Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/471/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115230161
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115230161.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: VISTO s.

r. o., so sídlom Bánovská cesta 8220/7A, 010 01 Žilina, IČO: 31 579582, právne zastúpená JUDr. Irenou
Šurinovou, advokátkou so sídlom Hollého 31, 010 01 Žilina, proti žalovanej: W. W., I.. XX.XX.XXXX, G.
Z. L. XXXX/XX, XXX XX N. I. W., Š. T.F. M., právne zastúpená JUDr. Martinom Olosom, advokátom so
sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, o zaplatenie 68,52 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu o zaplatenie sumy 68,52 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 68,52
eur od 29.09.2015 do zaplatenia zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v sume 16,50 eur titulom náhrady súdneho poplatku
a v sume 60,43 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalovanej do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 12.10.2015 podanou na Okresnom súde Žilina dňa 14.10.2015 sa žalobca domáhal
proti žalovanej vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bola žalovaná zaviazaná zaplatiť mu sumu
68,52 eur spolu s úrokmi vo výške 5,05 % ročne zo sumy 68,52 eur od 29.09.2015 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na vlastné náklady zhotovil k novopostavenému

domu súp. č. XXXX na L. U.. O. N. I. W. vonkajšie kanalizačné a vodovodné prípojky, pričom bol
zhotoviteľom celej stavby domu. Nakoľko došlo ku zmene legislatívy a uvedené prípojky mu neboli
uhradenézoštátnehofondurozvojabývania,najednanídňa14.11.2008zaprítomnostizástupcovMesta
Kysucké Nové Mesto a vlastníkov bytového domu súp. č. XXXX, bolo dohodnuté, že prípojky do domu
zapojí a vlastníci bytov mu predmetné prípojky finančne vysporiadajú. Svoju časť dohody splnil a do
domu súp. č. XXXX prípojky zapojil, aby vlastníci bytov mohli svoje byty nerušene užívať. Vlastníci
bytov si však svoju povinnosť nesplnili a prípojky žalobcovi finančne nevysporiadali a tieto bezplatne

užívajú. V záujme vyriešenia veci sa obrátil listom zo dňa 10.03.2015 na správcu bytového domu súp. č.
XXXX Stavebné bytové družstvo, Jesenského 1347, Kysucké Nové Mesto, ktorému aj na základe jeho
požiadavky (list správcu zo dňa 26.03.2015) zdokladoval v prílohe listu zo dňa 23.04.2015 skutočnosť,
žejevlastníkomprípojok.Správcamunáslednevšaklistomoznámil,ževuvedenejvecimákomunikovať
výlučne s vlastníkmi bytov (list správcu zo dňa 14.05.2015). Na základe tejto skutočnosti vyfakturoval
každému vlastníkovi bytu čiastku za užívanie prípojok, keď cenu určil z celkovej ceny za zhotovenie
prípojok podľa rozpočtu vo výške 2,80 eur / mesiac za každý byt od septembra 2013 do júla 2015.

Žalovanej zaslal k úhrade faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 30.07.2015 vo výške 68,52 eur, splatnú dňa
28.09.2015 ako vlastníkovi bytu č. XX, vchod H., X. p., spolu so spoločnými časťami a zariadeniami
v bytovom dome súp. č. XXXX v podiele o veľkosti 749/20683. Žalovaná faktúru v lehote splatnosti
nezaplatila. Žalobca tak uviedol, že jeho nárok je dôvodný, a to titulom bezdôvodného obohatenia, keďžalovaná užíva bezplatne prípojky, ktoré finančne nie sú vysporiadané, čím sa bezdôvodne obohacuje
na jeho úkor. S poukazom na omeškanie žalovanej ako dlžníka si žalobca napokon uplatňoval právo
na zaplatenie úrokov z omeškania s odkazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. §

3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti
predmetnej faktúry.
3. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 6C/471/2015-29 zo dňa 20.01.2016, pričom
žalovaná podala v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu odpor zo dňa 30.01.2016, čím došlo zo
zákonných dôvodov podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p. k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu.

