Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/43/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113204180
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113204180.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym, v právnej veci navrhovateľky:

O. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. XX, XXX XX Z., Š. T. M., proti odporcovi: RAPID life životná poisťovňa,
a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpená MST PARTNERS, s.
r. o. so sídlom Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodcovský rozsudok spis. zn. 2C/929/2012 zo dňa 19.01.2012 vydaný rozhodcom Arbitrážneho
súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, JUDr. Bohumírom Zaujecom v právnej veci žalobcu RAPID
lifeživotnápoisťovňaa.s.,sosídlomGarbiarska2,04071Košice,IČO:31690904protižalovanejO.W.,

I.. XX.XX.XXXX, Z. XXX XX N. XX, o zaplatenie sumy 58,29 eur a návrhu na splátkový kalendár, ktorým
bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 58,29 eur a trovy rozhodcovského konania
vo výške 276,- eur, z r u š u j e v celom rozsahu a odkladá jeho vykonateľnosť až do právoplatnosti
rozhodnutia o návrhu navrhovateľky na jeho zrušenie.

II. Po právoplatnosti tohto rozsudku bude právna vec žaloby odporcu zo dňa 02.01.2012 proti
navrhovateľke prejednaná v občianskom súdnom konaní.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 01.02.2013 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 06.02.2013

sa navrhovateľka domáhala súdneho výroku, ktorým by súd zrušil vo výroku tohto rozsudku uvedený
rozhodcovský rozsudok a zároveň odložil jeho vykonateľnosť.
Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila skutkovo tým, že návrh podáva v lehote 30 dní od prevzatia
rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovské konanie si nezvolila, ani na to nesplnomocnila rozhodcovský
súd. Rozhodcovskú zmluvu, ani doložku (spotrebiteľskú zmluvu) so osobitne nevyjednala, ani nemala
vôľu ju prijať. Ak si túto zmluvu odporca vydedukoval zo všeobecných podmienok, tak táto je neplatná v
zmysle ust. § 53 ods. 1 a 4 písm. r), 5 a § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka a rozpor so smernicou EU

13/93/EHS. Rozhodcovská doložka je v hrubej nerovnováhe v prospech odporcu. Odporca si vyhradil
jednostrannú voľbu rozhodcovského súdu a rozhodcov a ona je nútená sa tak podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Na základe takéhoto výberu bola viazaná rokovacím poriadkom Arbitrážneho súdu, ktorý sa
značne odchyľuje od O.s.p., zákona o rozhodcovskom konaní a ďalších, teda je v rozpore s Občianskym
zákonníkom (§ 54). Napr. rokovací poriadok určuje súdne poplatky a ona ako spotrebiteľ je oslobodená
od súdnych poplatkov. Rozhodcovský súd de facto vydal platobný rozkaz (zaslal rozsudok a žalobu),
pričom stanovil neprimeranú lehotu na podanie odporu 5 dní, ktorá je z hľadiska dĺžky len 1/3 oproti

lehote stanovenej O.s.p. Uvedené tak zakladá dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ust. §
40 ods. 1 písm. c) a j) zákona o rozhodcovskom konaní pre absolútne neplatnú rozhodcovskú doložku
a pre porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.Na výzvu súdu navrhovateľka svoj návrh doplnila a upresnila podaním zo dňa 01.03.2013 doručeným
súdu dňa 04.03.2013. V podaní uviedla, že rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 31.01.2013
bez predchádzajúceho upovedomenia o začatí konania pred rozhodcovským súdom. V rozhodcovskom

rozsudku jej bolo uložené, že má odporcovi zaplatiť peňažnú sumu 58,29 eur a trovy rozhodcovského
konania vo výške 276,- eur. Rozhodcovský rozsudok považuje za neopodstatnený v celom rozsahu, a
to z dôvodu, že jej dňa 28.04.2008 bol spísaný návrh na uzavretie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX
s odporcom so začiatkom platnosti od 29.04.2008. Návrh poistnej zmluvy jej spisovala zástupkyňa
poisťovne, p. Z. (kód sprostredkovateľa XXXXX). Podľa všeobecných poistných podmienok poistnú

zmluvu vypovedala do 2 mesiacov po jej uzavretí. Výpovedná lehota bola 8-dňová a jej uplynutím
malo poistenie zaniknúť. Dňa 12.09.2008 jej bolo doručené zrušenie poistnej zmluvy č. XXXX XXX
XXX v súlade s Občianskym zákonníkom a Všeobecnými poistnými podmienkami ku dňu 29.07.2008.
Odporca mal nárok na pomernú časť poistného a povolil jej splácanie dlžného poistného v mesačných
splátkach v počte 10 vo výške 154,- Sk. Splácanie ukončila dňa 10.03.2009 podľa vopred schválených
a dohodnutých podmienok odporcom. Týmto si všetky záväzky voči odporcovi splnila. V napadnutom

rozhodcovskom rozsudku Arbitrážny súd Košice, rozhodol, že jej ako žalovanej uložil zaplatiť peňažnú
sumu vo výške 58,29 eur, ktorá vraj pozostáva z nezaplatenej pohľadávky podľa poistných podmienok
z účinnosťou od 01.01.2010, resp. 01.01.2011. Odporca sa odvoláva na podmienku trvania poistnej
zmluvy 3 rokov trvania poistenia od začiatku poistenia. Zároveň ale podmienka 3 rokov trvania
poistenia ako predpoklad pre zánik v tomto konaní uplatnenej pohľadávky, nemá právny význam, ak

ako poškodená uzavrela poistnú zmluvu v období od 21.05.2007 do 31.12.2009. Podľa príslušných
poistných podmienok časti XVII. ods. 7a. pri podpísaní návrhu poistnej zmluvy č. XXXX XXX XXX jej
nebolo osobitne poukázané, upovedomené a ani vysvetlené, že ak sa ukončí poistná zmluva do 3
rokov, že vzniká odporcovi osobitný provízny náklad, za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy.
Ďalej navrhovateľka namietala, že rozhodcovské konanie si nezvolila, ani na to rozhodcovský súd

nesplnomocnila, rozhodcovskú zmluvu ani doložku (spotrebiteľskú zmluvu) si osobitne nevyjednala, ani
nemala vôľu ju prijať. Ak si túto zmluvu odporca vydedukovala zo všeobecných poistných podmienok
- tak táto je neplatná v zmysle Občianskeho zákonníka § 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5 a § 53a
ods. 1. a rozpor so smernicou EU 13/93/EHS. Rozhodcovská doložka je v hrubej nerovnováhe v
prospech poisťovne. Odporca si vyhradil jednostrannú voľbu rozhodcovského súdu, rozhodcov a je tak

nútená sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Na základe výberu bola zaviazaná rokovacím poriadkom
Arbitrážneho súdu Košice, ktorý sa značne odchyľuje od Občianskeho súdneho poriadku, zákona o
rozhodcovskom konaní a ďalších, teda je v rozpore s Občianskym zákonníkom (§54). Napr. rokovací
poriadok určuje súdne poplatky a ona ako spotrebiteľ je oslobodená od všetkých súdnych poplatkov.
Vyššie uvedené zakladá dôvod zrušenia podľa ust. § 40 ods. 1. písm. c) pre absolútne neplatnú

rozhodcovskú doložku a ust. § 40 ods. 1. písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. pre porušenie všeobecne
záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Okrem toho bola rozhodcovská doložka už v čase jej
uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa ust. § 53 ods. 4
Občianskehozákonníka.Nakoľkorozhodcovskádoložkanachádzajúcasavpoistnejzmluveuzatvorenej
medzi účastníkmi v časti všeobecné obchodné podmienky bod XV. nebola ňou ako spotrebiteľom

osobitne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok. Spôsob
akým bola rozhodcovská položka koncipovaná napĺňa aj podmienku uvedenú v písm. q) bod 1 prílohy
smernice Rady EHS v tomto smere, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok
riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Navrhovateľka napokon poukázala na to, že už aj Najvyšší
súd SR rozhodol v neprospech odporcu (označila uznesenie spis. zn. 6Cdo 228/2011), kde ide o prípad

odporcu, kde jasne judikoval, že jeho rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľmi dojednaná platne.
Odporca sa k návrhu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 22.08.2013
doručeným súdu dňa 03.09.2013, v ktorom s poukazom na tvrdenie navrhovateľky, že jej bol
rozhodcovský rozsudok doručený dňa 31.01.2013 a že navrhovateľka podala návrh na Okresný súd
Žilina až dňa 04.03.2013, pričom v zmysle ust. § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. je lehota na podanie

žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku 30 dní od jeho doručenia, namietal, že pokiaľ v tejto lehote
navrhovateľka neuviedla rozhodujúce skutočnosti svedčiace o dôvodoch na zrušenie rozhodcovského
rozsudku, nie je možné v budúcnosti prihliadať na prípadné nové skutočnosti uvedené navrhovateľkou
po uplynutí tejto lehoty.
Ďalej odporca namietal, že predmetná vec nie je spotrebiteľským sporom, ale sporom o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, a preto nejde o konanie, v ktorom by bol navrhovateľka ako spotrebiteľ
oslobodená od súdnych poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. V prípade,
ak navrhovateľka neuhradí súdny poplatok, zastáva názor, že by mal súd konanie v zmysle ust. § 10ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. zastaviť. V tomto kontexte odporca poukazoval na viaceré ním označené
rozhodnutia Okresných súdov Komárno, Nové Zámky, Zvolen a Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Súčasne sa odporca vyjadril k dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods.

