Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 3, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415010208
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Repáň
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5415010208.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a JUDr. Márie Urbanovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. novembra 2016 v
Žiline, o odvolaní prokurátora a obžalovaného C. D. proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn.
9T/52/2015 zo 7. júna 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného C. D. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín uznal obžalovaného C. D. vinným z prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

dňa 13.09.2015 okolo 16:23 hod. viedol motorové vozidlo zn. FIAT Bravo, ev. č. RK 988 BU v Dolnom
Kubíne po miestnej komunikácii od mestskej časti Mokraď smerom na ulicu M. R. Štefánika, kde bol

zastavený a kontrolovaný policajtmi OR PZ Dolný Kubín, pričom obžalovaný takto konal napriek tomu,
že mu v tom čase plynul trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, ktorý mu bol
uložený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 4T/22/2009 zo dňa 25.5.2010.

Za to ho okresný súd odsúdil podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 4
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na

výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa
§ 61 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. uložil obžalovanému trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 rokov. Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák.
uložil obžalovanému ochranný dohľad vo výmere 2 roky.

Proti tomuto rozsudku podal čo do výroku o vine a treste odvolanie prokurátor príslušnej prokuratúry.

Odvolanie odôvodnil tým, že súd svojím konaním porušil ustanovenie § 278 ods. 1 Tr. por., pretože síce
rozhodol o podobnom, avšak nie o tom istom skutku, ktorý bol predmetom obžaloby, čím boli porušené
aj práva obžalovaného vyjadriť sa ku skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie a hájiť sa spôsobom,
akým uzná za vhodný. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a
vrátil vec prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Rozsudok napadol odvolaním aj obžalovaný, pričom poukázal na to, že si je vedomý svojej chyby, ale
nemôže dopustiť, aby za to trpela jeho rodina, pričom je presvedčený, že je možnosť uloženia iného
alternatívneho trestu, a preto žiada o prehodnotenie výšky trestu. Aj keď z obsahu odvolania vyplýva,
že toto smeruje proti výroku o treste, v závere svojho odvolania obžalovaný žiadal, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom nazreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného
C. D. nie je dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného
postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2
Tr. por., najmä zásady zákonného procesu podľa § 2 ods. 7, práva na obhajobu podľa § 2 ods. 9,
voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12, rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14

Tr. por. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po správnom
procesnom postupe a v súlade so všetkými zákonným ustanoveniami, ktoré trestný proces upravujú.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného
stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja, ktorý zodpovedá všetkým
vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú

reťaz ako priamych, tak aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný
spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa.

Právna kvalifikácia súdeného skutku ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d) Tr. zák. aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa

v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa
tohto uvedeného zákonného ustanovenia.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd podrobne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo
vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými

úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.
Odôvodnenie rozsudku teda učinil súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 Tr. por.

Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku, ktoré sa týkajú výroku o vine a

vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si odvolací súd v celom rozsahu
osvojuje a v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.

K výroku o vine a k námietkam prokurátora k zachovaniu totožnosti skutku môže krajský súd len
stručne uviesť, že obžalovaný bol dňa 13. septembra 2015 o 16,23 hod. kontrolovaný hliadkou polície

akovodičmotorovéhovozidla,totoviedolatonapriektomu,žemuvtomčaseplynultrestzákazučinnosti
vedeniamotorovýchvozidiel. Uobžalovanéhopritomnejdeoprvékonanievrozporespravidlamicestnej
premávky, nakoľko už v správnom konaní mu bola niekoľkokrát uložená sankcia zákazu činnosti za
dopravné priestupky a rovnako mu bol opakovane ukladaný trest zákazu činnosti. Správny je záver
okresného súdu, že trest zákazu činnosti, ktorý bol obžalovanému uložený vo veci vedenej na

- Okresnom súde Ružomberok sp.zn. 1T/157/2004 vo výmere 3 roky, obžalovaný vykonával od
10.05.2005 do 02.01.2006 a od 29.05.2007 do 05.10.2009,
- Okresnom súde Ružomberok sp.zn. 8T/176/2009 vo výmere 3 roky obžalovaný vykonával od
07.04.2010 do 02.06.2010,
-OkresnomsúdeRužomberoksp.zn.8T/18/2011,ktorýmbolzrušenývýrokotresterozsudkuOkresného

súdu Ružomberok sp.zn. 8T/176/2009 a bol obžalovanému uložený súhrnný trest zákazu činnosti vo
výmere 3 roky vykonával od 29.07.2011 do 02.06.2014,
- Okresnom súde Trnava sp.zn. 4T/22/2009 vo výmere 3 roky vykonáva od 03.06.2014 a doposiaľ tento
nevykonal.

