Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 10, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/240/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815219642
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815219642.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Z. X., bytom P., B. 1, proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody
o poskytovaní finančných služieb, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 11. februára 2016, č. k. 12C/397/2015 - 38, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500116426 a
Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500116430, uzavreté medzi spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. so sídlom v Bratislave ako poskytovateľom a Z. X., nar. XX.XX.XXXX ako zákazníkom, dňa
27.5.2015, sú neplatné. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení uviedol, že pokiaľ žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu
vo veci konať, súd sa v prvom rade musel s touto námietkou vysporiadať. V predmetnom spore podľa
právneho názoru súdu je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu vo veci konať podľa § 87 písm.

f/ O.s.p., pretože v danej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože Dohody boli uzavreté
medzi účastníkmi spolu so zmluvami o spotrebiteľskom úvere a s týmito aj bezprostredne súvisia.
Celkom zjavne to vyplýva z článku I. bodu 1 oboch Dohôd, podľa ktorého „Dohoda upravuje podmienky
poskytovania dohodnutých služieb k uzavretej Zmluve o revolvingovom úvere s číslom rovnakým, ako je
číslo Dohody, kde Poskytovateľ má postavenie Veriteľa a Zákazník postavenie Dlžníka“, ale aj z bodu 7
článku I., podľaktorého „zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi
odplatu vo výške 2,58 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru.

Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená
spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“.

3. Ďalej uviedol, že po zhodnotení skutkového stavu v zmysle cit. zákonných ustanovení dospel k
záveru, že návrh žalobcu je opodstatnený. Podľa názoru súdu, žalobca má v predmetnej veci naliehavý
právny záujem na predmetnej určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. v platnom znení a teda na
posúdení platnosti uzavretých Dohôd z 27.5. 2015 s poukazom na skutočnosť, že bez rozhodnutia súdu

v predmetnej veci by bolo postavenie žalobcu ako spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu so žalovaným neisté,
a teda žalobca by nevedel, či má, resp. nemá žalovanému za finančné služby platiť, alebo nie. Žalobca v
podstate ani nemal možnosť proti žalovanému sa brániť inak, ako určovacou žalobou. Preto súd dospelk záveru, že žalobca má v predmetnej veci naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe
v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p..

4. Podľa názoru súdu na právny vzťah účastníkov na základe uzavretých úverových zmlúv z 27.5.2015
sa vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom v čase uzavretia Zmlúv.

5. Z predložených žiadostí/zmlúv o spotrebiteľských úveroch revolvingového typu, ktoré žalobca ako

dlžník podpísal dňa 25.5. 2015 a žalovaný ako veriteľ dňa 27.5.2015 možno ustáliť, že niet pochýb o
tom, že v danom prípade účastníci mienili uzavrieť individuálne špecifikované zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorých žalovaný mal poskytnúť žalobcovi úver na každú zmluvu vo výške 1.500
eur za podmienok uvedených v bode 6 uvedených Zmlúv. V tej súvislosti je však potrebné uviesť, že
v čase podpísania žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru žalobcom, bola podpísaná len časť 5
uvedených Zmlúv, t.j. údaje o požadovanom revolvingovom úvere (kde je uvedené v zátvorke poznámka

vyplňte), pričom bod 6 údaje o schválenom revolvingovom úvere (kde je uvedené v zátvorke poznámka
nevyplňujte), boli do Zmlúv dopísané až po podpise žiadosti žalobcom, a to žalovaným dňa 27.5. 2015
a zároveň bolo žalobcovi zaslané oznámenie veriteľa o schválení úveru ohľadne oboch Zmlúv, kde sú
uvedené jednostranne žalobcom údaje o schválenom úvere, ktoré oznámenie veriteľa už žalobca ako
dlžník nepodpisoval. V bode 7 zmluvy žalobca ako dlžník prehlásil, že sa so zmluvnými dojednaniami