1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., pričom uviedol, že v súvislosti s navrhovateľkou namietanou
neplatnosťou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve
poukazuje na ust. § 53 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že
dovolené sú zmluvné dojednania, ktoré by inak predstavovali neprijateľné podmienky, ak sú individuálne
dojednané. Ťažisko individuálneho dojednania podmienky spočíva v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť

podstatu podmienky. Navrhovateľka svojím podpisom na konci Všeobecných poistných podmienok dňa
28.04.2008 potvrdila, že si Všeobecné poistné podmienky prečítala, vyslovila s nimi súhlas a následne
obdržalajednovyhotovenie.Podstatnáskutočnosť,naktorúsidovoľujeupriamiťpozornosťsúdujetá,že
z jej strany bola podpísaná nielen poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, ale osobitne aj Všeobecné poistné
podmienky, a rovnako aj Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX.
Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 pritom navrhovateľka podpísať nemusela, a to bez toho,

aby to malo vplyv na jej práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy resp. zo Všeobecných
poistných podmienok. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní navrhovateľkou
by rozhodcovská doložka nebola vôbec vznikla. V prípadoch, keď ktorýkoľvek jeho poistník nesúhlasil
s uzatvorením rozhodcovskej doložky (t. j. s podpisom osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k
poistnej zmluve), plne akceptoval jeho vôľu a k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky v takom prípade

nedošlo. V predmetnom prípade pri uzatváraní poistnej zmluvy dal navrhovateľke na výber, či osobitné
zmluvné dojednania (vrátane rozhodcovskej doložky) svojím podpisom prijme alebo nie, a tým bol
naplnený základný zmysel a účel ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka - zabrániť tomu, aby bol
spotrebiteľ nútený pristúpiť k zmluvnému dojednaniu, s ktorým nesúhlasí len preto, že je súčasťou
zmluvy, ktorú chce uzavrieť, avšak nie je mu daná možnosť ovplyvniť jej obsah. Treba tiež zdôrazniť, že

Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 obsahujú len dva stručné, jasné a zrozumiteľné body, pričom
sú formálne odčlenené od ostatného obsahu Všeobecných poistných podmienok odporcu. Rozhodujúce
je, že navrhovateľka mala možnosť vylúčiť aplikáciu danej zmluvnej podmienky, a tým sa dosiahla
podstata individuálnosti tohto dojednania smerujúca k ochrane spotrebiteľa. V opačnom prípade, t. j.,
ak by sa súd nestotožnil s výkladom, že osobitným podpisom dojednania č. 01/2007 obsahujúceho

rozhodcovskú doložku toto zmluvné dojednanie získalo charakter individuálneho dojednania (čo by
zároveň vylučovalo neprijateľnosť tohto dojednania ako neprijateľnej zmluvnej podmienky), by sa
dosiahol výklad, podľa ktorého by každá rozhodcovská doložka uzatvorená v spotrebiteľskej zmluve
bola neprípustná, čo nepochybne úmyslom zákonodarcu nebolo. V tejto súvislosti odporca poukázal
na súdne rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Prešove, Okresného súdu

Rimavská Sobota a Okresného súdu Košice I, ktorých predmetom bolo posúdenie analogickej situácie,
kedy bola so spotrebiteľom uzatvorená rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky, ktorú
súd posúdil z dôvodu jej individuálneho dojednania ako platnú. Súčasne odporca poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 23Cdo 1201/2009 zo dňa 29.06.2010, ktorý judikoval, že vzhľadom k
vyloženému spôsobu prevedenia zmluvy nemožno z neho samotného dovodiť, že žalobkyňa v postavení

priemerného spotrebiteľa (obzvlášť ako osoba vysokoškolsky vzdelaná) nemohla dosť dobre vedieť,
že text, ktorý podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku. Je treba zdôrazniť, že i ochrana spotrebiteľa
má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a
nezodpovednosti. Okrem uvedených skutočností a právnych názorov príslušných súdov potvrdzujúcich
individuálnosť dojednania takej rozhodcovskej doložky, aká bola dojednaná aj medzi účastníkmi,

poukázalodporcaajnato,žeDodatkomč.2kVšeobecnýmpoistnýmpodmienkamzodňa21.5.2007pre
poistenie zjednávané oprávneným sa zmenila a doplnila XV. časť Všeobecných poistných podmienok
o bod 9. Všeobecných poistných podmienok podpísaných odporcom, podľa ktorého sa zmluvné strany
dohodli na nižšie v tomto odseku uvedenom osobitnom spôsobe individuálneho ovplyvnenia obsahu
poistného vzťahu zo strany poistníka. Dojednania tohto článku (XV. Časť) môže poistník v lehote

30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne odmietnuť bez toho, aby tým bol
dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu a iné dojednania týchto
poistných podmienok. Odmietnutie rozhodcovského konania vykoná poistník písomne. Písomný prejav
vôle poistníka o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť poisťovni doručený najneskôr 30. deň
od podpisu poistnej zmluvy poistníkom. Dodatkom č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam zo dňa

21.05.2007 pre poistenie zjednávané oprávneným sa časť XVII. Všeobecných poistných podmienok
doplnila o ods. 11b, podľa ktorého pokiaľ poistník uzavrel poistnú zmluvu po 21.05.2007 (čo je aj daný
prípad navrhovateľky) a pokiaľ k právnemu režimu podľa XV. Časti týchto VPP podpisom VPP a zároveň
podpisom bodu 2. Osobitných zmluvných dojednaní (čo navrhovateľ rovnako v danom prípade učinil)pristúpil,máprávoXV.časťtýchtoVPPodmietnuťvlehote30dníodvydaniadodatkuč.2kVPP.Dodatok
č. 2 nadobudol platnosť a účinnosť dňom 15.12.2008. Pre úplnosť odporca dodal, že podľa časti XVII.
ods. 4 Všeobecných poistných podmienok sa od ustanovení týchto všeobecných poistných podmienok

poisťovňamôžeodchýliť,akjetonaprospechpoistníka(poisteného). Vtejtosúvislostipoukázalodporca
na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3 MCdo 14/2011. Z uvedeného je zrejmé, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v danom prípade bolo výsledkom slobodného rozhodnutia navrhovateľky, nešlo
ani o neprijateľnú podmienku, keďže mohla túto podmienku individuálne ovplyvniť (aj vylúčiť) bez
toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu a dojednanie rozhodcovskej doložky bolo

plne v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Navrhovateľka nevyužila ani svoje právo
od rozhodcovskej doložky odstúpiť. Tým, že obe zmluvné strany prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú
zmluvu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky. Právnym dôsledkom takejto
dohody zmluvných strán je, že nemôže byť táto časť zmluvy považovaná za neprijateľnú podmienku
v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nemôže byť teda označená za neplatnú podľa
ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to mal odporca jednoznačne za preukázané,

že rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. Všeobecných poistných podmienok bola jednoznačne
dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka a ako taká vylučuje, aby bola považovaná za
neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku. Odporca sa ďalej vyjadril, že vo vzťahu k dôvodu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku súdom v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z. udáva,
že navrhovateľka odôvodňuje ňou tvrdené porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského

konania len veľmi všeobecne a stručne, pričom uvádza, že rozhodcovský súd nesplnomocnila a že bola
viazaný rokovacím poriadkom Arbitrážneho súdu, ktorý sa značne odchyľuje od Občianskeho súdneho
poriadku, zákona o rozhodcovskom konaní, a teda má byť v rozpore s Občianskym zákonníkom.
Odporca si mal ďalej podľa názoru navrhovateľky jednostranne vyhradiť voľbu rozhodcovského súdu
ako aj rozhodcov a navrhovateľka bola nútená sa tomuto rozhodnutiu podrobiť. K tomuto tvrdeniu

odporca udáva, že rozhodcovský súd nebol vytvorený odporcom, práve naopak. Odporca poukázal
na znenie ust. časti XV. ods. 2 Všeobecných poistných podmienok. Z uvedeného vyplýva, že v
súlade s rozhodcovskou doložkou dojednanou s navrhovateľkou poveril osobitnú právnickú osobu ako
zriaďovateľa rozhodcovského súdu podaním návrhu na začatie konania o zaplatenie dlžnej sumy a
rozhodnúť spor medzi odporcom ako žalobcom a navrhovateľku ako žalovaným. Poukazuje aj na to,

že v predmetnom prípade bolo rozhodcovské konanie výlučne písomné s tým, že obe strany mali
rovnaký prístup k rozhodcovskému súdu, a to prostredníctvom písomných podaní. Navrhovateľke teda
nebola odopretá možnosť brániť svoje práva. Odporca nemal žiadnu možnosť ovplyvniť vnútorné
predpisy nezávislého stáleho rozhodcovského súdu, a to ani poplatkovú povinnosť. Navrhovateľka mala
možnosť si vybrať miesto rozhodcovského konania podľa ust. § 29b ods. 3 Rokovacieho poriadku

Arbitrážneho súdu Košice. Odporca nemal vzhľadom na znenie ust. § 23 zákona č. 244/2002 Z. z.
žiadnu procesnú možnosť (na rozdiel od navrhovateľky) ovplyvniť miesto rozhodcovského konania.
Samotná rozhodcovská doložka ani jednu zo zmluvných strán oproti druhej zmluvnej strane z hľadiska
miestnej príslušnosti nezvýhodňovala. Rokovací poriadok nezávislého rozhodcovského súdu, ktorého
obsah opäť žiadna zo zmluvných strán nemohla ovplyvniť viac ako iná, poskytoval žalobcovi v konaní

pred rozhodcovským súdom procesnú možnosť zvoliť si miestnu príslušnosť rozhodcovského konania
formou konštrukcie miestnej príslušnosti danej na výber (obdobne ako procesný štandard podľa O.s.p.).
Tátomožnosťboladanáibaavýlučnevprospechžalobcuakoúčastníkakonania.Spoukazomnaznenie
ust. § 16 ods. 1, 2 a 3 Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice odporca uviedol, že je zrejmé,
že navrhovateľka ako žalovaná mala možnosť podať voči arbitrážnemu rozsudku opravný prostriedok,

a to odpor do piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, s tým, že rozhodcovský rozsudok by
bol príslušným rozhodcom zrušený a nenadobudol by právoplatnosť. Navrhovateľka však odpor voči
rozhodcovskému rozsudku nepodala. Jej tvrdenie, že sa nemala možnosť v rozhodcovskom konaní
brániť teda neobstojí. Viazanosť rokovacím poriadkom Arbitrážneho súdu v Košiciach si zvolila slobodne
a voľne v bode XV. Všeobecných poistných podmienok, a to osobitnými zmluvnými dojednaniami č.

