Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/126/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715204121
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715204121.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľa:
N.. T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. Č. X, XXX XX X. X., štátny občan SR, právne zast.
advokátom JUDr. Ivanom Hegerom, so sídlom Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcom: v
I. rade Y.. Q. T., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Č. X/XXXX, XXX XX X. X., právne zast. advokátskou
kanceláriou AEQUITAS s.r.o., so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, v II. rade
Y.. U. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ď. XX/XXXX, XXX XX X. X., obaja štátni občania SR a v III.
rade Poľnohospodárske družstvo Banská Bystrica časť P o d l a v i c e, so sídlom Podlavická cesta 85,
974 09 Banská Bystrica - Podlavice, IČO: 00 189 251, o určenie neplatnosti zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na súd domáhal toho, aby súd určil, že právny úkon -
kúpna zmluva zo dňa 22. 05. 1990 uzatvorená medzi JUDr. U. T. a JUDr. Q. T. ako kupujúcimi a
Poľnohospodárskym družstvom Banská Bystrica časť P o d l a v i c e ako predávajúcim, ktorej
predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v obci X. X., okres X. X., v katastrálnom území
L., a to pozemky evidované ako parcely registra C KN: parc. č. XXXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere
1016 m2 a parc. č. XXXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere 911 m2, ktorej zápis vlastníckeho práva
bol povolený pod č. 199/90, je absolútne neplatným právnym úkonom. Zároveň sa domáhal aj náhrady
trov konania. Vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol:
„I. Kúpnou zmluvou zo dňa 22.05.1990 žalovaný 1/ a žalovaný 2/ ako kupujúci nadobudli od žalovaného
3/ ako predávajúceho nasledujúce nehnuteľností - parcely registra „C“ evidované na LV č. XXXX, okres
X. X., obec X. X., k.ú. L., vedené Okresným úradom X. X., katastrálny odbor, parcely registra C:
- parcelné č. XXXX/X, trvalé trávnaté porasty (v evidencii nehnuteľností pôvodne a v čase uzavretia
zmluvy zapísané ako les) o výmere 1016 m2
- parcelné č. XXXX/X, trvalé trávnaté porasty (v evidencii nehnuteľností pôvodne a v čase uzavretia
zmluvy zapísané ako les) o výmere 911 m2
V čase uzavretia kúpnej zmluvy boli vyššie uvedené nehnuteľnosti vedené v evidencii nehnuteľností ako
les a v pozemkovej knihe ako pastviny. Tento rozpor bol následkom skutočnosti, že v zmysle ustanovení
zákona č. 22/1964 Zb. sa zápisy vykonávali v evidencii nehnuteľností a zápisy do pozemkovej knihy boli
od roku 1950 dobrovoľné a v roku 1964 boli zrušené. Je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o pozemky
bývalého i súčasného urbárskeho spoločenstva, ktoré zákonom č. 81/1949 Zb. prešli v roku 1950
do vlastníctva JRD, Urbársky majetok je nedeliteľný, z ktorého nemožno odčleniť' a odpredať' časť
pozemku. V žiadnom prípade sa však nejednalo o trvalé trávnaté plochy ako to bolo uvedené v kúpnej
zmluve, ale o les ako to potvrdzuje aj priložený geometrický plán. V kúpnej zmluve však boli predmetné

pozemky v rozpore s geometrickým plánom, údajmi evidencie nehnuteľností a nakoniec aj so skutočným
stavom uvedené ako trvalé trávnaté plochy.
II. V zmysle ust. § 6 zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v znení platnom v rozhodujúcom
období: „Údaje evidencie nehnuteľností sú záväzné pre plánovanie a riadenie poľnohospodárskej
výroby, pre výkazníctvo a štatistiku o poľnohospodárskom pôdnom fonde a lesnom fonde, pre prehľady
nehnuteľností vedené socialistickými organizáciami a sú aj podkladom pre spisovanie zmlúv a iných
listín o nehnuteľnostiach."
Zároveň v zmysle ust. § 7 zákona o evidencii nehnuteľností boli vlastníci, organizácie spravujúce národný
majetok a užívatelia nehnuteľností povinní zabezpečovať súlad zápisov v evidencii nehnuteľností so
skutočným stavom, pričom táto povinnosť sa týkala aj druhu pozemku.
Z uvedeného je zrejmé, že pozemky, ktoré boli predmetom napádanej kúpnej zmluvy boli v čase jej
uzavretia evidované ako les, pričom tento zápis aj odzrkadľoval reálny stav.
Ako vyplýva z vyššie citovaného ust. § 6 zákona o evidencii nehnuteľností, údaje evidencie nehnuteľností
sú podkladom pre spisovanie listín. Kúpna zmluva však nevychádzala z údajov evidencie nehnuteľností,
ale nesprávne uvádzala druh prevádzaných pozemkov ako trvalé trávnaté porasty.
V období predchádzajúcom uzavretiu kúpnej zmluvy boli predmetné pozemky v užívaní
Stredoslovenských štátnych lesov Banská Bystrica, čo len potvrdzuje skutočnosť, že sa jednalo o
pozemky lesného pôdneho fondu. Navyše, v prípadných pochybnostiach, či ide o pozemok patriaci
do lesného pôdneho fondu rozhoduje orgán štátnej správy lesného hospodárstva v zmysle § 2 ods. 3
zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení platnom v rozhodujúcom období ale V žiadnom prípade O tom
nerozhoduje evidencia nehnuteľností na základe údajov kúpnej zmluvy. Žiadne rozhodnutie príslušného
orgánu však k predmetným pozemkom nebolo vydané. Uvedené rozhodnutie nepožadoval ani orgán
geodézie, ktorý v zmysle ust. § 3 a § 4 zákona o evidencii nehnuteľnosti' vedie a udržuje evidenciu
nehnuteľností v súlade so skutočným stavom. Z toho vyplýva, že v dobe podania návrhu na zápis
vlastníckeho práva v prospech žalovaných 1/ a 2/ orgán geodézie nemal žiadne pochybnosti, že sa
skutočne jedná o druh pozemkov - les a ani po zápise zmien vlastníckeho práva nepristúpil k procesu
zmeny druhu pozemkov.
Kúpna zmluva bola uzavretá zjavne v rozpore s geometrickým plánom a údajmi evidencie nehnuteľností.
III. Ustanovenie článku 10 zákona č. 100/1960 Zb. Ústava ČSFR v znení platnom v rozhodujúcom
období:
„Nerastné bohatstvo, základné zdroje energie, základný lesný pôdny fond, prírodné zásoby podzemných
vôd, vodné toky a prírodné liečivé zdroje sú v štátnom vlastníctve. Podrobnosti ustanoví 'zákon
Federálneho zhromaždenia.”
Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení platnom v rozhodujúcom období:
„Lesné pozemky sa nesmú vyňať' z lesného pôdneho fondu, ani sa nesmie obmedziť ich využívanie
na plnenie funkcií lesov, pokiaľ' o ich vyňatí' alebo o obmedzení v ich využívaní nerozhodol orgán
štátnej správy lesného hospodárstva. K vyňatiu lesných pozemkov z lesného pôdneho fondu alebo k
obmedzeniu v ich využívaní môže dôjsť len v nevyhnutných
a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy ekonomického a spoločenského rozvoja nemožno
zabezpečiť inak.”
Ako vyplýva z citovaného § 4 ods. 2 zákona o lesoch lesné pozemky nie je možné vyňať z lesného
pôdneho fondu (zmeniť druh pozemkov) a ani len obmedziť ich využívanie bez predchádzajúceho
súhlasu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Takýto súhlas nebol nikdy vydaný, preto v kúpnej
zmluve nemohli byť prevádzané pozemky namiesto lesov uvedené ako trvalé trávnaté porasty a
zároveň bez súhlasu príslušného orgánu nemohli byť zmenené údaje o druhu pozemku ani v evidencii
nehnuteľnosti.
V zmysle ust. § 16 ods. 3 zákona o lesoch na zmluvu o prevode vlastníctva lesných pozemkov, ku ktorým
patri socialistickej organizácii právo užívania lesných pozemkov, je potrebný súhlas aj takejto organizácie
ako jej užívateľa. Právo užívania predmetných pozemkov mali Stredoslovenské štátne lesy Banská
Bystrica. Na zmluvu o prevode sa teda vyžadoval súhlas Stredoslovenských štátnych lesov Banská
Bystrica. Rovnako ako vo vyššie uvedených prípadoch, ani tu nebol podľa môjho názoru dodržaný zákon
nakoľko súhlas ako základná podmienka platnosti kúpnej zmluvy vydaný nebol.
Skutočnosť, že v kúpnej zmluve boli uvedené nesprávne druhy pozemkov nasvedčuje obchádzaniu
zákona v snahe previesť lesné pozemky aj bez príslušných povolení, resp. kúpna zmluva je v priamom
rozpore so zákonom, nakoľko na prevod predmetných pozemkov neboli
dané potrebné súhlasy príslušných orgánov.
IV. Je nesporné, že predmetné pozemky boli vo vlastníctve družstva Poľnohospodárske družstvo
Banská Bystrica časť P o d l a v i c e , inak by nebolo možné, aby ich v zmysle napádanej kúpnej zmluvy

