Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 11, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Tos/133/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010689
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6916010689.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci proti obvinenému X. X., pre zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí dňa
11. januára 2017, prejednal sťažnosť obvineného, proti uzneseniu Okresného súdu v Rimavskej Sobote
zo dňa 22.12.2016 sp.zn. 3T/197/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. väzbu obvineného X. X. n e n a h r á d z a dohľadom
probačného a mediačného úradníka.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvineného X. X. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 22.12.2016 sp.zn. 3T/197/2016 súd rozhodol

tak, že podľa § 238 ods. 3 Tr. por. s použitím § 72 ods. 1 písm. e) Tr. por. ponechal obvineného X. X.,
nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom N., A. XXX, prechodne bytom N., Z. G. XXXX, okres R. V., bez
pracovného pomeru, tohto času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody v Banskej Bystrici vo väzbe z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Súčasne podľa
§ 79 ods. 3 Tr. por. súd žiadosť obvineného X. X. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Ďalej podľa
§ 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. neprijal písomný sľub obvineného a nakoniec podľa § 80 ods. 1 písm. c)

Tr. por. väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka a kontrolu technickými prostriedkami nad
správaním obvineného nenahradil.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom obhajcu
sťažnosť obvinený X. X.. V písomných dôvodoch uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa
nesúhlasí, ďalej poukázal na znenie ust. § 76 ods. 1 Tr. por. a dodal, že obžaloba, ktorá bola na jeho

osobu podaná zo strany okresného prokurátora, nedisponuje takými dôkazmi, ktoré by pri skutkoch
uvedených v bodoch 2/ až 9/, 11/ a 12/ mohli viesť k jednoznačnému a k nepochybnému záveru, že ich
spáchal. Namietal preto v tejto súvislosti aj právnu kvalifikáciu jeho konania. Za tejto dôkaznej situácie
vyslovil názor, že nie je dôvod na ďalšie trvanie väzby a túto je možné nahradiť ponúknutým písomným
sľubom v kombinácii s dohľadom probačného a mediačného úradníka, poprípade ďalšími obmedzeniami
v zmysle ust. § 82 Tr. por.

Navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnuté uznesenie a jeho prepustiť z väzby na slobodu.
Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznsenia. Týmto postupom zistil, že sťažnosť obvineného je prípustná a
bola podaná oprávnenou osobou (§ 185 ods. 1, ods. 2, § 186 ods. 1 Tr. por.) a aj v zákonnej lehote (§
187 ods. 1 Tr. por.).

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zistil, že sťažnosť obvineného X. X. nie je dôvodná.Zo spisového materiálu vyplýva, že uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu
v Rimavskej Sobote sp.zn. 0Tp/32/2016 zo dňa 18.08.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
18.08.2016 bol obvinený X. X. vzatý do väzby z dôvodov § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Okresný prokurátor v Rimavskej Sobote pod sp.zn. 1Pv 326/16/6609-43 dňa 13.12.2016 podal na
obvineného X. X. obžalobu, a to pre pokračujúci zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods.
4 písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. e), j) Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v predmetnej obžalobe, pričom
obvinenému dával za vinu, že protiprávneho konania sa mal dopustiť v dvanástich dielčich skutkoch v

dobe od 05.07.2016 až do druhej polovici augusta 2016.
Obvinený do zápisnice o neverejnom zasadnutí na Okresnom súde v Rimavskej Sobote uviedol, že bol
vzatý do väzby dňa 16.08.2016, lebo sa vo viacerých prípadoch vlámal do chát v katastri mesta N..
Ďalej dodal, že v októbri 2015 bol prepustený z výkonu trestu, kde si odpykal 18 mesiacov za krádeže
vlámaním do chát. V júni 2016 odišiel od otca Q. X. z Z. chrbáta v N. a začal vykrádať chaty, pričom v
nich prespával a jedol stravu, ktorú tam našiel. Poškodených nepoznal, škodu je ochotný uhradiť. Okrem

toho poznamenal, že nikde nepracoval a nemal ani stabilný príjem.
Súd prvého stupňa odôvodnil rozhodnutie najmä tým, že u obvineného X. X. existujú dôvody väzby v
zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., nakoľko existuje dôvodná obava, že by v prípade prepustenia na
slobodu pokračoval v páchaní majetkovej trestnej činnosti a týmto by si zabezpečoval prostriedky na
živobytie. Okrem toho poukázal tiež na odpis registra trestov obvineného, z obsahu ktorého vyplýva,

