Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116203671
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116203671.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore žalobcu: Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a.s. so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: P. X., nar.
X.X.XXXX, bytom Košice, S. XX, o zaplatenie 70,89 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 70,89 EUR na účet žalobcu vedený v Štátnej pokladnici č.
účtu X., O.: XXXX, Q.: XXXXXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Nepriznáva žalobcovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.2.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy vo výške 70,89 EUR titulom úhrady vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol za obdobie od 8.5.2013 do 16.7.2015 vyňatý z povinného
zdravotného poistenia v SR ako osoba, ktorá nemá trvalý pobyt v SR, len povolenie k pobytu a
nie je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý má sídlo na území SR a preto nie je povinne zdravotne
poistená. Žalovaný si zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi nesplnil, žalobca sa rozhodujúce
skutočnosti dozvedel až dňa 21.7.2015. Žalovaný zdravotnú starostlivosť na území SR, hradenú
žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia, čerpal aj v období po vyňatí/zániku jeho verejného
zdravotného poistenia v SR, hoci už na ňu nemal nárok. Tým vznikla žalobcovi škoda v sume 70,89

EUR. Rozpis poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovanému hradenej žalobcom v období po vyňatí/
zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR je v priloženom účte poistenca. Žalovaný zdravotnú
starostlivosť na území Slovenskej republiky hradenú žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia
čerpal aj v období po vyňatí/zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR, hoci už na ňu nemal
nárok. Tým vznikla žalobcovi škoda v sume 70,89 EUR. Žalobca písomne vyzval žalovaného na úhradu
vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou zo dňa 15.12.2015. Žalovaný doposiaľ žalobcovi
dlžnú sumu neuhradil.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Podľa ust. § 177 ods. 1,2 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Pojednávanie nie
jepotrebnénariaďovať,aka)ideibaootázkujednoduchéhoprávnehoposúdeniaveci,skutkovétvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím
vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

4. Vo veci bolo vykonané dokazovanie listinnými dokladmi predloženými žalobcom, na základe ktorých
súd zistil tento skutkový stav:5. Z výpisu z účtu žalovaného ako poistenca (zdravotná starostlivosť) za obdobie od 8.5.2013 do
16.7.2015 súd zistil, že žalobca zaplatil tzv. kapitačný paušál ako aj úhradu za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť, za celé obdobie spolu vo výške 178,65 EUR.

6. Z evidencie žalobcu súd zistil, že žalovaný bol poistený u žalobcu v období od 5.12.2012 do 7.5.2013
a od 17.7.2015.

7. Z listu žalobcu adresovaného žalovanému označeného ako Opakovaná výzva na úhradu - pokus

o zmier zo dňa 15.12.2015 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 70,89
EUR z dôvodu, že žalobca za neho hradil zdravotnú starostlivosť a kapitačné platby aj v čase, keď už
nebol zdravotne poistený v Slovenskej republike, nakoľko túto skutočnosť žalovaný oznámil žalobcovi
oneskorene.

8. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov

na území Slovenskej republiky sú povinne zdravotne poistené osoby, ktoré majú na území Slovenskej
republiky trvalý pobyt.

9.Podľaust.§3ods.3písm.b/zák.č.273/1994Z.z.ozdravotnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov
z povinného zdravotného poistenia sú vyňaté osoby, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý

pobyt a sú zamestnané u zamestnávateľov, ktorí nemajú sídlo na území Slovenskej republiky, a sú
zdravotne poistené na území štátu, v ktorom má ich zamestnávateľ sídlo.

10. Podľa ust. § 15 ods. 2 písm. c/ zák. č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších
predpisov povinnosť platiť poistné v Slovenskej republiky nie je po dobu, po ktorú sa osoba dlhodobo

najmenej po dobu šiestich mesiacov zdržiava v cudzine, kde je zdravotne poistená. V takomto prípade
nemá poistenec nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti. Túto skutočnosť je poistenec povinný oznámiť
príslušnej zdravotnej poisťovni.

11. Podľa ust. § 27 písm. e/ zák. č. 273/1994 Z.z. poistenec je povinný oznámiť žalobcovi skutočnosť,

že je zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území Slovenskej republiky a je zdravotne
poistený na území štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo, do 8 dní od vzniku pracovného pomeru, a
vrátiť preukaz poistenca.

12. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 98/1995 Z.z. Liečebný poriadok sa zdravotná starostlivosť na základe

zdravotného poistenia poskytuje len poistencom. V takomto prípade nemá poistenec ako osoba vyňatá z
povinnéhozdravotnéhopoistenianaúzemíSlovenskejrepublikynároknaúhraduposkytnutejzdravotnej
starostlivosti zo zdravotného poistenia v Slovenskej republike.

13. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, v znení účinnom v období od

1.2.2008, poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená
podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená“).

14. Podľa ust. § 3 ods. 2 citovaného zákona, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne

poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine
a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po
sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

15. Podľa ust. § 3 ods. 4 citovaného zákona, zdravotným poistením v cudzine sa na účely tohto zákona

rozumie systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie
alebo daňového systému príslušného štátu alebo komerčné zdravotné poistenie ustanovené legislatívou
príslušného členského štátu pre vykonávanú činnosť; v prípade štátov, ktoré nie sú členskými štátmi, sa
týmto pojmom rozumie aj komerčné poistenie liečebných nákladov.

16. Podľa ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona, verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o
fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného
rodinného príslušníka podľa § 3 ods. 3 písm. h).17. Podľa ust. § 4 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky,verejnézdravotnépoistenievznikáajdňomnasledujúcimpodnizánikuskutočnostíuvedených
v § 3 ods. 2 písm. a) až c).

18. Podľa ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods.
2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.

19. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v
rozsahu ustanovenom osobitným predpisom (zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti
uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti), ak ďalej nie je ustanovené inak.

20. Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej

starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom ( § 9 a 10).

21. Podľa ust. § 22 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, poistenec je povinný plniť oznamovacie povinnosti
podľa § 23 ods. 1, 4 a 6.

22.Podľaust.§23ods.1písm.c)citovanéhozákona,poistenecjepovinnýoznámiťpríslušnejzdravotnej
poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia
(§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.

23. Podľa us. § 23 ods. 4 citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich dní

skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a ods. 3) zdravotnej
poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.

24. Podľa ust. § 25 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, príslušná zdravotná poisťovňa je povinná
zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise (odkaz na

zákon č. 577/2004 Z.z.).

25. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, zdravotná
poisťovňa poskytuje príspevky na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených
osobitným predpisom (odkaz na zákon č. 577/2004 Z.z.).

26. Podľa ust. § 38 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na
základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti, na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú služby
súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

27. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu - zdravotnej poisťovne, na vrátenie úhrady, ktorú zaplatil
zazdravotnústarostlivosť,poskytnutúzfinančnýchprostriedkovzdravotnéhopoisteniapočasdoby,kedy
bol žalovaný vyňatý zo zdravotného poistenia na území SR a na úhradu zdravotnej starostlivosti nemal
nárok.

28. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na žalovaného sa vzťahuje zákon č. 580/2004
Z.z. o zdravotnom poistení, pretože spĺňa podmienky ustanovené v ust. § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 a § 4
ods. 1 tohto zákona a teda, je poistencom povinného verejného zdravotného poistenia na území SR.
Žalovaný je totiž fyzickou osobou s trvalým pobytom na území SR.

29. Žalovanému ako poistencovi v súlade s ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9 ods. 1 citovaného
zákona, preto prislúcha právo na úhradu zdravotnej starostlivosti a príslušná zdravotná poisťovňa (v
danom prípade navrhovateľ) je v zmysle ust. § 25 ods. 2 písm. a) citovaného zákona povinná túto
starostlivosť mu zabezpečiť, v rozsahu ustanovenom v zákone č. 577/2004 Z.z.

30. Zákon č. 580/2004 Z.z. však ustanovuje výnimky z verejného zdravotného poistenia. Ako to vyplýva
z ust. § 3 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, takouto výnimkou je, ak je fyzická osoba zamestnaná v
cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. Ak takátoskutočnosť nastane, dochádza k zániku verejného zdravotného poistenia, tak ako to vyplýva z ust. § 5
ods. 2 citovaného zákona.

31. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že u žalovaného, na ktorého sa
pôvodne vzťahovalo verejné zdravotné poistenie na území SR v zmysle ust. § 5 ods. 2 zák. č. 580/2004
Z.z., došlo ku dňu 7.5.2013 k zániku verejného zdravotného poistenia žalovaného na území SR.