družstvo za akýchkoľvek podmienok predávalo a žalovaní by ich nemohli od družstva kúpiť' (zásada
nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet).
V zmysle ust. § 15 ods. 4, písm. d) zákona č. 162/1990 o poľnohospodárskom družstevníctve do
pôsobnosti členskej schôdze patrí okrem iného aj rozhodovanie o zmenách b pôdnom fonde. Pred
uzavretím kúpnej zmluvy však k rozhodnutiu - schváleniu kúpnej zmluvy členskou schôdzou družstva
nedošlo, čo je možné chápať' ako ďalšie porušenie, resp. obchádzanie zákona.
Vedomosť žalovaných o v kúpnej zmluve nesprávne uvedených druhoch pozemkoch potvrdzuje aj
následná zmena druhu predmetných pozemkov rozhodnutím Katastrálneho úradu X. X. z roku 1997
na základe návrhu žalovaného 2/ o opravu chýb v katastrálnom operáte, čim sa obišla povinnosť v
zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení
platnom v rozhodujúcom období, nakoľko premenu nepoľnohospodárskej pôdy na poľnohospodársku
pôdu možno vykonať len so súhlasom orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Rovnako
ani v tomto prípade nebol súhlas vydaný, a zmenu druhu pozemku namietal aj Lesný úrad Banská
Bystrica. Zmena bola vykonaná na základe nesúladu registrovanej kúpnej zmluvy, ktorá bola štátnym
notárstvom registrovaná napriek skutočnosti, že obchádzala zákon a nebola v súlade s vtedy uvedenými
a platnými údajmi evidencie nehnuteľností.
Aj po uzavretí kúpnej zmluvy až do doby podania uvedenej žiadosti žalovaným 2/ v roku 1996 boli
predmetné pozemky stále evidované ako lesy, čo dokazuje nielen list vlastníctva, ale aj geometrické
plány zo dňa 17.08.1995, resp. 05.10.1995.
V. Ustanovenie § 63 zákona č. 95/1963 o štátnom notárstve v znení platnom v rozhodujúcom období:
,,(1) Štátne notárstvo preskúma platnosť zmluvy, ktorej registrácia sa navrhla, najmä či svojím obsahom
alebo účelom neodporuje zákonu alebo ho neobchádza alebo sa neprieči záujmom spoločnosti.
(2) Účastníci sú povinní preukázať štátnemu notárstvu najmä oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou,
ktorej sa zmluva týka, a predložiť potrebné rozhodnutia príslušných orgánov, pripadne súhlas na zmluvu.
Ak nemožno niektoré skutočnosti, najmä oprávnenie účastníka nakladať s nehnuteľnosťou, preukázať
inak, treba predložiť o nich písomné vyhlásenie účastníka.
(3) Štátne notárstvo v konaní o registrácii zmluvy o prevode nehnuteľnosti a v konaní o registrácii zmluvy
o zriadení alebo zrušení vecného bremena uváži stanovisko miestneho národného výboru obce, kde je
nehnuteľnosť; toto stanovisko nie je potrebné, ak je tento národný výbor sám účastníkom zmluvy."
Bohužiaľ, aj v prípade registrácie kúpnej zmluvy štátnym notárstvom mám za to, že došlo k rozporu
so zákonom. Pokiaľ by si príslušné štátne notárstvo splnilo svoje zákonné povinnosti zmluva by
nemohla byť zaregistrovaná, nakoľko, ako som už uviedol vyššie, sa prieči zákonu. Rovnako neboli
predložené zákonom vyžadované rozhodnutia a súhlasy príslušných orgánov. či už to bol súhlas štátnej
správy lesného hospodárstva. súhlas Stredoslovenských štátnych lesov ako užívateľa a ďalších vyššie
uvedených.
Takisto nebolo vydané stanovisko miestneho národného výboru obce v zmysle vyššie citovaného ust.
§ 63 ods. 3 zákona o štátnom notárstve.
Štátne notárstvo zaregistrovalo napádanú kúpnu zmluvu aj napriek skutočnosti, že bola v zjavnom
rozpore s geometrickým plánom a údajmi evidencie nehnuteľností.
VI. Ustanovenie § 39 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej aj „OZ“) v znení platnom v dobe uzavretia kúpnej
zmluvy:
„Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči záujmom spoločnosti."
Ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, č.k. 1 Cdo 96/1995, absolútna neplatnosť právneho
úkonu /negotium nullum/ nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona /ex lege/, v dôsledku čoho sa hľadí na
absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí
právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností.
Najvyšší súd SR zároveň v konaní č. 3 Cdo 144/2010 konštatoval, že na základe absolútne neplatného
právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o
ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa.
Predmetnú kúpnu zmluvu považujem v zmysle ust. § 39 OZ a platnej judikatúry za absolútne neplatný
právny úkon nakoľko pri jej uzatvorení došlo podľa môjho názoru hneď k niekoľkým porušeniam, resp.
obchádzaniu zákona.
Mám za to, že k nedodržaniu zákonných povinnosti' došlo najmä v nasledovnom:
I. Nebol vydaný súhlas užívateľa pozemku - Stredoslovenské štátne lesy Banská Bystrica s prevodom
pozemkov

II. Nebol vydaný súhlas štátnej správy lesného hospodárstva s kúpnou zmluvou a ani so zmenou druhu
pozemku
III. Kúpna zmluva nebola schválená členskou schôdzou družstva ako majiteľa pozemkov
IV. V kúpnej zmluve bol nesprávne uvedený druh pozemkov v rozpore s evidenciou nehnuteľností a
skutočným stavom
V. Pri registrácii zmluvy nebol vydaný súhlas miestneho národného výboru
VI. Štátne notárstvo nedostatočne alebo vôbec nepreskúmalo platnosť zmluvy, najmä, či svojím
obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo ho neobchádza alebo sa neprieči záujmom
spoločnosti.
Napriek všetkým vyššie uvedeným porušeniam zákona, z ktorých jasne vyplýva absolútna neplatnosť
kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 39 OZ, bol na základe takejto kúpnej zmluvy vykonaný zápis vlastníckeho
práva v prospech žalovaných.
VII. Neplatnosti vyššie uvedenej kúpnej zmluvy sa dovolávam z dôvodu, že žalobou podanou na
Okresnom súde Banská Bystrica sa žalovaný 1/ domáha od žalobcu vydania bezdôvodného obohatenia,
vysporiadania neoprávnenej stavby a vypratania nehnuteľnosti v konaní č. 11C/136/2014, pričom sa
jedná o nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom napádanej kúpnej zmluvy. Z toho dôvodu je nutné v prvom
rade vyriešiť otázku neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého mali žalovaní 1/ a 2/ nadobudnúť
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, za ktorých údajne užívanie si žalovaný 1/ uplatňuje nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, a to aj napriek tomu, že podľa nášho názoru predmetné nehnuteľnosti nikdy
nenadobudol do svojho vlastníctva nakoľko uzatvorenie kúpnej zmluvy považujem za absolútne neplatný
právny úkon v zmysle ust. § 39 OZ.“