Plynutie trestu zákazu činnosti ovplyvňoval a prerušoval výkon nepodmienečných trestov, ktoré boli
obžalovanému uložené. Trest zákazu činnosti , ktorý bol obžalovanému uložený vo veci vedenej na
Okresnom súde Dolný Kubín sp.zn. 9T/49/2011 začne vykonávať až po vykonaní trestu zákazu činnosti,
ktorý mu bol uložený už spomínaným rozsudkom Okresného súdu Trnava.

Aj krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom okresného súdu, že obžalovaný maril výkon
rozhodnutia - Okresného súdu Trnava sp.zn. 4T/22/2009 zo dňa 25.05.2010 a úpravou skutku neboli
porušené žiadne z práv obžalovaného, či zásad trestného konania.Prokurátorpodalobžalobupreskutokvznení:„dňa13.09.2015okolo16,23hod.viedolosobnémotorové
vozidlo zn. Fiat Bravo ev. č. RK 988BU v Dolnom Kubíne po miestnej komunikácii od mestskej časti
Mokraď smerom na ulicu M. R. Štefánika a takto konal i napriek tomu, že mu bol právoplatným

rozsudkomOkresnéhosúduDolnýKubínsp.zn.9T/49/2011-225zodňa14.02.2012uloženýtrestzákazu
činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 48 mesiacov.“

Totožnosť skutku v zásade znamená zhodu skutku uvedeného v obžalobe so skutkom, ktorý je uvedený
vo výroku rozsudku. Totožnosť skutku bude vždy zachovaná pri úplnom súlade medzi opisom skutku v

obžalobe a opisom skutku vo výrokovej časti rozhodnutia súdu v prípade, ak budú zachované skutkové
okolnosti a bude odlišné len právne posúdenie skutku.

Medzi skutkom, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu a skutkom uvedeným vo výroku rozsudku však
nemusíbyťúplnázhoda.Niektoréskutočnostimôžuodpadnúťainénaopakpribudnúť,nesmiesazmeniť
len podstata skutku. Tá je určovaná účasťou obžalovaného na určitej udalosti popísanej v obžalobe, z

ktorej vzišiel následok porušujúci alebo ohrozujúci spoločenské záujmy chránené Trestným zákonom.
Totožnosť skutku tak bude zachovaná, ak bude zachovaná totožnosť konania alebo následku, alebo
ich časť.

Podstatou konania, ktoré sa obžalovanému kladie za vinu, je skutočnosť, že vykonával činnosť, na

ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti. Nemôže teda dôjsť k porušeniu zásad zachovania
totožnosti skutku, ak okresný súd dospel k záveru, že obžalovaný viedol motorové vozidlo v čase
plynutia trestu zákazu činnosti, ktorý mu bol uložený iným rozsudkom, ako uvádza obžaloba. Podstatné
je, že viedol motorové vozidlo - teda vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze
činnosti, a skutočnosť, že prvostupňový súd dal do súladu skutkové zistenia s faktickým stavom - teda

správne zistil, ktorý trest zákazu činnosti obžalovaný vykonával - nie je ani porušením totožnosti skutku,
ani porušením práv obžalovaného, ktorý bol na hlavnom pojednávaní ku skutku riadne vypočutý. Krajský
súd zastáva názor, že je zachovaná totožnosť konania a rovnako tak aj totožnosť následku. Z uvedených
dôvodov krajský súd nepovažoval odvolanie prokurátora za dôvodné.

Pokiaľ ide o výrok o vine odvolací súd tento považuje v celom rozsahu za správny a zákonný.
Rovnako ako výrok o treste. Okresný súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného
a existenciu jednej priťažujúcej okolnosti spočívajúcej v tom, že obžalovaný bol v minulosti
viackrát odsúdený. Okresný súd správne postupoval v súlade s ustanovením 49 ods. 2 Tr. zák.,
keďže obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného

odsúdenia. Vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného uložil mu súd primeraný trest
odňatia slobody a tento záver neovplyvňujú ani skutočnosti uvádzané obžalovaným v odvolaní.
Obžalovaný nepreukázal, že predchádzajúce ukladanie podmienečných trestov splnilo účel trestu, preto
na jeho prevýchovu je potrebné pôsobiť trestom nepodmienečným. Z uvedených dôvodov je aj tento
výrok správny a zákonný.

Na základe vyššie uvedených skutočností, keď odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie okresného
prokurátora a obžalovaného nie je v žiadnom smere dôvodné, toto odvolanie zamietol, a to postupom
podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.