zoznámil a nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, zároveň v uvedenom bode
vzal výslovne na vedomie a súhlasil s tým, že ním požadovaná poskytnutá čiastka je maximálna, a
že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať požadovaný úver, poskytnutú čiastku
úveru jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru. Z
uvedených žiadostí o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu, ktoré podpísal žalovaný

dňa 25.5. 2015, a to z článku 5 uvedených žiadostí vyplýva, že žalovaný žiadal o poskytnutie úveru
vo výške 1.500 eur za podmienok tam uvedených a revolvingu vo výške 1.500 eur, pričom v zmysle
uvedených zmluvných dojednaní v bode 7. týchto žiadostí bolo na vôli veriteľa, či týmto návrhom -
žiadostiam vyhovie resp. nie, pričom toto rozhodnutie záviselo od posúdenia a po vyhodnotení údajov
o dlžníkovi, pričom v zmysle uvedených dojednaní mal možnosť schváliť iné parametre požadovaného

úveru, ako dlžník uviedol v bode 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Schválenú výšku
úveru dopísal do žiadosti žalovaný dňa 27.5. 2015, a to do bodu 6 uvedených žiadostí o poskytnutie
revolvingového úveru s tým, že RPMN za úver je 25,13 %, pričom v bode 5 Zmlúv (teda podpísanej
žalobcom ako dlžníkom) je RPMN za úver 25,42 %, ktoré 6. časti Zmlúv po doplnení a podpise
žalovaným ako veriteľom už neboli predložené na podpis žalobcovi ako dlžníkovi, a keďže zo strany

veriteľa nedošlo k úplnej akceptácii žiadostí žalobcu o úver a z jeho strany išlo o uvedenie údajov
úverov poskytovaných za iných podmienok ako navrhol v žiadostiach žalobca, zo strany žalovaného ako
veriteľa išlo teda o nové návrhy na uzavretie úverových zmlúv, ktoré zo strany žalobcu ako dlžníka neboli
písomne akceptované, preto podľa názoru súdu v danom prípade nedošlo ani k dodržaniu predpísanej
písomnej formy, ako to požaduje ust. § 9 ods. 1 Zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, preto sú podľa
názoru súdu obe Zmluvy v celom rozsahu neplatná (rovnako aj podľa ust. § 40 ods. 1 OZ).

6. Keďže v zmysle vyššie uvedeného v danom prípade nedošlo k platnému uzavretiu Zmlúv, sú neplatné
takistoobeDohody,pretožemedziZmluvamiaDohodamijeakcesorickýzmluvnývzťah,čojednoznačne

vyplýva z článku I. bodu 1 oboch Dohôd, podľa ktorého „Dohoda upravuje podmienky poskytovania
dohodnutých služieb k uzavretej Zmluve o revolvingovom úvere s číslom rovnakým, ako je číslo Dohody,
kde Poskytovateľ má postavenie Veriteľa a Zákazník postavenie Dlžníka“.

7. Aj v prípade, že by obe Zmluvy boli platné, podľa právneho názoru súdu, obe Dohody uzavreté medzi

účastníkmi je potrebné vyhlásiť za neplatné z dôvodu, že pri ich uzavretí chýbal prejav vôle žalobcu,
ktorého záujmom bolo uzavrieť so žalovaným len úverové zmluvy, pričom o skutočnosti, že súčasne
uzavrel obe Dohody, ani nevedel (§ 37 OZ). Vyplýva to z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní pred súdom,
a síce, že žalovaný predložil žalobcovi množstvo písomností na podpis naraz, ktoré žalobca bez toho, že
by bol uzrozumený s tým, že okrem úverových zmlúv podpisuje aj inú zmluvu (zmluvy), tieto písomnosti