K predmetnému písomnému návrhu sa vyjadril právny zástupca odporkyne v I. rade a žiadal návrh
zamietnuť ako nedôvodný, pričom vo svojom vyjadrení uviedol:
„I. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na rozhodnutí vo veci. Žalobca v podaní zo dňa
11.03.2015 označenom ako žaloba argumentuje naliehavým právnym záujmom, pretože, podľa názoru
Žalobcu, je potrebné vyriešiť otázku neplatnosti právneho úkonu a vlastníctva k pozemkom, aby
mohlo byť rozhodnuté o neoprávnenom užívaní predmetných pozemkov Žalobcom v konaní vedenom
Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 11C/136/2014. Súčasne dňa 27.05.2015 podal Žalobca návrh
na prerušenie konania v zmysle § 109 zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) a to do času rozhodnutia o žalobe vedenej
Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 13C/126/2015. Uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn.
11C/136/2014-145 zo dňa 04.06.2015 bolo konanie sp. zn. 11C/136/2014 prerušené.
V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že právne postavenie Žalobcu nie je závislé od posúdenia
platnosti alebo neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 22.05.1990, nakoľko ani v prípade neplatnosti kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi Žalovaným v 1. Rade a Poľnohospodárskym družstvom Banská Bystrica časť
Podlavice/Žalovaný v 3. Rade by Žalobca nenadobudol právny titul k užívaniu predmetných pozemkov.
Súčasne v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 112/2004 platí, že
„určovacia žaloba nie je opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie
obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo“.
Samotný pojem naliehavého právneho záujmu je potrebné vykladať v súlade s rozhodnutím Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 3 Cdon 1338/96 podľa ktorého platí, že:
„Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy
vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu,
pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v
ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s
predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie
týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou
o určenie, ale aj s otázkou akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha. Ak súd zamieta
žalobu na určenie či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky.“
V tomto konkrétnom prípade je zrejmé, že podanie Žalobcu zo dňa 11.03.2015 nie je účinnejšie než iné
právne prostriedky, nezodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom
nemožno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov
medzi účastníkmi. Zároveň poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1 Cdo 91/2006 v zmysle ktorého platí, že „Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o
prevode nehnuteľností nie je daný, ak sa práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna zmena“. Keďže
Žalovaný v 1. Rade je vlastníkom predmetných nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo
XXXX vedenom Okresným úradom X. X., odbor katastrálny pre katastrálne územie L. z titulu Dohody o
vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov č. V 2899/2013 zo dňa 05.08.2013 a nie z titulu
kúpnej zmluvy zo dňa 22.05.1990, dotýka sa práva k nehnuteľnosti ďalšia právna zmena, a teda nie
je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností/kúpnej zmluvy
zo dňa 22.05.1990. Z uvedeného dôvodu pri podaní žaloby zo dňa 11.03.2015 chýba naliehavý právny
záujem vo veci. Vzhľadom na uvedené žiadame týmto žalobu zo dňa 11.03.2015 zamietnuť.
Vzhľadom na vecný obsah žaloby zo dňa 11.03.2015 je zrejmé, že záujmom Žalobcu nie je odvrátenie
budúcich sporov medzi účastníkmi, ale predlžovanie konania vedeného Okresným súdom Zvolen pod
sp. zn. 11C/136/2014 a protiprávneho užívania časti nehnuteľností, pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú.
L., obec X. X., okres X. X.:
· Parcelné číslo KN C XXXX/X o výmere 1016 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty;
· Parcelné číslo KN C XXXX/X o výmere 911 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty;
· Parcelné číslo KN C XXXX/X o výmere 280 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
všetky zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom Okresným úradom X.Á. X., odbor katastrálny
v prospech Žalovaného v 1. rade Žalobcom.
II. V súvislosti s tvrdením Žalobcu, že k prevodu predmetných pozemkov mohlo dôjsť výlučne so
súhlasom Stredoslovenských štátnych lesov Banská Bystrica s prevodom pozemku, keďže tieto boli v
evidencii nehnuteľností vedené ako les si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že definícia lesného
pozemku v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona číslo 61/1977 Zb. o lesoch definuje lesný pozemok
ako:
a) pozemky porastené lesnými drevinami, ktoré slúžia na plnenie funkcií lesov (ďalej len „lesné porasty“),
a pozemky, na ktorých boli lesné porasty dočasne odstránené s cieľom ich obnoviť alebo s cieľom zriadiť
lesné škôlky, prípadne lesné semenové plantáže,
b) pozemky bez lesných porastov, ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre ne nepostrádateľné
(rozdeľovacie prieseky, lesné cesty, plochy horných lesných skladov a pod.),
c) pozemky nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach, s výnimkou
zastavaných pozemkov a ich príjazdových komunikácií.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že pre posúdenie pozemku ako lesného nie je rozhodujúci stav
zapísaný v evidencii pozemkov, ale splnenie kritérií definovaných zákonom číslo 61/1977 Zb. o
lesoch. Zo samotnej skutočnosti, že pozemok bol v evidencii nehnuteľností vedený ako les nemožno
odvodzovať, že skutočne išlo o lesný pozemok v zmysle zákona číslo 61/1977 Zb. o lesoch. Súčasne
poukazujeme na skutočnosť, že zo zoznamu užívateľov, ktorý predložil Žalobca a ktorého originalita
nie je nijako osvedčená (chýba pečiatka alebo podpis vystaviteľa kópie z evidencie nehnuteľností)
nevyplýva, že by v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy boli užívateľom pozemku miestopisné číslo 210
pozemkovoknižná vložka XXX v katastrálnom území L. Stredoslovenské štátne lesy alebo že by boli
tieto pozemky evidované ako les.
Predmetné vyššie uvedené pozemky boli v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 22.05.1990
evidované v katastri nehnuteľností na pozemkovoknižnej vložke číslo XXX pod miestopisným číslom
XXX kultúra pozemku pastva Zahumnia. V kúpnej zmluve boli pozemky identifikované ako pozemky
odčlenené geometrickým plánom č.z. 244-201-568-90 overenom dňa 11.05.1990 ako parcela KN E
XXXX/X o výmere 994 m2, druh pozemku lúka a KN E 1674/2 o výmere 1016 m2, druh pozemku
lúka pričom predmet a účel prevodu bol špecifikovaný ako „pozemky, ktoré sú ako kultúra lúka bez
trvalých porastov a oplotenia. Účelom prevodu je tá skutočnosť, že predávajúci tieto pozemky neužíva,
sú devastované“. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy boli
prevádzané pozemky vedené ako kultúra lúka (pôvodne podľa pozemkovoknižnej vložky číslo XXX
pastva), ktorá bola podľa vedomosti vlastníka, predávajúceho, v čase prevodu bez trvalých porastov.
K tvrdeniu Žalobcu, že vyššie uvedené pozemky užívali Stredoslovenské štátne lesy, ktoré Žalobca
nijako nepreukázal sa nad vyššie uvedený rozsah nevieme vyjadriť, nakoľko Žalovaná v 1. rade nemá
vedomosť o tom, že by užívateľom vyššie uvedených pozemkov v čase prevodu bola akákoľvek tretia
osoba. Súčasne vyššie uvedené nehnuteľnosti Žalovaná v 1. rade a Žalovaný v 2. rade pokojne
užívali a to od času nadobudnutia vlastníckeho práva dňa 17.06.1990, kedy bola kúpna zmluva zo dňa
22.05.1990 registrovaná štátnym notárstvom, až do neoprávneného zásahu Žalobcu do vlastníckeho
práva Žalovanej v 1. rade.
Ku skutočnosti, že kúpna zmluva nebola schválená členskou schôdzou družstva si dovoľujeme uviesť,
že zákon číslo 162/1990 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve nadobudol účinnosť dňa 15.05.1990,