že bol deväťkrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp.zn.
2T/145/2014 zo dňa 05.03.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
5To/53/2015 zo dňa 26.05.2015, na základe čoho bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a iné a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov
nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia. Z výkonu trestu bol prepustený po jeho vykonaní dňa 08.10.2015.
Na základe týchto skutočností potom neprijal ani písomný sľub obvineného, ďalej väzbu nenahradil
dohľadom probačného a mediačného úradníka a jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu
zamietol.
S týmto postupom prvostupňového súdu sa odvolací súd v plnej miere stotožnil.

Zákonné podmienky väzby a jej trvania u obvinenej osoby, ako aj spôsoby jej nahradenia upravuje
Dohovor (čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3), Ústava (čl. 17 ods. 5) a Trestný poriadok (§ 71, § 76, § 79, §
80 a § 81 Tr. por.).

Podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno

pozbaviť slobody okrem zákonného zatknutia alebo iného pozbavenia slobody osoby, za účelom
predvedenia pred príslušný súdny orgán, pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu alebo
ak sú oprávnené dôvody sa domnievať, že je potrebné zabrániť v páchaní trestného činu alebo v úteku
po jeho spáchaní (písm. c).

Podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru, každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody v súlade s ust. ods. 1
písm. c tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú osobu, splnomocnenú zákonom
na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania.
Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že dotknutá osoba sa ustanoví na pojednávanie.

Podľa článku 17 ods. 5 Ústavy, do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a
na základe rozhodnutia súdu.

Podľa článku 154c ods. 1 Ústavy SR, medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom

pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú
prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Podľa § 71 ods. 1 Tr. por., obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti
nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného

činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších
konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, žea) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho
totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest,
b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností

závažných pre trestné stíhanie, alebo
c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin,
ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. por., väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní

a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.

Podľa § 79 ods. 2 Tr. por., policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať
v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili. Sudca pre prípravné
konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene
dôvodov väzby a pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 3. Ak

v prípravnom konaní prokurátor zistí, že dôvody väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné
konanie na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom návrhu rozhodne
bez meškania. Ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu bezodkladne vydá príkaz na
prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodu prepustenia a uvedie túto okolnosť v zápisnici;
takto postupuje predseda senátu aj vtedy, ak v súdnom konaní uplynula lehota väzby podľa § 76 ods. 6.

Podľa § 79 ods. 3 Tr. por., obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v
prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom
a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho
obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený,

ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho
predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 80 ods. 1 Tr. por., ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v
prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho

na slobodu, ak

a)záujmovézdruženieobčanovalebodôveryhodnáosobaponúkneprevzatiezárukyzaďalšiesprávanie
obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd a že
vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo v

prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na
povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a prijme ju,

b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že
splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre

prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu
za dostatočný a prijme ho, alebo

c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť
dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad

obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.

Odvolací súd tak, ako súd prvostupňový dospel k záveru, že trestné stíhanie proti obvinenému Mariánovi
X. pre dielčie skutky, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie a nakoniec aj podaná obžaloba boli
spáchané, majú znaky jednak zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr.

zák. s poukazom na § 138 písm. e), j) Tr. zák., ako aj prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 Tr. zák. a existuje aj dôvodné podozrenie, že týchto sa dopustil obvinený.

