom dome a malá bránka, od ktorej vedie chodník k vstupným dverám rodinného domu.
Porovnaním fotodokumentácie nachádzajúcej sa v znaleckom posudku Ing. Pavla Rašku a v znaleckom
posudku Ing. Igora Brezianskeho možno konštatovať, že sa stav časti pozemku parc. KN-C č. XXX pred

rodinným domom zo strany od prístupovej cesty podstatne nezmenil a aj oplotenie tejto strany pozemku
je totožné.
Pokiaľ ide o skutkové zistenia vyplývajúce z výpovedí účastníkov konania (§ 131 ods. 1 O.s.p.) a v
konaní vypočutých svedkov, súd svoje podstatné skutkové zistenia vyplývajúce z týchto dôkazov, resp.hodnotenie týchto dôkazov uvedie ďalej v odôvodnení tohto rozsudku z dôvodu jeho väčšej prehľadnosti
a stručnosti.
Podľa ust. § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991

Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa ust. § 130 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak je držiteľ so
zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.
Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. § 130 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak zákon
neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a
úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
Podľa ust. § 133 ods. 2 OZ v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, ak sa prevádza
nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností
podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. [2a) zákon č. 265/1992 Zb. o

zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, zákon SNR č. 266/1992 Zb. o katastri
nehnuteľností v Slovenskej republike; oba zákon zrušené s účinnosťou od 01.01.1996 zákonom č.
162/2005 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon)]
Podľa ust. § 136 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vec môže byť v

spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa ust. § 136 ods. 2 veta druhá OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa ust. § 139 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, o hospodárení

so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti
hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka
súd.
Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, predmet bezdôvodného

obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť,
musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, musí sa vydať
všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že
obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods.2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku

z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska [2) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov; od 01.01.2003 základnej
úrokovej sadzby NBS] platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 10a nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009, ak došlo
k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do
31. decembra 2008.Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak
záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov

účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. § 2 písm. g) vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku,
na účely tejto vyhlášky sa rozumie všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota
majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu
ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže,

pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou
a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej
hodnoty.
Podľa ust. § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len
„O.s.p.“), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je
návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti

zastaví.
Podľa ust. § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Na základe späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľkou v časti o zaplatenie sumy 1.922,48 eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.922,48 eur od 08.01.2008 do zaplatenia

na pojednávaní dňa 11.03.2016 podaním urobeným ústne do zápisnice o pojednávaní za súčasného
súhlasu odporkyne s týmto čiastočným späťvzatím, súd konanie v tejto časti v zmysle ust. 96 ods. 1 v
spojení s ods. 2 O.s.p. vo výroku tohto rozsudku zastavil.
Je tak možné konštatovať, že navrhovateľka sa návrhom napokon domáhala voči odporkyni nároku na
zaplatenie sumy 1.960,21 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 1.960,21 eur od

08.01.2008 do zaplatenia, a to na tom skutkovom základe, že v období od 01.01.2007 do 30.09.2007
bola výlučnou vlastníčkou pozemku parc. KN-C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 344 m2,
nachádzajúcej sa v k. ú. Z. a spoločne s odporkyňou každá v podiele o veľkosti 1/2 spoluvlastníčkou
rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na pozemku parc. KN-C č. XXX, nachádzajúceho sa v k. ú. Z.,
pričom výlučne len odporkyňa (resp. členovia jej domácnosti) v tomto období uvedené nehnuteľnosti

užívala a zamedzovala navrhovateľke užívanie týchto nehnuteľností. Pokiaľ sa týka špecifikácie celkovej
pohľadávky v sume 1.960,21 eur, navrhovateľka túto špecifikovala, ako je uvedené vyššie.
Je možné konštatovať, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore (t. j., že je nositeľom hmotného
práva uplatneného návrhom na začatie konania) vyvodzovala navrhovateľka z toho, že v období od
01.01.2007 do 30.09.2007 bola výlučnou vlastníčkou pozemku parc. KN-C č. XXX - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 344 m2, nachádzajúcej sa v k. ú. Z. a v podiele o veľkosti 1/2 spoluvlastníčkou
rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na pozemku parc. KN-C č. XXX, nachádzajúceho sa v k. ú. Z..
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka nadobudla svoje vlastníctvo na základe kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 12.12.2006 medzi predávajúcim Š. Š., nar. XX.XX.XXXX a navrhovateľkou ako
kupujúcou, pričom však z hľadiska času nadobudnutia tohto vlastníctva toto nadobudla navrhovateľka

v zmysle cit. ust. 133 ods. 2 OZ až vkladom jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a to
rozhodnutím Správy katastra Kysucké Nové Mesto č. S. XXXX/XX zo dňa 03.01.2007, t. j. až dňa
03.01.2007. Pokiaľ tak ide o obdobie od 01.01.2007 do 02.01.2007, je zrejmé, že navrhovateľka nemá
vo veci aktívnu vecnú legitimáciu a teda jej návrh, pokiaľ sa týka obdobia od 01.01.2007 do 02.01.2007,
je možné považovať bez ďalšieho za nedôvodný. Preto súd návrh navrhovateľky v rozsahu uplatneného

nároku za obdobie od 01.01.2007 do 02.01.2007 vo výške 14,36 eur (2 dňom z obdobia od 01.01.2007
do 30.09.2007, t. j . z obdobia 273 dní zodpovedá navrhovateľkou uplatnený nárok v rozsahu sumy
14,36 eur; výpočet: celkovo uplatnená suma nároku 1.960,21 eur / 273 dní x 2 dni = 14,36 eur) spolu
s uplatneným príslušenstvom, a to úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 14,36 eur od
08.01.2008 do zaplatenia zamietol.

Po prvé sa tak súd zaoberal navrhovateľkou uplatneným nárokom na zaplatenie sumy 1.518,72 eur
(suma zodpovedajúca 271 dňom obdobia od 03.01.2007 do 30.09.2007 z celkovo uplatnenej sumy
1.529,93 eur zodpovedajúcej 273 dňom obdobia od 01.01.2007 do 30.09.2007; výpočet: 1.529,93
eur / 273 dní x 271 dní = 1.518,72 eur), ktorý si navrhovateľka uplatňovala titulom nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získala odporkyňa užívaním predmetného rodinného domu

súp. č. XXX za obdobie od 03.01.2007 do 30.09.2007 aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
navrhovateľky a rovnako tým, že navrhovateľke neumožnila užívať predmetný rodinný dom v rozsahu jej
spoluvlastníckeho podielu. Z hľadiska výšky 1.518,72 eur tohto uplatneného nároku, navrhovateľka túto
odôvodnila výškou obvyklého nájomného v danom mieste a čase za nájom porovnateľnej nehnuteľnostis poukazom na znalecký posudok č. 104/2015 podaný súdom ustanoveným znalcom Ing. Igorom
Brezianskym, a to v rozsahu 1/2-vice znalcom stanovenej všeobecnej hodnoty nájmu rodinného domu
súp. č. 264 za obdobie od 01.01.2007 do 30.09.2007 vo výške 3.059,86 eur.

Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu vyplýva z ust. § 137 ods. 1 OZ. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci
druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu.
Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania
druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa

spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si
úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento
stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní
celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav.
Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za
jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník

užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič
nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho
podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú
vec neužíva, nie je právne významný. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť
rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková

(hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u
jednotlivých častí veci, rozdielna. (z rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo 184/2010 zo dňa
27.10.2010)
Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorej
dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čoho bolo plnením pri absencii právneho titulu nadobudnuté.

Problémy s vydaním predmetu bezdôvodného obohatenia spravidla nenastávajú v prípadoch, keď
plnenie bolo poskytnuté vo veciach či peniazoch, pretože spôsob a rozsah plnenia, ktoré má byť
vydané, je zrejmý. Iná je situácia tam, kde plnenie má charakter nehmotný, takže ich nemožno vydať.
Ustanovenie § 458 ods. 1 veta druhá OZ výslovne upravuje, že vtedy sa poskytuje peňažná náhrada,
ktorá musí zodpovedať peňažnému oceneniu získaného obohatenia. V prípade, že spoluvlastník

neužíva (nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu bez
toho,žebymedzinímadruhýmspoluvlastníkom(ostatnýmispoluvlastníkmi)bolauzatvorenánájomnáči
iná zmluva, spočíva obohatenie druhého spoluvlastníka (ostatných spoluvlastníkov) v užívaní väčšieho
rozsahu predmetu spoluvlastníctva (ako ktorý zodpovedá jeho spoluvlastnícky podielu) bez platenia
úhrady za užívanie tohto podielu. Vzhľadom na to, že spoluvlastník, ktorý takto vec užíva nad rozsah

svojho spoluvlastníckeho podielu, nie je schopný takto spotrebované plnenie v podobe výkonu práva
nájmu vrátiť, musí poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť
vydané. (z rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Odo 778/2005 zo dňa 24.01.2007, uvedené
rozhodnutie je aplikovateľné aj v prejednávanej veci vzhľadom na rovnakú relevantnú právnu úpravu v
SR a ČR v rozhodnom období)

Vzhľadom k tomu, že spoluvlastník, ktorý vec užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, nie
je schopný takto spotrebované plnenie v podobe výkonu práva vrátiť, musí poskytnúť peňažnú náhradu
ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vydané. Peňažnú náhradu (ekonomickú protihodnotu
užívania) nemusí vydávať len vtedy, ak preukáže existenciu zmluvy o bezodplatnom užívaní spoločnej
nehnuteľnosti. Pokiaľ jeden zo spoluvlastníkov umožní nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu

užívanie spoločnej veci tretej osobe, nie je legitimovaný druhý opomenutý spoluvlastník požadovať
po tretej osobe vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré jej užívaním predmetu spoluvlastníctva
vzniklo. Tento opomenutý spoluvlastník môže žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia len od druhého
spoluvlastníka, a to v rozsahu, v ktorom svoj spoluvlastnícky podiel nadužíval. Uvedený právny záver sa
uplatní aj vtedy pokiaľ jeden zo spoluvlastníkov síce tretej osobe spoločnú vec nedal do nájmu, avšak

súhlasil s tým, aby ju táto fakticky užívala, a to nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. (k tomu pozri
s poukazom na rovnakú relevantnú právnu úpravu v SR a ČR napr. rozsudky Najvyššieho súdu ČR
spis. zn. 25 Cdo 2626/99 zo dňa 22.02.2001, spis. zn. 33 Odo 542/2002 zo dňa 24.10.2002, 22 Cdo
2624/2003 zo dňa 28.04.2004, 33 Odo 778/2005 zo dňa 24.01.2007 a spis. zn. 33Odo 103/2006 zo
dňa 27.03.2008)

Z hľadiska právnej kvalifikácie navrhovateľkou uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1.518,72 eur
je tak možné s odkazom na vyššie citovanú judikatúru (s ktorej obsahom sa z hľadiska právneho
posúdenia veci súd plne stotožnil) uzavrieť, že navrhovateľka si uplatňovala právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa cit. ust. § 451 ods. 2 OZ, ktoré získala odporkyňa v období od03.01.2007 do 30.09.2007 užívaním celej spoločnej veci - predmetného rodinného domu nad rozsah
jej spoluvlastníckeho podielu, t. j. aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky bez právneho
dôvodu, keďže z dôvodu absencie akejkoľvek dohody podľa cit. ust. § 139 ods. 2 veta prvá OZ medzi

účastníčkami nebola odporkyňa v zmysle cit. ust. § 137 ods. 1 OZ oprávnená užívať spoločnú vec aj v
rozsahu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky.
S poukazom na uvedenú právnu kvalifikáciu navrhovateľkou uplatneného nároku tak súd považoval za
nedôvodnú obranu odporkyne uvedenú v jej vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 22.02.2008
spočívajúcu v tom, že na jej strane nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, pokiaľ užívala

spoločnú vec v celom rozsahu, teda aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky, keďže
spoluvlastnícky podiel sa v zmysle OZ nechápe ako určitá reálne určená časť spoločnej veci a vyjadrenie
podielu neznamená, že by bol spoluvlastník výlučne vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci, z
čoho vyplýva, že nemôže užívať nehnuteľnosť v časti zodpovedajúcej podielu navrhovateľky, čo nie je
možné ani reálne uskutočniť a vo svojich právach je tak obmedzená tým, že rovnaké obmedzené práva
môže využívať i navrhovateľka, ak sa rozhodne nehnuteľnosť s ňou spoločne užívať, pričom nakoľko

tak navrhovateľka neurobila, nevzniká jej žiaden nárok na vydanie majetkového prospechu. V tomto
kontexte súd poukazuje a zvýrazňuje tú časť rozhodnutia Najvyššieho súdu SR - rozsudku spis. zn.
6Cdo 184/2010 zo dňa 27.10.2010, v zmysle ktorej dôvod pre ktorý dotknutý spoluvlastník prípadne
spoločnú vec neužíva, nie je právne významný.
Súd sa tak z hľadiska posúdenia dôvodnosti navrhovateľkou uplatneného nároku zaoberal posúdením