t.j. len sedem dní pred podpisom kúpnej zmluvy. Súčasne v zákone nie je definované, čo je potrebné
rozumieť pod zásadnou zmenou v pôdnom fonde, ale zo samotného znenia ustanovenia § 15 ods. 4
písm. d) zákona číslo 162/1990 Zb. je zrejmé, že členská schôdza nemala schvaľovať každú zmenu v
pôdnom fonde, ale výlučne zásadnú zmenu v pôdnom fonde. Ktoré zmeny v pôdnom fonde sa považujú
za zásadné nie je zákonom určené, pričom v súlade s ustanovením § 4 zákona č. 162/1990 Zb. platí, že
bližšie podrobnosti mali byť určené v stanovách družstva. Nakoľko v súlade s ustanovením § 57 ods. 3
zákona číslo 162/1990 Zb. mali družstvá prijať nové stanovy do 31.03.1991 platí, v súlade s ustanovením
§ 16 ods. 1 zákona číslo 162/1990 Zb., že rozhodovanie o prevode vlastníckeho práva k relatívne
nepatrnej časti pozemkov vo vlastníctve družstva patrilo predstavenstvu. V súlade s ustanovením §
16 ods. 1 zákona č. 162/1990 Zb. totiž platí, že „Predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o
všetkých záležitostiach, pokiaľ nie sú týmto zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze
vyhradené inému orgánu“.
V súvislosti s údajne nesprávne uvedeným druhom pozemku poukazujeme na skutočnosť, že :
(i) v súlade s ustanovením § 6 zákona číslo 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností je evidencia
nehnuteľností len podkladom pre spisovanie zmlúv a iných listín o nehnuteľnostiach, t.j. pre spisovanie
zmlúv nie je evidencia nehnuteľností záväzná, ale tvorí len podklad pre zmluvu;
(ii) evidencia nehnuteľností podľa zákona číslo 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností nenahradila
konštitutívny zápis v pozemkových knihách, pričom tak ako uvádza aj Žalobca na strane 2 žaloby zo
dňa 11.03.2015 boli predmetné pozemky v pozemkovej knihe na pozemkovoknižnej vložke číslo XXX
vedené ako druh pozemku pastviny, t.j. trvalé trávnaté porasty. Išlo by preto o rozpor medzi evidenciou
nehnuteľností, ktorá však evidovala primárne užívacie vzťahy a nehnuteľnosti v intraviláne, a zápisom
v pozemkovej knihe;
(iii) v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo 236/2008 platí, že
„nesprávne uvedenie druhu pozemku parcely č. E.., zapísanej v LV č. E.. kat. úz. P.., nie je samo
osebe dôvodom zamietnutia návrhu na vklad, lebo prejav vôle účastníkov zmluvy je dostatočne určitý
a zrozumiteľný“, vzhľadom na uvedené nemôže údajné nesprávne uvedenie druhu pozemku (ktoré je
naviac v súlade s pozemkovou knihou) spôsobovať absolútnu neplatnosť zmluvy.
Zároveň poukazujeme na rozhodnutie Katastrálneho úradu v X. X. č.j. X 20/96 zo dňa 28.03.1996, ktorým
bola nariadená oprava údaju o druhu pozemku na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území L.,
v ktorom Katastrálny úrad v X. X. okrem iného uviedol nasledujúce :
„Parcely č. XXXX/X, XXXX/X boli vytvorené geometrickým plánom horeuvedeného čísla z
pozemkovoknižnej parcely č. XXX zapísanej v zápisnici č. XXX. V tejto pozemkovoknižnej zápisnici bola
na strane A vedená táto parcela ako pastva. V geometrickom pláne bol druh parciel, ktoré boli vytvorené
z tejto pozemkovoknižnej parcely zmenený na les. Geometrický plán slúžil ako technický podklad k
uzavretiu kúpnej zmluvy vedenej v zbierke listín pod č. 24/21, nemohol však slúžiť ako právna listina na
zmenu údajov v katastri. Do kúpnej zmluvy nie sú údaje o druhu pozemku - parciel prevzaté. Napriek
tomu do listu vlastníctva v časti A bol vyznačený u parciel uvedených vo výrokovej časti druh pozemku
ako lesný pozemok. Tento údaj nemá opodstatnenie.“
Vyššie uvedené rozhodnutie Katastrálneho úradu v X. X. potvrdil aj Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky v rozhodnutí číslo LP - 1664/1996 zo dňa 15.07.1996.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy je zrejmé, že jediným dokladom, ktorý svedčí v prospech Žalobcu,
t.j. dokladom podľa ktorého boli pozemky :
· Parcelné číslo KN C XXXX/X o výmere 1016 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty;
· Parcelné číslo KN C XXXX/X o výmere 911 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty;
· Parcelné číslo KN C XXXX/X o výmere 280 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria;
pôvodne vedené ako druh pozemku les, je geometrický plán číslo 244-201-569-90 zo dňa 11.05.1990,
ktorého údaje boli spochybnené a vyvrátené na základe právoplatného rozhodnutia Katastrálneho úradu
v X. X., potvrdeného rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, podľa
ktorého údaj o druhu pozemku v geometrickom pláne číslo 244-201-569-90 nemá opodstatnenie.
V súvislosti s namietaným nedostatočným a nesprávnym preskúmaním zmluvy štátnym notárstvom
a nevydaním súhlasu miestneho národného výboru poukazujeme na skutočnosť, že Žalobca nie je
oprávnený posudzovať činnosť štátneho notárstva, a určite nie s odstupom 25 rokov. Názor Žalobcu je
len ničím nepodloženým tvrdením, ktoré nemá a nemôže mať nijaký vplyv na platnosť alebo neplatnosť
kúpnej zmluvy zo dňa 22.05.1990.
Súhlas miestneho národného výboru nebol podmienkou registrácie zmluvy štátnym notárstvom,
zákon číslo 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom platný v čase
registrácie zmluvy nevyžadoval súhlas miestneho národného výboru so zmluvou o prevode vlastníctva
k pozemkom. V súlade s ustanovením § 63 ods. 3 zákona číslo 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o

konaní pred štátnym notárstvom platným v čase registrácie zmluvy, „štátne notárstvo uváži stanovisko
miestneho národného výboru obce, kde je nehnuteľnosť“, t.j. ani v prípade nesúhlasného stanoviska
miestneho národného výboru obce by táto skutočnosť nemala priamy vplyv na rozhodovanie štátneho
notárstva v tom zmysle, že by bolo štátne notárstvo povinné nevykonať registráciu zmluvy. Z jeho
údajnej neexistencie preto nemožno odvodzovať neplatnosť zmluvy, o to viac, že zákon s neexistenciou
stanoviska takýto právny dôsledok nespája.
V súlade s ustanovením § 134 ods. 2 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“) v znení platnom v čase prevodu pozemkov platilo, že „Ak sa nehnuteľná vec prevádza na
základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia
štátnym notárstvom“. V prípade kúpnej zmluvy zo dňa 22.05.1990 bola vykonaná registrácia štátnym
notárstvom, ktoré okrem iného v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 Zákona číslo 95/1963 Zb. preskúmalo
platnosť zmluvy, najmä či svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo ho neobchádza alebo
sa neprieči záujmom spoločnosti, v dôsledku čoho boli splnené všetky predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k pozemkom Žalovaným v 1. Rade a Žalovaným v 2. Rade.
V súlade s ustanovením § 70 ods. 1 zákona číslo 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej
„Katastrálny zákon“) platí, že „Údaje katastra uvedené v § 7 (obsah katastra) sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak“. Uvedené
ustanovenie predovšetkým zakladá predpoklad prenesenia vecného bremena, preukázania opaku, na
osobu, ktorá tvrdí skutočnosti, ktoré sú v rozpore s údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností. Žalobca
vo svojom podaní zo dňa 11.03.2015 označenom ako Žaloba uvádza množstvo zákonných odkazov
vytrhnutých z kontextu a doplnených o jeho vlastné závery a predpoklady (o nedostatočnom preskúmaní
zmluvy štátnym notárstvom), ktoré nie sú podložené nijakým dôkazom. Vzhľadom na uvedené máme
zato, že Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nepravdivosť údajov zapísaných v katastri
nehnuteľností.
III. Žalobca žiada s odstupom 25 rokov určiť neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorej nie je účastníkom a to z
dôvodu, že podľa názoru Žalobcu, ktorý však nepreukázal nijakými hodnovernými dôkazmi, boli pozemky
tvoriace predmet kúpy podľa kúpnej zmluvy nesprávne identifikované z hľadiska druhu pozemku, ktorý
bol uvedený ako lúka (pastva) v súlade s pozemkovoknižnou vložkou a nie les v súlade s údajným
zápisom v evidencii nehnuteľností a geometrickým plánom. Podľa názoru žalobcu má táto skutočnosť
za následok neplatnosť kúpnej zmluvy podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, keďže takýto
právny úkon (ktorým sa podľa názoru Žalobcu prevádza pozemok s odlišným druhom pozemku než je
vyznačený v zmluve) svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza. Konkrétne
Žalobca uvádza „Skutočnosť, že v kúpnej zmluve boli uvedené nesprávne druhy pozemkov nasvedčuje
obchádzaniu zákona v snahe previesť lesné pozemky aj bez príslušných povolení respektíve kúpna
zmluva je v priamom rozpore so zákonom, nakoľko na prevod predmetných pozemkov neboli dané
potrebné súhlasy príslušných orgánov.“ Žalobca súčasne tvrdí, že predmetnú kúpnu zmluvu nesprávne
posúdil orgán geodézie, ako aj štátne notárstvo.
K vyššie uvedeným tvrdeniam Žalobcu uvádzame, tak ako bolo podrobne zdôvodnené v bode I. a II.
tohto vyjadrenia, že :
1. druh pozemku uvedený v zmluve je totožný s druhom pozemku zapísanom v pozemkovoknižnej
vložke, ktorá tvorí súčasť katastra nehnuteľností, ktorý je jediným relevantným registrom nehnuteľností
a vlastníckych práv k nehnuteľnostiam.
2. Aj v prípade, ak by v evidencii nehnuteľností boli predmetné pozemky zapísané ako kultúra les, tak
takýto zápis v evidencii nemá konštitutívny účinok a definícia lesného pozemku v zmysle zákona číslo
61/1977 Zb. o lesoch nijako neodkazuje na evidenciu nehnuteľností, t.j. z hľadiska posúdenia pozemku
ako lesného podľa zákona o lesoch je zápis v evidencii nehnuteľností irelevantný.
3. Namietané neudelenie súhlasov nemá vplyv na platnosť alebo neplatnosť kúpnej zmluvy, keďže tak
ako je zdôvodnené v bode II. tohto vyjadrenia, zákon s neudelením takýchto súhlasov nespája právny
následok neplatnosti právneho úkonu.
4. Tvrdenie Žalobcu, že pri posudzovaní platnosti kúpnej zmluvy pochybili dva nezávislé orgány výkonu
štátnej moci je len ničím nepodloženým tvrdením Žalobcu.
5. Záujem Žalobcu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 22.05.1990 nie je daný, keďže práva k
nehnuteľnosti sa dotýka ďalšia právna zmena, ako je zdôvodnené v bode I. tohto vyjadrenia.
Napriek vyššie uvedenému a výlučne z opatrnosti a pre prípad, ak by mal súd zato, že Žalobca uniesol
dôkazné bremeno a kúpna zmluva zo dňa 22.05.1990 je absolútne neplatná, tvrdíme, že Žalovaný v 1.
rade a Žalovaný v 2. rade nadobudli nehnuteľnosti tvoriace predmet prevodu podľa kúpnej zmluvy zo
dňa 22.05.1990 do svojho vlastníctva vydržaním.