4. Žalovaná v podanom odpore namietala, že žaloba je nedôvodná a nárok ňou uplatnený popiera v
plnom rozsahu. Žalobca nemá akékoľvek hmotné právo na žalovanú pohľadávku, a to z nasledovných
dôvodov. Žalobca nie je vlastníkom prípojok. Prípojka totiž nie je samostatnou vecou, ale je súčasťou
stavby - predmetného bytového domu súp. č. XXXX, nakoľko bez prípojok by stavba bola plne
nefunkčná. Spoluvlastníkmi prípojok sú vlastníci bytov v predmetnom bytovom dome. Žalobca ako
nevlastník tak nemôže uplatňovať bezdôvodné obohatenie z titulu užívania bez právneho dôvodu, keďže

nejde o vec v jeho vlastníctve. Prípojky užíva žalovaná ako vlastník, čím realizuje svoje vlastnícke
právo, t. j. vec užívať. Žalobca by si mohol maximálne uplatňovať doplatok ceny diela, tento nárok
si však ani neuplatnil a bol by už premlčaný. Zo žiadnej zmluvy pri tom nevyplýva, že by cena
diela za byt/bytový dom bola cenou bez prípojok. Táto bola konečná vrátane všetkých prípojok a
súčastí bytového domu. Až následne po zhotovení stavby začal žalobca špekulatívne požadovať

rôzne absurdné doplatky. Predmetom zmluvy však bolo zhotovenie bytového domu vrátane všetkých
naprojektovaných spoločných zariadení domu (stavba na kľúč), čo konštatuje aj samotná zmluva. Každý
projekt novostavby bytového domu vždy musí obsahovať aj prípojky s napojením na verejné siete, inak
by na takýto projekt nemohlo byť vydané stavebné povolenie (stavebné povolenie na výstavbu bytového
domu bolo vydané Mestom Kysucké Nové Mesto pod č. Výst.-2034/2006-Kn). Prípojky súkromnej

siete patriace k bytovému domu sú povinnou súčasťou spoločných zariadení bytového domu a pri
stavbe novostavby bytového domu nikdy nie sú samostatným predmetom vlastníctva a ani zmluvy.
Po nainštalovaní materiálu do stavby (vrátane potrubí a trubiek) sa navyše všetok materiál stáva
súčasťou bytového domu. V ďalšom žalovaná namietala, pokiaľ ide o dôkaz - zápisnicu zo stretnutia
zo dňa 14.11.2008, že ide iba o prezenčnú listinu prítomných vlastníkov. Z tejto listiny nevyplýva žiaden

záväzok uhradiť žalobcovi akékoľvek plnenie. Išlo o stretnutie na popud žalobcu, kde prezentoval svoje
dodatočné „nároky“ a de facto sa ich snažil vydierať (napr. že im vypne v zime energie). Napokon
žalovaná namietala, že žalobca nepreukázal ani výšku bezdôvodného obohatenia. V danom prípade
však k bezdôvodnému obohateniu hmotnoprávne nedošlo, preto je plne nadbytočné dokazovať jeho
výšku. Žalovaná tak žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu nahradiť jej trovy

konania.
5. Žalobca k podanému odporu žalovanej doručil dňa 25.05.2016 súdu vyjadrenie zo dňa 25.05.2016,
v ktorom vyjadril svoj nesúhlas s argumentáciou žalovanej v spore, že sa na vec vzťahuje zákon č.
182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na vec sa totiž vzťahuje zákon č. 442/2002 Z. z. v znení
neskorších predpisov ako lex specialis - norma najvyššej právnej sily. Podľa ust. § 3 ods. 3 písm. e)

tohto zákona sa za verejný vodovod, ani jeho súčasť nepovažujú kanalizačné prípojky. Podľa ust. § 4
ods. 1 a 2 tohto zákona je vodovodná prípojka vodnou stavbou podľa osobitného predpisu a kanalizačná
prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpis. Vodovodná a kanalizačná prípojka v
žiadnom prípade nemôžu byť súčasťou spoločných častí a zariadení domu. Podľa ust. § 4 ods. 6 zákona
č. 442/2002 Z. z. je vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky osoba, ktorá

zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu
alebo verejnej kanalizácie. V uvedenom prípade je to žalobca, ktorý tak vykonal na základe stavebného
povolenia č. j. 2034/2006-Kn zo dňa 16.02.2006. Z krycieho listu rozpočtu stavby 31 b. j. KNM jasne
vyplýva, že súčasťou ceny nebola cena za vonkajšie prípojky. Žalovaná nikdy za prípojky nezaplatila,
pričom ich užíva.

