Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 11, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216202046
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216202046.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobkyne
I. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: X. XXX/XX, XXX XX P. W., zastúpenej EQUIDEM -advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Hornopotočná 1, 917 01 Trnava, proti žalovanej X. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX P. W., o zaplatenie 2 376 € istiny s príslušenstvom, na odvolanie

žalovanej zo dňa 18. 10. 2016 proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 12C 172/2016-66 zo dňa
27. 09. 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% nákladov
vynaložených podľa § 251 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom procesný súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 2 376 € s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 376 € od 14. 04. 2016 do zaplatenia a to v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.

2. V rozhodnutí súd konštatoval: „Medzi žalobkyňou a žalovanou bola dňa 01.02.2010 uzatvorená

nájomná zmluva, predmetom ktorej bol prenájom bytu č. X nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového
domu súpisné číslo XXX, ležiaceho na parcele č. XXXX, vedeného Okresným úradom P. W., katastrálny
odbor na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie a obec P. W., ktorého vlastníčkou je žalobkyňa
na základe Zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 24. 09. 2009. Bolo dohodnuté nájomné vo výške 66,-
Eur mesačne. V zmysle zmluvy sa žalovaná zaviazala uhrádzať nájomné za užívanie bytu a tiež za
služby spojené s užívaním bytu do 25 -teho dňa mesiaca pozadu. Táto zmluva bola uzatvorená na dobu

určitú a to do 31.03.2010. Uplynutím tejto doby nájom zanikol. Žalovaná napriek uvedenej skutočnosti
predmetný byt užíva naďalej. Nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce skutočnosť, že by žalobkyni
zaplatila za dobu posledných troch rokov, t.j. od 14.04.2013 do 14.04.2016 nájomné vo výške 66,- Eur
za jeden mesiac, to je spolu za 36 mesiacov 2.376,- Eur. Súčasne bolo zistené z pripojeného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 2C/71/2016, že v tomto konaní sa žalovaná domáha voči žalobkyni vydania
bezdôvodného obohatenia z titulu nevyplatenej odmeny za výkon správy bytového domu v ktorom sa

nachádza byt, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 01.02.2010.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou
bola dňa 01.02.2010 uzatvorená nájomná zmluva predmetom ktorej bol prenájom bytu č. L.nachádzajúci
sa na 2. poschodí bytového domu, súpisné číslo 682, ležiaceho na parcele č. XXXX vedeného Okresným

úradom P. W. - katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie a obec P. W.,
ktorého vlastníčkou je žalobkyňa na základe Zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 24. 09. 2009. Táto
nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.03.2010 a výška nájomného bola dohodnutá
vo výške 66,- Eur, ktoré bolo splatné do 25-teho dňa mesiaca pozadu. Na Okresnom súde Veľký Krtíš
sa pod sp. zn. 3C/278/2013 viedlo medzi žalovanou ako žalobkyňou a žalobkyňou ako žalovanou
konanie, kde okrem iného, predmetom konania bolo aj určenie, že nájomný vzťah medzi stranami

sporu existuje. Okresný súd Veľký Krtíš návrh v časti týkajúcej sa určenia, že nájomný vzťah existuje
zamietol, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nájom bytu bol dojednaný do 31. 03. 2010
a uplynutím tohto času zanikol. Poukázal na to, že takéto dojednanie sa nachádza v nájomnej zmluve,
ktorá bola platne uzatvorená, pričom v prípade nájmu dohodnutého na určitý čas, dochádza k zániku
nájmu uplynutím doby nájmu. Okresný súd vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že ustanovenie § 676 ods.

2 Občianskeho zákonníka sa na nájom bytu nevzťahuje. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo
dňa 18. 02. 2016 č. k. 16Co/577/2015-356 rozsudok okresného súdu potvrdil a v odôvodnení svojho
rozhodnutia okrem iného uviedol, že navrhovateľka v tomto konaní nepredložila dodatok ,na základe
ktorého by došlo k predĺženiu nájmu, ani zo žiadnych svedeckých výpovedí nebolo preukázané, že
by došlo k vzniku nájomnej zmluvy medzi účastníkmi inou než písomnou formou, preto okresný súd