32. Napriek tomu, že došlo k zániku poistenia, žalovanému bola v období od 8.5.2013 do 13.7.2015

na území SR hradená zdravotná starostlivosť spočívajúca v úhrade tzv. kapitačného paušálu za
primárnu ambulantnú starostlivosť ako aj iné úhrady za reálne poskytnutú zdravotnú starostlivosť spolu
vo výške 178,65 EUR. Kapitačným paušálom sa rozumie mesačná paušálna platba, ktorú dostáva
lekár od poisťovne za každého registrovaného poistenca na základe dohody o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti uzatvorenej medzi lekárom a poistencom bez ohľadu na to, či lekára navštevuje alebo nie.
Sumu v celkovej výške 178,65 EUR zaplatil žalobca plniac svoju povinnosť v zmysle zákona č. 581/2004

Z.z. o zdravotných poisťovniach, keďže o zániku poistenia nemal vedomosť.

33. Žalovaný si totiž nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť ustanovenú v § 22 ods. 2 písm. f/ v spojení
s ust. § 23 ods. 1 písm. c/ a § 23 ods. 4 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a to oznámiť
najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť

preukaz poistenca.

34. Súd mal za to, že na úhradu zdravotnej starostlivosti žalovaný nemal nárok z dôvodu zániku
poistenia. Právo na úhradu zdravotnej starostlivosti s ust. § 22 ods. 1 písm. b/ v spojení s ust. § 9 ods.
1 citovaného zákona má totiž len poistenec. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vznikla škoda, ktorú súd

posúdil podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

35. Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

36. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

37.Podľaustanovenia§415Občianskehozákonníka,každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

38. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho
zákonníka je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosti medzi protiprávnym
úkonom a škodou, 4. zavinenie.

39. Protiprávny úkon je porušením právnej povinnosti, a teda správaním, ktoré sa prieči právu a preto
je protiprávne. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Zahŕňa tak konanie, t.j. správanie aktívneho charakteru,
ako aj opomenutie, t.j. správanie pasívneho charakteru.

40. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch a ktorá spočíva v zmenšení majetku

poškodeného.

41. Príčinná súvislosť znamená určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou
zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

42. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa
objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy
zavinenia, preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia
v Trestnom zákone, ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie a tie sa vnútorne
členia na stupne zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na

nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol
s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu,
avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí.
Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadomna okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol. Príčinnou súvislosťou treba rozumieť
určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej
povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

43. Súd má za to, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti
žalovaného za vznik škody.

44. Protiprávny úkon žalovaného spočíva v porušení právnej povinnosti, ustanovenej v § 22 ods. 2 písm.

f), v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a
teda v nesplnení vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti.

45. Škodu predstavuje majetková ujma, zmenšenie majetku žalobcu o finančné prostriedky, ktoré uhradil
z prostriedkov verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť žalovaného v rozsahu 178,65
EUR.

46. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, súd mal za to, že škoda
nesporne vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti. Tým, že si žalovaný
nesplnil oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi, žalobca nemal vedomosť o zániku poistenia a ďalej
si plnil svoju zákonnú povinnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť, hoci túto povinnosť už nemal. Keby

bol žalovaný oznamovaciu povinnosť splnil, žalobca by nadobudol vedomosť o zániku poistenia a
zdravotnú starostlivosť by nebol hradil, čo znamená, že ku škode by nedošlo.

47. Čo sa týka zavinenia, pre záver o zodpovednosti za škodu v danom prípade postačuje
nedbanlivostné zavinenie, hoci aj nevedomé. Je možné predpokladať, že žalovaný nechcel spôsobiť

škodu, avšak vzhľadom na okolnosti o tom vedieť mal a mohol.

48. Keďže žalobca si uplatnil náhradu škody iba vo výške 70,89 EUR, súd mal za to, že žalovaný
je zodpovedný za vznik škody v rozsahu prevyšujúcej uplatnený nárok, súd na základe vykonaného
dokazovania v súlade s cit. zák. ust. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnenú škodu.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a contrario a nepriznal žalobcovi, ktorý
mal v konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania náhradu trov, keďže mu žiadne
preukázateľné trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboliuplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38
exekučného poriadku.