6. Podľa ust. § 29 ods. 6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom,
kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť
aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo
veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur
(ďalej len "drobné spory").

7. Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
8. Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur,
od toho okamihu ide o drobný spor.9. Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

10. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení strán sporu podľa ust. § 120 ods.
4 O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne
vyhlásil tento rozsudok dňa 31.05.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli dňa 25.05.2016.
11. Súd na základe žalobcom predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, pričom

vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
12. Žalobca faktúrou č. XXXXXXXX vystavenou dňa 30.07.2015 (dôkaz produkovaný žalobcom na č.
l. 5 spisu) fakturoval žalovanej so splatnosťou 28.09.2015 užívanie kanalizačnej a vodovodnej prípojky
pre jej bytový dom na ul. L. XXXX, N. I. W. za obdobie september 2013 až júl 2015 v celkovej výške
68,52 eur (vrátane 20 % DPH).
13.Vzápisezpredkolaudačnéhostretnutiavlastníkovbytov-bytovéhodomuA-1adodávateľastavbyza

účasti zástupcu mesta zo dňa 14.11.2008 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 6 spisu) je uvedené, že
prítomní: viď prezenčná listina. Ďalej sa v zápise udáva, že zástupcovia bytového družstva zastupujúci
vlastníkov bytov bytového domu A-1 navštívia dňa 18.11.2008 o 11.00 hod. primátora mesta za účelom
dohodnutia provizórneho napojenia domu na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, ďalej že prítomní
majitelia bytov sa zaväzujú v dobe do 1 mesiaca od vystavenia a doručenia rozpočtov zaplatiť firme

VISTO v hotovosti alebo formou dohodnutého splátkového kalendára s dobou splatnosti 1 rok domové
prípojky na verejný vodovod a kanalizáciu, ktoré sú v zmysle zákona vlastníctvom bytového domu,
ďalej že firma VISTO pripraví rozpočet a stanoví podiel na každý byt za zhotovenie domových prípojok
na verejný vodovod a kanalizáciu a napokon, že v prípade, že nedôjde k vysporiadaniu nákladov v
zmysle predchádzajúcich dvoch bodov, firma VISTO si vyhradzuje právo vyradiť ňou zhotovené dielo

(kanalizáciu a vodovod) z prevádzky do doby vysporiadania vzťahov. Podľa zápisnice mal túto zapísať
Ing. Ján Hartel, primátor mesta. Prezenčnú listinu z predkolaudačného stretnutia vlastníkov bytov a
bytového domu a dodávateľa stavby za účasti zástupcu mesta zo dňa 14.11.2008 (dôkaz produkovaný
žalobcom na č. l. 7 spisu) podpísalo 38 osôb, medzi nimi aj žalovaná.
14. Listom zo dňa 10.03.2015 označeným ako „Výzva - žiadosť o súčinnosť“ adresovaným Stavebnému

bytovému družstvu, Jesenského 1347, Kysucké Nové Mesto (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 9
spisu) žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu s odkazom, že v bytovke súp. č. XXXX a súp.
č. XXXX na ul. L. O. N. I. W. nie sú majetkovo vysporiadané časti vonkajších rozvodov kanalizácie a
vodovodu od budovy až po napojenie na rozvody vo vlastníctve SEVAK, že mu patrí vlastnícke právo
k predmetnej časti vodovodných a kanalizačných potrubí, je oprávnený dožadovať sa kompenzácie

za užívanie predmetných vodovodných a kanalizačných potrubí od toho, kto ich užíva. Na základe
uvedeného žalobca požadoval vysporiadanie vzájomných vzťahov medzi ním ako vlastníkom rozvodov
a vlastníkmi bytov v predmetnom bytovom dome súp. č. XXXX a súp. č. XXXX buď formou zaplatenia
sumy, ktorá mu vznikla v súvislosti so zhotovením a montážou kanalizačných a vodovodných potrubí,
alebo uzavretím nájomnej zmluvy, pričom titulom bezdôvodného obohatenia požaduje primeraný nájom