01/2007 k poistnej zmluve. Odporca ďalej uviedol, že zákonná úprava rozhodcovského konania sa v
zmysle ust. § 14 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. použije len vtedy, keď nie je špeciálna úprava postupu
konania pred stálym rozhodcovským súdom obsiahnutá v rokovacom poriadku stáleho rozhodcovského
súdu. Rokovací poriadok Arbitrážneho súdu v Košiciach (v súlade s ust. § 14 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z. z.) upravuje postup konania pred stálym rozhodcovským súdom, konkrétne v ust. § 29a rokovacieho

poriadku rozhodcovského súdu je upravené skrátené konanie umožňujúce rozhodcovskému súdu
vydať rozhodcovský rozsudok aj bez vypočutia žalovaného. Rokovací poriadok pri skrátenom konaní
dokonca odkazuje na primeranú aplikáciu ust. § 172 a nasl. O.s.p. (ustanovenia o platobnom rozkaze).
Toto skrátené konanie pritom nie je aplikovateľné iba na rozhodcovské konanie iniciované odporcom.Uplatnilo by sa totiž aj v prípade ak sa na rozhodcovský súd obrátila so žalobou navrhovateľka. Postup
rozhodcovského súdu, ktorý v skrátenom konaní uskutočnenom bez vypočutia navrhovateľky v súlade
s rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu vydal rozhodcovský rozsudok len na základe tvrdení

a listinných dôkazov odporcu, je plne v súlade so zásadou rovnosti účastníkov konania, nakoľko by
bolo uplatniteľné aj v prípade, ak by žalobu podala na rozhodcovskom súde navrhovateľka. Odporca
podotkol, že sa tento spôsob rozhodovania naplno využíva aj v konaniach pred všeobecnými súdmi. Aj
v prípade, ak by v danom prípade nebola daná právomoc rozhodcovského súdu a vec by prejednával
všeobecný súd v skrátenom rozkaznom konaní, výsledkom by bolo rovnako rozhodnutie (platobný

rozkaz) vydané bez účasti a vyjadrenia navrhovateľky. V zmenkovom konaní uskutočňovanom pred
všeobecným súdom je dokonca lehota na podanie námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu len
3 dni. Z uvedeného je teda zrejmé, že k porušeniu zásady rovnosti účastníkov uvedeným postupom
odporcu, ani rozhodcovského súdu dôjsť nemohlo, a teda ani tento argument navrhovateľky neobstojí.
Odporca sa napokon vyjadril k dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm.
j) zákona č. 244/2002 Z. z. a uviedol, že navrhovateľka má za to, že pri rozhodovaní rozhodcovského

súdu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a to najmä ust.
§ 53 Občianskeho zákonníka a Smernice Rady 93/13 EHS. Podľa jej názoru dojednanie rozhodcovskej
doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá
ochrana, ktorú mu poskytujú všeobecne záväzné predpisy na ochranu spotrebiteľa. Navrhovateľka však
neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by odôvodňovala porušenie právnych predpisov na

ochranu spotrebiteľa, ale len na ne vo všeobecnej rovine poukazuje. Nakoľko rozhodcovská doložka
bola v danom prípade dohodnutá individuálne, pričom ani nezakladala značný nepomer v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, je zrejmé, že nijako neodporuje Smernici Rady 93/13/
EHS a teda, že nešlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odporca napokon reagoval na poukaz
navrhovateľky na judikatúru súdov, a to tak, že nie je možné sa stotožniť sa ani so všeobecným

poukazom navrhovateľky na judikatúru súdov (navyše bližšie nešpecifikovanú), ktoré podľa jej názoru
ustálili, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Takýto paušalizovaný záver
nie je aplikovateľný na všetky rozhodcovské doložky, ale každú spotrebiteľskú zmluvu je potrebné
posudzovať individuálne. Zo samotného znenia Občianskeho zákonníka (§ 53 ods. 1 upravujúceho
prípustnosť a platnosť individuálne dojednaných zmluvných podmienok) je zrejmé, že dojednanie

rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve nie je vylúčené en bloc. Pokiaľ ide o navrhovateľkou
označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo 228/2011, toto bolo vydané v exekučnej
veci, kde neprebehlo riadne dokazovanie, čo odporca aj v obdobných prípadoch namietal na Ústavnom
súde SR pre porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Ústavný súd SR prijal tieto

sťažnosti žalovaného na ďalšie konanie (napr. v prípadoch IV. ÚS 344/2012 zo dňa 03.07.2012, II. ÚS
499/2012), pričom v konaní spis. zn. II. ÚS 499/2012 nálezom už aj konštatoval porušenie základných
práv sťažovateľa garantovaných v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 6 ods.
1 Dohovoru uznesením Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo 5/2012 zo dňa 31.01.2012. Okrem toho
Najvyšší súd SR v konaní spis. zn. 6Cdo 228/2011 vôbec neprihliadol na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR 3 MCdo 14/2011v obdobnej veci, kde mal spotrebiteľ podľa všeobecných podmienok založené právo,
abyvurčenejlehotedodatočne-pouzavretízmluvy-jednostranneodmietolrozhodcovskúdoložkuatým
dosiahol akési anulovanie tejto časti dohody zmluvných strán. Predmetný bod (t.j. situácia analogická so
skutkovýmstavomvposudzovanejveci)malpodľanázoruNajvyššiehosúduSRzrejmenezanedbateľný
vplyv na prípadnú právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporov z právneho

vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Odporca tak závcerom žiadal, aby súd návrh navrhovateľky zamietol a priznal mu náhradu trov konania.
Súd spornú vec prejednal na pojednávaní dňa 14.10.2014 za prítomnosti navrhovateľky a podľa ust. §
101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu (právny zástupca odporcu, ktorý
mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, ako ani odporca, svoju neúčasť na pojednávaní

neospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania).
Navrhovateľka na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na podanom návrhu. Okrem toho ďalej
namietala, že odporcovi nič nedlží, svoj dlh voči nemu už vyrovnala.
Vo svojej výpovedi ako účastníka konania navrhovateľka uviedla, že poistenie ani uzavrieť nijak
mimoriadne nechcela. Poistnú zmluvu síce podpísala, ale pani Z., ktorá s ňou poistnú zmluvu uzatvárala,

povedala, že nech túto zatiaľ ešte neposiela odporcovi a že jej dodatočne oznámi, či si to nerozmyslela a
že potom by túto zmluvu v prípade jej súhlasu poslala. Pani Z. však túto poistnú zmluvu bez jej ďalšieho
odsúhlasenia zaslala odporcovi. Pri podpise zmluvy ani poistné neuhradila. Poistné tak uhradila až,
keď jej prišli šeky. Nakoniec jej odporca oznámil, že ruší poistnú zmluvu a žiadal od nej uhradiť dlžnépoistné. Aj toto dlžné poistné uhradila. Na otázku súdu, aby sa vyjadrila, pokiaľ uzatvárala predmetnú
poistnú zmluvu s pani Z., o akých podmienkach poistenia a o iných podmienkach bola zo strany pani
Z. upovedomená, navrhovateľka uviedla, že v podstate jej nič pani Buková nevysvetľovala. Nikto jej

nepovedal, že prípadné spory by sa mali riešiť arbitrážou. Toto ani nevedela. Pokiaľ ide o otázku, prečo
tak podpísala poistnú zmluvu, ako aj všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania,
navrhovateľka uviedla, že ani nevie. Všeobecné poistné podmienky ani nečítala. Proste pani Z. prišla
za ňou domov do N. bez predchádzajúcej dohody o jej návšteve a ponúkla jej dotknuté poistenie.
Pani Z. sa jej javila ako veľmi milá pani, všetko jej vysvetlila z tej pre ňu lepšej stránky a na nič ju

neupozornila. Následne jej dávala jej jednotlivé dokumenty, ktoré navrhovateľka podpisovala tak, ako
jej pani Z. ukázala.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov produkovanými účastníkmi a zabezpečenými
súdom (§ 120 ods. 1 veta tretia O.s.p.) a výsluchom navrhovateľky, z ktorých zistil nasledovný skutkový
stav podstatný pre rozhodnutie vo veci.
Z listiny označenej ako návrh na uzavretie poistnej zmluvy (dôkaz predložený navrhovateľkou na č.

l. 11 spisu a súčasne listina nachádzajúca sa vo fotokópii spisu Arbitrážneho súdu Košice spis. zn.
2C/929/2012 na č. l. 4 rozhodcovského spisu, č. l. 107 súdneho spisu) vyplýva, že táto má formu
predtlače odporcu. Uvedené jednoducho vyplýva už so samotného záhlavia listiny, kde je uvedené
logo odporcu, jeho predchádzajúce obchodné meno Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, akciová
spoločnosť a adresa sídla odporcu a k tomu pripojený text: „Vám podáva návrh na uzatvorenie poistnej

zmluvy“. Na tejto listine boli ručne dopísané len údaje o čísle poistnej zmluvy (XXXXXXXXXX) o
poistníkovi (navrhovateľke), o poistenom (W. W.), oprávnenej osobe (navrhovateľke), výške poistného
(462,- Sk), začiatku a konca poistenia, dĺžke poistnej doby, periodicity platenia poistného a jeho formy,
o výške prijatého prvého poistného a dňa prijatia, kóde sprostredkovateľa poistenia a dni o predložení
návrhu navrhovateľke sprostredkovateľom poistenia v mene odporcu a prevzatia oznámenia o prijatí

návrhu (čím mala byť zmluva uzavretá, pričom je uvedený deň 28.04.2008). Napokon sa nachádza
na listine čitateľný podpis navrhovateľky a sprostredkovateľa poistenia pani Z.. V predtlači sa nad
podpisom osoby, ktorá poistenie uzatvorila (v tomto prípade navrhovateľky) nachádza tiež text, že:
„Návrh na uzavretie zmluvy prijímam. Vyhlasujem, že, som bol oboznámený so Všeobecnými poistnými
podmienkami pre životné poistenie Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s., ktoré sú súčasťou

poistnej zmluvy.“.
Podľa ust. časti II. Všeobecné ustanovenia čl. 9 - Dôsledky neplatenia poistného ods. 1 veta prvá
Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou
Rapid, a. s. (21-05-07) (ďalej len „VPP“; listinný dôkaz predložený navrhovateľkou - prílohová obálka
spisu, totožný s časťou kópie VPP strana 11 a 12 ako sa nachádzajú aj s podpismi navrhovateľky

a sprostredkovateľa poistenia na č. l. 5 a 6 kópie rozhodcovského spisu - č. l. 108 a 109 súdneho
spisu), ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia
výzvy poisťovne na zaplatenie (ak nebolo zaplatené pred doručením výzvy), poistenie zanikne uplynutím
príslušnej lehoty, ak nie je dohodnuté inak.
Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 1 VPP, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky

vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom,
štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.
Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 2 VPP, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú

osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály
rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a
neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok.
Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon

funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací
poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná
právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa
§ 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uverejnením v Obchodnom vestníku.
Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 3 VPP, rozhodcovskému konaniu podliehajú

všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi
nástupcami, najmä: a) pohľadávky poisťovne voči poistníkovi z dlžného poistného, b) spory o poistné
plnenia, nároky poistníkov na odkupné hodnoty, c) spory vznikajúce v súvislosti s redukciou poistnej
zmluvy, poistnou suspenziou, poistnou kompenzáciou a zánikom poistenia, d) spory o pohľadávky zadministratívnych poplatkov poistníkov, spory z akýchkoľvek pohľadávok poisťovne voči poistníkovi,
poistenému,oprávnenejosobe,dedičomaleboinýmprávnymnástupcomtýchtoosôb,f)sporyoplatnosť
dodatkov a iných dojednaní k poistným zmluvám, g) spory o výklad pojmov v poistných zmluvách a