Podmienkami vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sú v súlade s ustanovením § 134
Občianskeho zákonníka v platnom znení:
a) subjekt spôsobilý vydržať právo (fyzická alebo právnická osoba);
b) spôsobilý predmet vydržania (t.j. predmetom vydržania nemôže byť vec, ktorá nemôže byť predmetom
vlastníctva alebo vec, ktorá môže byť výlučne vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických
osôb);
c) držba, a to držba riadna, poctivá a pravá;
d) uplynutie času zákonom určeného pre trvanie držby (v prípade nehnuteľností 10 rokov).
Subjektom spôsobilým vydržať právo je každá osoba, ktorá je spôsobilá nadobúdať vlastníctvo, ktorou
Žalovaný v 1. rade a Žalovaný v 2 rade nepochybne sú.
Predmetom spôsobilým vydržania sú všetky veci, okrem tých, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva
alebo ktoré môžu byť výlučne vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Vyššie
uvedené pozemky nie sú vecou, ktorá môže byť výlučne vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb a nepochybne môžu byť predmetom vlastníctva.
V súlade s ustanovením § 129 Občianskeho zákonníka platí, že „Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá
ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba“. Držbu je potrebné odlišovať od detencie, ktorá
je výlučne nakladaním s vecou bez vôle držať vec pre seba. V tejto súvislosti poukazujeme aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1442/2004 v zmysle ktorého platí, že
„K uchopení držby nemovitosti není třeba jeho užívaní“. Žalovaná v 1. rade vec držala a užívala a to
nasledovne:
1. V čase od 17.06.1990 kedy kúpnu zmluvu zo dňa 22.05.1990 zaevidovalo štátne notárstvo do roku
1995 v celosti spoločne so Žalovaným v 2. rade ako súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov;
2. V čase od roku 1995 v celosti spoločne so Žalovaným v 2. rade ako súčasť bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, okrem :
a. časti pozemku parcelné číslo KN C XXXX/X o výmere 46 m2, zabratú stavbou súpisné číslo 6937,
rodinný dom v k.ú. L. odčlenenú na základe geometrického plánu č. 34987886-13/14 vyhotoviteľ Ing.
T. R. Geodetické služby, T. XX, XXX XX X. X. zo dňa 12.04.2014, úradne overený Okresným úradom
X. X., katastrálny odbor dňa 28.04.2014 pod číslom 352/2014 (ďalej len „Geometrický plán“) ako
novovytvorený pozemok parcelné číslo KN C XXXX/X o výmere 46 m2, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria;
b. a časti z pozemku parcelné číslo KN C XXXX/X vo výmere 400 m2, v teréne oddelenú oplotením a
odčlenenú na základe geometrického plánu ako novovytvorený pozemok parcelné číslo KN C XXXX/X
o výmere 400 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty;
ktoré od roku 1995 protiprávne užíva Žalobca s manželkou J. W., trvale bytom Na Čiertolí 5, 974
01 Banská Bystrica, narodená 19.05.1951. Protiprávne užívanie pozemkov je predmetom konania
vedeného Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 11C/136/2014 a súčasne aj dôvodom podania žaloby,
voči ktorej smeruje toto vyjadrenie.
3. Odo dňa 05.08.2013 samostatne v rozsahu uvedenom v bode III. 2. tohto Vyjadrenia.
Žalovaný v 1. rade a Žalovaný v 2. rade boli dobromyseľní v tom, že im vlastnícke právo k pozemkom
patrí, keďže riadne uzatvorili písomnú kúpnu zmluvu, ktorú zaevidovalo štátne notárstvo, čím boli v
súlade s Občianskym zákonníkom v znení účinnom v čase prevodu splnené všetky podmienky pre
nadobudnutie vlastníckeho práva a ich vlastníckemu právu svedčil aj zápis v katastri nehnuteľností a to
počas celej doby užívania predmetných pozemkov.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti platí, že vlastnícke právo k pozemkom nachádzajúcim sa v
k.ú. L., obec X. X., okres X. X. :
· Parcelné číslo KN C XXXX/X o výmere 1016 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty;
· Parcelné číslo KN C XXXX/X o výmere 911 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty;
· Parcelné číslo KN C XXXX/X o výmere 280 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
nadobudli Žalovaná v 1. rade a Žalovaný v 2. rade vydržaním najneskôr 18.06.2000.“

K predmetnému písomnému podaniu sa vyjadril písomne navrhovateľ a vo svojom vyjadrení uviedol:
„Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení okrem iného tvrdí:
1. žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem
2. druh predmetných pozemkov bol lúka a nie lesy
3. kúpna zmluva nemusela byť schválená členskou schôdzou družstva
4. neudelenie zákonom požadovaných súhlasov nemá vplyv na platnosť zmluvy
5. žalovaný v 1. rade pozemky vydržal
K bodu 1.