skutkovej otázky, či zo strany odporkyne došlo v období od 03.01.2007 do 30.09.2007 k užívaniu
spoločnej nehnuteľnosti - predmetného rodinného domu v rozsahu tvrdenom navrhovateľkou, t. j.
v celom rozsahu, teda aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky, pričom na základe
vykonaného dokazovanie dospel ku kladnému záveru.
V konaní bolo medzi účastníčkami nesporné, že navrhovateľka v danom období vôbec spoločnú

nehnuteľnosť neužívala. Rovnako bolo medzi účastníčkami nesporné, že v tomto období obývala
spoločnú nehnuteľnosť odporkyňa aj s jej manželom R. Š., ktorému tak odporkyňa umožnila obývať
spoločnú nehnuteľnosť (logicky mu spoločnú nehnuteľnosť neumožnila užívať navrhovateľka).
Aj keď sa odporkyňa v konaní bránila tým, že po celé obdobie od 03.01.2007 do 30.09.2007 spoločnú
nehnuteľnosť neužívala, a to vzhľadom k tomu, že v tomto období určitý čas bola hospitalizovaná, a to v

dňoch od 15.01.2007 do 30.01.2007, od 03.02.2007 do 19.02.2007, od 06.06.2007 do 19.06.2007 a od
27.06.2007 do 12.07.2007 (ako to uviedla prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní
dňa 04.04.2014) a súčasne, že sa v danom období tiež v podstatnom časovom rozsahu zdržiavala
v dome svojich rodičov v O., kde pomáhala opatrovať svoju chorú matku, súd považoval túto obranu
odporkyne za nedôvodnú, a to vzhľadom k tomu, že užívanie nehnuteľnosti - rodinného domu fyzickou

osobou nemožno chápať reštriktívne, t. j. len v zúženom význame, a to ako fyzické nachádzanie sa
takejto osoby v takejto nehnuteľnosti, ale aj tak, že v tejto nehnuteľnosti má osoba svoju domácnosť,
ktorá nemusí byť neprerušene užívaná a že sa v tejto nehnuteľnosti nachádzajú umiestnené aj hnuteľné
veci. V opačnom prípade, t. j. v prípade reštriktívneho výkladu, by bolo možné považovať za neužívanie
uvedenej nehnuteľnosti aj stav, kedy by odporkyňa neužívala uvedenú nehnuteľnosť aj v rozsahu času,

kedy opustila fyzicky uvedenú nehnuteľnosť v prípade krátkotrvajúcich jednodňových pobytov mimo
uvedenej nehnuteľnosti. Takýto výklad však súd považuje za absurdný. Odhliadnuc od uvedeného, je
možné konštatovať, že nepochybne odporkyňa umožnila spoločnú nehnuteľnosť užívať v danom období
aj svojmu manželovi R. Š., ako aj svojmu synovi A. Š., čo nepochybne vyplynulo z výpovedí práve
odporkyňou navrhnutých svedkov R. Š. (tento výslovne uviedol, že v roku 2007 sa v predmetnom dome

zdržiaval aj syn odporkyne A. Š.), Š. Š. Z.. (tento výslovne uviedol, že v roku 2007 užíval predmetný dom
aj jeho syn A. Š. s manželkou) na pojednávaní dňa 04.04.2014, ako aj z výpovede samotnej odporkyne
(ako účastníka konania podľa ust. § 131 ods. 1 O.s.p.) na pojednávaní dňa 05.09.2014.
Rovnako súd považoval za nevierohodnú obranu, resp. tvrdenie odporkyne, že spoločnú nehnuteľnosť
- predmetný dom neužívala nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, keďže, ako vypovedala vo

svojej výpovedi účastníka konania na pojednávaní dňa 05.09.2014, v predmetnom rodinnom dome
užívala spolu s manželom na jeho prízemí len kuchyňu, ktorá bola dostatočne veľká na to, aby si z nej
urobili súčasne aj malú obývaciu miestnosť, ďalej WC a kotolňu a na jeho poschodí len jednu obytnú
miestnosť (spálňu) a kúpeľňu. Rovnako sa súdu javila ako nevierohodná výpoveď svedka R. Š. na
pojednávaní dňa 04.04.2014, ktorý vo výpovedi udával, že spolu s odporkyňou užívali len kuchyňu na

prízemí domu a spálňu na poschodí domu. Závery o nevierohodnosti výpovedí odporkyne a svedka
R. Š. súd vyvodil z toho, že z fotodokumentácie, ktorá bola súčasťou znaleckého posudku č. 83/2007
vyhotoveného na objednávku samotnej odporkyne znalcom Ing. Pavlom Raškom v mesiaci október
2007 (t. j. bezprostredne po ukončení obdobia, za ktoré si navrhovateľka uplatňovala svoje nároky vkonaní), vyplýva, že v miestnosti - kúpeľni a práčovni na prízemí domu bola umiestnená automatická
práčka, šnúra na prádlo so štipcami a súčasne sa v tejto miestnosti nachádzali aj iné veci (logicky veci
obyvateľov domu, ktorými bola odporkyňa a jej manžel). Uvedené rovnako nenasvedčuje pravdivosti

výpovede odporkyne ako účastníka konania v časti, v ktorej tvrdila, že v rozhodnom čase si prala
svoje veci u rodičov v O.. Súčasne sa súdu javí ako nevierohodné, aby dospelý syn odporkyne A. Š.,
v čase svojej viacdňovej prítomnosti v predmetnom dome, spal v spálni obývanej odporkyňou a jej
druhým manželom R. Š. (ktorý nebol jeho otcom) a nevyužil na uvedený účel inú obytnú miestnosť v
dome, ako to uviedla vo svojej výpovedi účastníka konania odporkyňa na pojednávaní dňa 05.09.2014.