VPP, h) iné hmotno-právne spory, ktoré vzniknú počas trvania poistenia i po jeho zániku, alebo procesné
spory, i) záväzný výklad všeobecných poistných podmienok.
Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 4 VPP, štatút rozhodcovského súdu upraví okrem
všeobecných náležitostí uvedených v § 13 zákona č. 244/2002 Z. z. najmä postup ustanovovania
náhradných rozhodcov, postup podávania námietok proti rozhodcom, miesto rozhodcovského konania,

spôsob doručovania písomností, poplatky za rozhodcovské konanie, odmenu rozhodcovského súdu,
lehoty na rozhodovanie.
Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 5 VPP, rozhodnutie rozhodcovského súdu je
rozhodnutím konečným a nemožno ho preskúmavať iným rozhodcom alebo rozhodcovský súdom.
Dôvody, pre ktoré možno žiadať obnovu konania podľa osobitného zákona, nie sú dôvodom na zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 6 VPP, rozhodcovský sú rozhoduje podľa
zásad rovnosti účastníkov pred rozhodcovským súdom, chráni záujmy poisťovne i oprávnené nároky
poistníkov, poistených, oprávnených osôb a ich právnych nástupcov, pričom dbá, aby povaha a účel
poistenia boli vždy zachované.
Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 7 VPP, všetky náklady konania pred rozhodcovským

súdom vrátane administratívneho poplatku a ostatných trov rozhodcovského konania znáša neúspešná
strana v rozsahu a podľa zásad bližšie určených vo vnútorných predpisoch rozhodcovského súdu.
Podľaust.častiXV.-Rozhodcovskékonanieods.8VPP,dojednanietohtočlánkumáuniverzálnupovahu
a zaväzuje bezvýhradne všetkých právnych nástupcov zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom
pohľadávky z postupcu na postupníka nadobúda postupník zároveň celé príslušenstvo pohľadávky

(vrátane nároku na úhradu nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky pred rozhodcovským
súdom, ktorý mu bude v prípade úspechu v spore rozhodcovským súdom priznaný), všetky hmotné
práva, iné práva a procesné práva, ktoré sú s postúpenou pohľadávkou spojené vrátane práva
ustanovovať rozhodcu dojednaným spôsobom podľa ods. 2 tohto článku.
Podľa ust. časti XV. - Záverečné ustanovenia ods. 2 VPP, všetky články, ustanovenia a dojednania

v týchto všeobecných poistných podmienkach sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy uzavretej
medzi poistníkom a poisťovňou a nadobúdajú voči konkrétnemu poistníkovi (poistenému) v plnom
rozsahu a bez výnimky účinnosť dňom ich podpísania.
Ďalej z VPP vyplýva, že tieto sa nachádzali na jednej listine o 12 stranách, obsahovali XVII častí. Na
poslednej 12. strane sa za posledným ust. časti XVII. - Záverečné ustanovenia ods. 12 VPP nachádza

miesto pre uvedenie miesta, dňa a čitateľného podpisu poistníka (toto je vyplnené ručne: „V N. dňa
28.04.2008“ s čitateľným podpisom navrhovateľky). (pozn. miesto pre čitateľný podpis osoby konajúcej
za Prvú česko-slovenskú poisťovňu Rapid, a. s. sa pri tomto mieste pre uvedenie miesta, dňa a
čitateľného podpisu poistníka nenachádza) Za týmto miestom nasledujú Osobitné zmluvné dojednania
č. 01/2007 k poistnej zmluve č. (na predtlači stále tej istej listiny ako VPP je následne vypísané ručne

č. poistnej zmluvy XXXXXXXXXX).
Podľa ust. ods. 1 Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX (ďalej
len „OZD“), zmluvné strany sa v súlade s čl. 9 ods. 1, prvá veta II. časti VPP dohodli, že poistenie zanikne
aj tak, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do dvoch mesiacov od jeho splatnosti;
túto lehotu možno písomnou dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. To isté platí, ak

bola zaplatená len časť poistného.
Podľa ust. ods. 2 OZD, poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň
svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami,
že sa na miesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú

doložku.
Za týmto nasleduje miesto pre uvedenie miesta, času, mena a priezviska poistníka, č. občianskeho
preukazu poistníka a čitateľného podpisu poistníka. (ručne vypísané údaje V Kubíkovej dňa 28.04.2008
s uvedením mena a priezviska navrhovateľky, č. občianskeho preukazu a čitateľného podpisu
navrhovateľky s poznámkou „matka“) Ďalej sa nachádza miesto „ Za Prvú česko-slovenskú poisťovňu

RAPID, a. s.:“ na uvedenie mena a priezviska a podpisu osoby konajúcej za odporcu (ručne vypísané
S. Z. a čitateľný podpis Z.). Na samý záver VPP sa nachádza miesto na uvedenie údajov o mene
a priezvisku poisteného - jeho zákonného zástupcu a čitateľného podpisu poisteného - zákonnéhozástupcu (ručne vypísané meno a priezvisko navrhovateľky s čitateľným podpisom navrhovateľky s
poznámkou „matka“)
Podľa ust. bodu 1 dodatku č. 2 zo dňa 15.12.2008 k VPP z 21.05.2007 (ďalej len Dodatok 2 k VPP“;

listinný dôkaz predložený odporcom na č. l. 78 spisu), XV. časť VPP z 21.05.2007 sa mení a dopĺňa
o ods. 9, ktorý znie: „9. Zmluvné strany sa dohodli na nižšie v tomto odseku uvedenom osobitnom
spôsobe individuálneho ovplyvnenia obsahu poistného vzťahu zo strany poistníka. Dojednanie tohto
článku (XV. časť) môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka
individuálne odmietnuť bez toho, aby tým bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok

poistného vzťahu a iné dojednania týchto poistných podmienok. Odmietnutie rozhodcovského konania
vykoná poistník písomne. Písomný prejav vôle poistníka o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť
poisťovni doručený najneskôr v 30. deň od podpisu poistnej zmluvy poistníkom. Obsahovo ustanovenie
obsahoval aj bod 7 dodatku č. 4 k VPP zo dňa 01.11.2009 (ďalej len Dodatok 4 k VPP“; listinný dôkaz
predložený odporcom na č. l. 78 rub spisu)
Podľa ust. bodu 9 Dodatku 2 k VPP, tento dodatok č. 2 k VPP je platný a účinný od 15.12.2008.

Rozhodcovským rozsudkom spis. zn. 2C/929/2012 zo dňa 19.01.2012 (fotokópia na č. l. 128 spisu,
resp. č. l. 23 fotokópie rozhodcovského spisu zaslaného súdu na jeho výzvu) vydaným rozhodcom
Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, JUDr. Bohumírom Zaujecom v právnej veci
žalobcu RAPID life životná poisťovňa a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904
proti žalovanej O. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. XXX XX N. XX, o zaplatenie sumy 58,29 eur a návrhu na

splátkový kalendár, bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť odporcovi peňažnú sumu 58,29 eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276,- eur do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku alebo
podať v tej istej lehote odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. V poučení sa zároveň
udáva, že podmienkou prihliadania na odpor žalovaného je zaplatenie poplatku za podanie odporu, ktorý
je vo výške 72,- eur. Podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačenej na tomto rozhodcovskom

rozsudku, rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.02.2013.
Podľa doručenky nachádzajúcej sa v spise rozhodcovského súdu spis. zn. 2C/929/2012 (fotokópia
na č. l. 127 spisu) bol rozhodcovský rozsudok (RR) navrhovateľke doručený dňa 01.02.2013 spolu s
návrhom (žalobou - Ž). Z toho vyplýva, že navrhovateľka nemala do dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku vedomosť o začatí rozhodcovského konania a o obsahu návrhu na začatie rozhodcovského

konania zo dňa 02.01.2012. To korešponduje s obsahom Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu
Košice (úplné znenie v znení účinnom od 10.03.2011; ďalej len „RP“), v zmysle ktorého ak je predmetom
sporu peňažná pohľadávka nepresahujúca 66,500 eur, ktorej dôvodnosť vyplýva z doložených listinných
dôkazov alebo peňažná pohľadávka zo zmenky, postupuje sa v takýchto prípadoch v skrátenom konaní
primerane podľa § 172 a nasl. O.s.p. s tým, že v oboch prípadoch sa rozhoduje formou rozhodcovského

rozhodnutia, lehota na podanie odporcu, resp. námietok je 5 dní, náhradné doručenie je prípustné podľa
zásad uvedených v § 5 rokovacieho poriadku. Žalovaný na doručenú žalobu (ktorá mu je doručovaná,
súčasne s upovedomením o jej podaní, spolu s rozhodcovským rozsudkom) odpovie, resp. môže svoju
obhajobu práv uplatniť v rámci podania písomného odporu alebo námietok, o ktorých rozhodne príslušný
rozhodca. (§ 16 ods. 1 a 4 RP; RP zaslaný rozhodcovským súdom v rámci kópie rozhodcovského spisu,

č. l. 115 a nasl. súdneho spisu)
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe návrhu odporcu zo dňa 02.01.2012 (doručeného
rozhodcovskému súdu dňa 04.01.2012) na začatie konania o zaplatenie 58,29 eur a návrhom na
splátkový kalendár (fotokópia na č. l. 104 spisu, resp. č. l. 1 fotokópie rozhodcovského spisu zaslaného
súdu na jeho výzvu), ktorým sa odporca domáhal voči navrhovateľke zaplatenia sumy 58,29 eur a

náhrady trov rozhodcovského konania s poukazom na to, že uzavrel s navrhovateľkou dňa 28.04.2008
poistnú zmluvu č. 4128700307. Prílohou návrhu bola aj listina označená ako „Avízo na zúčtovanie a
prípadnú úhradu finančného zostatku na PZ zrušenej pre neplatenie“ (fotokópia na č. l. 110 spisu, resp.
č. l. 6 fotokópie rozhodcovského spisu zaslaného súdu na jeho výzvu). Z tejto listiny vyplýva, že dňa
29.07.2008 bola zo strany odporcu zrušená poistná zmluva č. 4128700307 zo dňa 28.04.2008 uzavretá

medzi účastníkmi pre neplatenie poistného, pričom dlžné poistné malo byť vo výške 924,- Sk (t. j. 2
x mesačné poistné 462,- Sk) s tým, že poistné bolo zaplatené vo výške 1.848,- Sk (t. j. 4 x mesačné
poistné 462,- Sk). Ďalej sa udáva na tejto listine dátum urgencie dlžného poistného 14.08.2008 a dátum
realizácie zrušenia 12.09.2008.
Listom zo dňa 12.09.2008 označeným ako „Zrušenie PZ č. XXXXXXXXXX“ (na č. l. 17 ako dôkaz

produkovaný navrhovateľkou) odporca navrhovateľke oznamoval, že ho mrzí, že navrhovateľka na jeho
urgenciu dlžného poistného zo dňa 14.08.2008 nereagovala a keďže ku dňu 12.09.2008 u jej poistnej
zmluvy eviduje konečný nedoplatok poistného za 2 poistné obdobia (viď stav prepisu poistného a úhrad
v prílohe), v súlade s Občianskym zákonníkom a VPP zrušil jej poistnú zmluvu ku dňu 29.07.2008.Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení zákona č. 465/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009, od poplatku sú oslobodení spotrebiteľ
domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. [4aa) napríklad § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov]
Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom do
31.10.2008, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka [9) § 52 až 60 Občianskeho
zákonníka] alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom
je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom

s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) v
pôvodnom znení, tento zákon upravuje: a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských
a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského

konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí
v Slovenskej republike.
Podľa ust. § 1 ods. 2 ZRK v pôvodnom znení, v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory,
ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
Podľa ust. § § 1 ods. 3 ZRK v pôvodnom znení, v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory

a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o
osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného
a vyrovnacieho konania.
Podľaust.§3ods.1ZRKvpôvodnomznení,rozhodcovskázmluvajedohodamedzizmluvnýmistranami
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo

v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 40 ods. 1 ZRK v znení zákona č. 71/2009 Z. z. účinnom od 01.07.2009, účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť
predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o

ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom
konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa
rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania
túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí
byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského

konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne
schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa
§ 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania

podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu,
účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. [13a) napríklad § 53 Občianskeho
zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z.z.,

zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 8/2008 Z.z., čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa")
(Ú.v. EÚ L 364/11, 9.12.2004)].