podpísal ale i z toho, že pokiaľ išlo o doplnkové služby k Zmluvám, nič nebránilo žalovanému (a bolo
by to aj jednoduchšie), tieto služby dohodnúť priamo v Zmluvách. Vzhľadom tiež na skutočnosť, že
Zmluvy dal žalovaný žalobcovi podpísať spolu s Dohodami, jednoznačne nasvedčuje tomu, že záujmom
žalovaného bolo takýmto spôsobom obísť zákon (§ 39 OZ), pretože keby sa žalobca priamo v Zmluváchzaviazal, že žalovanému zaplatí mesačne ďalšiu odplatu vo výške 2,58 % zo sumy schváleného úveru
zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, o čom žalovaný ako dodávateľ veľmi dobre vedel, obe
úverové zmluvy by boli v časti dohodnutej odplaty za úver neplatné. Z vyššie uvedených dôvodov súd

určil, že Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500116426 a Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500116430,
uzavreté medzi účastníkmi dňa 27.5.2015, sú neplatné.

8. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní si náhradu trov uplatnil
len žalovaný, ktorý však bol v konaní v celom rozsahu neúspešný a preto mu súd náhradu trov konania

nepriznal.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Namietal, že súd prvej inštancie mu odňal možnosť konať pred súdom, kedy nesprávne a postupom
odporujúcimustanoveniamObčianskemusúdnemuporiadkunerozhodolouplatnenejnámietkemiestnej
nepríslušnosti samostatným rozhodnutím. Zmyslom námietky miestnej nepríslušnosti je ochrana práva

nazákonnéhosudcuvzmyslečlánku48ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky.Nato,abysúdmoholvoveci
konať je potrebné, aby otázka jeho príslušnosti bola vyriešená jednoznačným a nesporným spôsobom.
Ak účastník konania uplatní námietku miestnej nepríslušnosti, potom súd až do jej právoplatného
posúdenia nemôže vo veci konať a musí o nej relevantne rozhodnúť. Súd prvej inštancie uvedené
nedodržal a o námietke miestnej nepríslušnosti rozhodol až v napádanom rozsudku. Teda nerozhodol

spôsobom, aký predpokladá platná právna úprava, v dôsledku čoho mu bolo odňaté právo konať
pred súdom v uvedenej otázke. Ako dôvod neplatnosti dohôd o poskytnutí služieb súd uviedol, že
tieto nezodpovedajú vôli žalobcu, lebo pri ich uzatváraní si ich neprečítal resp. údajne o nich podľa
vlastných tvrdení nevedel. Takýto záver súdu odporuje jednak § 37 Občianskeho zákonníka, na ktorý
sa súd odvoláva a odporuje aj logike a zmyslu zákonnej úpravy právnych úkonov, najmä pokiaľ ide

o písomnú formu právneho úkonu. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že nemal možnosť
sa s obsahom dohôd o poskytovaní služieb oboznámiť, prečítať si ich a podobne. Tvrdenie, že tak
neurobil, je nielen jeho subjektívnym tvrdením, ale v prvom rade tvrdením bez právneho významu.
Pritom sa javí nevierohodne, že aby opakovane podpísal rovnakú dohodu o poskytnutí služby (o
ktorej nevedel), pričom o iných listinách (napríklad zmluva o úvere) to pred súdom netvrdil. Tvrdeniu,

že žalobca o uzavretí dohôd nevedel, odporuje v prvom rade faktický skutkový stav. Obe dohody o
poskytovaní služieb sú podpísané, pričom sa javí nevierohodné, že len práve tie si žalobca neprečítal (o
samotných zmluvách to napríklad netvrdil). Obe dohody boli uzavreté dňa 27.05.2015, pričom žalobca
mal podľa vlastných tvrdení zistiť, že ich uzavrel až po niekoľkých mesiacoch, kedy podal žalobu na
súd. Je nelogické tvrdenie, že žalobca o uzavretí dohôd nevedel, hoci podľa nich mal plniť a boli mu

poskytované služby. Zároveň do podania žaloby na súd žalobca ani nevykonal žiadny úkon, podľa
ktorého by namietal uzavretie jednotlivých dohôd vo vzťahu k žalovanému. Žalobca pritom nevykonal
ani žiadny úkon smerujúci k zániku predmetných dohôd, napríklad podaním návrhu na uzavretie dohody
o ich skončení (čo predmetné dohody predpokladajú). Súd dospel k nesprávnym a neúplným skutkovým
záverom ohľadne spôsobu uzatvárania jednotlivých dohôd. Závery súdu sú jednostranné a tendenčné,