Rovnako sa súdu javí ako nevierohodné, že by odporkyňa neužívala WC na poschodí domu, ak sa
na tomto zdržiavala, keďže ako sama tvrdila v konaní má problémy s nohami. Je teda nelogické, aby
v prípade nočnej fyziologickej potreby nepoužila WC na poschodí, ale zišla po schodoch na WC na
prízemí. V ďalšom pokiaľ ide o vierohodnosť tvrdenia odporkyne, že neužívala predmetný dom vo
väčšom rozsahu, ako to uviedla vo výpovedi na pojednávaní dňa 05.09.2014, súd poukazuje na pôvodné
vyjadrenie odporkyne zo dňa 22.02.2008 k návrhu na začatie konania, v ktorom vôbec nenamietala,

že by spoločnú nehnuteľnosť neužívala celú, pričom výslovne uviedla, že „spoluvlastnícky podiel sa
v zmysle OZ nechápe ako určitá reálne určená časť spoločnej veci. Vyjadrenie podielu neznamená,
že by bol spoluvlastník výlučne vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci. Z uvedeného vyplýva,
že nemôžem užívať nehnuteľnosť v časti zodpovedajúcej môjmu podielu. Toto nie je možné reálne
uskutočniť. Vo svojich právach som obmedzená tým, že rovnaké obmedzujúce práva môže využívať i

navrhovateľka, ak sa rozhodne nehnuteľnosť s ňou spoločne užívať.“. Až v ďalšom priebehu konania
odporkyňa začala produkovať obranu spočívajúcu práve v tom, že spoločnú nehnuteľnosť užívala len
v obmedzenom rozsahu, ako tento špecifikovala vo svojej výpovedi ako účastníka konania. Uvedené
nasvedčuje účelovosti týchto tvrdení odporkyne, na ktorých založila svoju obranu v spore až v priebehu
konania s dlhším časovým odstupom od svojho prvotného vyjadrenia k návrhu na začatie konania.

Napokon súd poukazuje aj na obsah listu právneho zástupcu odporkyne Advokátskej kancelárie JUDr.
Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s. r. o. zo dňa 11.04.2008, v ktorom bolo výslovne uvedené, že:
„ Vzhľadom k tomu, že C. Š. užíva nehnuteľnosť - rodinný dom už dlhodobo ...“.
Na základe uvedeného hodnotenia dôkazov spôsobom podľa ust. § 132 O.s.p. súd dospel k skutkovému
záveru, že odporkyňa v žalovanom období od 03.01.2007 do 30.09.2007 užívala spoločnú nehnuteľnosť

účastníčok - predmetný rodinný dom aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky, pričom toto
užívanie umožnila aj svojmu manželovi R. Š. a synovi A. Š..
Na základe takto súdom konštatovaného skutkového stavu tak potom súd dospel k právnemu záveru, že
navrhovateľkou uplatnený nárok je čo do základu dôvodný, t. j. že odporkyňa je povinná podľa cit. ust. §
451 ods. 1 OZ vydať navrhovateľke bezdôvodné obohatenie ako osobe oprávnenej podľa cit. ust. § 456

OZ získané ňou v období od 03.01.2007 do 30.09.2007 užívaním spoločnej nehnuteľnosti účastníčok
aj v rozsahu podielu navrhovateľky.
Na uvedenom právnom závere, opätovne s odkazom na právny názor vyjadrený Najvyšším súdom
SR v citovanom rozsudku spis. zn. 6Cdo 184/2010 zo dňa 27.10.2010 (podľa ktorého dôvod pre
ktorý oprávnený spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíval, nie je právne významný), nemôže nič

zmeniť ani obrana odporkyne, že po celé obdobie do 30.09.2007 ani nevedela, že navrhovateľa je
podielovým spoluvlastníkom predmetného domu v podiele o veľkosti 1/2 a súčasne, že navrhovateľka
sa užívania predmetného rodinného domu v žalovanom období nedomáhala, čím mohla realizovať svoje
spoluvlastnícke právo v rozsahu zodpovedajúcom jej spoluvlastníckemu podielu. Z tohto dôvodu sa
súd pre nadbytočnosť ani nezaoberal bližšie hodnotením vykonaných dôkazov (výsluchom svedkov

- detí navrhovateľky F. A. a G. A.), ktorými sa snažila navrhovateľka preukázať opak uvedeného
negatívneho skutkového tvrdenia navrhovateľky. V kontexte tohto súd poukazuje na predložený návrh
dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníčok zaslaný právnej zástupkyni
navrhovateľky JUDr Eve Hagarovej právnym zástupcom odporkyne Advokátskou kanceláriou JUDr.
Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s. r. o. spolu s listom zo dňa 11.04.2008, v ktorom bolo (ak osa to udáva

v liste právnej zástupkyne navrhovateľky zo dňa 22.04.2008) uvedené v ust. čl. 2 bod 2: „Vzhľadom
k tomu, že medzi zmluvnými stranami nie je vôľa deliť sa o užívanie predmetnej nehnuteľnosti,..“. Z
uvedenej formulácie tak vyplýva skôr opak tvrdenia odporkyne produkovaného v konaní spočívajúceho
zásadne v tom, že ak by navrhovateľka požiadala o užívanie spoločnej nehnuteľnosti, bolo by jej
to odporkyňou umožnené. Uvedenému záveru nasvedčuje aj to, že v minulosti sa vyskytli medzi

účastníčkami konania konfliktné situácie, čo vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že navrhovateľka
na odporkyňu dňa 19.04.1999 podala trestné oznámenie na OO PZ Žilina - západ.
Pokiaľ ide o výšku prvého žalovaného čiastkového nároku navrhovateľky, súd vychádzal pri jej určení z
cit. ust. § 458 ods. 1 veta druhá OZ, pričom peňažnej náhrade, ktorú je povinná poskytnúť odporkyňanavrhovateľkezodpovedásumaobvykléhonájomnéhovdanommiesteačasezaužívanieporovnateľnej
nehnuteľnosti v podiele o veľkosti 1/2. Pokiaľ tak ide o výšku peňažnej náhrady súd s poukazom
na definíciu pojmu všeobecná hodnota majetku podľa cit. ust. § 2 písm. g) vyhlášky MS SR č.

492/2004 Z. z. vychádzal zo všeobecnej hodnoty nájmu predmetného rodinného domu stanovenej
súdom ustanoveným znalcom Ing. Igorom Brezianskym č. 104/2015, voči ktorému nevzniesla ani jedna
z účastníčok pripomienky. Podľa tohto znaleckého posudku tak obdobiu od 03.01.2007 do 30.09.2007
zodpovedá všeobecnej hodnote nájmu predmetného domu suma 3.037,44 eur (3.059,86 eur / 273 dní
obdobia od 01.01.2007 do 30.09.2007 x 271 dní obdobia od 03.01.2007 do 30.09.2007 = 3.037,44 eur).