Podľa ust. § 40 ods. 2 ZRK v znení zákona č. 521/2005 Z. z. účinnom od 01.01.2006, ak podá
účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.Podľa ust. § 41 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno
podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského

konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa ust. § 43 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa §
40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe.

Podľa ust. § 51 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení, na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na konanie
pred nimi sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi [18) Občiansky súdny
poriadok].
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom
od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 31.10.2008,
spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 28.02.2010,
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008,neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj

rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.

Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniťpodstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.
Podľa ust. bodu 1 písm. q) Prílohy - Podmienky uvedené v článku 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z
5. apríla 1993, podmienky ktoré majú za cieľ alebo účinok: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu
brániť v uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne

arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa
aplikovateľného práva, hoci táto povinnosť prislúcha inej strane kontaktu.
Podľa ust. § 9 ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 519/1991 Zb., na konanie v prvom stupni sú zásadne
príslušné okresné súdy.
Podľa ust. § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo

podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Podľa ust. § 88 ods. 2 posledná veta O.s.p. v znení zákona č. 424/2002 Z. z., na konanie o
zrušení rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto
rozhodcovskéhokonania;akjenavrhovateľomspotrebiteľ,jenakonaniepríslušnýsúd,vobvodektorého
má bydlisko.

Účastník rozhodcovského konania sa môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou
podanou na príslušnom súde (cit. ust. § 40 ods. 1 ZRK) podanou v lehote 30 dní od doručenia
rozhodcovského rozsudku (cit. ust. § 41 ods. 1 ZRK). Keďže na vecnú a miestnu príslušnosť súdov
a konanie pred nimi sa v zmysle cit. ust. § 51 ods. 1 ZRK vzťahujú ustanovenia O.s.p. je potrebné
posudzovať vecnú a miestnu príslušnosť súdu v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku podľa ust.

§ 9 a nasl. (vecná) a ust. § 84 a nasl. (miestna) O.s.p. V zmysle ust. § 9 ods. 1 a ust. § 88 ods. 2 posledná
veta za bodkočiarkou O.s.p. je vecne a miestne príslušným súdom na podanie žaloby podľa cit. ust. §
40 ods. 1 ZRK, ak je navrhovateľom spotrebiteľ, okresný súd, v obvode ktorého má spotrebiteľ bydlisko.
Súd tak v prejednávanej veci konštatuje, že návrh vo veci samej vzhľadom k tomu, že napadnutý
rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľke dňa 01.02.2013, pričom táto podala návrh na

zrušenie rozhodcovského rozsudku na Okresnom súde Žilina (t. j. na vecne, ako miestne príslušnom
súde, a to vzhľadom na to, že navrhovateľka je v právnom vzťahu existujúcom medzi účastníkmi v
pozícii spotrebiteľa - cit. ust. § 52 ods. 4 OZ, keďže pri uzatváraní a plnení dotknutej poistnej zmluvy bez
najmenších pochybností nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti a odporca v pozícii dodávateľa - cit. ust. § 52 ods. 4 OZ, keďže bez najmenších pochybností

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti - poisťovacia činnosť, čo vyplýva už len zo samotného znenia obchodného mena
odporcu) dňa 06.02.2013, t. j. v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, bol podaný na
príslušnom súde a v lehote podľa ust. § 41 ods. 1 ZRK. Zároveň súd konštatuje, že navrhovateľka ako
účastník dotknutého rozhodcovského konania (žalovaná), ktorý napáda návrhom podľa ust. § 40 ods. 1

ZRK napadnutý rozhodcovský rozsudok je aktívne vecne legitimovaná v konaní a odporca ako žalobca
(druhý účastník) v dotknutom rozhodcovskom konaní je pasívne vecne legitimovaný v konaní.
Na úvod súd považoval za potrebné vysporiadať sa s námietkou odporcu, že ak navrhovateľka
nezaplatila súdny poplatok za podanie návrhu, konanie malo byť zastavené podľa ust. § 10 ods. 1
zákona č. 91/1992 Zb., a to vzhľadom na to, že na prejednávanú vec sa osobné oslobodenie od súdnych

poplatkov podľa cit. ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. nevzťahuje. Súd sa s takýmto
výkladom cit. ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. prezentovaným odporcom nestotožnil, a
to aj napriek odporcom prezentovaným súdnym rozhodnutiam. Keďže procesné právo platné na území
SR nezaväzuje konajúci súd rozhodnúť rovnako, ako rozhodli konajúce súdy v odporcom označenýchveciach (navyše išlo o rozhodnutia okresných súdov s výnimkou jedného rozhodnutia Krajského súdu v
Banskej Bystrici), súd sa takýmito rozhodnutiami necítil byť viazaný.
Zavedenie oslobodenia spotrebiteľa od súdnych poplatkov priniesol, ako už bolo vyššie uvedené,

zákon č. 465/2008 Z. z., ktorý novelizoval ust. § 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
Podľa súčasného stavu de lege lata je podľa cit. ust. § 4 ods. 2 písm. za) od poplatku oslobodený
spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Ako osobitný predpis zákon
o súdnych poplatkoch informatívne a príkladom (demonštratívne) uvádza ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007
Z. z., ktorý ustanovuje: „Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany

spotrebiteľamôžesaspotrebiteľprotiporušiteľovinasúdedomáhaťochranysvojhopráva“.Zuvedeného
ustanovenia vyplýva záver, že môže ísť o domáhanie sa akýchkoľvek práv, ktoré boli porušené a
ktoré spotrebiteľovi priznáva ktorýkoľvek zákon. Z obsahu podaného návrhu na začatie konania zo
dňa 01.02.2013 je nespochybniteľné, že navrhovateľka sa zrušenia napadnutého rozhodcovského
rozsudku domáhala ako spotrebiteľ z dôvodu porušenia svojho práva, aby zmluva s ňou dodávateľom
(odporcom) uzavretá neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky (rozhodcovskú doložku majúcu

charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Súd tak vychádzal zo záveru, že
na danú vec sa vzťahuje osobné oslobodenie navrhovateľky podľa cit. ust. § 4 ods. 2 písm. za zákona
č. 71/1992 Zb. a navrhovateľka tak nemá v danej veci poplatkovú povinnosť.
Po tomto konštatovaní sa tak súd zaoberal vecným posúdením dôvodnosti návrhu.
V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že spor prejednávaný v dotknutom rozhodcovskom

konaní bol zjavne sporom, ktorý vyplýva z právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorý mal byť založený
medzi nimi uzavretou poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2008. Vzhľadom na to (ako
už bolo vyššie uvedené), že odporca nepochybne pri uzatváraní predmetnej zmluvy ako poisťovateľ
konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (cit. ust. § 52 ods. 3 OZ) a navrhovateľ ako poistník
nepochybne nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (cit. ust. § 52

ods. 4 OZ), ide bez najmenších pochybností o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy (cit. ust. § 52 ods. 1 OZ).
Pokiaľ odporca v podanom vyjadrení k návrhu namietal, že ak navrhovateľka neuviedla v návrhu
podanom v lehote podľa cit. ust. § 41 ods. 1 ZRK rozhodujúce skutočnosti svedčiace o dôvodoch na
zrušenie rozhodcovského rozsudku, nie je možné v budúcnosti prihliadať na prípadné nové skutočnosti
ňou uvedené po tejto lehote, súd poukazuje na to, že navrhovateľka explicitne v návrhu na začatie

konania namietala platnosť medzi účastníkmi uzavretej rozhodcovskej doložky (časť XV. VPP), a to
jednak s poukazom, že túto si osobitne nevyjednala, ani nemala vôľu prijať a súčasne z dôvodu, že táto
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, keďže si poisťovňa vyhradila
jednostrannú voľbu rozhodcovského súdu, rozhodcov a ona je tak nútená podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu. Súd aj s poukazom na vyššie uvedený výklad Európskeho súdneho dvora o právomoci

súdov smerujúcej k dosiahnutiu cieľa sledovaného smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993,
považoval za potrebné nepristupovať k danému prípadu formalisticky a týmto spôsobom sťažovať
navrhovateľke ako spotrebiteľovi prístup k súdnej ochrane jej práv ako spotrebiteľa, ktoré jej svojim
účelom aj citovaná smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 garantuje, a preto mal za úplne
postačujúce navrhovateľkou produkované (už v samotnom návrhu na začatie konania doručenom súdu

dňa 06.02.2013) skutkové vymedzenie žalobného dôvodu podľa cit. ust. § 40 ods. 1 ZRK, konkrétne
písm. c). Súčasne navrhovateľka v návrhu na začatie konania zo dňa 01.02.2013 (doručeným súdu
dňa 06.02.2013) aj právne vymedzila dôvod podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) ZRK aj tým, že neplatnosť
rozhodcovskej doložky zdôvodnila s poukazom na ust. § 53 ods. 1, 4 písm. r) a 5 OZ.
Ak teda navrhovateľka namietala platnosť rozhodcovskej doložky, ktorú mala prijať podpisom VPP a