za 2 roky spätne.
15. Stavebné bytové družstvo so sídlom Jesenského 1347, Kysucké Nové Mesto listom zo dňa
26.03.2015 označeným ako „Žiadosť o súčinnosť - odpoveď“ (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 13
spisu) adresovaným žalobcovi tomuto oznamovalo, že ako správca bytových domov súp. č. XXXX a
súp. č. XXXX vyzvalo vlastníkov bytov v uvedených bytových domoch, aby predložili svoje stanovisko

k jeho žiadosti zo dňa 10.03.2015. Vlastníci bytov (zápisnica zo schôdze samosprávy bytového domu
súp. č. XXXX zo dňa 22.03.2015 a vyjadrenie predsedníčky samosprávy bytového domu XXXX zo dňa
25.03.2015) uviedli, že nemajú žiadne pohľadávky a ani záväzky voči žalobcovi. Na základe uvedeného
tak Stavebné bytové družstvo žiadalo žalobcu, ak trvá na jeho požiadavke, aby predložil pre bytové
domy súp. č. XXXX a XXXX doklady, ktoré by preukazovali jeho tvrdenie, že je vlastníkom vonkajšieho

kanalizačného a vodovodného potrubia.
16.Listomzodňa23.04.2015označenýmako„Zaslanieodpovede-predloženiedokladov“adresovaným
Stavebnému bytovému družstvu, Jesenského 1347, Kysucké Nové Mesto (dôkaz produkovaný
žalobcom na č. l. 12 spisu) žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil Stavebnému
bytovému družstvu doklady, ktoré mali preukázať jeho vlastníctvo vonkajších rozvodov kanalizácie a

vodovodu od budovy až po napojenie na rozvody v bytovke súp. č. XXXX a XXXX s tým, že uvedené
bolo potvrdené aj na predkolaudačnom stretnutí vlastníkov dňa 14.11.2008. Žalobca tak v prílohe listu
mal zaslať zápis zo dňa 14.11.2008 a krycí list rozpočtu, z ktorého malo jasne vyplývať, že vonkajšie
rozvody neboli uhradené. Ďalej žalobca uviedol, že je zrejmé, že sa nejedná o záväzok družstva, ale ozáväzok obyvateľov dotknutých bytových domov v jeh ospráve. S výzvou sa na družstvo obrátil výlučne
ako na správcu dotknutých bytových domov s tým, aby vlastníkov o veci informovalo a podalo žalobcovi
správu, ako hodlajú vlastníci vec vysporiadať.

17. Stavebné bytové družstvo so sídlom Jesenského 1347, Kysucké Nové Mesto listom zo dňa
14.05.2015 označeným ako „Žiadosť o súčinnosť - odpoveď“ (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 11
spisu) adresovaným žalobcovi tomuto oznamovalo, že vlastníci bytov bytových domov súp. č. XXXX
a XXXX trvajú na svojom pôvodnom stanovisku, že nemajú žiadne pohľadávky a ani záväzky voči
žalobcovi, pričom toto stanovisko žalobcovi zaslali dňa 26.03.2015. Vzhľadom na uvedené tak Stavebné

bytové družstvo žiadalo žalobcu, aby do budúcna nekomunikovali s vlastníkmi bytových domov cez
neho, ale priamo.
18. Z krycieho listu rozpočtu k stavbe „Dostavba 31bj. KNM“ (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 51
spisu) vyplýva, že súčasťou rozpočtu bola vnútorná kanalizácia a vnútorný vodovod.
19. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej
len „ZVB“) v znení zákona č. 367/2004 Z. z. účinnom od 01.07.2004, tento zákon upravuje spôsob a

podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti
vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich
vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
20. Podľa ust. § 1 ods. 2 ZVB v znení zákona č. 367/2004 Z. z. účinnom od 01.07.2004, tento zákon
sa nevzťahuje na byty osobitného určenia [1) § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o

úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami] okrem bytov stavebne
určených na bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt, [1a) § 2 ods. 2 písm. a)
zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom
bytov a bytovými náhradami] byty v domoch osobitného určenia, [2) § 3 zákona Slovenskej národnej
rady č. 189/1992 Zb.] byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na

predaj bytov v rodinných domoch, [3) § 43b zákona č. 50/1976Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.] ktoré majú len jeden byt.
21. Podľa ust. § 2 ods. 2 ZVB v znení zákona č. 268/2007 Z. z. účinnom od 01.07.2007, bytovým domom
(ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej
plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok

ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné
častidomuaspoločnézariadeniatohtodomusúsúčasnevpodielovomspoluvlastníctvevlastníkovbytov
a nebytových priestorov.
22. Podľa ust. § 2 ods. 5 ZVB v znení zákona č. 151/1995 Z. z. účinnom od 01.08.1995, spoločnými
zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie

a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami
sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné
televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a
plynové prípojky.
23. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZVB v znení zákona č. 151/1995 Z. z. účinnom od 01.08.1995, vlastníctvo

bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu
alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo
hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru, b) na základe zmluvy o výstavbe
domu, vstavbe alebo nadstavbe, c) dedením, d) rozhodnutím štátneho orgánu. [8) § 132 Občianskeho
zákonníka]

24. Podľa ust. § 13 ods. 1 ZVB, s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené
spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo
alebo iné spoločné práva k pozemku.
25. Podľa ust. § 19 ods. 1 ZVB, spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo
sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa nedohodnú vlastníci

inak. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza
aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj
spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s
vlastníctvom bytu a nebytového priestoru.
26. Podľa ust. § 19 ods. 2 ZVB v znení zákona č. 151/1995 Z. z. účinnom od 01.08.1995, práva a

povinnosti pôvodného vlastníka domu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré sa týkajú
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva, pozemku zastavaného domom a
priľahlého pozemku, najmä vecné bremeno prechádzajú na nových vlastníkov bytov a nebytových
priestorov nadobudnutím vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru.27. Podľa ust. § 1 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o
zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, tento zákon upravuje a)
zriaďovanie,rozvojaprevádzkovanieverejnýchvodovodovaverejnýchkanalizácií,b)právaapovinnosti

fyzických osôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných
kanalizácií vrátane ich prípojok, c) pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku verejných vodovodov
a verejných kanalizácií.
28. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z. v znení zákona č. 230/2005 Z. z. účinnom od
01.07.2005,vodovodnáprípojkajeúsekpotrubiaspájajúcirozvádzaciuvetvuverejnejvodovodnejsietes

vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka
sa spravidla pripája na verejný vodovod navrtávacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu
vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného
vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka
je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu. [2) § 52 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný

zákon)]
29. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. v znení zákona č. 230/2005 Z. z. účinnom
od 01.07.2005, kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z
pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po
zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie; toto zaústenie je súčasťou verejnej kanalizácie.

Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na
verejnú kanalizáciu. Kanalizačná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpis. [2) §
52 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)]
30. Podľa ust. § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z. z. v znení zákona č. 230/2005 Z. z. účinnom od

01.07.2005, vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá
zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu
alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom
kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky
alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.

31. Podľa ust. § 4 ods. 9 zákona č. 442/2002 Z. z. v znení zákona č. 230/2005 Z. z. účinnom od
01.07.2005, vlastník vodovodnej prípojky môže previesť vlastníctvo vodovodnej prípojky na vlastníka
verejného vodovodu a vlastník kanalizačnej prípojky môže previesť vlastníctvo kanalizačnej prípojky na
vlastníka verejnej kanalizácie.
32. Podľa ust. § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona

č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
33. Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
34. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, bezdôvodným

obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.
35.Podľaust.§456OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,predmetbezdôvodného
obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť,

musí sa vydať štátu.
36. Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, musí sa
vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že
obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
37. Žaloba sa tak podanou žalobou domáhal voči žalovanej, ako vlastníkovi bytu č. XX na X. p. vo

vchode H. bytového domu súp. č. XXXX a spoluvlastníkovi spoločných častí a spoločných zariadení
bytového domu súp. č. XXXX v podiele o veľkosti 749/20683, nachádzajúceho sa na L. U.. O. N. I. W.,
peňažnej náhrady vo výške 68,52 eur s príslušenstvom (úrokmi z omeškania podľa ust. § 121 ods. 3 OZ)
za užívanie vodovodnej a kanalizačnej prípojky bytového domu súp. č. XXXX, a to na základe toho, že
je vlastníkom vodovodnej a kanalizačnej prípojky bytového domu súp. č. XXXX a žalovaná v období od