Prihliadajúc na to, že odporkyňa sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatila užívaním spoločnej
nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2, jej obohatenie zodpovedá
rozsahu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky o veľkosti 1/2, teda výške peňažnej náhrady podľa cit.
ust.§458ods.1vetadruháOZzodpovedá1/2zosumyvšeobecnejhodnotynájmuzaužívaniespoločnej
nehnuteľnosti - predmetného rodinného domu, t. j. 1/2 zo sumy 3.037,44 eur, t. j. sume 1.518,72 eur
(3.037,44 eur / 2). Pokiaľ ide o takto určenú výšku nároku navrhovateľky, súd považoval s poukazom

na vyššie uvedený obsah častí 2.3 (na str. 12) a 2.4.1 (na str. 16) znaleckého posudku č. 104/2015
súdomustanovenéhoznalcaIng.IgoraBrezianskehonámietkuodporkyne,žepokiaľsatýkavyčísleného
nájmu rodinného domu, do tohto bola určite zahrnutá aj časť nájmu z predmetného pozemku, a to
v rozsahu, v ktorom je tento pozemok rodinným domom zastavaný, a to vzhľadom k tomu, že nikdy
pokiaľ sa týka nájmu domov tento nájom nie je vyčíslovaný bez toho, aby do neho nebola zahrnutá

aj časť zodpovedajúca nájmu za pozemok, v rozsahu ktorom je tento pozemok zastavaný rodinným
domom (uvedenú právnym zástupcom navrhovateľky na pojednávaní dňa 11.03.2008 za nedôvodnú),
keďže z uvedených častí znaleckého posudku č. 104/2015 jednoznačne vyplýva, že znalec v danom
prípade s poukazom na súdom mu uloženú znaleckú úlohu stanovil všeobecnú hodnotu čisto nájmu
predmetného rodinného domu, a to percentuálnym ponížením všeobecnej hodnoty nájmu rodinného

domu s pozemkom o 14,58 %-ta, ktorá percentuálna časť zodpovedá všeobecnej hodnote čisto nájmu
predmetného pozemku parc. KN-C č. XXX.
Súd tak s poukazom na uvedené návrhu v časti o zaplatenie sumy 1.518,72 eur (zodpovedajúcej prvému
čiastkovému nároku za obdobie od 03.01.2007 do 30.09.2007) ako dôvodnému vyhovel a zaviazal
odporkyňu na zaplatenie tejto sumy navrhovateľke.

Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že nebolo možné zohľadniť námietku odporkyne voči
uvedenému nároku navrhovateľky spočívajúcu v tom, že navrhovateľka sa nepodieľala na starostlivosti
o predmetný rodinný dom ako predmet spoluvlastníctva účastníčok, teda na jeho prípadnej údržbe,
opravách a pod., čím si neplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z jej spoluvlastníckeho práva (§ 137 ods.
1 OZ), a to vzhľadom k tomu, že odporkyňa si voči navrhovateľke neuplatnila žiadny nárok, ktorý by

zodpovedal povinnosti navrhovateľky podľa ust. § 137 ods. 1 OZ a ani nevzniesla žiadnu kompenzačnú
námietku.
Po druhé sa súd zaoberal navrhovateľkou uplatneným nárokom na zaplatenie sumy 91,34 eur (suma
zodpovedajúca 271 dňom obdobia od 03.01.2007 do 30.09.2007 z celkovo uplatnenej sumy 92,01 eur
zodpovedajúcej 273 dňom obdobia od 01.01.2007 do 30.09.2007; výpočet: 92,01 eur / 273 dní x 271 dní

= 91,34 eur), ktorý si navrhovateľka uplatňovala titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré získala odporkyňa užívaním zastavanej časti pozemku parc. KN-C č. XXX predmetným rodinným
domom súp. č. XXX vo výmere 121,2 m2 za obdobie od 03.01.2007 do 30.09.2007 vo výlučnom
vlastníctve navrhovateľky. Z hľadiska výšky 91,34 eur tohto uplatneného nároku, navrhovateľka túto
odôvodnila vychádzajúc z výšky obvyklého nájomného v danom mieste a čase za nájom porovnateľnej

nehnuteľnosti s poukazom na znalecký posudok č. 104/2015 podaný súdom ustanoveným znalcom
Ing. Igorom Brezianskym, a to v rozsahu 1/2-vice znalcom stanovenej všeobecnej hodnoty nájmu
predmetného pozemku v celej jeho výmere 344 m2 za obdobie od 01.01.2007 do 30.09.2007 vo výške
522,28 eur.
Slovenské právo sa od účinnosti Občianskeho zákonníka zákona č. 141/1950 Zb. odklonilo od bežnej

právnej zásady „superficies solo cedit“ t.j. zásady, že „stavby sú súčasťou pozemku“ a v období od roku
1951 vzniklo v dôsledku nerešpektovania práva vlastniť majetok množstvo problematických právnych
vzťahov prejavujúcich sa v tom, že vlastník stavby spojenej so zemou pevným základom nie je zároveň
vlastníkom pozemku, na ktorom je táto stavba postavená. V danom prípade možno konštatovať, že
stavba predmetného rodinného domu súp. č. XXX z hľadiska subjektov vlastníctva k tejto nehnuteľnosti

nesleduje vlastníctvo pozemku parc. KN-C č. XXX, na ktorom je táto stavba postavená. Účastníčky
konania boli totiž v žalovanom období od 03.01.2007 do 30.09.2007 podielovými spoluvlastníčkami
predmetného rodinného domu každá v podiele o veľkosti 1/2, avšak predmetný pozemok zastavaný
touto stavbou bol len vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky.Je možné vychádzať zo záveru, že realizácii jednej z imanentných súčastí vlastníckeho práva, a to práva
vec užívať (§ 123 OZ) v prípade pozemku zodpovedá realizovať úžitkovú hodnotu tohto pozemku. V
prípade pozemku, ktorý je zastavaný stavbou, je realizácia tohto práva obmedzená (prípadne vylúčená)

tým, že takýto pozemok nemožno užívať iným spôsobom, ako tým, že na tomto pozemku realizuje
svoje právo vlastník stavby. Pokiaľ je vlastníctvo pozemku a stavby spojené vo vlastníctve rovnakého
subjektu (rovnakých subjektov), nenastáva žiadny problém. Ak je však toto vlastníctvo pozemku a stavby
oddelené, úžitkovú hodnotu pozemku realizuje vlastník stavby, čím získava určitý majetkový prospech,
ktorý mu však z vlastníctva stavby nevyplýva. Pokiaľ vlastník stavby má na toto oprávnenie, napr. na