Možno sa preto v plnej miere stotožniť s názorom prvostupňového súdu, že v danom prípade existujú
dôvody väzby u obvineného v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. najmä v tom smere, že u neho aj v

tomto štádiu konania hrozí obava, že v prípade prepustenia z väzby na slobodu by mohol pokračovať
v protispoločenskej činnosti. Tieto skutočnosti sú podporené nielen jeho kriminálnou minulosťou, ale aj
ďalšími skutočnosťami, vyplývajúcimi z obsahu spisového materiálu.Odvolací súd poznamenáva, že pri rozhodovaní o väzbe obvineného nie je možné vyhodnocovať
jednotlivé dôkazy z hľadiska otázky viny, ale v tomto štádiu konania len z hľadiska existencie istého
stupňa dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu a z tohto pohľadu je potrebné hodnotiť tieto

skutočnosti aj v konaní pred súdom.

Konkrétne okolnosti, ktoré odôvodňujú existenciu väzby u obvineného teda spočívajú jednak v doposiaľ
zistených skutočnostiach ohľadne jeho osoby, ako aj v charaktere, spôsobe a závažnosti trestnej
činnosti, zo spáchania ktorej je podozrivý. Výklad pojmov konkrétna skutočnosť je vecou súdu, ktorý na

základe skutkových okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci posúdi, či vzatie obvineného
do väzby je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel nemožno
dosiahnuť inak. Konkrétne skutočnosti, zakladajúce dôvod väzby v danej trestnej veci vychádzajú zo
skutkových okolností, ktoré vzišli z dôkazov, z doposiaľ zdokumentovaných v spise.

Odvolací súd tak, ako súd prvého stupňa sa zaoberal aj možnosťou, či v danom prípade nie je možné

väzbu obvineného nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka. V tomto smere konal aj na
základe nálezu Ústavného súdu SR II.ÚS 67/2013-41, z ktorého možno zistiť, že sudca pre prípravné
konanie rozhodujúci o väzbe je oprávnený a vzhľadom na preferenciu osobnej slobody vyplývajúcu z
čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a aj povinný skúmať, či účel väzby nemožno
rovnako dobre dosiahnuť ponechaním alebo prepustením obvineného na slobode za súčasného dozoru

probačného a mediačného úradníka, a to aj v prípade, ak taký návrh nebol výslovne uplatnený. Konal
tak preto, lebo opačný výklad ust. § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. nemožno považovať za ústavne
súladný. Nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka totiž nie je vôbec viazaný na
výslovný návrh, resp. prejav vôle zo strany či už obvineného alebo daného úradníka, nakoľko žiadne
ustanovenie Trestného poriadku neustanovuje, že by bolo povinnosťou obvineného alebo inej osoby

výslovne navrhnúť tento prostriedok nahradenia väzby.

Súd, ktorý posudzuje možnosti nahradenia väzby inštitútmi uvedenými v § 80 ods. 1 Tr. por., vždy musí
zohľadniť to, či charakterové a osobné pomery podozrivej osoby zaručujú, že v prípade jej prepustenia
uvedená osoba svojím konaním zaručí, že nahradenie väzby splní účel, ktorý je tým sledovaný.

Odvolací súd dodáva, že dohovor ani judikatúra súdu neukladajú povinnosť orgánov činných v trestnom
konaní alebo súdu nahradiť väzbu obvineného, ale im poskytuje len takúto možnosť. V danom prípade
s prihliadnutím na povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je obvinený trestne stíhaný a
jeho kriminálnu minulosť, ani odvolací súd v tomto štádiu konania nepovažuje nahradenie väzby za

dostatočný, pretože substitučný inštitút (nahradenie väzby sľubom, resp. dohľadom probačného a
mediačného úradníka) neodstraňuje obavu, že v prípade prepustenia na slobodu by obvinený nemohol
pokračovaťvprotispoločenskejčinnosti,abysitakzabezpečilprostriedkynaživobytie.Ideoobvineného,
ktorý je nezamestnaný a nemá žiadny príjem, z ktorého by mohol si výživu zabezpečiť.

Na základe vyššie uvedených skutočností potom odvolací súd vyhodnotil rozhodnutie prvostupňového
súdu za správne a zákonné a nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka a
sťažnosť obvineného v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.