S tvrdením žalovaného v 1. rade, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem sa nemôžem
stotožniť. Je zrejmé, že v prípade úspechu žalobcu v tomto spore, bude konanie vedené na Okresnom
súde Zvolen, č. k. 11C/136/2014, v ktorom sa žalovaný v 1. rade domáha od žalobcu vydania
bezdôvodného obohatenia, vysporiadania neoprávnenej stavby a vypratania nehnuteľnosti zastavené
z dôvodu straty aktívnej legitimácie žalovaného v 1. rade. S takýmto záverom sa stotožnil aj Okresný
súd Zvolen keď vyššie uvedené konanie č. 11C/136/2014 prerušil, a to až do právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej v konaní 13C/126/2015. Pripomínam, že Žalovaný v 1. rade sa voči prerušeniu konania
č. 11C/136/2014 neodvolal.
Zároveň kategoricky odmietam tvrdenie žalovaného v 1. rade, že žalobcovi ide výlučne o predlžovanie
konania č. 11C/136/2014. Práve žalobca je ten, komu najviac záleží na vyriešení vzniknutej situácie,
všetky vyjadrenia ako aj ďalšie podania na súd doručujem v oboch konaniach v súdom stanovenej lehote.
Rovnako nie je pravdou tvrdenie žalovaného v 1. rade, že rozhodnutím v tomto konaní sa nezabráni
ďalším sporom medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko v prípade môjho úspechu ako žalobcu v tomto
konaní stratí žalovaný v 1. rade aktívnu legitimáciu v konaní č. 11C/136/2014.
Mám za to, že žalovaným v 1. rade citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1 Cdo 91/2006 sa v tomto prípade nedá uplatniť nakoľko sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, ktorá bude mať za následok neplatnosť aj nasledujúcich právnych úkonov v zmysle zásady nemo
plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ sa nejedná
o právnu zmenu, ktorá by prelomila vyššie uvedenú zásadu, je pre posúdenie naliehavého právneho
záujmu irelevantné, či na predmetných nehnuteľnostiach bola alebo nebola vykonaná ďalšia právna
zmena. Z vyššie uvedeného rozhodnutia vyplýva, že: ,,Zistenie, že práva k príslušnej nehnuteľnosti,
ohľadom ktorej sa vedie spor o neplatnosť prevodu nehnuteľnosti, sa dotýka ďalšia právna zmena v
zmysle citovaného § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, znamená zistenie, že rozsudok súdu o určení
neplatnosti právneho úkonu z takéhoto konania by nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností."
Uvedené však nemožno uplatniť v tomto konaní, nakoľko účastníkom sú všetky osoby, ktorých sa týkajú
ďalšie právne zmeny a rozhodnutie súdu bude pre tieto osoby záväzné a v takom prípade ako vyplýva
z ustanovenia § 34 ods. 2 katastrálneho zákona v platnom znení je zmeny možné zapísať:
§ 34
(2) ,,Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad
vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo
k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby,
ktorých sa táto právna zmena týka."
Navyše, ďalšia právna zmena sa týka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z ust.
§ 148 Občianskeho zákonníka vyplýva, že BSM zaniká spolu so zánikom manželstva. V zmysle
ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka ďalej vyplýva, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že
podiely oboch manželov sú rovnaké. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná nenadobudla vyporiadaním
BSM nové vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam ale len k podielu, ktorý bol na ňu
vyporiadaním prevedený.
K bodu 2.
V zmysle ust. § 3, §4 ods. 1, §7 ods. 1 a §8 ods. 1 zákona Č. 22/1964 Zb. O
evidencii nehnuteľností v znení platnom v rozhodujúcom období:
§ 3
„Evidenciu nehnuteľností zakladajú, vedú a udržujú v súlade so skutočným stavom orgány Ústrednej
správy geodézie a kartografie zriadené v okresoch.“
§ 4
(1) „,Evidenciu nehnuteľností udržujú orgány geodézie v súlade so skutočným stavom na základe
ohlásených zmien, miestneho vyšetrenia, prípadne merania, a za súčinnosti orgánov, organizácií a
občanov, ktorých sa týka.“
§ 7
(1) ,,Vlastníci, organizácie spravujúce národný majetok a užívatelia nehnuteľností sú povinní na
zabezpečenie stáleho súladu zápisov v evidencii nehnuteľností so skutočným stavom:
a) hlásiť' do 15 dní príslušnému miestnemu národnému výboru každú zmenu
užívateľa, druhu pozemku (kultúry), spôsobu užívania a hraníc pozemkov;
b) na vyzvanie orgánov geodézie predložiť podklady potrebné pre vykonanie
zápisu;
c) na vyzvanie orgánov geodézie trvale a určeným spôsobom označiť na svoj
náklad nesporné hranice svojich pozemkov.“
§ 8

(1) „Miestne národné výbory spolupracujú s orgánmi geodézie pri zakladaní a udržiavaní evidencie
nehnuteľností v súlade so skutočným stavom, najmä
a) udržujú pre svoju potrebu podľa podkladov dodaných im orgánmi geodézie a za ich odbornej a
technickej pomoci časti operátov evidencie nehnuteľností;
b) vyhlasujú v obciach príslušné opatrenia orgánov geodézie, ako konanie miestneho vyšetrenia, na
ktoré vysielajú svojich zástupcov, a zabezpečujú účasť vlastníkov a užívateľov;
c) oznamujú do 15 dní orgánom geodézie zmeny skutočností vedených v evidencii nehnuteľností, ktoré
im hlásili vlastníci alebo užívatelia nehnuteľností ako aj zmeny, ktoré samy zistili;
d) starajú sa o trvalé označenie územných hraníc obcí a označia ich na požiadanie orgánu geodézie
určeným spôsobom.“
Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že údaje obsiahnuté v evidencii nehnuteľností zobrazujú
skutočný a aktuálny stav nehnuteľností, a to bez ohľadu na údaje zapísané v pozemkovoknižnej vložke.
V dobe pred, počas a ani v dobe bezprostredne nasledujúcej podpisu napádanej kúpnej zmluvy žiadna
z osôb, ktorá bola zo zákona povinná ohlásiť do 15 dní od zmeny druhu v pozemku túto skutočnosť
príslušným orgánom, neohlásila akúkoľvek zmenu. Žiadnu zmenu takisto neoznámil orgánom geodézie
príslušný miestny národný výbor. A rovnako žiadnu zmenu neevidoval ani príslušný orgán Ústrednej
správy geodézie a kartografie.
Nakoľko v evidencii nehnuteľností boli predmetné pozemky zapísané ako lesy a nikto z oprávnených,
resp. povinných osôb - družstvo ako vlastník, Stredoslovenské Štátne lesy Banská Bystrica - ako
užívateľ, miestny národný výbor, orgány geodézie - žiadnu zmenu druhu predmetných pozemkov
neoznámil, je zrejmé, že druh pozemku bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy les.
Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že užívateľom týchto pozemkov boli v predmetnom období
Stredoslovenské Štátne lesy Banská Bystrica.
K tvrdeniu žalovaného v 1. rade odvolávajúceho sa na § 70 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri
nehnuteľností, že údaje katastra podľa § 7 zákona o katastri nehnuteľností sú hodnoverné pokiaľ' sa
nepreukáže opak, uvádzam, že zákon z roku 1995 nebol určite v roku 1990 účinný. Na základe vyššie
uvedeného navyše považujem za dostatočne preukázané, že údaje zapísané v evidencii nehnuteľností
zodpovedali v roku 1990 skutočnému stavu.
Ako som už uviedol v žalobe a ako vyplýva aj z ustanovenia § 6 zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii
nehnuteľností v znení platnom v rozhodujúcom období - údaje zapísané v evidencii nehnuteľností sú
podkladom pre spisovanie zmlúv. Pokiaľ' sú v zmluve uvedené údaje v rozpore s evidenciou listín, mám
za to, že ide o porušenie, resp. obchádzanie zákona.
Pokiaľ' sa žalovaný v 1. rade odvoláva na údaje uvedené v pozemkovoknižnej vložke, dovoľujem si
pripomenúť, že zápisy do pozemkovej knihy sa od roku 1964 prestali vykonávať a údaje uvedené v
pozemkových knihách boli v roku 1990 už neaktuálne. Naproti tomu, ako je uvedené vyššie, údaje
uvedené v evidencii nehnuteľností sa priebežne aktualizovali podľa reálneho stavu, nakoľko bola
povinnosť' nahlásiť každú zmenu do 15 dní.
Lesné pozemky nie je možné vyňať' z lesného pôdneho fondu (zmeniť druh pozemkov) a ani len
obmedziť' ich využívanie bez predchádzajúceho súhlasu orgánu Štátnej správy lesného hospodárstva
(v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení platnom v rozhodujúcom
období). Rozhodnutie o vyňatí predmetných pozemkov z lesného fondu vydané nebolo. Bez takéhoto
rozhodnutia nebolo možné predmetné pozemky zákonným spôsobom previesť.
Rovnako nebol udelený zákonom požadovaný súhlas užívateľa pozemku Stredoslovenských štátnych
lesov Banská Bystrica s prevodom pozemku. V tejto súvislosti zároveň odstraňujem žalovaným v 1.
rade vytýkanú skutočnosť, že originalita predloženého zoznamu užívateľov nie je overená - v prílohe
predkladám overený zoznam užívateľov zo dňa 22.02.1989 ako aj súpis parciel zo dňa 03.06.1983, z
ktorých jednoznačne vyplýva, že užívateľom predmetných
pozemkov boli skutočne Stredoslovenské Štátne lesy Banská Bystrica.
Z vyššie uvedeného vzniká podozrenie, že do zmluvy bol druh pozemku uvedený ako pastviny s cieľom
obísť povinnosť získať rozhodnutie štátnej správy lesného hospodárstva s vyňatím pozemkov z lesného
fondu ako aj súhlas užívateľa pozemku Stredoslovenské štátne lesy Banská Bystrica s prevodom
pozemkov.
K bodu 3.
Vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaný v 1. rade tiež tvrdí, že kúpna zmluva nemusela byť
schválená členskou schôdzou družstva. Tvrdenie žalovaného v 1. rade, že zákon č. 162/1990
Zb., z ktorého povinnosť odsúhlasiť zmenu v pôdnom fonde družstva členskou schôdzou vyplýva,
nadobudol účinnosť „,len sedem dní pred podpisom kúpnej zmluvy“ považujem za absolútne irelevantné.
Rovnako sa nemôžem stotožniť stvrdením žalovaného v 1. rade, že zmenšenie pôdneho fondu nie je