zmluvnom základe (na základe zmluvy o nájme, príp. na základe práva vecného bremena), nevzniká
mu takýto majetkový prospech bez právneho dôvodu. Ak však vlastník stavby takýmto oprávnením
nedisponuje, vzniká mu bez právneho dôvodu bezdôvodné obohatenie na úkor vlastník pozemku. Z
hľadiska rozsahu tohto bezdôvodného obohatenia, ktorý treba vydať, tento opätovne vyplýva z cit. ust
§ 458 ods. 1 veta druhá OZ, teda vlastník stavby je povinný poskytnúť vlastníkovi pozemku peňažnú
náhradu. Výške tejto náhrade bude nepochybne zodpovedať výška obvyklého nájmu v danom mieste

a čase za užívanie porovnateľného pozemku.
Uvedené právne závery možno podľa názoru súdu aplikovať aj na prejednávanú vec, kde vlastníctvo
stavby - predmetného rodinného domu súp. č. XXX bolo od vlastníctva predmetného pozemku parc.
KN-C č. XXX oddelené len čiastočne, a to vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola v žalovanom období
od 03.01.2007 do 30.09.2007 súčasne podielovou spoluvlastníčkou (spolu s odporkyňou) predmetného

rodinného domu a výlučnou vlastníčkou predmetného pozemku zastavaného týmto rodinným domom.
Na strane navrhovateľky tak nepochybne k bezdôvodnému obohateniu dôjsť nemohlo, keďže tejto
súčasne svedčí vlastnícke právo tak k stavbe, ako aj k pozemku. U odporkyne však tomu tak nie je,
keďže odporkyňa vlastníckym právom k predmetnému pozemku v žalovanom období od 03,01,2007
do 30.09.2007 nedisponovala. Vychádzajúc z uvedeného stavu vlastníctva v predmetnej veci možno

konštatovať, že odporkyňa v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k predmetnej
stavbe rodinného domu súp. č. XXX realizuje oprávnenie vlastníka predmetného pozemku parc. KN-
C č. XXX (t. j. navrhovateľky), predmet svojho vlastníctva užívať. Z tohto dôvodu sa súd stotožnil
s právnym názorom navrhovateľky, že odporkyni na základe daných vlastníckych pomerov vzniklo
bezdôvodné obohatenie, a to plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 O.s.p.), ktoré zodpovedá

privlastneniu si úžitkovej hodnoty pozemku parc. KN-C č. XXX vo vlastníctve navrhovateľky, a to v
rozsahu jeho zastavanej časti predmetným rodinným domom a zodpovedajúcemu spoluvlastníckemu
podielu odporkyne na predmetnom rodinnom dome o veľkosti 1/2. Ak by mal súd vysloviť opačný záver,
musel by logicky vychádzať z toho, že existuje právny dôvod, na základe ktorého by navrhovateľka
bola obmedzená vo svojom vlastníckom práve. Existenciu takéhoto právneho dôvodu však súd v

prejednávanej veci nezistil. Pokiaľ sa odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.02.2008 k
návrhu na začatie konania bránila tým, že predmetný pozemok parc. KN-C č. XXX užívala dobromyseľne
nazákladetoho,žetentoboldodňa02.01.2007vovýlučnomvlastníctvejejmanžela,ktorýjunechalčasť
pozemku pod rodinným domom užívať bez nejakej finančnej náhrady a súčasne s poukazom na to, že
počasceléhožalovanéhoobdobianemalavedomosťovlastníckomprávenavrhovateľkykpredmetnému

pozemku, na základe čoho jej ako oprávnenému držiteľovi predmetného pozemku podľa cit. ust. § 130
ods. 1 OZ patrí rovnaké právo ako vlastníkovi (§ 130 ods. 2 OZ), súd konštatuje, že odporkyňa tieto svoje
skutkové tvrdenia nepreukázala, teda nepreukázala to, že by Š. Š. uzavrel s odporkyňou akúkoľvek
dohodu s odporkyňou tvrdeným obsahom. Aj s poukazom na obsah listu Š. Š. zo dňa 05.05.2000 (na č.
l. 49 spisu), ktorý aj keď nebol adresovaný odporkyni, z ktorého vyplýva, že Š. Š. si bol vedomí svojho

výlučného vlastníctva k pozemku parc. KN-C č. XXX, možno vyvodiť záver, že Š. Š. ako predchádzajúci
výlučný vlastník predmetného pozemku len trpel faktický vlastnícky stav daný tým, že predmetný dom
bolvjehoavospoluvlastníctveodporkyne.Pretosúdnemoholdospieťkzáveru,žeodporkyňamohlabyť
dobromyseľná v tom, že jej patrí právo užívať cudzí pozemok zastavaný stavbou v jej spoluvlastníctve,
keďže jej chýba právny titul, z ktorého by mohla vyvodiť svoju dobromyseľnú držbu.

Súd mal tak za to, že aj druhý z navrhovateľkou uplatnených nárokov za obdobie od 03.01.2007 do
30.09.2007 je čo do jeho právneho základu oprávnený.
Pokiaľ ide o rozsah výmery časti pozemku parc. KN-C č. XXX zastavenej predmetným rodinným domom
súp. č. XXX, súd vychádzal z obsahu prílohy znaleckého posudku č. 83/2007 podaného znalcom Ing.
Pavlom Raškom (ako listinného dôkazu) - technického náčrtu podlaží rodinného domu v mierke 1:100,

z ktorého vyplýva, že pôdorysný priemet plochy rodinného domu je o rozmeroch 10,1 m x 12,0 m, t. j.
o ploche 121,2 m2. S určitosťou možno konštatovať, že pri vymedzovaní skutkového tvrdenia o výmere
tejto plochy (121,2 m2) vychádzala navrhovateľka z uvedeného znaleckého posudku, pričom toto jej
skutkové tvrdenie odporkyňa v konaní nenamietala.Pokiaľ ide o výšku obvyklého nájmu za predmetný pozemok parc. KN-C č. XXX v celej jeho výmere
344 m2, súd (obdobne ako tomu bolo pri prvom nároku) vychádzal zo všeobecnej hodnoty nájmu
tohto pozemku určenej súdom ustanoveným znalcom Ing. Igorom Brezianskym v znaleckom posudku