dôvodnevyvodilprávnyzáver,ženájombytuboldohodnutývzmyslezmluvyonájmenaurčitýčasateda
zanikol uplynutím tohto času dňom 31. 03. 2010. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom
15. 04. 2016. Od 01.04.2010 začala žalovaná užívať predmetný byt bez právneho dôvodu a vznikla jej
povinnosť vydať majetkový prospech, ktorý týmto užívaním získala. Žalovaná vôbec nepoprela, že byt
od uvedenej doby až doteraz užíva. Žalobný návrh žalobkyne, je dôvodný pokiaľ sa domáha zaplatenia

dlžného nájomného za dobu posledných troch rokov, t.j. od 14.04.2013 do 14.04.2016 vo výške 2.376,-
Eur (36 mesiacov x 66 Eur), preto mu súd vyhovel. Žalovaná vôbec nepreukázala, že by za posledné
tri roky vykonala čo i len čiastočnú úhradu dlžnej sumy. Určenú výšku obvyklého nájomného vo výške
1,24 Eur za jeden m2 rozlohy bytu, celkom vo výške 66,- Eur (1,24 Eur x 53,46 m2) súd považoval za
primeranú aj vzhľadom na lokalitu v ktorej sa byt nachádza. Táto suma je totožná zo sumou nájomného

dohodnutého v nájomnej zmluve zo dňa 01.02.2010, podpisom ktorej žalovaná vyslovila svoj súhlas s
výškou nájomného 66 Eur mesačne. Žalobkyňa si súčasne uplatnila aj nárok na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy, pričom tento súd považoval za súladný s ustanovením
§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Od 16.03.2016 bola znížená základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky na úroveň 0,00%. Súd preto priznal žalobkyni nárok na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 5,0 % ročne z dlžnej sumy od 14.04.2016, t.j. od prvého dňa omeškania
so zaplatením dlžnej sumy 2.376,- Eur až do zaplatenia.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej vo vyjadrení zo dňa 11.08.2016, že jej žalobkyňa dlhuje sumu v celkovej
výške 6.252,86 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne z tejto sumy od 01.04.2010 až do
zaplatenia z titulu výkonu správy bytového domu v ktorom sa byt nachádza a z titulu neuhradenia faktúr
pitnej vody a odvádzanie splaškovej vody, tak súd toto tvrdenie žalovanej nepovažoval za vzájomný
návrh, nakoľko bolo zistené z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2C/71/2016, že z uvedených

dôvodov sa žalovaná v tomto konaní proti žalobkyni domáha vydania bezdôvodného obohatenia, preto
bol súd toho názoru, že toto konanie tvorí prekážku skôr začatého konania v zmysle ustanovenia § 159
Civilného sporového poriadku.

O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ustanovenie § 255 odsek 1. Civilného sporového

poriadku, nakoľko žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto v zmysle ustanovenia §
262 Civilného sporového poriadku jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.“3. Proti rozsudku odvolanie podala žalovaná. Tvrdila, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav
veci. Ona ako žalovaná predmetný bytový dom spravovala až do júna 2015. Nájomné riadne platila, čo

potvrdil aj otec žalobkyne, že táto od nej riadne príjmala platby. Súd nepovažoval za potrebné svedka
k tejto okolnosti ani vypočuť. Práve naopak žalobkyňa jej dlhuje za výkon správy bytového domu, ako
aj za zaplatené faktúry pitnej vody a odvádzanie splaškovej vody, ktoré platila v sume 518 € zo svojich
peňazí, čo mal súd preukázané v konaní 2C 71/2016, ktoré sa vedie na Okresnom súde vo Veľkom
Krtíši. Práve žalobkyňa jej dlhuje 6 252,86 € s prísl. Navrhla preto, aby bol rozsudok okresného súdu

zmenený a návrh zamietnutý. Žiadala priznať trovy konania.

4. Vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pričom rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa

§ 387 ods. 1 CSP, ako vo výroku vecne správny.

6. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

7. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku
súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď rozhodol v
zmysle enunciátu rozsudku. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral

v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v
podrobnostiach na ne odkazuje.

8. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by sa už nebol zaoberal súd
prvej inštancie. Pokiaľ tvrdila, že súd mal vypočuť otca žalobkyne, tak bolo na žalovanej, aby použila

takýto prostriedok procesnej obrany už pred okresným súdom. Nemôže ísť teda o novotu v odvolacom
konaní podľa ust. § 366 písm. d/ CSP.

9. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatneným, alebo bránením práva.

10. Vzhľadomkvyššieuvedenémuodvolacísúdrozhodoltak,akoznieenunciáttohtorozsudkuapriznal
žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% nákladov vynaložených v zmysle
§ 251 CSP.

11. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).