septembra 2013 do júla 2015 užívala vodovodnú a kanalizačnú prípojku bytového domu súp. č. XXXX
bez právneho dôvodu, pričom mu ako vlastníkovi neposkytla za toto užívanie žiadne protiplnenie.
38.Zhľadiskaprávnehoposúdeniažalovanéhonárokutakmožnokonštatovať,žežalobcasiakovlastník
vodovodnej a kanalizačnej prípojky bytového domu súp. č. XXXX voči žalovanej uplatňoval nárok navydanie bezdôvodného obohatenia podľa cit. ust. § 456 OZ vo výške 68,52 eur zodpovedajúcej peňažnej
náhrade podľa cit. ust. § 458 ods. 1 veta druhá OZ z dôvodu, že na strane žalovanej došlo na jeho
úkor k vzniku bezdôvodného obohatenia podľa cit ust. § 451 ods. 2 OZ tým, že bez právneho dôvodu

realizovala právo vlastníka vodovodnej a kanalizačnej prípojky bytového domu súp. č. XXXX predmet
jeho vlastníctva užívať (realizovať úžitkovú hodnotu tohto predmetu vlastníctva žalobcu) v období od
septembra 2013 do júla 2015 a je tak povinná podľa cit. ust. § 451 ods. 1 OZ vydať mu získané
bezdôvodné obohatenie.
39. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie

bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.
Predpokladomvznikubezdôvodnéhoobohateniapodľaust.§451anasl.OZje,žejednémuzúčastníkov
sa dostalo majetkovej hodnoty (reálne došlo ku zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu), alebo u neho
nedošlo k nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal (napr. ak za neho plnil niekto iný), a to na
úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu.
Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému

dochádza tým, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému v dobe
jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. K získaniu bezdôvodného obohatenia v
tomto prípade dochádza okamihom prijatia plnenia.
40. Z hľadiska úspešného uplatňovania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sporovom
konaní je tak potrebné, aby navrhovateľ preukázal, že je aktívne vecne legitimovaný a žalovaný subjekt

je pasívne vecne legitimovaný v takomto konaní.
41. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Prípadný nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je žalovaný subjektom tvrdenej
povinnosti a žaloba proti nemu nemôže byť preto úspešná.
42. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z ust. § 451

Občianskeho zákonníka. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u
koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť.
43. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie
(§ 456 Občianskeho zákonníka) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
44. V konaní súd považoval medzi účastníkmi za nesporné, že žalobca vyhotovil na vlastné náklady

vodovodnúakanalizačnúprípojkuvpredmetnombytovomdomesúp.č.XXXXasúčasne,žežalovanáje
vlastníkom bytu č. XX na X. p. vo vchode H. bytového domu súp. č. XXXX a spoluvlastníkom spoločných
častí a spoločných zariadení bytového domu súp. č. XXXX v podiele o veľkosti 749/20683 a keďže nemal
o týchto nesporných skutkových tvrdeniach žalobcu závažné a dôvodné pochybnosti, vychádzal z týchto
nesporných skutočností pri svojom rozhodnutí (§ 153 ods. 1 O.s.p.)

45. Žalovaná postavila svoju obranu v spore na tom, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný
(nie je nositeľom ním uplatňovaného hmotného práva podľa cit. ust. § 456 OZ), a to z dôvodu, že nie
je vlastníkom vodovodnej a kanalizačnej prípojky predmetného bytového domu súp. č. XXXX, keďže
vodovodná a kanalizačná prípojka bytového domu súp. č. XXXX je v podielovom spoluvlastníctve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXXX (podľa cit. ust. § 13 ods. 1 a cit.

ust. § 19 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 2 ods. 5 ZVB) a na jej strane ani nemohlo užívaním vodovodnej
a kanalizačnej prípojky v bytovom dome súp. č. XXXX dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, keďže
je vlastníkom bytu v tomto bytovom dome.
46. Žalobca, pokiaľ ide o vlastníctvo k vodovodnej a kanalizačnej prípojke bytového domu súp. č. XXXX,
argumentoval tým, že vlastníctvo k vodovodnej a kanalizačnej prípojke bytového domu súp. č. XXXX