č. 104/2015 za obdobie od 01.01.2007 do 30.09.2007, t. j. vo výške 522,28 eur.
Potom rozsahu plochy 121,2 m2 zodpovedá za obdobie od 01.01.2007 do 30.09.2007 časť stanovenej
všeobecnej hodnoty nájmu celého pozemku vo výške 184,01 eur (výpočet: 522,28 eur / 344 m2 x 121,2
m2 = 184,01 eur). Vychádzajúc z toho, že odporkyňa si privlastnila bez právneho dôvodu ako podielový
spoluvlastník predmetného rodinného domu v podiele o veľkosti 1/2 úžitkovú hodnotu predmetného

pozemku rovnako v 1/2, a to za obdobie od 03.01.2007 do 30.09.2007 súd určil výšku peňažnej náhrady
podľa cit. ust. § 458 ods. 1 veta druhá OZ v sume zodpovedajúcej 1/2-ci všeobecnej hodnoty nájmu časti
pozemku parc. KN-C č. XXX o výmere 121,2 m2 za obdobie od 03.01.2007 do 30.09.2007 v sume 91,34
eur (výpočet: 184,01 eur ako všeobecná hodnota nájmu časti pozemku parc. KN-C č. XXX o výmere
121,2 m2 za obdobie od 01.01.2007 do 30.09.2007 x 1/2 = 92,01; 92,01 eur / 273 dní tohto obdobia x
271 dní obdobia od 03.01.2007 do 30.09.2007 = 91,34 eur).

Súd tak s poukazom na uvedené návrhu v časti o zaplatenie sumy 91,34 eur (zodpovedajúcej druhému
čiastkovému nároku za obdobie od 03.01.2007 do 30.09.2007) ako dôvodnému vyhovel a zaviazal
odporkyňu na zaplatenie tejto sumy navrhovateľke.
Po tretie sa súd zaoberal navrhovateľkou uplatneným nárokom na zaplatenie sumy 335,79 eur (suma
zodpovedajúca 271 dňom obdobia od 03.01.2007 do 30.09.2007 z celkovo uplatnenej sumy 338,27 eur

zodpovedajúcej273dňomobdobiaod01.01.2007do30.09.2007;výpočet:338,27eur/273dníx271dní
= 335,79 eur), ktorý si navrhovateľka uplatňovala titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré získala odporkyňa užívaním nezastavanej časti pozemku parc. KN-C č. XXX predmetným
rodinným domom súp. č. XXX vo výmere 222,8 m2 (344 m2 - 121,2 m2) za obdobie od 03.01.2007
do 30.09.2007 vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Z hľadiska výšky 335,79 eur tohto uplatneného

nároku, navrhovateľka túto odôvodnila vychádzajúc z výšky obvyklého nájomného v danom mieste
a čase za nájom porovnateľnej nehnuteľnosti s poukazom na znalecký posudok č. 104/2015 podaný
súdom ustanoveným znalcom Ing. Igorom Brezianskym, a to znalcom stanovenej všeobecnej hodnoty
nájmu predmetného pozemku v celej jeho výmere 344 m2 za obdobie od 01.01.2007 do 30.09.2007
vo výške 522,28 eur.

Súd sa v súvislosti s týmto nárokom tak zaoberal posúdením skutkovej otázky, či odporkyňa v
období od 03.01.2007 do 30.09.2007 užívala nezastavanú časť predmetného pozemku vo vlastníctve
navrhovateľky a ak áno, či tomu tak bolo bez právneho dôvodu.
Odporkyňa sa bránila v konaní námietkou, že nezastavanú časť predmetného pozemku neužívala. Súd
aj v tejto časti považoval obranu odporkyne za účelovú, keďže ako vyplynulo z vykonaného dokazovania

a situácie umiestnenia predmetného rodinného domu na pozemku parc. KN-C č. XXX, k tomuto nie je
možné dostať sa z prístupovej cesty nachádzajúcej sa na pozemku parc. KN-C č. XXX iným spôsobom,
ako prechodom cez tento pozemok, a to vzhľadom k tomu, že asi cca 1/3 výmery tohto pozemku
zodpovedá predzáhradke rodinného domu. V ďalšom súd opakovane poukazuje na písomné vyjadrenie
odporkyne zo dňa 22.02.2008 k návrhu na začatie konania, v ktorom odporkyňa uviedla, že o zvyšok

pozemku (t. j. o jeho nezastavanú časť) sa starala. Z uvedeného vyplýva, že predmetný pozemok
v nezastavanej časti obhospodarovala. Rovnako súd poukazuje v ďalšom aj na vyjadrenie samotnej
odporkyne na pojednávaní dňa 11.02.2014, kedy uviedla, že na predmetnom pozemku mala dvoch
psov. Toto potvrdila aj svedok R. Š. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 04.04.2014. Teda aj tým,
že na predmetnom pozemku mala odporkyňa vypustené psy, aj týmto spôsobom došlo k užívaniu

predmetného pozemku odporkyňou. Súd tak aj v tomto prípade dospel k skutkovému záveru, že
odporkyňa užívala v období od 03.01.2007 do 30.09.2007 nezastavanú časť pozemku parc. KN-C č.
XXX o výmere 222,8 m2 vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky.
Pokiaľ ide o otázku, či odporkyňa disponovala právnym titulom na takéto užívanie, súd aj v tejto otázke
dospel k negatívnemu záveru. Ani v prípade nezastavanej časti predmetného pozemku nebolo možné z

dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany odporkyne dospieť k záveru o akomkoľvek právnom
titule odporkyne užívať nezastavanú časť predmetného pozemku v žalovanom období. Pokiaľ by aj pri
tomto nároku odporkyňa argumentovala, že mala obdobné práva ako vlastník na základe jej oprávnenej
držby (§ 130 ods. 1 a 2 OZ) z rovnakých dôvodov, ako boli uvedené pri druhom čiastkovom nároku
uplatnenom navrhovateľkou, súd v plnom rozsahu odkazuje na svoje závery uvedené pri posúdení

druhého čiastkového nároku uplatneného navrhovateľkou, ako aj skutkové zistenia, z ktorých tieto
závery vyvodil, keďže tieto je možné aplikovať aj pokiaľ ide o návrh navrhovateľky v časti tretieho
navrhovateľkou uplatňovaného čiastkového nároku.Ak teda súd dospel k skutkovému záveru, že odporkyňa v období od 03.01.2007 do 30.09.2007 užívala
nezastavanú časť predmetného pozemku vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky o výmere 222,8 m2 a
súčasne právnemu záveru, že tomu tak bolo bez právneho dôvodu, opätovne možno konštatovať, že

na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie podľa cit. ust. § 451 ods. 2 OZ privlastnením si úžitkovej
hodnoty nezastavanej časti predmetného pozemku vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky a k vzniku
jej povinnosti podľa cit. ust. § 451 ods. 1 OZ predmet bezdôvodného obohatenia vydať navrhovateľke
ako oprávnenej osobe podľa ust. § 456 OZ, a to v rozsahu peňažnej náhrady podľa cit. ust. § 458 ods.
1 veta druhá OZ.