zásadnou zmenou pôdneho fondu družstva, a preto sa nevyžadovalo rozhodnutie členskej schôdze
ale stačí rozhodnutie predstavenstva. Pri uplatnení uvedenej logiky by predstavenstvo družstva mohlo
postupne po častiach poprevádzať prakticky celý pôdny fond družstva bez súhlasu členskej schôdze.
Navyše, k tvrdeniu žalovaného v 1. rade, že na takúto zmenu v pôdnom fonde družstva postačuje
rozhodnutie predstavenstva, uvádzam, že tak ako neexistuje rozhodnutie členskej schôdze, neexistuje
ani rozhodnutie predstavenstva, ktorým by bola schválená napádaná kúpna zmluva alebo prevod
predmetných pozemkov na žalovaných v 1. a 2. rade.
Za významnú považujem skutočnosť, že napádanú kúpnu zmluvu so žalovanými v 1. a 2. rade uzavreli
v mene družstva páni Ing. Jozef Trizna ako údajný predseda družstva a Rudolf Sedílek ako údajný
podpredseda družstva, napriek tomu, že v čase podpisu kúpnej zmluvy bolo podľa výpisu z Obchodného
registra štatutárnym orgánom družstva predstavenstvo družstva s jeho predsedom Ladislavom Žabkom
a podpredsedom Ing. Jozefom Poliačikom. Z uvedeného je teda zrejmé, že páni Ing. Jozef Trizna a
Rudolf Sedílek v čase uzavretia kúpnej zmluvy neboli oprávnení konať v mene družstva, a teda ani
nemohli uzavrieť platnú kúpnu zmluvu so žalovanými v 1. a 2. rade.
Zároveň uvádzam, že účelom prevodu predmetných pozemkov bol v zmysle napádanej kúpnej zmluvy
zámer žalovaných v1. a 2. rade tieto pozemky „intenzívne obhospodarovať“. Tento účel nebol z ich strany
naplnený dodnes.
K bodu 4.
Okrem už uvedených súhlasov, resp. rozhodnutí došlo k ďalšiemu pochybeniu pri uzatváraní kúpnej
zmluvy, resp. jej registrácie štátnym notárstvom a to nevyžiadaním si stanoviska miestneho národného
výboru (ďalej aj ako ,,MNV“) štátnym notárstvom. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe
správne uvádza, že aj v prípade, ak by stanovisko MNV bolo negatívne nemalo by to vplyv na platnosť,
či neplatnosť zmluvy, nakoľko zákon tento účinok
s prípadným negatívnym stanoviskom nespája a ani nebráni registrovať zmluvu aj v prípade negatívneho
stanoviska MNV. Napriek tomu však štátne notárstvo bolo zo zákona povinné uvážiť stanovisko MNV v
zmysle ustanovenia § 63 ods. 3 zákona č. 95/1963 o štátnom notárstve v znení platnom v rozhodujúcom
období. Túto svoju zákonnú povinnosť si štátne notárstvo neplnilo, čím došlo k porušeniu zákona. Na
základe uvedeného je teda zrejmé pochybenie štátneho notárstva a vyvraciam tak tvrdenie žalovaného v
1. rade, ktorý vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdí, že pochybenie štátneho notárstva je len nepodloženým
tvrdením žalobcu.
Zároveň nevydaním ďalších súhlasov a rozhodnutí (viď „K bodu 2.“) mám za to, že došlo k porušeniu a
obchádzaniu zákona, ktoré zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu - napádanej kúpnej zmluvy.
K bodu 5.
Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že ak by kúpna zmluva bola absolútne neplatná
nadobudli by žalovaní v 1. a 2. rade predmet prevodu do svojho vlastníctva vydržaním. Na základe
vyššie uvedených skutočností považujem dobromyseľnosť držby minimálne za spochybnenú.
Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zavádza, keď tvrdí, že predmet konania č. 11C/136/2014
sa týka aj nehnuteľností - pozemkov, nachádzajúcich sa v k.ú. L., obec X. X., okres X. X. parc. č. C
KN XXXX/X o výmere 911 m2 a parc. č. KN C XXXX/X o výmere 280 m2, zapísané na LV č. XXXX
vedenom Okresným úradom X. X., katastrálny odbor. Rovnako tak nie je pravdou, že konanie sa týka
celého pozemku parc. č. C KN XXXX/X o 1016 m2 nachádzajúcich sa v k.ú. L., obec X. X., okres X.
X. a zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom X. X., katastrálny odbor, nakoľko konanie č.
11C/136/2014 sa týka iba jeho časti spolu vo výmere 446 m2.
Od roku 1990 som v dobrej viere užíval spornú časť pozemku o výmere 446 m2 nerušene po celú dobu
spolu s manželkou a Žalovaní v 1. a 2. rade počas celej tejto doby nevykonávali k uvedenej časti parc. č.
C KN XXXX/X žiadne právo, ani s touto časťou parcely žiadnym spôsobom nenakladali, uvedenú časť'
parcely som sám a na vlastné náklady po celú dobu obhospodaroval a Žalovaní v 1. a 2. rade sa o
túto časť parcely nezaujímali, čo dokazuje aj postavenie plotu žalovanými v 1. a 2. rade, ktorý kopíroval
reálne užívanie a držbu jednotlivých častí parcely č. C KN XXXX/X. Navyše časť spornej časti pozemku
o výmere 46 m2 sa nachádza priamo pod mojím rodinným domom a to už od roku 1990, kedy sa začalo
s výstavbou RD na základe právoplatne vydaného stavebného povolenia.
Žalovaný v 1. rade tvrdí, že ak by aj bola kúpna zmluva neplatná, predmetné pozemky vydržal, pričom
sa odvoláva na rozsudok Nejvyššího soudu České republiky v konaní č. 22 Cdo 1442/2004 z ktorého má
vyplývať, že k uchopeniu držby nie je treba nehnuteľnosť užívať. Žalovaný v 1. rade však už neuvádza,
že toto konštatovanie sa týka právneho predpisu z roku 1811 - Obecný zákonník občanský, ktorý
poznal aj iný spôsob uchopenia držby nehnuteľnosti, a to napríklad aj ,,ohrazením, označením nebo
vzděláním“, pričom vzděláním sa rozumie kultivácia nehnuteľnosti. Z uvedeného rozsudku nevyplýva,

že k uchopeniu držby nie je treba pozemok užívať ale že ,,nebylo zapotřebí jejího užívání“. Uvedené
platilo do 31.12.1950 a teda rozhodne neplatí v roku 2015 a neplatilo ani v roku 1990.
Minimálne časť vo výmere 446 m2 z parcely č. C KN XXXX/X preto nemohli žalovaní v 1. a 2. rade
žiadnym spôsobom riadne vydržať, nakoľko pri tejto časti pozemku nespĺňali ani definíciu držiteľa v
zmysle Občianskeho zákonníka (nenakladali s vecou ako vlastnou ani nevykonávali právo pre seba).
Práve naopak, je to práve žalobca s manželkou, ktorí splnili všetky podmienky vydržania časti parcely
Č. C KN XXXX/X a to vo výmere 446 m2.“

Odporca v II. rade sa k predmetnému návrhu písomne vyjadril a k veci uviedol, že v súčasnosti nie je
vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom návrhu. K tomu ďalej uviedol, že pri uzatváraní kúpno-
predajnej zmluvy boli splnené všetky zákonné predpoklady na prevod nehnuteľností. Navrhovateľ chcel
kúpiť predmetné nehnuteľnosti za rovnakých podmienok, čo mu vtedy neprekážalo. Zároveň požiadal,
aby súd konal v jeho neprítomnosti.

Súd z písomného vyjadrenia odporcu v III. rade zistil, že k predmetu návrhu sa nebudú vyjadrovať a vec
ponechajú na rozhodnutie okresného súdu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, s
prednesom navrhovateľa, s prednesom právneho zástupcu odporkyne v I. rade, zástupcu odporcu v III.
rade, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen 11C 136/2014, ako aj oboznámením
sa s ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Okresný súd Zvolen vytýčil pojednávanie na deň 19.11.2015, pričom pojednával v neprítomnosti
odporkyne v I. rade, ktorej neúčasť ospravedlnil jej právny zástupca, ako aj v neprítomnosti odporcu v
II. rade s tým, že doručenie predvolania mali riadne a načas vykázané.