pretože jednostranné tvrdenie žalobcu popiera jeho vlastné konania počnúc uzavretím dohôd a končiac
následným správaním. Preto napáda závery súdu, podľa ktorých to že žalobca o uzavretí dohôd nemal
vedieť, lebo to vyplýva z jednoduchého vyhlásenia žalobcu pred súdom. Záver súdu popiera zmysel
písomnej formy právneho úkonu. Súd vec nesprávne posúdil, keďže vo veci ani len nepoužil ustanovenia
Občianskeho zákonníka upravujúce vznik písomného právneho úkonu a ustanovenia o jeho výklade.

Záverysúduotom,žeustanovenieoslužbáchmalobyťsúčasťouzmluvyoúverenemajúoporuvprávnej
úprave. V prvom rade preto, že ide o samostatný právny úkon, ktorého predmet spočíva v doplnkových
službách k zmluve o úvere. Z predmetných dohôd vyplýva, že nejde o podmienku či predpoklad pre
vznik zmluvy o úvere alebo poskytnutie úveru. Dohoda o poskytnutí služby môže byť uzavretá aj
dodatočne, čo v prípade ak by mala byť/bola súčasťou zmluvy o úvere je dosť nepredstaviteľné. Zároveň

je tvrdenie súdu nelogické, pretože (napríklad v prípade rozhodcovských doložiek) ten istý súd tvrdil, že
ich zahrnutím do zmluvy ich spotrebiteľ prehliadal a o ich uzavretím nevedel. V tomto prípade je podľa
súdu zase nesprávny postup, ktorého nedodržanie bolo v iných prípadoch vytýkané. Súd pritom nemá
zákonnúkompetenciuurčovať,akomáprejavvôlevyzerať,čimábyťnasamostatnejlistineapod.Pritom
samostatnosť dohôd je podčiarknutá aj ich vyhotovením na samostatnom liste (listine) práve preto, aby

priemerne rozumne konajúcej osobe bolo už z formálneho hľadiska zrejmá samostatnosť a oddelenosť
od zmluvy o úvere. Ako dôvod neplatnosti súd uvádza, že dohody o poskytnutí služieb sú neplatné,
lebo sú akcesorické k zmluvám o úvere a tie sú tiež neplatné. Tento záver odporuje aj záverom NS
SR vyjadrených napríklad v rozhodnutí R 86/1998. Ani právne relevantný záver o neplatnosti úverovejzmluvy nie je dôvodom pre tvrdenie, že dohoda o poskytnutí služby je neplatná. V takom prípade by
nešlo o prípad neplatnosti, ale o zákonný dôvod jej zániku pre nemožnosť plnenia (§ 575 Občianskeho
zákonníka). Neplatnosť zmluvy a zánik záväzku pre nemožnosť plnenia sú dve navzájom odlišné a

rozdielne otázky, ktoré súd bez zákonného dôvodu spája.
10. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že namietaním vecnej príslušnosti súdu
zo strany žalovaného bolo de-facto priznanie z jeho strany, že podaná žaloba v predmetnej veci
je relevantná. Pretože, žalovaný bol účastníkom mnohých súdnych konaní na Okresnom súde v
Prievidzi, avšak miestnu príslušnosť súdu nikdy predtým nenamietal. Zmluvu sprostredkoval ten istý

finančný agent žalovaného, v tej istej pobočke v Prievidzi a právnym zástupcom žalovaného bola
tá istá žena JUDr. Andrea Cviková. Dokonca žalovaný aj sám mnohokrát žaloval na Okresnom
súde v Prievidzi a vtedy nemal s miestnou príslušnosťou žiadne problémy a ani ho len nenapadlo
podať návrh žaloby na Okresný súd v Bratislave. Obe predmetné Dohody o poskytovaní služieb v
tomto súdnom konaní sú preukázateľne čo do obsahu Zmluvami spotrebiteľskými a preto mali byť
uzavreté podľa § 52 Občianskeho zákonníka a nie podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Dodávateľom