Pokiaľ ide o výšku obvyklého nájmu za predmetný pozemok parc. KN-C č. XXX v jeho výmere 228,2
m2, súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty nájmu tohto pozemku určenej súdom ustanoveným znalcom
Ing. Igorom Brezianskym v znaleckom posudku č. 104/2015 za obdobie od 01.01.2007 do 30.09.2007
v celej jeho výmere 344 m2, t. j. vo výške 522,28 eur.
Potom rozsahu plochy 222,8 m2 zodpovedá za obdobie od 01.01.2007 do 30.09.2007 časť stanovenej
všeobecnej hodnoty nájmu celého pozemku vo výške 338,27 eur (výpočet: 522,28 eur / 344 m2 x 222,8

m2 = 338,27 eur). Vychádzajúc z toho, že odporkyňa sa bezdôvodne obohatila na úkor navrhovateľky
len v období od 03.01.2007 do 30.09.2007 súd určil výšku peňažnej náhrady podľa cit. ust. § 458 ods.
1 veta druhá OZ v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote nájmu časti pozemku parc. KN-C č. XXX
o výmere 222,8 m2 za obdobie od 03.01.2007 do 30.09.2007 v sume 335,79 eur (výpočet: 338,27 eur
ako všeobecná hodnota nájmu časti pozemku parc. KN-C č. XXX o výmere 222,8 m2 za obdobie od

01.01.2007 do 30.09.2007 / 273 dní tohto obdobia x 271 dní obdobia od 03.01.2007 do 30.09.2007 =
335,79 eur).
Súd tak s poukazom na uvedené návrhu v časti o zaplatenie sumy 335,79 eur (zodpovedajúcej tretiemu
čiastkovému nároku za obdobie od 03.01.2007 do 30.09.2007) ako dôvodnému vyhovel a zaviazal
odporkyňu na zaplatenie tejto sumy navrhovateľke.

Spolu tak súd zaviazal týmto rozsudkom odporkyňu zaplatiť navrhovateľke sumu 1.945,85 eur (1.518,72
eur + 91,34 eur + 335,79 eur).
Čosatýkauplatnenéhonárokunazaplatenieúrokovzomeškaniavovýške8,5%ročnezpriznanejsumy
1.945,85 eur od 08.01.2008 až do zaplatenia, súd tento nárok posúdil v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ v
spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008 (viď cit. prechodné

ust. § 10a a §10c). Pokiaľ ide o otázku počiatku omeškania súd nedal za pravdu navrhovateľke, že k
omeškaniu povinnosti odporkyne podľa ust. § 451 ods. 1 OZ došlo dňa 08.01.2008, t. j. odo dňa podania
návrhu na súde. Súd poukazuje na to, že OZ neobsahuje žiadne ustanovenie o čase plnenia (splatnosti)
nároku vyplývajúceho z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a ani medzi účastníčkami o tomto
čase plnenia nedošlo k žiadnej dohode. Odporkyňa tak v zmysle cit. ust. § 563 OZ bola povinná plniť

navrhovateľke deň po tom, čo ju toto o plnenie požiadala. Navrhovateľka však v konaní neprodukovala
dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že jej výzva zo dňa 28.09.2007 na plnenie sa dostala do dispozície
odporkyne (odporkyňa doručenie výzvy popierala) a teda, že odporkyňu vyzvala na plnenie skôr, ako bol
odporkyni doručený návrh na začatie konania v tomto konaní, t. j. dňa 04.02.2008 (doručenka na č. l. 12
spisu). Preto tak za výzvu navrhovateľky odporkyni na plnenie podľa cit. ust. § 563 OZ považoval súd v

zmysle ust. § 41 ods. 3 O.s.p. až samotný návrh na začatie konania. (k uvedenému právnemu posúdeniu
pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1 Cdo 210/2005 zo dňa 01.05.2006 v zmysle
ktorého právnej vety: „keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z
toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal

o splnenie, a ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať
žalobu; zročnosť pohľadávky nastane deň po doručení tejto žaloby žalovanému.“) Odporkyňa tak bola
povinná plniť navrhovateľke deň po doručení návrhu, t. j. dňa 05.02.2008. Teda až dňom 06.02.2008
sa dostala odporkyňa s plnením svojho dlhu vo výške 1.945,85 eur do omeškania. Súd má z úradnej
činnosti vedomosť (§ 121 O.s.p.) o tom, že k prvému dňu omeškania odporkyne s plnením jej peňažného

záväzku bola základná úroková sadzba NBS vo výške 4,25 %. Navrhovateľke tak v zmysle cit. ust. § 517
ods. 2 OZ v spojení s cit. ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vzniklo právo na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.945,85 eur od 06.02.2008 do zaplatenia, pričom v tomto
rozsahu súd návrhu navrhovateľky v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vyhovel a v časti o zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.945,85 eur od 08.01.2008 do 05.02.2008 návrh

navrhovateľky zamietol.
S poukazom na uvedené sa tak súd nestotožnil s námietkou odporkyne, že nárok si napokon riadne
v konaní uplatnila až na pojednávaní dňa 11.03.2016 a teda až od tohto dňa sa prípadne odporkyňa
mohla dostať do omeškania s plnením jej peňažného záväzku a navrhovateľke tak možno priznať nárokna zaplatene úrokov z omeškania až od tohto dňa, a to vzhľadom k tomu, že pre počiatok omeškania
odporkyne s plnením jej peňažného záväzku v zmysle vyššie uvedeného právneho posúdenia a cit.
ust. § 563 OZ nie je podstatný okamih uplatnenia práva navrhovateľky na zaplatenie istiny nároku

na súde, ale okamih, kedy o plnenie odporkyňu požiadala. Navrhovateľka už v samotnom návrhu na
začatie konania, ako aj po celý čas konania vymedzovala svoje nároky na základe zásadne tých istých
skutkových okolností a v konaní len upresňovala vymedzenie týchto nárokov a upravovala výšku týchto
nárokov (smerom dole čiastočnými späťvzatiami), takže v tomto prípade nedošlo zo strany odporkyne k
zmene návrhu, t. j. k tomu, že by si svoje nároky uplatnené už pôvodným návrhom na začatie konania

zo dňa 08.01.2008 neskôr počas konania uplatňovala na základe iných skutkových dôvodov.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s poukazom na zložitosť prípadu
spočívajúcu vo väčšom počte navrhovateľkou uplatnených nárokov tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.