Súd preto aplikoval zákonné ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. a z dôvodu hospodárnosti pojednával v
neprítomnosti odporcov v I. rade a v II. rade.

Súd z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa zistil, že čo sa týka naliehavého právneho záujmu,
tak v plnom rozsahu sa pripájajú k ich zdôvodneniu ohľadne naliehavého právneho záujmu, ktoré bolo
urobené v samotnom písomnom návrhu, ako aj v ich vyjadrení zo dňa 17.08.2015. Čo sa týka samotného
návrhu ohľadne určenia neplatnosti predmetného právneho úkonu, tu zvýraznil tieto body, ktoré sú
presne odcitované na str. VI, ich návrhu, a to bod I., bod II., bod III., bod IV., bod V. a bod VI.. K
tomu poukázal, že predkladajú súdu kompletný výpis z Obchodného registra odporcu v III. rade a
tvrdil, že v tom čase štatutármi družstva, ktorí mohli podpisovať predmetnú zmluvu, boli Ing. Jozef
Poliačik a Ladislav Žabka, pričom predmetnú kúpnu zmluvu podpísali iné osoby, a teda tvrdil, že v mene
predávajúci nepodpisovali štatutári tohto družstva v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, ktorá je
predmetom tohto konania.

Súd z prednesu navrhovateľa zistil, že sa pridržiava písomne podaného návrhu, ako aj jeho písomného
podania, ktorým sa vyjadroval k vyjadreniu odporkyne v I. rade zo dňa 18.08.2015, ako aj výpovede
svojho právneho zástupcu. K veci uviedol, že je pravda, že časť nehnuteľností, ktoré tvrdí odporkyňa v
I. rade, že patria do jej vlastníctva, on momentálne užíva a pôvodne ich začal užívať na tom základe, že
mu odporcovia v I. a v II. rade prisľúbili, že mu časť týchto pozemkov odpredajú, avšak následne nedošlo
k odpredaju týchto pozemkov a následne potom oni odčlenili predmetnú parcelu tým, že vybudovali plot
a tým spôsobom mu vyčlenili časť pozemku, ktorý mohol užívať.

Súd z prednesu právneho zástupcu odporkyne v I. rade zistil, že sa pridržiava písomne podaného
vyjadrenia a žiada návrh zamietnuť v celom rozsahu, a to hlavne z toho dôvodu, že
nebol preukázaný naliehavý právny záujem na takomto určení zo strany navrhovateľa, pričom keby sa
návrhu navrhovateľa vyhovelo, tak jeho právne postavenie sa žiadnym spôsobom nezmení.

Súd z prednesu zástupcu odporcu v III. rade zistil, že v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy boli
oprávnený v mene odporcu v III. rade konať Ing. Jozef Trizna, ako aj Rudolf Sedílek, čo vyplýva z
uznesenia, ktoré súdu predložil.

Súd z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 22.05.1990 zistil, že túto kúpnu zmluvu uzatvárali na strane
predávajúceho Jednotné roľnícke družstvo Podlavice, zast. predsedom JRD Ing. Jozefom Triznom
a podpredsedom Rudolfom Sedílekom ako štatutárnymi zástupcami a na druhej strane kupujúci
odporcovia v I. a v II. rade. V bode I. je uvedené:
„Predávajúci, ako výlučný vlastník v celosti predáva tie časti nehnuteľnosti - pozemku, ktoré sú vedené
pzkn. kat. úz. U. na č. záp. XXX pod H. N. r č. X p. č. XXX pastva o celkovej výmere 1 ha 0,2 á 14 m2
pod X.. r č. X v celosti na predávajúceho zapísané, pričom sa prevádzajú tie časti pozemku, ktoré sú
označené v GO pláne vyhotovenom U. X.. X. k. ú. L. pod č.z. 244-201-568-90 overeného dňa 11.5.1990
ako parc. č. EN XXXX/X lúka o výmere 1016 m2 p.č. EN XXXX/X lúka o výmere 994 m2, a kupujúci
do svojho BSM v celosti tieto novovytvorené parcely odkupujú a to za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu
za 1 m2 0,40 Kčs celkom 804,- Kčs a táto kúpna cena bude vyplatená v lehote 15 dní po registrácii
tejto zmluvy.
Predmetom prevodu sú teda v celosti pozemky, ktoré sú ako kultúra lúka bez trvalých porastov a
oplotenia. Účelom prevodu je tá skutočnosť, že predávajúci tieto pozemky neužíva, sú devastované a
kupujúci po nadobudnutí vlastníckeho práva ich chcú intenzívne obhospodarovať.“
Na uvedenej zmluve sa nachádzajú aj podpisy za predávajúcich a za kupujúcich.

Súd ďalej z obsahu spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11C 136/2014 zistil, že v tomto konaní bol
podaný návrh dňa 22.05.2014, kde vystupuje ako navrhovateľka odporkyňa v I. rade a odporcovia v I.
rade sú N.. T. W., t. j. navrhovateľ v konaní 13C 126/2015 a odporkyňa v II. rade jeho manželka J. W.ťová.
Predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.352,- €, vyporiadanie
neoprávnenej stavby a vypratanie nehnuteľnosti. Súd z obsahu tohto spisu zistil, že sa jedná o vydanie
bezdôvodného obohatenia a s tým súvisiace ďalšie výroky súvisiace s nehnuteľnosťami, ktoré boli
predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom v III. rade a odporcami v I. a v II. rade dňa
22.05.1990, ktorá je teda predmetom konania vo veci 13C 126/2015. Súd ďalej z obsahu tohto spisu
zistil, a to z uznesenia 11C/136/2014-145 zo dňa 04.06.2015, že
okresný súd v tomto konaní prerušil toto konanie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 13C/126/2015.

Žiaden z prítomných účastníkov nenavrhol vo veci doplniť dokazovanie po zákonnom poučení podľa §
120 ods. 4 O.s.p..

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., Občianskeho zákonníka, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, a
preto návrh zamietol. Predovšetkým uvedený návrh zamietol z toho dôvodu, že v zmysle § 80 písm. c)
O.s.p. navrhovateľ na určení toho, čoho sa domáha, nemá právny záujem.

Existencia naliehavého právneho záujmu je procesnou podmienkou konania, či tu určitý právny vzťah
alebo právo je, alebo nie je, pričom nedostatok takejto procesnej podmienky vedie k zamietnutiu
návrhu bez preskúmavania samotnej vecnej správnosti právneho posúdenia platnosti, resp. neplatnosti
právneho úkonu. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacieho návrhu (§
80 písm. c) O.s.p.) musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže
žalovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.
Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a
súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva
alebo právnej neistoty. Záver súdu o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá
posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodným procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo
žalobou, ktorá spornosť neodstraňuje ale len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak
nasledovať ešte iné konanie s tým, že v súdenej veci už iné konanie prebieha.

Navrhovateľ nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy,
pretože táto otázka má povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej podstatnej právnej otázke, ktorá sa

rieši v konaní Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 11C 136/2014 o vydanie bezdôvodného obohatenia,
vyporiadanie neoprávnenej stavby a vypratanie nehnuteľnosti.

O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, či právny
vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo navrhovateľa alebo by sa jeho právne postavenie
stalo neistým, čo v predmetnom prípade nejde o takýto prípad.

V súdenej veci sa vedie konanie pod sp. zn. 11C 136/2014 a v tomto konaní sa vyrieši aj otázka, či
predmetná kúpna zmluva je platná alebo neplatná ako predbežná. Z týchto dôvodov súd návrh v celom
rozsahu zamietol, lebo nebola splnená základná podmienka uvedená v ustanovení § 80 písm. c) O.s.p.
podmieňujúca prípadný úspech určovacej žaloby.

Podľa súdnej judikatúry nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia návrhu bez
toho, aby sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť.

Z tohto dôvodu sa okresný súd námietkami, ktoré sa týkajú posúdenia platnosti predmetnej kúpnej
zmluvy nezaoberal, nakoľko je nesporné, že nebol splnený základný predpoklad, aby sa mohol
navrhovateľ domáhať určenia neplatnosti predmetnej zmluvy, a to naliehavý právny záujem. Splnenie
tohto predpokladu súd skúma v konaní o žalobe na určenie v 1. rade, pričom ak zistí, že naliehavý právny
záujem nie je daný, je vylúčené, aby sa zaoberal vecou samou a žalobu bez ďalšieho zamietne.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle
ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).