v predmetných Dohodách o poskytovaní služieb je uvedený ten istý podnikateľský subjekt ako aj
v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu a spotrebiteľom je uvedená taktiež tá istá
fyzická osoba ako v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. Čo sa týka návrhu Zmlúv o
poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 8500116426 a č. 8500116430, tak do tohto návrhu zakomponoval
finančný agent žalovaného aj odplaty z Dohody o poskytovanie služieb č. 8500116425 a č. 8500116430.

Nemožno teda považovať samostatnú ešte neprijatú Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru za
návrh Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože do tohto návrhu bola zakomponovaná aj odplata z
Dohody o poskytovaní služieb a teda bolo nutné uzatvoriť aj Dohodu o poskytovaní služieb, ktorá sa
stala týmto neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pretože, ak je neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere odplata z Dohody o poskytovanie služieb v nej uvedená,

potom musí byť neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj Dohoda o poskytovaní
služieb. Okrem toho preukázateľne nemal žalovaný vôľu uzatvoriť s ním iba samostatnú Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ale vôľou žalovaného bolo, aby spolu so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere
bola uzatvorená aj Dohoda o poskytovanie služieb. Na základe doteraz uvedeného je zrejmé, že
Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená až vtedy, keď bola uzatvorená zároveň aj Dohoda o

poskytovaní služieb zúčastnenými stranami, ktorá sa stala neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru. Lebo, keby Dohoda o poskytovanie služieb nebola uzatvorená, potom by
nebola naplnená odplata z Dohody o poskytovanie služieb uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Znamená to teda, že podpisom samotnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere všetkými zúčastnenými
stranami nemohla byť táto Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená, pretože všetky zúčastnené

strany boli Zmluvou o spotrebiteľskom úvere viazaní uzatvoriť aj Dohodu o poskytovaní služieb, bez
ktorej by nemohla byť Zmluva o spotrebiteľskom úvere nikdy naplnená. Keďže predmetné Dohody o
poskytovaní služieb sú spotrebiteľskými Zmluvami a tieto mali byť uzatvorené podľa § 52 Občianskeho
zákonníka a nie podľa § 51 Občianskeho zákonníka, z toho dôvodu musia byť tieto predmetné
Dohody o poskytovaní služieb vyhlásené súdom za neplatné lebo obchádzajú ustanovenia Zákona o

spotrebiteľských Zmluvách podľa § 52 bodu 2 Občianskeho zákonníka. A obchádzajú ich práve z toho
dôvodu, aby tieto predmetné Dohody o poskytovanie služieb nemohli byť považované za neoddeliteľnú
súčasť Zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Lebo, ak by boli považované Dohody o poskytovanie služieb
za spotrebiteľské zmluvy, potom by už neboli Dohodami podľa § 51 OZ, ale spotrebiteľskými zmluvami
týkajúcich sa spotrebiteľského úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úveru a teda tieto spotrebiteľské

zmluvy by sa nazývali dodatkami Zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 OZ, z ktorých mnohé
služby sú definované v Zákone o spotrebiteľskom úvere č. 129/2010 Z.z. Potom by už ale museli byť
odplaty z týchto služieb zakomponované ako do RPMN, tak aj do celkovej odplaty za spotrebiteľský
úver, kde by žalovaný prekročil hornú hranicu stropu stanovenú NBS v tom období. V tomto je ukrytý
celý motív obchádzania zákona žalovaného a týmto motívom je skrytá úžera. Keď sú neplatné Dohody

o poskytovaní služieb, musia byť na základe hore uvedeného neplatnými aj Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, pretože neboli uzatvorené aj s Dodatkom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorého odplata je
uvedená v Zmluvách o spotrebiteľskom úvere a tým zaväzuje zúčastnené strany takýto Dodatok Zmluvy
ospotrebiteľskomúvereuzatvoriť.Okremtohožalovanýnemalpreukázateľnevôľuuzatvoriťsamostatnú
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez dodatku.

11. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v konečnom dôsledku ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.12. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že sa nestotožňuje so záverom ku ktorému dospel súd
prvej inštancie, a to že obe Zmluvy o spotrebiteľských úveroch revolvingového typu, ktoré žalobca ako

dlžník podpísal dňa 25.5. 2015 a žalovaný ako veriteľ dňa 27.5.2015, sú v celom rozsahu neplatná
z dôvodu, že zo strany veriteľa nedošlo k úplnej akceptácii žiadostí žalobcu o úver a z jeho strany
išlo o uvedenie údajov úverov poskytovaných za iných podmienok ako navrhol v žiadostiach žalobca,
zo strany žalovaného ako veriteľa išlo teda podľa súdu prvej inštancie o nové návrhy na uzavretie
úverových zmlúv, ktoré zo strany žalobcu ako dlžníka neboli písomne akceptované, preto podľa súdu

prvej inštancie v danom prípade nedošlo ani k dodržaniu predpísanej písomnej formy, ako to požaduje
ust. § 9 ods. 1 Zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy. Na druhej strane súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že obe Dohody uzavreté medzi
účastníkmi je potrebné vyhlásiť za neplatné z dôvodu, že pri ich uzavretí chýbal prejav vôle žalobcu,
ktorého záujmom bolo uzavrieť so žalovaným len úverové zmluvy, pričom o skutočnosti, že súčasne
uzavrel obe Dohody, ani nevedel (§ 37 OZ). Vyplýva to z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní pred

súdom prvej inštancie, a síce, že žalovaný predložil žalobcovi množstvo písomností na podpis naraz,
ktoré žalobca bez toho, že by bol uzrozumený s tým, že okrem úverových zmlúv podpisuje aj inú
zmluvu (zmluvy), tieto písomnosti podpísal, ale i z toho, že pokiaľ išlo o doplnkové služby k Zmluvám, aj
podľa odvolacieho súdu nič nebránilo žalovanému (a bolo by to aj jednoduchšie), tieto služby dohodnúť
priamo v Zmluvách. Vzhľadom tiež na skutočnosť, že Zmluvy dal žalovaný žalobcovi podpísať spolu

s Dohodami, jednoznačne aj podľa odvolacieho súdu nasvedčuje tomu, že záujmom žalovaného bolo
takýmto spôsobom obísť zákon (§ 39 OZ), pretože keby sa žalobca priamo v Zmluvách zaviazal, že
žalovanému zaplatí mesačne ďalšiu odplatu vo výške 2,58 % zo sumy schváleného úveru zníženej
o sumu poplatku za poskytnutie úveru, o čom žalovaný ako dodávateľ veľmi dobre vedel, by sa to
prejavilo v cene úveru, v RPMN ako i v odplate za úver, a teda obe úverové zmluvy by boli v časti

dohodnutej odplaty za úver neplatné. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie v konečnom
dôsledku správne rozhodol, keď určil, že Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500116426 a Dohoda o
poskytovaní služieb č. 8500116430, uzavreté medzi účastníkmi dňa 27.5.2015, sú neplatné.

13. Čo sa týka námietky uvádzanej žalovaným v odvolaní, že súd prvej inštancie mu odňal možnosť

konať pred súdom, kedy nesprávne a postupom odporujúcim ustanoveniam Občianskemu súdnemu
poriadku nerozhodol o uplatnenej námietke miestnej nepríslušnosti samostatným rozhodnutím, odvolací
súd túto nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko Občiansky súdny poriadok účinný v čase rozhodovania
súdom prvej inštancie neustanoval, že o uplatnenej námietke miestnej nepríslušnosti, v prípade ak súd
dospel k záveru, že je miestne príslušným, sa má rozhodovať samostatným rozhodnutím.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v konečnom dôsledku ako vecne
správne potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).