OZD z dôvodu, že táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ a teda
neplatnou podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ, súd sa zameral na prieskum zlučiteľnosti rozhodcovskej doložky
uvedenej v ust. časti XV VPP s komunitárnou právnou úpravou danou smernicou Rady č. 93/13/EHS z
5. apríla 1993 a na ňu nadväzujúcou vnútroštátnou právnou úpravou danou cit. ust. § 52 a nasl. OZ.
Na to, aby mohol súd prejudiciálne vysloviť neplatnosť spornej rozhodcovskej doložky podľa cit. ust. § 53

ods. 5 OZ, musel dospieť k záveru o naplnení dvoch podmienok, a to, že sporná rozhodcovská doložka
ako zmluvná podmienka nebola v danom prípade s navrhovateľkou individuálne dojednaná (cit. ust. §
53 ods. 1 veta druhá in fine OZ) a súčasne (kumulatívne), že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (cit. ust. § 53 ods. 1 veta prvá OZ).
Čo sa týka prvej podmienky, odporca namietal, že rozhodcovská doložka bola s navrhovateľkou

individuálne dojednaná, čomu má nasvedčovať skutočnosť, že navrhovateľka osobitne podpísala VPP
a osobitne podpísala OZD, v ktorých svojim podpisom potvrdila, že vyjadruje svoju vôľu podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. VPP. Súd túto námietku odporcu nepovažoval za dôvodnú
(opätovne aj napriek argumentácii odporcu s poukazom na rozhodnutia viacerých či už okresnýchalebo krajských súdov). Podľa názoru súdu za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa
dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi
účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch

zmluvných strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná
podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí
len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou,
či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred
pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v

samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších
podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru
súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v cit. ust §
53 ods. 2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Odporca však
takýto spôsob kontraktácie spornej rozhodcovskej doložky v dotknutom prípade nepreukázal (neuniesol
dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje

vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so
spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže
opak). Na doplnenie argumentácie súdu v dotknutej veci, súd považuje za potrebné poukázať na to, že
navrhovateľka ako spotrebiteľ predmetnú rozhodcovskú doložku prijala už svojim podpisom na poistnej
zmluve, keďže týmto návrh odporcu na uzavretie poistnej zmluvy prijala vrátane VPP, ktoré sa tým

stali súčasťou poistnej zmluvy, ako aj svojim podpisom nasledujúcim ihneď po texte ust. časti XVII. -
Záverečné ustanovenia ods. 12 VPP, a to s poukazom na to, že rozhodcovská doložka bola integrálnou
súčasťou(ust.častiXV.-Rozhodcovskékonanie)VPP.Navyšemásúdzato,žeodporcapoužilajnekalú
praktiku, keďže súčasne podpis spotrebiteľa pod OZD vyjadroval aj jeho súhlas so znením cit. ust. ods.
1 OZD (týkajúceho sa podmienok zániku poistenia odlišných od znenia ust. časti II. čl. 9 ods. 1 veta prvá

VPP) a teda rozhodnutie priemerného spotrebiteľa pripojiť svoj podpis pod OZD bolo spôsobilé ovplyvniť
nielen to, že mohol vychádzať z domnienky, že záväznosť časti XV. VPP nemôže ovplyvniť, keďže na
návrhu poistnej zmluvy výslovne svojim podpisom potvrdil, že prijíma návrh na uzatvorenie poistnej
zmluvy a rovnako, že VPP sú súčasťou tejto poistnej zmluvy a ako už bolo vyššie uvedené, že záväznosť
časti XV. VPP už potvrdil svojim podpisom nasledujúcim ihneď za textom ust. časti XVII. - Záverečné

ustanovenia ods. 12 VPP (taktiež to explicitne udáva aj cit ust. časti XVII. Ods. 2 VPP), ale aj to, že mal
vôľu dojednať s odporcom ním ponúkaný iný spôsob zániku poistenia ako bol uvedený v cit. ust. časti II.
čl. 9 ods. 1 veta prvá VPP. Súčasne správanie priemerného spotrebiteľa mohlo ovplyvniť aj to, že podpis
osoby oprávnenej konať za odporcu sa nachádzal až za OZD a rovnako až za OZD sa nachádzalo vo
VPP miesto pre uvedenie mena a priezviska poistníka a č. jeho občianskeho preukazu. Napokon súd

v kontexte znenia cit. ust. § 53 ods. 3 OZ poukazuje na obsah výpovede navrhovateľky ako účastníka
konania (§ 131 ods. 1 O.s.p.), v ktorej navrhovateľka uviedla, že jej v podstate nič sprostredkovateľ
poistenia konajúci za odporcu pani S. Z. nevysvetľovala, nepovedala jej, že prípadné spory by sa mali
riešiť arbitrážou a toto ani navrhovateľka nevedela, keďže VPP ani nečítala vzhľadom k tomu, že pani
Z. sa jej javila ako veľmi milá, všetko jej vysvetlila z tej pre ňu lepšej stránky a na nič ju neupozornila,

pričom jej dávala jednotlivé dokumenty, ktoré následne navrhovateľka podpisovala tak, ako jej pani Z.
ukázala. Odporca tak neprodukoval (okrem odkazu na znenie OZD a podpis navrhovateľky pod ich
textom) v konaní žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že rozhodcovská doložka bola v dotknutom prípade
snavrhovateľkouindividuálnedojednaná,čímbyuniesoldôkaznébremeno,ktoréhovkonanízaťažovalo
podľa cit. ust. § 53 ods. 3 OZ. Na tomto závere súdu nemení nič ani dôkazný návrh odporcu, a to výsluch

zamestnanca odporcu V.. V. Š., ktorého výpoveď mala preukázať prax odporcu spočívajúcu v tom, že
ak zo strany poistníka nedošlo k podpisu OZD, odporca jeho prejav vôle plne akceptoval a k uzavretiu
rozhodcovskej doložky nedošlo. V prípade obligatórne predpísanej formy rozhodcovskej doložky podľa
ust. § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., ktorej nedodržanie zákon sankcionuje neplatnosťou, totiž
musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkovi

(účastníkom) právneho vzťahu je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je rozpoznateľné z jej obsahu.
Ak teda z obsahu poistnej zmluvy, VPP priamo vyplýva záväzok odporcu podrobiť sa aj časti XV. VPP,
nemôže na vyššie uvedených záveroch nič zmeniť prípadná odporcom tvrdená prax spočívajúca v tom,
že pri nepodpísaní OZD poistníkom odporca mal za to, že k uzavretiu rozhodcovskej doložky nedošlo.
Preto súd s poukazom na ust. § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. rozhodol o tom, že tento dôkaz nevykoná.

Na základe uvedeného tak súd vychádzal z toho, že sporná rozhodcovská doložka ako zmluvná
podmienka nebola v danom prípade individuálne dojednaná. Na tomto závere súdu nemôže nič meniť
ani argumentácia odporcu spočívajúca v tom, že navrhovateľka mala možnosť v zmysle dodatku č. 2
k VPP zo dňa 15.12.2008 a obdobne dodatku č. 4 k VPP zo dňa 01.11.2009 individuálne odmietnuťspornú rozhodcovskú doložku. Súd poukazuje na to, že v zmysle oboch dodatkov navrhovateľka mohla
spornú rozhodcovskú doložku - ust. časti XV. VPP odmietnuť v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy
z jej strany (resp. podľa ust. bodu 7 Dodatku 2 k VPP, ktoré do VPP zapracovalo nový bod 11b a

na ktorý sa odporca odvolával vo svojom vyjadrení, navrhovateľka mala právo odmietnuť časť XV.
VPP v lehote 30 dní od vydania tohto dodatku). Odhliadnuc od toho, že odporca nijakým spôsobom
nepreukázal, že navrhovateľku informoval o týchto dodatkoch k VPP. Na tomto nemôže nič meniť ani
znenie ust. časti XVII. ods. 7d VPP, v zmysle ktorého boli zmeny VPP voči poistníkovi účinné ich
vyhlásením prostredníctvom zverejnenia na internetovej stránke www.pcsp.sk .

Takýto spôsob prejavu vôle odporcu a dôjdenia tohto prejavu do dispozície navrhovateľky nemôže byť
v súlade s ust. § 43a ods. 2 OZ (ktoré sa dá aplikovať primerane aj na jednostranné právne úkony).
Súčasne ani odporca nepreukázal, že znenie oboch dodatkov zverejnil na dotknutej internetovej stránke.
Taktiež súd poukazuje na to, že v čase datovania Dodatku 2 k VPP (a tým aj Dodatku 4 k VPP)
bola už zmluva podľa tvrdení odporcu vzhľadom k nezaplateniu poistného zaniknutá, preto dodatky č.
2 a 4 k VPP nemohli už u zaniknutej zmluvy spôsobiť žiadne účinky. Najdôležitejším je však to, že

pokiaľ by bolo ust. časti XV. VPP v jeho pôvodnom znení neprijateľnou zmluvnou podmienkou (t. j.
individuálne nedohodnutou a spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa), t. j. v zmysle cit. ust. § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatnou zmluvnou
podmienkou, nemohlo dôjsť dodatkami č. 2 a 4 VPP ku konvalidácii tejto neplatnosti. Absolútna
neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol

urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani
dodatočnýmodpadnutímdôvoduneplatnosti.(ktomupozrinapr.rozsudokNajvyššiehosúduSRspis.zn.
5Cdo 208/2010 zo dňa 30.07.2012) Dotknuté ustanovenia Dodatkov 2 a 4 k VPP tak podľa názoru súdu
nepredstavovali nič iné, len akúsi dodatočnú snahu odporcu o konvalidáciu prípadne súdom judikovanej
absolútnej neplatnosti spornej rozhodcovskej doložky.

Pokiaľ ide o druhý predpoklad neprijateľnosti zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 veta prvá OZ), súd dospel
k záveru, že táto podmienka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.
Pri svojom posúdení (ne)prijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) súd
vychádzal z hodnotiacich kritérií stanovených v ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.

apríla 1993, v zmysle ktorých, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy, v
dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá.
Ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 bolo v zásade transformované do
znenia ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré s účinnosťou od 01.03.2010 priniesla novela

Občianskeho zákonníka zákon č. 575/2009 Z. z. (ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku ide o ust. § 53 ods.
11 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 106/2014 Z. z.) Uvedené hodnotiace pravidlo tak možno z
dôvodunepriamychúčinkovsmernicevovzťahukvnútroštátnemuprávuSR(vnútroštátnysúdajsprávny
orgán sú povinné vykladať vnútroštátne právo čo najviac v zmysle znenia a cieľov smernice, aby sa
dosiahol smernicou sledovaný výsledok) aj napriek jeho priamemu nezakotveniu v právnom poriadku

SR v čase uzavretia poistnej zmluvy medzi účastníkmi (28.04.2008) aplikovať aj v dotknutom prípade.
Z uvedeného hodnotiaceho pravidla možno nepochybne vyvodiť, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej
podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej
podmienky,niepodľaokolností,ktorébolivčase(t.j.ktorénastaliažnáslednepočaseuzavretiazmluvy),
kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky. Výkladom možno dospieť k záveru,