nadobudol podľa cit. ust. § 4 ods. 6 veta prvá zákona č. 442/2002 Z. z. tým, že na svoje náklady
tieto prípojky zriadil na základe stavebného povolenia vydaného Mestom Kysucké Nové Mesto pod č.
Výst.-2034/2006-Kn zo dňa 16.02.2006.
47. Pre posúdenie základu žalobcom uplatňovaného nároku (vecnej legitimácie účastníkov) sa javila
ako zásadná právna otázka, otázka vlastníctva spornej k vodovodnej a kanalizačnej prípojke bytového

domu súp. č. XXXX I. L. U.. O. N. I. W..
48. V cit. ust. § 13 ods. 1 ZVB je upravený jeden zo základných princípov, ktoré sú spojené s
existenciou vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome, ktorým je tzv. akcesorita
spoluvlastníctva spoločných častí a spoločných zariadení domu, ktorá je nevyhnutná na riadny výkon
vlastníckych práv k bytom a nebytovým priestorom. Akcesorita v tomto prípade predstavuje nerozlučnú

spätosť spoluvlastníctva k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu, inak povedané
spoluvlastnícky podiel vždy sleduje právny osud bytu alebo nebytového priestoru a priamo zo zákona
prechádza na jeho nového majiteľa (cit. ust. § 19 ZVB).49. ZVB v cit. ust. § 2 ods. 5 veta prvá definuje spoločné zariadenia bytového domu ako zariadenia, ktoré
sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo
domu. Cit. ust. § 2 ods. 5 vo vete druhej demonštratívne (príkladom) vymenováva spoločné zariadenia

bytového domu, a to výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne,
kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné,
elektrické, telefónne a plynové prípojky. ZVB neobsahuje zákonnú definíciu vodovodnej a kanalizačnej
prípojky. Táto je obsiahnutá v cit. ust. § 4 ods. 1 (vodovodná prípojka) a 2 (kanalizačná prípojka) zákona
č. 442/2002 Z. z. Z cit. ust. § 4 ods. 1 a 2 zákon č. 422/2002 Z. z. je zrejmé, že za vodovodnú a

kanalizačnú prípojku nemožno považovať vnútorný vodovod a vnútorné rozvody kanalizácie v bytovom
dome. Z uvedeného tak možno vyvodiť, že pokiaľ ide o predmet sporného vlastníctva medzi účastníkmi,
išlo o vodovodnú a kanalizačnú prípojku bytového domu súp. č. 422/2002 Z. z. tak v zmysle cit. ust. §
4 ods. 1 a 2 zákona č. 442/2002 Z. z., ako aj v zmysle cit. ust. § 2 ods. 5 ZVB, keďže vodovodná a
kanalizačná prípojka bytového domu sú nepochybne určené na spoločné užívanie (vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov vy bytovom dome, resp. osobami odvodzujúcimi právo užívania od vlastníkov)

a slúžia výlučne tomuto bytovému domu, bez ohľadu na to, či sú umiestnené mimo bytového domu.
ZVB v cit. ust. § 19 ods. 1 výslovne stanovuje, že spoločné zariadenia sú v podielovom spoluvlastníctve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s výnimkou prípadu, ak sa nedohodnú vlastníci inak (u
vodovodnej a kanalizačnej prípojky bytového domu môže byť vlastníctvo k nim prevedené na základe
rozhodnutia všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na vlastníka verejného

vodovodu a verejnej kanalizácie podľa cit. ust. § 4 ods. 9 zákona č. 442/2002 Z. z.). Zároveň treba uviesť,
že s nadobúdaním vlastníctva (či už originárnym spôsobom, alebo prevodom alebo prechodom) bytu a
nebytového priestoru v dome (podľa cit. ust. § 4 ods. 1 ZVB) je spojené aj nadobúdanie spoluvlastníctva
aj k spoločným zariadeniam bytového domu (§ 19 ZVB ods. 1 a 2). Tomuto napokon korešponduje aj
cit. ust. § 4 ods. 2 veta druhá zákona č. 442/2002 Z. z.