že už v čase dojednania zmluvnej podmienky musí táto prejsť testom prijateľnosti, ktorý spočíva v tom,
že táto zmluvná podmienka sa javí ako prijateľná, a to bez ohľadu na konkrétne skutkové okolnosti,
ktoré môžu nastať v rámci doby trvania zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a na
základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, resp.
sa javí prijateľná, ak sa zoberú do úvahy všetky možné skutkové okolnosti, na základe ktorých nastania

následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky.
Súd vychádzajúc z uvedeného hodnotiaceho kritéria v kontexte nastolenej otázky, či sporná zmluvná
podmienka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, poukazuje na to, že sporná rozhodcovská doložka bez najmenších pochybností a
jednoznačne vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní (uvedené vyplýva priamo zo znenia ust. časti XV. ods. 1, 2 a 3 VPP, ako aj zo znenia
ust. ods. 2 OZD). Len táto skutočnosť v kontexte znenia cit. ust. čl. 3 ods. 3 v spojení s ust.
bodu 1 písm. q) Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj cit. ust. § 53 ods.
4 písm. r) OZ, spôsobuje absolútnu neplatnosť spornej rozhodcovskej doložky podľa cit. sut. §53 ods. 5 OZ. Súd však považuje za potrebné uviesť, že sporná rozhodcovská doložka spôsobila
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorá sa
prejavovala v nasledovnom. Dodávateľ totiž v zmysle spornej rozhodcovskej doložky získal v podstate

výlučný jednostranný vplyv v prípade akéhokoľvek sporu vyvolaného dotknutou poistnou zmluvou (či
už vedeného ako žalobcom zo strany dodávateľa alebo spotrebiteľa) na výber rozhodcu, ako aj na
spôsob vedenia rozhodcovského konania (dokonca mal možnosť sám kreovať rozhodcovský súd, jeho
štatút a rokovací poriadok - procesné pravidlá na prejednávanie a rozhodovanie sporov pred týmto
rozhodcovským súdom). Uvedená nerovnováha sa následne prejavila napokon aj v dotknutom prípade,

kedy spotrebiteľ (navrhovateľka) sa o spore pred konkrétnym rozhodcovským súdom (rozhodcom)
dozvedel až z doručeného napadnutého rozsudku rozhodcovského súdu (ktorý mu mohol byť dokonca
podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu doručený náhradne, teda spotrebiteľ sa ani o začatí
konania pred rozhodcovským súdom a o rozhodnutí rozhodcovského súdu nemusel dozvedieť s tým,
že by mal možnosť účinne sa v takomto konaní brániť, alebo prípadne v lehote podľa cit. ust. § 41 ods.
1 ZRK podať návrh na všeobecnom súde na zrušenie rozhodcovského rozsudku), ktorý mal charakter

platobného rozkazu (takýto procesný postup mohol zvoliť rozhodcovský súd v každom prípade, ak
predmetom sporu je peňažná pohľadávka nepresahujúca sumu 66.500,- eur, t. j. pri typoch sporov, ako
bol dotknutý spor začatý na návrh odporcu pred rozhodcovským súdom, takmer pri všetkých, keďže
si súd vie predstaviť len málo prípadov, kedy by pohľadávka odporcu presiahla túto sumu), pričom
priemernému spotrebiteľovi (v postavení navrhovateľky) v danej situácii nepochybne sťažovalo bránenie

(a odrádzalo ho v bránení) jeho práv jednak veľmi krátka lehota na podanie odporu (5 dní; za tak krátku
lehotu napr. vyhľadať prípadnú potrebnú právnu pomoc pre spotrebiteľa môže byť veľmi sťažené, čo
naopak u odporcu, ktorý disponuje určite väčšími možnosťami právnej pomoci, vyvoláva výhodu), ďalej
povinnosť zaplatiť poplatok za odpor vo vyššej výške, ako bola odporcom žalovaná suma (poplatok
za odpor vo výške 72,- eur oproti žalovanej sume vo výške 58,29 eur) a súčasne vzdialenosť miesta

rozhodcovského konania (pravidelné miesto konania podľa § 1 ods. 2 RP sú Mesto Košice) od jeho
bydliska (cca 260 km; zatiaľ čo ide o mesto sídla odporcu). Je síce pravdou (ako sa bránil odporca),
že spotrebiteľ mal právo požiadať podľa § 29b ods. 3 RP, aby sa ústne pojednávanie konalo aj mimo
sídla rozhodcovského súdu, ale iba v tom krajskom meste, v obvode ktorého má spotrebiteľ trvalý pobyt.
Opätovne však priemernému spotrebiteľovi nepochybne sťažovala využitie tohto práva (a súčasne aj

nepochybneodrádzalaodvyužitiatohtopráva)povinnosťzložiťnaúčetrozhodcovskéhosúduprimeraný
preddavok na všetky vecné náklady, ktoré budú s takýmto ústnym prejednaním veci súvisieť, a to
vo výške určenej príslušným rozhodcom, minimálne však vo výške 100,- eur (§ 29b ods. 3 RP). V
dotknutomprípadebyminimálnavýškatohtopreddavkubolatakmerdvojnásobkomodporcomžalovanej
sumy 58,29 eur. Ak sa odporca bránil tým, že on takú možnosť v zmysle ust. § 29b ods. 3 RP nemal,

súd poukazuje opätovne na účelovú manipuláciu s faktami zo strany odporcu, keďže si sám zvolil na
prejednávanie a rozhodovanie sporov rozhodcovský súd s pravidelným miestom konania v N., teda v
mieste svojho sídla (Q. X, N.). Ak sa odporca súčasne bránil tým, že rovnaké procesné pravidlá platili aj v
prípadesporupredrozhodcovskýmsúdomzačatýmnanávrhspotrebiteľa(navrhovateľky),súdpovažuje
za potrebné uviesť, že je len veľmi iluzórne sa domnievať, že rozhľadený spotrebiteľ by chcel žalovať

miesto na všeobecnom súde odporcu na rozhodcovskom súde, ktorý si jednostranne zvolil (prípadne
zriadil) odporca (dodávateľ) a podrobil sa zároveň procesným podmienkam tohto rozhodcovského súdu
(prípadne určeným jednostranne odporcom ako zriaďovateľom tohto rozhodcovského súdu). Navyše je
potrebné do úvahy zobrať všeobecne známu skutočnosť (s ktorou odporca nepochybne kalkuloval pri
tvorbe VPP), že spory začaté spotrebiteľom proti dodávateľovi sú z hľadiska percentuálneho pomeru

k sporom začatým zo strany dodávateľa voči spotrebiteľovi, úplne v výnimočné v zanedbateľnom
percentuálnom množstve.
Na základe vyššie uvedených záverov a úvah sa potom vo svetle prejednávaného prípadu javí
argumentácia odporcu s poukazom na znenie ust. časti XVII. - Záverečné ustanovenia ods. 4 VPP, podľa
ktorého sa od ustanovení týchto všeobecných poistných podmienok poisťovňa môže odchýliť, ak je to

na prospech poistníka (poisteného), ako vyslovene účelová až absurdná, ak súd zoberie do úvahy to,
že odporca striktne postupoval určite nie v prospech spotrebiteľa (navrhovateľky ako poistníka) podľa
ním do VPP inkorporovanej rozhodcovskej doložky.
V kontexte s vysloveným názorom a úvahami súd poukazuje primerane aj na závery uvedené v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 a 5Cdo 112/2012 zo

dňa 22.11.2012 (Ústavný súd SR pritom nálezom spis. zn. II. ÚS 382/2013 zo dňa 30.09.2014 o
sťažnosti odporcu vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods.
1 a 2 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Okresného súduLučenec spis. zn. 17Er 1101/2010 zo dňa 19.01.2011 a spis. zn. 12Er 286/2011 zo dňa 18.05.2011,
postupomarozhodnutiamiKrajskéhosúduvBanskejBystricispis.zn.1CoE171/2011zodňa23.06.2011
a spis. zn. 1CoE 418/2011 zo dňa 08.08.2011 a postupom a rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR

spis. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 a spis. zn. 5Cdo 112/2012 z 22.11.2012 rozhodol tak, že
namietané základné práva odporcu postupom a uvedenými rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej
Bystrici a Najvyššieho súdu SR porušené neboli. Sťažnostiam odporcu vo zvyšnej časti nevyhovel.).
Súd si dovolí odcitovať z odôvodnenia uznesenia Najvyššie súdu SR spis. zn. 6Cdo 1/2012 zo
dňa 21.03.2012: „Okresný súd Lučenec...Rozhodnutie odôvodnil vyslovením záveru o neprijateľnosti

rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky nachádzajúcej sa v poistnej zmluve z 08.12.2007 (vo
všeobecných podmienkach časť XV. bod 2 ). Poukázal na ust. čl. 6 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 smernice Rady
93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej ..., § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka, čl. 144 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Ústavy SR a na ustálenú judikatúru Európskeho
súdneho dvora (rozsudok Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98) s tým,
že predmetnou rozhodcovskou doložkou došlo reálne k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy

medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa (povinnej - dlžníka). Uviedol, že oprávnená (pozn.
odporca) od počiatku sledovala v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade
vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie oprávnená, a to
na súde, ktorý sa nachádza v mieste jej sídla za účelom minimalizácie jej nákladov a reálneho sťaženia
uplatnenia práv povinnej . Mal za to, že rozhodcovská doložka bola už v čase uzatvárania zmluvy

neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka...Naodvolanieoprávnenej(pozn.odporcu)KrajskýsúdvBanskejBystrici...Navyšeuviedol...
Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v časti XV. -
rozhodcovské konanie bod 1,2 a 3 bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy

medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy (spolu aj so
všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je takáto doložka), reálne vopred vzdal práva
na účinnú právnu obranu...V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali
neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a
žespôsobovalanevyváženosťvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechpovinnej.Listiny

predložené oprávnenou (pozn. odporcom) takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi
oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá
už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár)
Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá
v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy

podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné
zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných
podmienkach. Dovolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi, ktorými súdy v exekučnom konaní odôvodnili
nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky.“. Zásadne obsahovo totožný právny názor zaujal aj
Najvyšší súd SR v zmienenom uznesení spis. zn. 5Cdo 112/2012 zo dňa 22.11.2012.

Súd v ďalšom poukazuje na iné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2 Cdo 185/2012 zo
dňa 25.07.2012 (Ústavný súd SR svojim uznesením č. k. III. ÚS 595/2012-15 zo dňa 11.12.2012
odmietol sťažnosť odporcu vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu
podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a ust. čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného
práva na verejné prerokovanie veci v jej prítomnosti podľa ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na

spravodlivésúdnekonaniepodľaust.čl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd
postupom Krajského súdu v Trenčíne v odvolacom konaní vedenom pod spis. zn. 19CoE 492/2011 a
jeho uznesením zo dňa 29.03.2012 a postupom Najvyššieho súdu SR v dovolacom konaní vedenom
pod spis. zn. 2Cdo 185/2012 a jeho uznesením zo dňa 25.07.2012, pre jej zjavnú neopodstatnenosť),
ktorým odmietol dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. 19CoE 492/2011

zo dňa 29.03.2012, ktorým Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací potvrdil uznesenie Okresného
súdu Považská Bystrica č. k. 3Er/652/2011-21 zo dňa 29.07.2011, ktorým Okresný súd Považská
Bystrica zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci
oprávneného - odporcu na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu
Košice spis. zn. 3 C 408/2009 zo dňa 08.03.2010. Krajský súd v Trenčíne konštatoval správnosť

postupu a právneho postavenia Okresného súdu Považská Bystrica, ktoré svoje rozhodnutie odôvodnil
vyslovením záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v poistnej zmluve zo dňa
10.04.2008 (vo všeobecných poistných podmienkach oprávneného - odporcu - časť XV.; poznámka:
s ohľadom na dátum uzavretia poistnej zmluvy v tomto prípade, je zrejmé, že ide o rovnaké VPP zodňa 21.05.2007, ako tomu bolo v prejednávanej veci, keďže zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá
dňa 28.04.2008). Ďalej okresný súd poukázal okrem iného na ust. čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS,
ust. § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. a ust. § 52 a nasl.

OZ, ako aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Konštatoval, že je nepochybné, že rozhodcovská
doložka obsiahnutá vo VPP znemožňuje spotrebiteľovi (povinnému) vyriešiť prípadný spor inak ako
v rozhodcovskom konaní. Doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy ako
osobitné zmluvné dojednanie. Oprávnená však nepreukázala, že by si povinný rozhodcovské konanie
vymieňoval. Okresný súd mal za to, že povinný si rozhodcovskú doložku nedojednal individuálne a pri

jej akceptácii nemal na výber. Celú zmluvu, vrátane poistných podmienok mohol ako celok len prijať
a podrobiť sa týmto podmienkam alebo celú zmluvu odmietnuť. Rozhodcovská doložka neobsahuje
žiadne poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a občianskym súdnym konaním
na všeobecnom súde. Predmetnou rozhodcovskou doložkou dochádza reálne k narušeniu smernicou
sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že rozhodcovská
doložka je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 52 a nasl. OZ ako aj s príslušnými
ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi. Najvyšší súd SR
v uvedenom rozhodnutí uviedol, že rozhodnutia tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu
nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa
pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli

ich účel a význam.
Napokon si súd dovolí poukázať len na margo uvedenej argumentácie na právny názor vyslovený
Ústavným súdom ČR v náleze spis. zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého: „Je
potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od
obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať

dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú
(napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednania o zmluvnej pokute). Ak tak aj napriek tomu dodávateľ
urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu.“.

S poukazom na uvedené dôvody, ako aj na citovanú judikatúru Najvyššieho súdu SR, považoval
argumentáciu odporcu uvedenú v jeho vyjadrení za nedôvodnú, a to aj napriek niekoľkým súdnym
rozhodnutiam,naktoréodporcapoukázalaktorýmisasúdprisvojomrozhodovanítaknecítilbyťviazaný.
Súd len v stručnosti poukazuje v kontexte odporcom uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spis.
zn. 2Cdo 5/2012 zo dňa 31.01.2012, že pokiaľ Ústavný súd SR nálezom č. k. II. ÚS 499/2012-47 zo dňa

10.07.2013zrušiltotorozhodnutieNajvyššiehosúduSRavecmuvrátilnaďalšiekonanie,zodôvodnenia
tohto rozhodnutia nevyplýva správnosť argumentácie odporcu o individuálnom dojednaní predmetnej
rozhodcovskej doložky a jej prijateľnosti, ale len to, že dotknuté rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo
zrušené v podstate z procesných dôvodov, keďže Ústavný súd SR mu vytkol, že svojim postupom porušil
právo odporcu na spravodlivý súdny proces a odňal mu možnosť konať pred súdom (čl. 46 ods. 1 a čl.

48 ods. 2 Ústavy SR). V ďalšom pokiaľ odporca argumentoval s poukazom na uznesenie Najvyššieho
súdu SR spis. zn. 3MCdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012, z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že
poukaz odporcu na toto rozhodnutie bol výslovne účelový, keďže z tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR vyplýva len toľko, že rozhodnutia nižších súdov (Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského
súdu v Banskej Bystrici), ktorými bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie zamietnutá (vo veci iného

oprávneného ako odporcu), boli zrušené pre nedostatky v ich odôvodnení, a to vzhľadom k tomu, že
súdy nižšieho stupňa sa nezaoberali posúdením otázky, aké práva a povinnosti vyplývali zo znenia ust.
bodu 4.9.2 všeobecných podmienok oprávneného, podľa ktorého mal mať povinný z exekúcie možnosť
odmietnuťdojednanúrozhodcovskúdoložkuvlehote30dníododňazaloženiazmluvnéhovzťahua(čia)
aké právne dôsledky malo mať zmluvné dojednanie na preskúmavanú vec. V kontexte tohto rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci nešlo o zhodnú situáciu ako v
prípade posudzovanom Najvyšším súdom SR, keďže ust. VPP o možnosti odmietnutia rozhodcovskej
doložky odporcom v lehote 30 dní od prijatia návrhu na uzavretie poistnej zmluvy (resp. v lehote do 30
dní od vydania tohto dodatku) bolo do VPP inkorporované až ich dodatkom č. 2 zo dňa 15.12.2008, t. j.
následne po tom, ako navrhovateľka prijala návrh poistnej zmluvy dňa 28.04.2008 spolu s VPP (vrátane

rozhodcovskejdoložky).Ďalšiedôvody,ktoréviedlisúdkneopodstatnenostitejtoargumentácieodporcu,
uviedol súd vyššie. Pokiaľ ide o iné odporcom označované a predložené rozhodnutia či už okresných
súdov, alebo krajských súdov (v niektorých z nich súdy dospeli k záveru o individuálnom dojednaní
spornej rozhodcovskej doložky), súd sa s nimi vzhľadom k svojej vyššie uvedenej argumentácii (aj spoukazom na cit. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR) stotožniť nemohol a obranu odporcu založenú na
týchto rozhodnutiach neprijal.
Súd tak po vykonanom prieskume platnosti dotknutej rozhodcovskej doložky dospel k záveru, že táto

je absolútne neplatná (§ 53 ods. 4 OZ) a teda, že v prejednávanej veci je daný dôvod podľa ust.
§ 40 ods. 1 písm. c) ZRK. Preto návrhu navrhovateľky vyhovel a zrušil navrhovateľkou napadnutý
rozhodcovský rozsudok. V ďalšom sa tak z dôvodu nadbytočnosti súd už nezaoberal navrhovateľkou
opísanými skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi návrh na zrušenie napadnutého rozhodcovského
rozsudku v kontexte ust. § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 44/2002 Z. z. Rovnako z dôvodu nadbytočnosti

(keďže skutkové zistenia súdu vyplývajúce z týchto listinných dôkazov produkovaných navrhovateľkou -
list odporcu zo dňa 05.05.2008, list odporcu zo dňa 01.10.2008 o povolení splácania dlžného poistného/
zmluvnej pokuty v splátkach, bankové zloženky potvrdzujúce úhradu poistného odporkyňou v období od
09.10.2009 do 03.03.2009 - nemohli nič zmeniť na vyššie vyslovených úvahách a záveroch súdu, na
ktorých súd postavil svoje rozhodnutie v prejednávanej veci, keďže tieto sa týkali už následného plnenia
povinností navrhovateľky zo zmluvy po jej uzavretí a teda nemohli ovplyvniť platnosť, resp. neplatnosť

zmluvných dojednaní účastníkov uvedených v poistnej zmluve, resp. VPP) sa súd už nezaoberal
udávaním skutkových zistení z niektorých navrhovateľkou produkovaných dôkazov, ktoré neboli vyššie
spomenuté.
Zároveň v súlade s ust. § 43 ods. 1 ZRK vyslovil, že po právoplatnosti tohto rozsudku bude v konaní
pokračovať a vec žaloby odporcu zo dňa 02.01.2012 bude prejednaná v občianskom súdnom konaní.

Na základe cit. ust. § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. môže súd odložiť vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Odklad vykonateľnosti tak chráni povinného pred neodvratnými dôsledkami
núteného výkonu povinnosti obsiahnutej v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ktoré je síce vykonateľné,
ale jeho obsah možno ešte zvrátiť použitím osobitne na to určeného procesného prostriedku, v
prejednávanom prípade návrhom v zmysle cit. ust. 40 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. Odklad

vykonateľnosti v zmysle citovaného ustanovenia predpokladá jednak existenciu právoplatného rozsudku
rozhodcovského súdu (spôsobilý predmet konania) a jednak podanie samotného návrh na odloženie
vykonateľnosti, a to v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Musí teda ísť o dva návrhy, a to o
návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle cit. ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., ktorý
musí byť podaný v lehote podľa cit. ust. § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., ktorého včasné podanie

potomumožňujepodaťsamotnýnávrhnaodloženievykonateľnostirozhodcovskéhorozsudku.Uvedené
návrhymôžubyťspojenévjednom.Oprávnenouosobounapodanietýchtonávrhovjepodľacit.ust.§40
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. účastník rozhodcovského konania. Dôvodnosť odkladu vykonateľnosti
nemá zákonné kritériá. Napriek tomu sa dajú vyabstrahovať niektoré predpoklady dôvodnosti odkladu
vykonateľnosti. Predovšetkým to je záver o prípustnosti podania návrhu na zrušenie rozhodcovského

rozsudku z dôvodov podľa cit. ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. Ďalej by je potrebné dôjsť k
záveru, že podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je zjavne neopodstatnené.
Súčasne súd s ohľadom na vyššie uvedené úvahy a závery, ktoré viedli k jeho rozhodnutiu o zrušení
napadnutého rozhodcovského rozsudku, tak podľa cit. ust. § 40 ods. 2 veta druhá zákona č. 244/2002
Z. z. rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku rozhodcovského, a to

až do času, kedy bude právoplatne rozhodnuté vo veci návrhu navrhovateľky o zrušenie napadnutého
rozsudku. Súd svoje rozhodnutie postavil súčasne aj na úvahe o tom, že núteným výkonom povinnosti
navrhovateľky obsiahnutej v napadnutom rozhodcovskom rozsudku by mohlo dôjsť k závažnému a
zároveň nezvratnému zásahu do majetkovej sféry navrhovateľky, čo by mohlo mať navyše za dôsledok
ohrozenie kvality života navrhovateľky na hranici samotnej existencie.

O náhrade trov tejto časti konania tak súd rozhodne pri rozhodnutí vo veci samej o žalobe odporcu zo
dňa 02.01.2012 (§ 151 veta prvá O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.