50. V kontexte prejednávanej veci tak možno konštatovať, že žalovaná spolu s nadobudnutím
vlastníckeho práva k bytu č. XX na X. p. vo vchode H. bytového domu súp. č. XXXX nadobudla aj
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX
v podiele o veľkosti 749/20683, teda vrátane vodovodnej a kanalizačnej prípojky bytového domu súp. č.
XXX/XXXXX (toto sa konštatovalo aj v zápise z predkolaudačného stretnutia vlastníkov bytov - bytového

domu A-1 a dodávateľa stavby za účasti zástupcu mesta zo dňa 14.11.2008, v ktorej bolo uvedené, že
„domové prípojky na verejný vodovod a kanalizáciu, ktoré sú v zmysle zákona vlastníctvom bytového
domu“) s výnimkou prípadu, ak by predchádzajúci vlastník / vlastníci bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome súp. č. XXXX rozhodli inak a previedli vlastníctvo vodovodnej prípojky bytového domu
súp. č. XXXX na vlastníka verejného vodovodu a kanalizačnej prípojky bytového domu súp. č. XXXX

na vlastníka verejnej kanalizácie (žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že by bol vlastníkom verejného
vodovodu a verejnej kanalizácie, na ktoré sú pripojené vodovodná a kanalizačná prípojka predmetného
bytového domu súp. č. XXXX a ani tiež netvrdil, že vlastníkom vodovodnej prípojky bytového domu
súp. č. XXXX je vlastník verejného vodovodu a vlastníkom kanalizačnej prípojky bytového domu súp.
č. XXXX je vlastník verejnej kanalizácie). V konaní však nevyšlo najavo, že by sa v zmysle cit. ust.

§ 19 ods. 1 ZBV dohodli všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome o vlastníctve
vodovodnej a kanalizačnej prípojky inak a toto vlastníctvo previedli na vlastníka verejného vodovodu a
verejnej kanalizácie.
51. Z uvedeného tak vyplýva záver, že žalobca nepreukázal ním tvrdené vlastníctvo k vodovodnej a
kanalizačnej prípojke predmetného bytového domu súp. č. XXXX, keďže vlastníkom týchto môžu byť

len vlastníci bytov alebo nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome súp. č. XXXX, alebo
vlastník verejného vodovodu a verejnej kanalizácie (ku ktorým vlastníctvo, ako bolo konštatované
v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku, žalobca nepreukázal a ani netvrdil). Preto
žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore a súd tak bez ďalšieho jeho žalobu zamietol
v celom rozsahu (čo do zaplatenia istiny ním žalovanej pohľadávky, ako aj jej príslušenstva).

52. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
53. Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
54. Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
55. Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.56.Súdrozhodolonáhradetrovkonaniapodľacit.ust.§142ods.1O.s.p.avzhľadomkplnémuúspechu
priznal žalovanej proti žalobcovi náhradu účelne vynaložených trov konania na jej obranu. Žalovaná
trovy konania vyčíslila podaním zo dňa 12.05.2016 doručeným súdu dňa 25.05.2016 (pred rozhodnutím

súdu), t. j. v lehote podľa cit. ust. § 151 ods. 1 O.s.p. Náhradu trov v prejednávanej veci tak súd priznal
žalovanej v sume 76,93 eur, korešpondujúcej ňou vyčísleným trovám konania v nasledovnom rozsahu:
a) náhrada zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 16,50 eur,
b) náhrada trov právneho zastúpenia s poukazom na aplikáciu ustanovení vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z. (ďalej len „vyhláška“) za 2 úkony právnej služby: 1 prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej

porady s klientom - plnomocenstvo zo dňa 27.01.2016, 2. podanie odporu proti platobnému rozkazu zo
dňa 30.01.2016; za každý úkon odmena podľa ust. § 9 a § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods.1 písm.
a) a c) vyhlášky v sume 16,60 eur + náhrada miestnych telekomunikačných a prepravných výdavkov /
režijný paušál/ podľa ust. § 16 ods. 3 v spojení s ust. § 1 ods. 3 vyhlášky v sume 8,58 eur; celkovo
náhrada trov právneho zastúpenia bez DPH 50,36 eur + 20 % DPH podľa ust. § 18 ods. 3 vyhlášky v
sume 10,07 eur, teda celkovo náhrada trov právneho zastúpenia vrátane DPH v sume 60,43 eur.

57. Súd tak žalovanej proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania k rukám jej právneho
zástupcu v súlade s cit. ust. § 149 ods. 1 O.s.p. vo vyššie uvedenom rozsahu, tak ako je to uvedené
vo výroku tohto rozsudku, pričom súčasne vo výroku podľa cit. ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vyjadril osobitne
trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhradu žalovanej priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).